Pevnรก biomasa a jej vyuลพitie na vรฝrobu tepla
Vychรกdzajรบc zo skรบsenostรญ zย ostatnรฝch rokov jednรฝm zย najvhodnejลกรญch rieลกenรญ stabilizovania ceny tepla aย znรญลพenia produkcie ลกkodlivรฝch emisiรญ CO2 je investovanie do novรฝch ekologickejลกรญch technolรณgiรญ vyuลพรญvajรบcich pevnรบ biomasu na energetickรฉ รบฤely. Pevnรก biomasa je vย podobe rastlรญn chemicky zakonzervovanรก slneฤnรก energia aย je jednรฝm zย najuniverzรกlnejลกรญch aย najrozลกรญrenejลกรญch alternatรญvnych zdrojov energie na zemi. Zรญskava sa ako odpad zย poฤพnohospodรกrstva, lesnรญctva, drevospracujรบceho aย potravinรกrskeho priemyslu aย zย vypestovanรฝch rรฝchlorastรบcich energetickรฝch drevรญn. Pevnรฉ formy biomasy sa ako palivo vyuลพรญvajรบ priamo vย kotlovรฝch systรฉmoch na vรฝrobu tepla na prรญpravu TV aย รK alebo na prรญpravu pary na vรฝrobu โzelenejโ elektrickej energie.
Pevnรก biomasa aย jej energetickรฝ potenciรกl
Okrem narastajรบcich cien primรกrnych zdrojov energie je aktuรกlnou tรฉmou aj zvyลกovanie emisiรญ CO2 vย atmosfรฉre, ktorรฉ majรบ negatรญvny vplyv na tvorbu ozรณnu. Vย sรบlade sย Kjรณtskym protokolom, vย ktorom sa Slovensko aย ostatnรฉ ลกtรกty Eurรณpskej รบnie zaviazali zredukovaลฅ produkciu CO2, prideฤพuje Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia SR slovenskรฝm firmรกm emisnรฉ kvรณty. Pridelenรฉ kvรณty predstavujรบ faktor, ktorรฝ musia firmy podrobne zvaลพovaลฅ vย kalkulรกciรกch aย podnikateฤพskรฝch plรกnoch na najbliลพลกie obdobie. Vย prรญpade nadmernej produkcie emisiรญ CO2 aย vyฤerpania pridelenรฝch emisnรฝch kvรณt sรบ firmy nรบtenรฉ chรฝbajรบce kvรณty nakรบpiลฅ na trhu. Nรกkup emisnรฝch kvรณt vลกak zvyลกuje ich finanฤnรฉ zaลฅaลพenie aย vย koneฤnom dรดsledku sa odrazรญ na nรกraste cien energiรญ pre koneฤnรฝch spotrebiteฤพov.
Jednรฝm zย najvhodnejลกรญch rieลกenรญ stabilizovania ceny tepla aย znรญลพenia produkcie ลกkodlivรฝch emisiรญ CO2 je investovanie do novรฝch ekologickejลกรญch technolรณgiรญ vyuลพรญvajรบcich pevnรบ biomasu na energetickรฉ รบฤely. Prednosลฅou pevnej biomasy ako alternatรญvneho paliva vย porovnanรญ sย fosรญlnymi palivami (uhlie, ropa, zemnรฝ plyn) je produkcia minimรกlneho mnoลพstva emisiรญ SOx vย spalinรกch aย neutralita emisiรญ CO2, pretoลพe pri spaฤพovanรญ biomasy sa uvoฤพnรญ iba toฤพko CO2, koฤพko rastlina poฤas svojho rastu prijala. Ekologickรฝm prรญnosom pri spaฤพovanรญ dreva je malรฉ mnoลพstvo ekologicky neลกkodnรฉho popola vย porovnanรญ sย uhlรญm (1 aลพ 2ย % popola vย prรญpade spaฤพovania dreva).
Zย pevnej biomasy mรก najvรคฤลกรญ vyuลพiteฤพnรฝ potenciรกl drevnรก biomasa, pri ktorej sรบ vรฝznamnรฝm zdrojom korunovรฉ ฤasti stromov dlhovekรฝch lesov, drevnรฉ odpady zย drevรกrskeho priemyslu aย komunรกlna biomasa zo zvyลกkov verejnej zelene zo zรกhrad aย mestskรฝch parkov.
Perspektรญvnym zdrojom palivovej biomasy sรบ energetickรฉ porasty rรฝchlorastรบcich drevรญn (topoฤพ, vลba, agรกt, osika, jelลกa), jednoroฤnรฝch aย viacroฤnรฝch energetickรฝch plodรญn. Energetickรฉ porasty moลพno zakladaลฅ na plochรกch nevhodnรฝch na klasickรบ poฤพnohospodรกrsku aย lesnรญcku produkciu, na pรดdach doฤasne vylรบฤenรฝch zย poฤพnohospodรกrskej vรฝroby, na kontaminovanรฝch pรดdach vhodnรฝch len na produkciu na nepotravinรกrske รบฤely aย tieลพ na zdevastovanรฝch plochรกch vย priemyselnรฝch aglomerรกciรกch.
Ak zoberieme do รบvahy vลกetky moลพnรฉ zdroje, celkovรฝ roฤnรฝ potenciรกl drevnej biomasy na Slovensku je pribliลพne 4 miliรณny ton sย energetickou hodnotou 34,9 PJ. Ako veฤพmi perspektรญvne sa na Slovensku javรญ energetickรฉ vyuลพitie poฤพnohospodรกrskej biomasy. Okrem toho, ลพe pestovanie poฤพnohospodรกrskych plodรญn nevyลพaduje vysokรฉ investรญcie sรบvisiace sย nรกkupom ลกpeciรกlnych technolรณgiรญ na vรฝsadbu aย zber, ich veฤพkou vรฝhodou sรบ priaznivรฉ ceny aย vรฝhodnรฉ energetickรฉ parametre. Vรฝhodou poฤพnohospodรกrskej biomasy je aj jej nemennรก roฤnรก produkcia aย po zbere okamลพitรก pripravenosลฅ na spracovanie aย vyuลพitie.
Zย poฤพnohospodรกrskych plodรญn sa ako najperspektรญvnejลกia na energetickรฉ vyuลพitie javรญ slama, ktorรบ moลพno na Slovensku zรญskaลฅ zย husto siatych obilnรญn, repky, kukurice aย slneฤnice. Vรฝlisky alebo vรฝpalky zย repky olejnej, kukurice aย slneฤnice sรบ pri vรฝrobe rastlinnรฝch olejov aย bioยญpalรญv ฤalลกรญm moลพnรฝm energetickรฝm zdrojom.
Celkovรฝ vyuลพiteฤพnรฝ potenciรกl poฤพnohospodรกrskej biomasy na energetickรฉ รบฤely je na Slovensku pribliลพne 2 miliรณny ton sย energetickou hodnotou 28,26 PJ. Pre veฤพkรฝ vyuลพiteฤพnรฝ potenciรกl, veฤพmi priaznivรฉ ceny aย vรฝbornรฉ energetickรฉ parametre mรก tento typ paliva perspektรญvu aย do budรบcnosti by sa mu mal prikladaลฅ ฤoraz vรคฤลกรญ vรฝznam.
Energetickรฉ parametre biomasy
Vรฝhrevnosลฅ pevnej biomasy ovplyvลuje obsah vody (vlhkosลฅ paliva), ktorรฝ sa uvรกdza vย percentรกch. Podฤพa obsahu vody rozliลกujeme dva typy pevnej biomasy:
- suchรฉ typy (pelety, brikety, slama, suchรฝ ekologickรฝ drevnรฝ odpad, suchรก drevnรก ลกtiepka),
- mokrรฉ typy (lesnรก drevnรก ลกtiepka, mokrรฝ ekologickรฝ odpad, piliny, kรดra).
Suchรฉ typy vo vลกeobecnosti obsahujรบ 0 aลพ 30ย % vody zย celkovej hmotnosti aย mokrรฉ typy obsahujรบ 30 aลพ 60ย % vody zย celkovej hmotnosti. Vย biomasovรฝch kotlovรฝch zariadeniach moลพno spaฤพovaลฅ palivo sย obsahom vody pribliลพne od 7 do 60ย % zย celkovej hmotnosti.
Vรฝroba tepla vย biomasovรฝch kotlovรฝch systรฉmoch
Vย sรบฤasnosti rozvรญja svoje aktivity na slovenskom trhu niekoฤพko dodรกvateฤพov, ktorรญ ponรบkajรบ biomasovรฉ technolรณgie na vรฝrobu tepla zย pevnej biomasy od rรดznych vรฝrobcov.
Technolรณgia na spaฤพovanie biomasy sa vย princรญpe skladรก zย dvoch hlavnรฝch ฤastรญ: zย vlastnรฉho kotlovรฉho zariadenia, vย ktorom sa palivo spaฤพuje, aย zo systรฉmu dopravnรญkov, ktorรฉ dopravujรบ palivo do kotla aย odoberajรบ zย neho nespรกlenรฉ zvyลกky (popol). Vo vnรบtornom priestore kotla sa nachรกdza stupลovitรฝ roลกt, na ktorom sa palivo vysรบลกa aย dochรกdza kย jeho splyลovaniu aย horeniu. Nezhorenรฉ ฤasti sa vo forme popola odvรกdzajรบ zo spodnej ฤasti roลกtu dopravnรฝmi systรฉmami do popolovรฉho kontajnera, ktorรฝ sa odvรกลพa nรกkladnรฝmi autami. Na prรญvod vzduchu na optimรกlne spaฤพovanie slรบลพia primรกrne aย sekundรกrne prieduchovรฉ systรฉmy umiestnenรฉ vย kotlovom zariadenรญ.
Sรบฤasลฅou kotlovรฝch zariadenรญ sรบ vรฝmurovky aย vรฝmennรญky tepla sย rรบrkovnicami uloลพenรฝmi vย horizontรกlnom alebo vertikรกlnom smere. Biomasovรฉ technolรณgie sa navrhujรบ aย dimenzujรบ buฤ na palivo sย niลพลกรญm alebo vyลกลกรญm obsahom vody aย vย zรกvislosti od teploty bodu tavenia popola. Ak porovnรกme dva najrozลกรญrenejลกie zdroje pevnej biomasy na vรฝrobu tepla โ slamu aย ลกtiepku, pri drevnej ลกtiepke je bod tavenia popola vyลกลกรญ ako 1ย 000 ยฐC, pri slame je bod tavenia popola niลพลกรญ aย zaฤรญna sa od 820 ยฐC. Aj masรญvnosลฅ vรฝmurovky vnรบtri spaฤพovacej komory kotlovรฉho zariadenia sa navrhuje vย zรกvislosti od percentuรกlneho obsahu vody aย bodu tavenia popola. ฤรญm vlhkejลกie palivo sa spaฤพuje, tรฝm je vรฝmurovka masรญvnejลกia. Pri technolรณgii sย masรญvnou vรฝmurovkou nemoลพno pri spaฤพovanรญ meniลฅ napr. vlhkรฝ drevnรฝ odpad na suchรฝ drevnรฝ odpad alebo slamu, pretoลพe by doลกlo kย poลกkodeniu vรฝmurovky aย celรฉho kotlovรฉho zariadenia aย kย produkcii neลพiaducich emisnรฝch ฤastรญc. Zรกkaznรญk sa tak stรกva zรกvislรฝm od jednรฉho druhu paliva.
Vรฝnimkou vย tomto smere je dรกnska technolรณgia JUSTSEN, ktorej vรฝhodou je vysokรก variabilita. Pouลพitรญm stien chladenรฝch vodou vย spaฤพovacej komore, stupลovitรฉho, vodou chladenรฉho roลกtu aย optimรกlne navrhnutej plochy vรฝmurovky moลพno tรฝm istรฝm kotlovรฝm zariadenรญm spaฤพovaลฅ mokrรบ drevnรบ ลกtiepku, suchรบ ลกtiepku alebo slamu bez vplyvu na zvรฝลกenie emisiรญ aย bez zvรฝลกenรฉho zaลฅaลพenia kotla, resp. jeho poลกkodenia. Vรฝmurovka vย spaฤพovacej komore nie je masรญvna, ale skladรก sa zย ฤพahko odnรญmateฤพnรฝch ลกamotovรฝch dosiek. Zmena paliva zย vlhkรฉho typu na suchรฝ typ biomasy si preto vyลพaduje len krรกtkodobรฉ รบpravy.
Variabilita tejto technolรณgie spoฤรญva aj vย moลพnosti navrhnutia rรดznych dopravnรฝch systรฉmov na transport paliva vย zรกvislosti od jeho kvality, obsahu vody aย veฤพkosti. Pouลพรญvajรบ sa zรกvitovkovรฉ dopravnรญky, reลฅazovรฉ dopravnรญky aย vย prรญpade spaฤพovania paliva sย vรคฤลกรญmi rozmermi aj hydraulickรฉ plniace systรฉmy. Obdobne sa navrhujรบ aj transportnรฉ systรฉmy na odvod popola zย kotla do popolovรฉho kontajnera.
Skรบsenosti sย prevรกdzkovanรญm variabilnรฝch biomasovรฝch kotlovรฝch systรฉmov
Skรบsenosti sย prevรกdzkovanรญm variabilnรฝch bioยญmasovรฝch kotlovรฝch systรฉmov zรญskali vรฝrobcovia tepla uลพ vo viacerรฝch mestรกch aย obciach na Slovensku. Spoloฤnosลฅ DATATHERM, spol. sย r.ย o., od roku 2004 dodala aย nainลกtalovala na Slovensku uลพ 24 variabilnรฝch biomasovรฝch kotlovรฝch systรฉmov sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom 55,7 MW.
Novรก Dubnica
Prvรฝm aย doteraz najvรคฤลกรญm zrealizovanรฝm projektom na vรฝrobu tepla zย pevnej biomasy pre komunรกlnu sfรฉru vย rรกmci Slovenska je projekt rekonลกtrukcie centralizovanรฉho zรกsobovania teplom (CZT) vย meste Novรก Dubnica. Ide oย projekt sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom biomasovรฝch kotlov 16 MW na spaฤพovanie mokrej aย suchej drevnej ลกtiepky.
Najvรฝznamnejลกรญm vรฝrobcom aย dodรกvateฤพom tepla vย meste Novรก Dubnica je spoloฤnosลฅ Termonova, a. s., ktorรก vlastnรญ centralizovanรฝ zdroj tepla. Tento zรกsobuje vย meste vyลกe 3ย 000 domรกcnostรญ sย roฤnรฝm objemom vรฝroby tepla 220ย 000 GJ.
Sย realizรกciou projektu zmeny palivovej zรกkladne zo zemnรฉho plynu na biomasu vย CZT sa zaฤalo vย roku 2003 po prvom vรฝraznom zvรฝลกenรญ ceny zemnรฉho plynu, keฤ prebiehala rekonลกtrukcia tepelnรฉho hospodรกrstva vย meste. Projekt sa realizoval vo viacerรฝch etapรกch aย dosiahol vytรฝฤenรฝ cieฤพ. Cena tepla pre odberateฤพov vย meste Novรก Dubnica sa stabilizovala aย takisto sa pokraฤuje vย zaฤatej rekonลกtrukcii rozvodov aย OST.
Dnes majรบ obyvatelia Novej Dubnice jednu zย najniลพลกรญch cien tepla na Slovensku, aย to aj napriek tomu, ลพe 80ย % investรญcie sa realizovalo bankovรฝm รบverom aย len 20ย % nenรกvratnรฝmi finanฤnรฝmi prostriedkami zย Eร.
Ekonomickรฉ vรฝhody sa prejavujรบ vย podobe niลพลกรญch nรกkladov za nรกkup paliva. Pri aktuรกlnej cenovej รบrovni je cena paliva potrebnรฉho na vรฝrobu 1 GJ tepla zo zemnรฉho plynu 380ย Sk bez DPH, zย mokrej lesnej ลกtiepky 170ย Sk bez DPH. Vย prรญpade, ลพe by sa nepristรบpilo kย zmene palivovej zรกkladne, cena tepla by bola vyลกลกia oย viac ako 200ย Sk/GJ.
Inลกtalรกcia biomasovej technolรณgie vย CZT vย Novej Dubnici mรก tieลพ veฤพmi priaznivรฝ vplyv na ลพivotnรฉ prostredie. Poฤas dvojroฤnej prevรกdzky tejto technolรณgie sa podarilo uลกetriลฅ viac ako 25ย 000 ton emisiรญ CO2.
Ako palivo sa vย CZT vyuลพรญva prevaลพne mokrรก lesnรก ลกtiepka. Roฤne Termonova, a. s., spotrebuje vย biomasovรฝch kotlovรฝch systรฉmoch na vรฝrobu tepla zhruba 28ย 000 ton drevnej ลกtiepky. Donedรกvna firma nakupovala prevaลพnรบ ฤasลฅ drevnej ลกtiepky od Lesov SR, ลก. p. Vย sรบฤasnosti zabezpeฤuje dodรกvku paliva do CZT firma Biopalivo, a. s. Firma nakupuje drevnรบ hmotu aย odrezky od drevรกrskych pรญl aย spracovรกvateฤพov dreva zย okolia aย vlastnรฝm mobilnรฝm ลกtiepkovaฤom vyrรกba drevnรบ ลกtiepku vย poลพadovanej veฤพkosti aย kvalite. Mobilnรฝ ลกtiepkovaฤ sย hydraulickou rukou aย kvalifikovanou obsluhou dokรกลพe spracovaลฅ aลพ 20 ton drevnej hmoty za 1 hodinu.
Vฤaka variabilite biomasovรฝch kotlovรฝch zariadenรญ aย navrhnutรฝch transportnรฝch systรฉmov sa okrem drevnej ลกtiepky spaฤพuje vย CZT aj energetickรก slama (obilnรก, repkovรก), ktorรก je doplnkovรฝm palivom.
Dolnรฝ Kubรญn
Vย Dolnom Kubรญne prebehla rekonลกtrukcia kotolne Bysterec zmenou aย doplnenรญm palivovej zรกkladne zo zemnรฉho plynu na drevnรบ ลกtiepku. Dolnokubรญnska firma Tehos, s. r. o., spustila do prevรกdzky variabilnรฉ biomasovรฉ kotlovรฉ systรฉmy sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom 12ย MW zaฤiatkom septembra 2006. Pred rekonลกtrukciou kotolลa spotrebovala 4,2 miliรณna m3 plynu. Od spustenia kotlovรฝch systรฉmov sa vyrobilo do leta 2007 aลพ 80ย 000 GJ tepla, priฤom spotreba drevnej ลกtiepky bola asi 10ย 000 ton aย spotreba plynu bola nulovรก. Cena tepla sa vฤaka lacnejลกiemu palivu znรญลพila pribliลพne oย 80 aลพ 100ย Sk za GJ aย doลกlo kย vรฝraznรฉmu zredukovaniu emisiรญ CO2. Okrem rekonลกtrukcie kotolne prebehla aj rekonลกtrukcia rozvodov aย merania aย regulรกcie. Spoloฤnosลฅ zรญskala na pokrytie investiฤnรฝch nรกkladov aj finanฤnรฉ zdroje zo ลกtrukturรกlnych fondov. Firma plรกnuje vย budรบcnosti pripojiลฅ variabilnรฝ biomasovรฝ kotlovรฝ systรฉm na parnรบ turbรญnu na vรฝrobu elektrickej energie.
Kysuckรฉ Novรฉ Mesto
Vย Kysuckom Novom Meste sa zrealizoval projekt rekonลกtrukcie mestskej kotolne so zmenou paliยญvovej zรกkladne zย uhlia na drevnรบ ลกtiepku, priฤom sa tu nainลกtaloval kotlovรฝ systรฉm sย menovitรฝm vรฝkonom 7,0 MW. Mestskรบ kotolลu prevรกdzkuje teplรกrenskรก firma Kysuca, s.ย r.ย o. Biomasovรฝ kotloยญvรฝ systรฉm sa spustil do prevรกdzky vย januรกri 2006. Za vykurovacie obdobie sa zย celkovรฉho vyrobenรฉho tepla 207ย 000ย GJ vyrobilo 119ย 000 GJ tepla zย drevnej ลกtiepky, ฤo predstavuje asi 57ย %. Roฤne sa spotrebuje okolo 16ย 000 ton drevnej ลกtiepky, ktorรบ firma nakupuje od Lesov SR, ลก. p. Prevรกdzkovanรญm biomasovรฉho kotlovรฉho systรฉmu sa znรญลพila cena tepla oย pribliลพne 90ย Sk za GJ aย predpokladรก sa redukcia zneฤisลฅujรบcich emisiรญ CO2 okolo 8ย 000 ton/rok.
Trenฤรญn
Vย Trenฤรญne firma Sluลพby pre bรฝvanie, s. r. o., pre nezรกvislosลฅ od druhu paliva stavila na variabilnรบ kotlovรบ technolรณgiu. Variabilnรฉ biomasovรฉ kotlovรฉ systรฉmy sย celkovรฝm inลกtalovanรฝm vรฝkonom 2 ร 4,0 MW sรบ nadimenzovanรฉ na spaฤพovanie slamy (obilnej, repkovej) aย drevnej ลกtiepky pri dodrลพanรญ stanovenรฝch emisnรฝch limitov. Vฤaยญka vรฝhodnรฝm cenรกm aย dostupnosti paliva zaฤยญnรบ vย Trenฤรญne sย vรฝrobou tepla zย energetickej slamy. Pouลพitรก najmodernejลกia variabilnรก technolรณgia aย navrhnutรฉ dopravnรฉ systรฉmy vลกak poskytujรบ investorovi moลพnosti prispรดsobiลฅ sa vย budรบcnosti prรกve takรฉmu druhu paliva, ktorรฉ bude na trhu najdostupnejลกie aย za najvรฝhodnejลกiu cenu. Vย sรบฤasnosti je cena paliva na vรฝrobu 1 GJ tepla zย mokrej drevnej ลกtiepky 170ย Sk bez DPH aย zo slamy 125ย Sk bez DPH. Vฤaka pรคลฅkomorovรฉmu vรฝmennรญku sย nรบtenรฝm odsรกvanรญm spalรญn budรบ biomasovรฉ kotlovรฉ zariadenia pri spaฤพovanรญ slamy dosahovaลฅ รบฤinnosลฅ aลพ 89ย %.
Zhrnutie
Optimรกlny menovitรฝ vรฝkon aย veฤพkosลฅ variabilnรฝch biomasovรฝch kotlovรฝch systรฉmov JUSTSEN moลพno navrhnรบลฅ podฤพa stavebnรฝch, technickรฝch aย priestorovรฝch poลพiadaviek konkrรฉtneho zรกkazยญnรญka. Sรฉriovรก vรฝroba kotlov pokrรฝva tepelnรฝ vรฝkon vย rozsahu od 0,2 do 15 MW. Pri kontinuรกlnom riadenรญ vรฝkonu vย rozsahu od 20 do 100ย % menoยญvitรฉho vรฝkonu je รบฤinnosลฅ biomasovรฝch kotlov viac ako 85 %. Riadenie tejto technolรณgie je plne auยญtomatizovanรฉ, takลพe umoลพลuje prevรกdzkovanie tepelnรฉho zdroja len sย obฤasnรฝm dohฤพadom.
Aj pri ostatnรฝch nainลกtalovanรฝch variabilnรฝch bioยญmasovรฝch kotlovรฝch systรฉmoch na vรฝrobu tepla zย drevnรฝch peliet alebo suchรฉho drevnรฉho odpadu skรบsenosti poukazujรบ na bezporuchovรบ prevรกdzku kotlovรฝch zariadenรญ aย dopravnรฝch ciest. Okrem niลพลกรญch variabilnรฝch nรกkladov na palivo (vย porovnanรญ so zemnรฝm plynom) sa pri spaฤพovanรญ pevnej biomasy vo variabilnรฝch kotlovรฝch systรฉmoch uvoฤพลujรบ emisnรฉ zneฤisลฅujรบce lรกtky hlboko pod limitmi stanovenรฝmi sรบฤasnou legislatรญvou.
Ing.ย Radovan Kลazรบr
Recenzoval: doc.ย Peter Horbaj, PhD.
Foto: archรญv autora
Autor pรดsobรญ vย spoloฤnosti DATATHERM, spol. sย r. o., ktorรก poskytuje komplexnรฉ sluลพby aย systรฉmovรฉ technologickรฉ rieลกenia vย oblasti biomasovรฝch kotlovรฝch systรฉmov, riadiacich systรฉmov aย vย oblasti merania aย regulรกcie.