Pokroฤilรฉ riadenie vykurovacรญch a chladiacich plรดch podฤพa meradiel tepelnej pohody

Partneri sekcie:

V sรบฤasnosti sa vynakladajรบ nemalรฉ finanฤnรฉ prostriedky na technickรฉ a stavebnรฉ opatrenia zniลพujรบce energetickรบ nรกroฤnosลฅ budov. V dรดsledku tรฝchto opatrenรญ je vลกak ฤalลกie zniลพovanie spotreby energie vykรบpenรฉ veฤพkou finanฤnou nรกroฤnosลฅou. Projekt s nรกzvom Pokroฤilรฉ riadenie vykurovacรญch a chladiacich plรดch podฤพa meradiel tepelnej pohody reaguje na sรบฤasnรบ situรกciu, kedy sa v budovรกch pouลพรญvajรบ rรดzne typy vykurovacรญch a chladiacich plรดch, vhodnรฝch vฤaka dneลกnรฉmu rozvoju aj pre obnoviteฤพnรฉ zdroje energie. Systรฉm merania parametrov tepelnรฉho prostredia vลกak pracuje naฤalej na pรดvodnom princรญpe termostatov pre vykurovacie telesรก, teda bez zmien. Z tohto pohฤพadu sa ponรบka veฤพkรฝ potenciรกl na jeho ฤalลกรญ vรฝvoj.

Hlavnรฝm cieฤพom projektu je navrhnรบลฅ aย overiลฅ funkciu takzvanej virtuรกlnej teploty vzduchu, ktorรก dobre zachytรญ vlastnosti vykurovacej alebo chladiacej plochy, zvyklosti ฤloveka aย parametre okolitรฉho prostredia (interiรฉru aย exteriรฉru). Integrรกcia tejto funkcie do regulรกtorov prinesie znรญลพenie spotreby energie aย zlepลกenie kvality vnรบtornรฉho prostredia bez vรฝraznรฝch dodatoฤnรฝch nรกkladov.

ฤŽalลกรญm prรญnosom bude zlepลกenie riadenia vykurovacรญch aย chladiacich plรดch (zvรฝลกenie รบฤinnosti vย reakcii na zmeny okolitรฉho prostredia alebo na zmeny poลพiadaviek uลพรญvateฤพov) aย zlepลกenie tepelnej pohody vย miestnosti. Vย prvej fรกze projektu sa vykonala analรฝza dรกt vรฝsledkov objektรญvnych meranรญ aย subjektรญvnych hodnotenรญ tepelnej pohody, ktorรก je nevyhnutnรก na identifikรกciu kฤพรบฤovรฝch parametrov na formulรกciu funkcie virtuรกlnej teploty.

Stanovenie optimรกlnych parametrov prostredia (na dosiahnutie tepelnej pohody) je dรดleลพitรฉ jednak zย dรดvodu minimalizรกcie energetickej nรกroฤnosti aย zรกroveลˆ aj zย hฤพadiska tvorby zdravรฉho vnรบtornรฉho prostredia. Tento ฤlรกnok sa zameriava na posรบdenie subjektรญvneho vnรญmania tepelnรฉho prostredia aย zhล•ลˆa ฤasลฅ vรฝsledkov realizovanej analรฝzy dรกt.

Tรก vychรกdza zย nameranรฝch aย zรญskanรฝch dรกt zย rozsiahleho experimentu so skupinou 24 osรดb, ktorรฉ vย danรฝch laboratรณrnych podmienkach subjektรญvne hodnotili tepelnรฝ komfort pri rรดznych systรฉmoch vykurovania aย pri rรดznom nastavenรญ poลพadovanej teploty beลพne dodรกvanรฝm regulรกtorom [1].

Obr. 1 Testovacia dvojkabรญna pรดdorys a rez
Obr. 2 Objektรญvne vs subjektรญvne vnรญmanie tepelnej pohody 1
Obr. 3 Porovnanie subjektรญvneho hodnotenia rรดznych vykurovacรญch plรดch pri nastavenej optimรกlnej teplote vzduchu TaOPT 6
Obr. 4 Subjektรญvne vnรญmanie tepelnรฉho prostredia 6
Obr. 5 Subjektรญvne hodnotenie nastavenej teploty tset v danom priestore 1
Obr. 6 Poฤet osรดb spokojnรฝch nespokojnรฝch s nastavenou teplotou v miestnosti 1
Tab. 1 Nastavenie termostatu jednotlivรฉ merania

Experiment

Testovacia dvojkabรญna

Meranie prevรกdzky aย hodnotenie jednotlivรฝch typov vykurovacรญch plรดch prebiehalo vย jednej zย dvoch kabรญn paralelnej testovacej dvojkabรญny sย riadenรฝm okolitรฝm prostredรญm. Dvojkabรญna je zloลพenรก zย dvoch paralelnรฝch kabรญn, ktorรฉ sรบ oddelenรฉ vnรบtornou tepelnoizolaฤnou prieฤkou. Vnรบtornรฉ rozmery jednej kabรญny sรบ
4,4 ร— 3,1 ร— 2,85 m. Hodnoty sรบฤiniteฤพa prestupu tepla obvodovรฝm plรกลกลฅom kabรญny sรบ takรฉto:

  • podlaha: Uย = 0,132 W/(m2 . K),
  • strop: U = 0,103 W/(m2 . K),
  • steny do โ€žexteriรฉruโ€œ: U = 0,134 W/(m2 . K),
  • okno: U = 1,200 W/(m2 . K),
  • dvere: U = 1,200 W/(m2 . K).

Tepelnรฉ prostredie vย susednej kabรญne sa pri meranรญ udrลพiavalo na hodnotรกch podobnรฝch tรฝm vย meranej kabรญne, takลพe poฤas merania nedochรกdzalo kย vรฝznamnejลกรญm tepelnรฝm tokom medzi kabรญnami. Vย okolitom prostredรญ kabรญny, vย tzv. medzipriestore, ktorรฝ simuloval vonkajลกie prostredie, bola nastavenรก teplota vzduchu na testovanie vykurovacรญch plรดch (zimnรฉ prostredie) na -12 ยฐC.

Opis merania

Na meranie aย hodnotenie tepelnรฉho komfortu sa vybrali ลกtyri priamovรฝhrevnรฉ elektrickรฉ systรฉmy vykurovania โ€“ keramickรฝ panel, konvektor, podlahovรฉ vykurovanie aย stropnรฉ vykurovanie (stropnรก fรณlia). Na kaลพdom zย tรฝchto typov vykurovacรญch plรดch sa vykonali experimenty sย nastavenรญm rรดznych teplรดt priestorovรฉho termostatu. Priestorovรฝ termostat sย pulzne ลกรญrkovou modulรกciou PWM riadil vykurovacie systรฉmy na zรกklade teploty vzduchu vย miestnosti.

Jednotlivรฉ experimenty sa realizovali po ustรกlenรญ tepelnรฉho prostredia na poลพadovanรบ hodnotu. Tepelnรฉ prostredie sa skรบmalo pri troch ustรกlenรฝch teplotnรฝch รบrovniach, zย ktorรฝch jeden stav bol optimรกlny na danรฝ vykurovacรญ systรฉm, stanovenรฝ na zรกklade predchรกdzajรบcich experimentov aย hodnotenรญ termรกlnym manekรฝnom [3]. Nastavenie termostatu pre jednotlivรฉ merania je uvedenรฉ vย tab. 1.

Vnรญmanie urฤitรฉho tepelnรฉho prostredia ฤlovekom ovplyvลˆuje celรฝ rad faktorov, ktorรฝmi sรบ najmรค aktivita, obleฤenie, vek, pohlavie aย psychickรฝ stav. Sย ohฤพadom na zameranie experimentov na zistenie rozdielov vnรญmania tepelnรฉho prostredia medzi jednotlivรฝmi vykurovacรญmi systรฉmami sa experimenty vykonรกvali opakovane na skupine 24 osรดb (subjektov) vย rovnakej vekovej kategรณrii, sย rovnakรฝm odevom aย aktivitou vย paritnom zastรบpenรญ muลพov aย ลพien.

Eliminรกcia vplyvu okamลพitรฉho zdravotnรฉho aย psychickรฉho stavu sa zabezpeฤila zvolenรฝm poฤtom testovanรฝch osรดb, trikrรกt opakovanรฝm zberom dรกt poฤas kaลพdรฉho experimentu aย zberom medicรญnskych dรกt. Kombinรกcia ลกtyroch vykurovacรญch systรฉmov pri troch nastavenรฝch teplotรกch, trikrรกt po sebe hodnotenรฝch 24 subjektmi viedla kย vykonaniu 288 experimentov, zย ktorรฝch sa zรญskalo spolu 864 dรกtovรฝch viet obsahujรบcich vลกetky sledovanรฉ veliฤiny aย รบdaje zย dotaznรญka [1].

Tab. 1 Nastavenie termostatu jednotlivรฉ merania

Meranรฉ veliฤiny
Poฤas kaลพdรฉho experimentu vย trvanรญ 90 minรบt sa vykonรกvalo vย klimatickej dvojkabรญne meranie tรฝchto veliฤรญn:

  • teplota vzduchu ta,1-4 (vย ลกtyroch vรฝลกkovรฝch รบrovniach),
  • vรฝslednรก teplota guฤพovรฉho teplomera tg uprostred miestnosti vo vรฝลกke brucha sediaceho ฤloveka (t. j. 0,6 m nad zemou),
  • relatรญvna vlhkosลฅ RH,
  • atmosfรฉrickรฝ tlak pa,
  • povrchovรฉ teploty konลกtrukciรญ vย klimatickej dvojkabรญne tp,
  • rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu va,
  • hladina akustickรฉho tlaku,
  • hladina osvetlenia (intenzita osvetlenia),
  • koncentrรกcia CO2,
  • teplota okolia klimatickej dvojkabรญny te.

Zรกroveลˆ sa realizovalo:

  • dotaznรญkovรฉ ลกetrenie vnรญmania tepelnej pohody osรดb zรบฤastnenรฝch na experimente (3ร— poฤas kaลพdรฉho merania),
  • monitorovanie tepovej frekvencie aย povrchovรฝch teplรดt (na piatich ฤastiach tela) osรดb zรบฤastnenรฝch na experimente.

Zabezpeฤila sa aj fotodokumentรกcia obleฤenia subjektu aย sรบฤasne prebiehalo online video/audioprenos priebehu experimentu slรบลพiaci na komunikรกciu operรกtora so subjektom aย na kontrolu dodrลพiavania aktivity.

Analรฝza dรกt

Hodnotenie tepelnรฉho komfortu sa dรก zjednoduลกene rozdeliลฅ na dve zรกkladnรฉ skupiny โ€“ na objektรญvne aย subjektรญvne hodnotenie tepelnรฉho komfortu. Objektรญvne metรณdy vychรกdzajรบ zย vรฝsledkov meranรญ fyzikรกlnych veliฤรญn, ktorรฉ urฤujรบ stav vnรบtornรฉho prostredia, subjektรญvne metรณdy sรบ zaloลพenรฉ na zisลฅovanรญ subjektรญvnych pocitov osรดb obรฝvajรบcich hodnotenรฝ priestor (dotaznรญkovรฉ ลกetrenie) [2]. Analรฝza dรกt je zameranรก na vรฝsledky opisujรบce korelรกciu objektรญvneho aย subjektรญvneho hodnotenia tepelnรฉho komfortu danรฉho priestoru.

ล tatistika โ€“ testovanie hypotรฉz

Testovanie ลกtatistickรฝch hypotรฉz umoลพnilo posรบdiลฅ, ฤi sรบ dรกta zรญskanรฉ experimentรกlne od muลพov aย ลพien (subjektรญvne hodnotenie) navzรกjom ลกtatisticky vรฝznamnรฉ alebo nie (ฤi ich moลพno pouลพiลฅ vย sรบbore 24 osรดb, alebo ฤi je nutnรฉ tieto dรกta deliลฅ podฤพa pohlavia).

Na toto zistenie sa pouลพilo vyhodnotenie pomocou tzv. dvojvรฝberovรฉho nepรกrovรฉho F testu aย ฤalej dvojvรฝberovรฉho nepรกrovรฉho T testu. Na zรกklade vรฝsledkov tรฝchto testov moลพno usรบdiลฅ, ลพe pravdepodobnosลฅ nulovej hypotรฉzy oย zhode mediรกnov oboch sรบborov je vysokรก, zย ฤoho vyplรฝva, ลพe rozdiel medzi mediรกnmi skรบmanรฝch sรบborov je ลกtatisticky nevรฝznamnรฝ aย rozdielnosลฅ skupรญn nemรก vรฝznamnรฝ vplyv na vรฝsledky realizovanรฝch experimentov.

Obr. 1 Testovacia dvojkabรญna pรดdorys a rez
Obr. 1 Testovacia dvojkabรญna pรดdorys a rez |

Subjektรญvne vnรญmanie tepelnรฉho komfortu vs objektรญvne vypoฤรญtanรฝ index PMV

Predmetom tejto ฤasti analรฝzy dรกt bolo porovnaลฅ vรฝsledok vypoฤรญtanej hodnoty indexu strednรฉho tepelnรฉho pocitu (PMV) aย vรฝsledok subjektรญvneho vnรญmania tepelnรฉho komfortu zย dotaznรญkovรฉho prieskumu.

Objektรญvne vypoฤรญtanรฝ index PMV
Index PMV ukazuje strednรฝ tepelnรฝ pocit na zรกklade odovzdanรฝch hlasov veฤพkej skupiny osรดb, ktorรฉ hodnotia svoj pocit pomocou sedembodovej stupnice tepelnรฝch pocitov (+3 veฤพmi teplo, +2 teplo, +1 mierne teplo, 0 neutrรกlny pocit, -1 mierne chladno, -2 chladno, -3 zima) zaloลพenej na tepelnej rovnovรกhe ฤพudskรฉho tela.

Index PMV moลพno vypoฤรญtaลฅ pri rozliฤnรฝch kombinรกciรกch metabolizmu, izolรกcie odevu, teploty vzduchu, strednej radiaฤnej teploty, rรฝchlosti prรบdenia vzduchu aย vlhkosti vzduchu pri podmienkach ustรกlenรฉho stavu. Aby bolo moลพnรฉ porovnaลฅ vรฝsledky objektรญvneho indexu PMV aย subjektรญvneho vnรญmania, bolo treba stanoviลฅ hodnotu metabolizmu testovanรฝch osรดb aย tepelnรฝ odpor ich odevu.

Hodnota metabolizmu
Hodnota metabolizmu je podฤพa normy ฤŒSN EN ISO 7730 Metabolizmus na ฤinnosลฅ vย sede (kancelรกria, ลกkola, obydlie aย pod.) 70 W/m2, ฤo pri ploche priemernej osoby 1,8 m2 zodpovedรก vรฝkonu cca 130 W [4].

Tepelnรฝ odpor odevu
Tepelnรฝ odpor odevu alebo izolรกcia odevu (Icl) sa mรดลพe odhadnรบลฅ zย รบdajov uvedenรฝch vย norme ฤŒSN EN ISO 9920 Ergonรณmia tepelnรฉho prostredia โ€“ Hodnotenie tepelnej izolรกcie odevu aย odporu odevu proti odparovaniu [5], alebo sa mรดลพe vypoฤรญtaลฅ na zรกklade empirickรฉho vzorca uvedenรฉho vย tejto norme. Osoby zรบฤastnenรฉ na experimente mali na sebe spodnรบ bielizeลˆ, nohavice, triฤko aย slabรฝ sveter alebo mikinu.

Hodnoty tepelnรฉho odporu boli vย rozsahu lcl = 0,6 aลพ 0,8 clo = 0,093 m2.K/W aลพ 0,124 m2.K/W. Vรฝsledky vย grafe na obr. 2 sรบ zaznamenanรฉ pri vลกetkรฝch vykurovacรญch telesรกch aย pri troch nastavenรฝch teplotรกch. Rรดzne teploty sรบ znรกzornenรฉ odliลกnou farbou znaฤky (modrรก znaฤka = T-, zelenรก znaฤka = TOPT, ฤervenรก znaฤka = T+).

Na vodorovnej osi grafu je vypoฤรญtanรก hodnota PMV na zรกklade nameranรฝch veliฤรญn (teplota vzduchu, rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu atฤ.), tepelnรฉho odporu odevu aย hodnoty metabolizmu osรดb pri jednotlivรฝch experimentoch. Na zvislej osi je subjektรญvne vyjadrenie tepelnรฉho pocitu โ€žje mi veฤพmi zima (1)/je mi veฤพmi teplo (100)โ€œ vyznaฤenรญm hodnoty od 1 do 100.

Zย grafu je zrejmรฉ, ลพe vypoฤรญtanรฝ index PMV sa zhoduje so subjektรญvnym vnรญmanรญm tepla vย danom priestore. Spojnica trendu mรก hodnoty subjektรญvneho pocitu 50 (neutrรกlny stav = tepelnรก pohoda) pri hodnote PMV
= -0,0495, ฤo je hodnota veฤพmi blรญzka predpokladanej hodnote 0.

Zย toho vyplรฝva, ลพe subjektรญvne hodnotenie osรดb skutoฤne zodpovedรก objektรญvnemu hodnoteniu danรฉho priestoru pomocou tradiฤnรฉho modelu tepelnej pohody vyjadrenรฉho indexom PMV. Tรกto analรฝza potvrdila zhodu subjektรญvneho vnรญmania tepelnรฉho komfortu sย vรฝpoฤtom indexu PMV vย oblasti tepelnรฉho komfortu sย prekvapivou presnosลฅou [1].

Obr. 2 Objektรญvne vs subjektรญvne vnรญmanie tepelnej pohody 1
Obr. 2 Objektรญvne vs subjektรญvne vnรญmanie tepelnej pohody [1] |
Optimรกlna teplota vzduchu โ€“ subjektรญvne hodnotenie
Skutoฤnรก optimรกlna teplota vzduchu vย rรกmci jednotlivรฝch vykurovacรญch systรฉmov sa stanovila zo zรกvislosti subjektรญvneho pocitu tepelnรฉho komfortu (dotaznรญkovรฉ ลกetrenie poฤas experimentu) aย objektรญvne nameranej teploty vzduchu Ta,OPT (meranรก teplota vzduchu vo vรฝลกke 0,6 m nad podlahou) poฤas experimentu.

Kaลพdรก hodnotenรก vykurovacia plocha mรก rรดzny podiel zdieฤพania tepla sรกlanรญm aย prรบdenรญm, preto treba na dosiahnutie rovnakej vรฝslednej teploty rรดznu teplotu vzduchu [2]. Na vodorovnej osi grafu na obr. 3 je zodpovedanie subjektรญvnej dotaznรญkovej otรกzky hodnotenรญm โ€žje mi veฤพmi zima (1)/je mi veฤพmi teplo (100)โ€œ, na zvislej osi je znรกzornenรก nameranรก teplota vzduchu Ta,OPT meranรก vย รบrovni brucha sediacej osoby (0,6 m nad podlahou).

Zย grafu je odvodenรก skutoฤnรก optimรกlna teplota pri jednotlivรฝch systรฉmoch: podlahovรฉ vykurovanie = 22,74 ยฐC, konvektor = 22,67 ยฐC, keramickรฝ panel = 22,24 ยฐC, stropnรก fรณlia = 22,34 ยฐC. Zย vรฝsledkov skutoฤnej optimรกlnej teploty je zrejmรฉ, ลพe ฤพuฤom je najchladnejลกie pri podlahovom vykurovanรญ (nepotvrdil sa predpoklad priaznivรฉho pรดsobenia teplej podlahy na celkovรฝ tepelnรฝ komfort).

Zaujรญmavรฝm vรฝsledkom je korelรกcia medzi neutrรกlnym stavom (50 % na vodorovnej osi = neutrรกlny stav = tepelnรก pohoda) aย optimรกlnou teplotou vzduchu pri jednotlivรฝch vykurovacรญch systรฉmoch, ktorรก vystihuje pรดsobenie vyลกลกej sรกlavej zloลพky pri keramickom paneli aย pri stropnom vykurovanรญ. Zย grafu na obr. 3 je zรกroveลˆ zrejmรฝ vplyv sรกlavรฝch plรดch sย vyลกลกou povrchovou teplotou, pri ktorรฝch sa dosiahne tepelnรฝ komfort pri niลพลกej teplote vzduchu.

Obr. 3 Porovnanie subjektรญvneho hodnotenia rรดznych vykurovacรญch plรดch pri nastavenej optimรกlnej teplote vzduchu TaOPT 6
Obr. 3 Porovnanie subjektรญvneho hodnotenia rรดznych vykurovacรญch plรดch pri nastavenej optimรกlnej teplote vzduchu TaOPT [6] |

Hodnotenie tepelnรฉho komfortu na zรกklade subjektรญvneho vnรญmania

Hodnotenie tepelnรฉho vnรญmania na zรกklade subjektรญvneho hodnotenia je zaloลพenรฉ na porovnanรญ dvoch subjektรญvnych vyjadrenรญ: โ€žje mi veฤพmi zima (1)/je mi veฤพmi teplo (100)โ€œ aย vย danรฝ moment โ€žcรญtim sa prejedenรฝ (1)/รบplne hladnรฝ (100)โ€œ. Vรฝsledky uvedenรฉ vย grafe na obr. 4 sรบ zhrnutรฉ zo vลกetkรฝch experimentov pri meranรญ jednotlivรฝch vykurovacรญch plรดch, รบฤasti muลพov aj ลพien aย pri rรดznych teplotรกch (modrรก znaฤka = T-, zelenรก znaฤka = TOPT, ฤervenรก znaฤka = T+).

Zย grafu je zrejmรฉ, ลพe tepelnรก pohoda veฤพmi zรกvisรญ aj od subjektรญvnych pocitov, ako sรบ hlad, smรคd aย podobne. Ak sa ฤพudia cรญtia prรญjemne (nepociลฅujรบ hlad), sรบ ochotnรญ tolerovaลฅ aj mierny diskomfort aย vyhodnocujรบ ho ako tepelnรบ pohodu. Ak vลกak zaฤnรบ pociลฅovaลฅ hlad, zaฤnรบ aj tepelnรฝ diskomfort viac vnรญmaลฅ (naopak, pri pocite sรฝtosti pociลฅujรบ skรดr mierne teplo).

Obr. 4 Subjektรญvne vnรญmanie tepelnรฉho prostredia 6
Obr. 4 Subjektรญvne vnรญmanie tepelnรฉho prostredia [6] |

Ako vnรญmajรบ ฤพudia subjektรญvne teplotu vย danom prostredรญ?

Subjektรญvne vnรญmanie nastavenej teploty sa hodnotรญ na zรกklade subjektรญvneho pocitu (dotaznรญkovรฉ ลกetrenie poฤas experimentu) aย objektรญvne nameranej teploty vzduchu vย miestnosti. Na vodorovnej osi grafu na obr. 5 je znรกzornenรก nameranรก teplota vzduchu Ta poฤas jednotlivรฝch experimentov, na zvislej osi sรบ uvedenรฉ hodnotenia: โ€žVย tejto chvรญli sa mi zdรก teplota vย tejto miestnosti prรญjemnรก (1)/neprรญjemnรก (100).โ€œ Zย grafu vyplรฝva, ลพe sย narastajรบcou teplotou sรบ ฤพudia vย danom priestore spokojnejลกรญ.

Vย grafe na obr. 6 sรบ zhrnutรฉ vรฝsledky subjektรญvneho vnรญmania tepelnej pohody pri nastavenej teplote vzduchu Ta (T-, TOPT, T+). Graf ukazuje percento spokojnรฝch/nespokojnรฝch osรดb sย teplotou vย danom prostredรญ (subjektรญvne hodnotenie โ€“ index PPD). Nato, aby ฤพudskรฉ telo zaznamenalo chlad, mรก kย dispozรญcii 250-tisรญc termoreceptorov, na zaznamenanie tepla 30-tisรญc termoreceptorov.

Zย toho je zrejmรฉ, ลพe ฤพudskรฉ telo skรดr zaznamenรก pokles okolitej teploty neลพ jej zvรฝลกenie [2]. Zย grafov na obr. 5 aย 6 vyplรฝva, ลพe spokojnosลฅ osรดb sย danรฝm prostredรญm stรบpa vย zรกvislosti od rastu teploty. ฤŒรญm je vyลกลกia teplota vย miestnosti, tรฝm sรบ ฤพudia vย danom prostredรญ spokojnejลกรญ. Vรฝsledky dokazujรบ, ลพe ฤพudia sรบ viac nespokojnรญ vย chladnejลกom neลพ vย teplejลกom prostredรญ.

Obr. 5 Subjektรญvne hodnotenie nastavenej teploty tset v danom priestore 1
Obr. 5 Subjektรญvne hodnotenie nastavenej teploty tset v danom priestore [1] |
Obr. 6 Poฤet osรดb spokojnรฝch nespokojnรฝch s nastavenou teplotou v miestnosti 1
Obr. 6 Poฤet osรดb spokojnรฝch nespokojnรฝch s nastavenou teplotou v miestnosti [1] |

Zรกver

ฤŒlรกnok sa zaoberรก adaptรกciou ฤloveka na danรฉ tepelnรฉ prostredie aย tieลพ vplyvom stavu prostredia (teplota) na stav ฤloveka (subjektรญvne vnรญmanie). Poฤas experimentu sa sledovala len psychologickรก aย fyziologickรก adaptรกcia osรดb na danรฉ tepelnรฉ prostredie vย ฤase, keฤลพe najฤastejลกia adaptรกcia sprรกvanรญm (รบprava odevu, zmena ฤinnosti aย pod.) nebola poฤas experimentu moลพnรก zย dรดvodu nevyhnutnosti dodrลพaลฅ nemennรฉ okrajovรฉ podmienky.

Zย vรฝsledkov jednotlivรฝch grafov je zrejmรฉ, ลพe ฤพudia sรบ spokojnejลกรญ vย teplejลกom prostredรญ aย nastavenรก optimรกlna teplota TOPT je hodnotenรก ako neutrรกlna tepelnรก pohoda (prรญjemnรฝ pocit). Zย grafov subjektรญvneho hodnotenia tepelnรฉho komfortu pri rรดznych spรดsoboch vykurovania vyplรฝva, ลพe budovy sย nรญzkou spotrebou energie sa sprรกvajรบ inak ako tradiฤnรฉ budovy.

Niลพลกie poลพadovanรฉ vรฝkony vykurovania sa pri kvalitnej regulรกcii prejavujรบ znรญลพenรญm povrchovej teploty predovลกetkรฝm pri podlahovom vykurovanรญ na takรบ รบroveลˆ, ลพe ฤพudia prestรกvajรบ vnรญmaลฅ sรกlavรบ zloลพku. Zย tohto dรดvodu je pri tomto vykurovanรญ na dosiahnutie tepelnรฉho komfortu potrebnรก najvyลกลกia teplota vzduchu zo vลกetkรฝch testovanรฝch systรฉmov.

Zย grafov ฤalej vyplรฝva, ลพe subjektรญvny pocit hodnotenia tepelnej pohody ovplyvลˆujรบ rozliฤnรฉ osobnรฉ faktory, ako naprรญklad รบnava osรดb, ich nรกlada aย ฤalลกie. Na subjektรญvnom vnรญmanรญ tepelnej pohody sa podieฤพajรบ aj ฤalลกie faktory prostredia (rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu, vlhkosลฅ vzduchu aย pod.).

Vnรญmanie teploty je individuรกlna zรกleลพitosลฅ, ktorรก zรกvisรญ od mnohรฝch ukazovateฤพov โ€“ veku aย pohlavia, okamลพitรฉho zdravotnรฉho iย psychickรฉho stavu aย mnohรฝch ฤalลกรญch. Vลพdy tak bude vย danom prostredรญ existovaลฅ aj ฤasลฅ osรดb, ktorรก bude sย tepelnou pohodou nespokojnรก.

Jana Horvรกthovรก, Alลพbฤ›ta Dederovรก Kohoutkovรก, Martin Kny, Ondล™ej Nehasil
Autori pรดsobia v Univerzitnom centre energeticky efektรญvnych budov ฤŒVUT v Buลกtฤ›hrade.
Obrรกzky: autori

ฤŒlรกnok vznikol s podporou projektu TAฤŒR TJ01000195 Pokroฤilรฉ riadenie vykurovacรญch a chladiacich plรดch podฤพa meradiel tepelnej pohody a programu NPU I ฤ. LO1605.

Literatรบra

  1. Kabele, K. โ€“ Horvรกthovรก, J.: Felix – Subjektivnรญ hodnocenรญ tepelnรฉho komfortu pล™i rลฏznรฝch zpลฏsobech vytรกpฤ›nรญ. Zรกvฤ›reฤnรก zprรกva. Praha, 2017. Univerzitnรญ centrum energeticky efektivnรญch budov, ฤŒVUT vย Praze.
  2. Horvรกthovรก, J.: Vliv zpลฏsobu vytรกpฤ›nรญ na kvalitu vnitล™nรญho prostล™edรญ. Praha, 2017. Disertaฤnรญ prรกce. ฤŒeskรฉ vysokรฉ uฤenรญ technickรฉ vย Praze. Stavebnรญ fakulta.
  3. Kabele, K. โ€“ Adamovskรฝ, D. โ€“ Horvรกthovรก, J. โ€“ Maierovรก, L.: Posouzenรญ aย mฤ›ล™enรญ parametrลฏ tepelnรฉho komfortu pล™i pouลพitรญ elektrickรฝch otopnรฝch ploch. Vรฝzkumnรก zprรกva. Praha, 2016. Univerzitnรญ centrum energeticky efektivnรญch budov, ฤŒVUT vย Praze.
  4. ฤŒSN EN ISO 7730, 2006. Ergonomie tepelnรฉho prostล™edรญ โ€“ Analytickรฉ stanovenรญ aย interpretace tepelnรฉho komfortu pomocรญ vรฝpoฤtu ukazatelลฏ PMV aย PPD aย kritรฉria mรญstnรญho tepelnรฉho komfortu. ฤŒeskรฝ normalizaฤnรญ institut.
  5. ฤŒSN EN ISO 9920, 2009. Ergonomie tepelnรฉho prostล™edรญ โ€“ Hodnocenรญ tepelnรฉ izolace odฤ›vu aย odporu odฤ›vu proti odpaล™ovรกnรญ. ฤŒeskรฝ normalizaฤnรญ institut, Praha.
  6. Horvรกthovรก, J. โ€“ Kohoutkovรก, A. โ€“ Nehasil, O. โ€“ Kny, M.: Prลฏbฤ›ลพnรก zprรกva โ€“ Pokroฤilรฉ ล™รญzenรญ otopnรฝch aย chladicรญch ploch podle mฤ›ล™รญtek tepelnรฉ pohody. TAฤŒR report. Praha, 2017. Univerzitnรญ centrum energeticky efektivnรญch budov, ฤŒVUT vย Praze.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 4/2018.

Najฤรญtanejลกie