Poruchy vykurovania

Vykurovacia sústava by sa mala v rámci hydraulického vyváženia otestovať, či plní všetky funkcie v súlade s projektom. Ak bola úspešne uvedená do prevádzky, zvyčajne nevyžaduje špeciálne nároky na údržbu. Dôležité je vyvarovať sa chýb, ktoré by funkčnosť sústavy poškodili. Preto treba poznať aspoň základné princípy fungovania a účel jednotlivých prvkov. Návod na prevádzku vykurovacej sústavy by mal vypracovať autor technického riešenia, projektant hydraulického vyváženia. Informovanosť používateľov vykurovacej sústavy je základným predpokladom na naplnenie nielen sľubov dodávateľa, ale aj očakávaní používateľa.

Termostatické ventily

Najčastejším dôvodom na nespokojnosť je nepochopenie princípu termostatického ventilu a z toho vyplývajúce neprimerané očakávania. Veľa ľudí sa sťažuje, že nemôže dosiahnuť v miestnosti teplotu 28 °C, ako to videli v tabuľke z montážneho návodu. Termostatické ventily považujú za pokazené, pretože pri nastavení na stupeň 3 a menej je radiátor stále studený.

V čom je problém? Termostatický ventil nefunguje ako elektrický varič, ktorý pri zapnutí hreje stále, silnejšie alebo slabšie v závislosti od nastaveného stupňa. Termostatickým ventilom sa nenastavuje teplota vykurovacieho telesa, ale teplota vzduchu v miestnosti (v okolí termostatickej hlavice). Každé číslo – pozícia nastavenia – termostatického ventilu zodpovedá určitej zatváracej teplote. Ak je teplota v okolí nižšia ako nastavená zatváracia teplota, termostatický ventil je otvorený a do vykurovacieho telesa púšťa teplú vykurovaciu vodu.

Ak je však teplota v miestnosti vyššia ako nastavená zatváracia teplota, termostatický ventil zastaví prívod vykurovacej vody a vykurovacie teleso chladne. Termostatická hlavica zistila: Je mi dosť teplo, je tu taká teplota, na akú ma nastavili, a teda vypínam radiátor. Vykurovacie teleso je studené dovtedy, kým teplota v okolí termostatickej hlavice opäť neklesne pod nastavenú zatváraciu teplotu. To môže trvať rôzne dlhý čas, v závislosti od žiadanej priestorovej teploty. Treba si uvedomiť, že zdrojom tepla v miestnosti sú nielen vykurovacie telesá, ale aj slnečné žiarenie, elektrospotrebiče a teplo, ktoré môže cez steny alebo vzduchom prichádzať zo susedných miestností. Práve v tom spočíva výhodnosť použitia termostatických ventilov: prednostne umožňujú využiť na dosiahnutie požadovanej teploty iné zdroje tepla, a až keď tie nestačia, doplňujú teplo do miestnosti vykurovacím telesom.

Bežná stupnica zatváracích teplôt termostatických ventilov (počet a označenie pozícií sa pri rôznych typoch a výrobcoch môže líšiť)

Mám nastavené na štvorku, a je tu len 20 °C

Ďalšiu skupinu porúch spôsobuje nevhodné rozmiestnenie nábytku. Ak je v okolí radiátora a termostatickej hlavice priestor, v ktorom je teplejšie ako v ostatnej časti miestnosti, napríklad pred radiátorom a termostatickou hlavicou je ťažký záves alebo kryt, prípadne je termostatická hlavica schovaná za skrinkou alebo za chrbtom sedačky, termostatická hlavica reguluje podľa teploty vo svojom okolí, a teda sa zatvorí skôr. Radiátor je studený a v miestnosti je chladno, pretože v okolí termostatickej hlavice je príliš teplo. Preto je dôležité urobiť také úpravy, aby sa teplý vzduch nezhromažďoval v bezprostrednom okolí vykurovacieho telesa. Veľmi často stačí posunúť nábytok alebo odtiahnuť záves. Niekedy sa dá predčasné zatváranie termostatickej hlavice kompenzovať nastavením termostatického ventilu na vyššiu hodnotu.

Čo robiť, ak je termostatická hlavica umiestnená tak, že sa predčasne zatvára a ani pri jej úplnom otvorení nedosiahnete v miestnosti prijateľnú teplotu? Ak sa problém nedá riešiť premiestnením nábytku, potom existuje možnosť kúpiť si za približne 1 000 Sk (rôzne podľa výrobcu a typu) termostatickú hlavicu s oddeleným snímačom, ktorý sa dá umiestniť na vhodnejšie miesto v miestnosti.

Zatvorené alebo upchaté vratné ventily

V niektorých domoch sa na vykurovacie telesá montujú vratné ventily. Ich úlohou má byť pohotové zatvorenie jednotlivého vykurovacieho telesa v prípade jeho prasknutia, práve tieto ventily sú však častou príčinou porúch.

Plnia vratné ventily skutočne havarijnú funkciu alebo je to len nereálna ilúzia? Predstavme si situáciu, že niekomu začne tiecť voda z radiátora. Má termostatický ventil, ktorým zatvorí prívod. Má aj vratný ventil. Má vyhrané? Koľko užívateľov bytov je natoľko technicky zdatných a vybavených náradím, aby vedeli pohotovo skočiť k radiátoru a vratný ventil zatvoriť?

Vykurovacie telesá sú jedinou časťou vykurovacej sústavy, kde vykurovacia voda stojí alebo sa len veľmi pomaly pohybuje. V dôsledku toho sa na dne vykurovacích telies usadzujú kaly, ktoré odtekajú vratným potrubím. Vratné ventily sa montujú v mieste, ktoré je veľmi rizikové z hľadiska upchávania. V prípade upchatia často stačí vratný ventil niekoľkokrát zatvoriť a otvoriť. Sám si to však spraví len ten, kto vie ako a kto má na to potrebné náradie.

A čo keď niekto zabudne ventil otvoriť? Banálna chyba. Pohľadom na vratný ventil však nezistíte, či je otvorený, alebo zatvorený. Opäť potrebujete náradie, opäť problém so sebestačnosťou. Radiátor nekúri, a tak zavoláte havarijnú službu. A to všetko stojí peniaze.

Preto ak niekto požaduje uzávery na vratné potrubia z radiátorov, odporúčam guľové uzávery s malou páčkou. Prečo? Plnia skutočne havarijnú funkciu, navyše, páku vie otočiť hocikto a hocikedy. Ich vnútorné tvary sú jednoduché, hladké, nehrozí nijaké riziko upchávania kalmi. Okrem toho sa z diaľky dajú kontrolovať: od dverí do izby vidíte, či je páka v otvorenej, alebo zatvorenej polohe.

Klopanie potrubí

Potrubia vykurovacej sústavy sa vplyvom teplotných zmien pohybujú: pri zvyšovaní teploty sa predlžujú, pri znižovaní teploty sa skracujú. Preto sa musia cez stavebné konštrukcie viesť tak, aby sa mohli pohybovať bez prekážok, zadierania. Podľa technologických predpisov platných v čase výstavby väčšiny domov mali byť potrubia pred dobetónovaním otvorov v ich okolí obalené troma vrstvami vlnitého papiera. To znamená, že medzi potrubím stúpacieho vedenia a betónom by mala byť na každú stranu medzera väčšia ako 5 mm vyplnená poddajným materiálom. Potrubia s takýmto vedením cez steny a stropy sa môžu rozťahovať a sťahovať bez prekážok, čiže nepozorovateľne a bezhlučne.

Problém nastáva, ak potrubia nie sú vedené tak, ako majú byť. Môže to byť chyba vzniknutá pri výstavbe, ak sa nerešpektovali technologické predpisy, alebo chyba vzniknutá v neskoršom období, napríklad pri úpravách a rekonštrukciách bytov, keď sa škaredé škáry zaliali sadrou alebo maltou, a tým prestali plniť funkciu posuvného vedenia. Potrubie sa zadiera a pri rozťažnosti sa nepohybuje voľne, ale proti silnému odporu, nemôže sa pohnúť, a tak vzniká mechanické napätie. Ak je tlak potrubia silnejší ako pevnosť zadretia v stavebnej konštrukcii, potrubie sa s buch­nutím posunie. Pri ďalšom rozťahovaní opäť a pri skracovaní tiež. Dôsledkom je klopanie potrubí.

Klopanie potrubí je príklad, ako ľahko možno niečo pokaziť a aké ťažké je napraviť to. Problém je zistiť, kde sa potrubie zadiera. Hluk sa šíri po oceľovom potrubí takmer bez útlmu a klopanie môže byť rovnako hlučné na viacerých poschodiach. Dokonca je možné aj to, že intenzita klopania je najvyššia vo väčšej vzdialenosti od miesta zadierania potrubia.

Riešením je obnovenie voľnosti potrubí. To znamená vysekať betón okolo rúr, vyhladiť ich vonkajší povrch a vytvoriť správny stropný priestup. Škáru možno vyplniť konštrukčnou penou. V niektorých prípadoch sa dá klopanie zmierniť tak, že sa do škáry okolo stúpacieho vedenia nastrieka olej. Nie je to spoľahlivý recept, ale je lacný, a ak nepomôže, neuškodí.

Ing. Juraj Šmelík
FOTO: archív autora

Autor je projektantom v projekčnej kancelárii THERMO-ECO-ENGINEERING v Bratislave. Zaoberá sa hydraulickým vyvažovaním a optimalizáciou technologických zapojení na všetkých úrovniach zariadení na výrobu a distribúciu tepla a teplej vody.