Pracujeme na vynaliezavosti svojich ľudí (profil spoločnosti Johnson Controls International, spol. s r. o.)

Veľkým výzvam budúcnosti v oblasti technológií čelí firma Johnson Controls vynaliezavosťou svojich ľudí. Jej stratégiou je starať sa o trvalo udržateľný rozvoj a nachádzať k nemu tie správne cesty. Jedna z nich vedie v tejto spoločnosti aj cez vítanú rôznorodosť názorov, profesií alebo prístupov. „Každý človek, ktorý do tejto firmy prišiel, priniesol niečo nové“, hovorí Ing. Ladislav Piršel, PhD., generálny riaditeľ Systems&Services Slovensko a konateľ spoločnosti Johnson Controls International, spol. s r. o.

Jedným z nosných pilierov spoločnosti Johnson Controls je efektívnosť budov. Môžete nám priblížiť podstatu tohto pojmu?
Pojem efektívnosti budov sa dnes často zužuje len na energetickú efektívnosť, ktorá sa zas premieta výlučne do efektívnosti vykurovania, to však vonkoncom nie je pravda. Z nášho pohľadu je pojem efektívnosti budov omnoho širší. Ide o efektívnosť pri vynakladaní prostriedkov na nákup médií vo všeobecnosti (teplo, elektrická energia) a pri nasadení pracovných síl. Teda o optimálne využitie všetkých zdrojov na zabezpečenie potrieb ľudí, ktorí tieto budovy využívajú – či už na bytové, pracovné, obchodné alebo kultúrne účely.

Aj keď to znie prekvapujúco, táto oblasť sa v našej spoločnosti rozvíja už od 19. storočia, keď zakladateľ firmy pán Johnson prišiel na americký trh s patentom prvého elektrického termostatu. Už vtedy sa začalo uvažovať o tom, ako pri ústrednom vykurovaní alebo vykurovaní, ktoré sa tomu približuje, ovplyvniť dodávku tepla do priestorov tak, aby v nich nebolo príliš chladno ani teplo.

Ak hovoríme o efektívnosti budov, aké budovy máme na mysli?
Čo sa týka zariadení, tak určite všetky typy budov. Pomohla k tomu naša akvizícia spoločnosti YORK koncom roka 2005, po ktorej sa výrazne rozšírilo spektrum našich produktov. Medzi tradičné produkty Johnson Controls v oblasti automatizácie budov patrili výrobky na meranie a reguláciu (MaR) a riadiace systémy, postupne sa k nim pridávali slaboprúdové technológie (EPS, EZS, prístupové systémy a CCTV).

Od roku 2005 pribudli zariadenia, ktoré sme síce čiastočne riadili, samotné technológie sme však vo svojom výrobnom programe nemali. Sú to technológie na vetranie, chladenie, klimatizáciu. Vo všeobecnosti teda technológie, ktoré sa označujú skratkou HVAC (Heating, Ventilation, Airconditioning), i keď nedávame vyslovene dôraz na samotné vykurovanie. To sa už dnes u nás môže chápať v spojení so zariadeniami, ktoré obsahujú tepelné čerpadlá, čiže zariadeniami, ktoré možno využívať na vykurovanie aj chladenie. V tomto slova zmysle máme aj zariadenia na vykurovanie, nemáme však napríklad také klasické produkty, ako sú kotly.

Okrem zariadení poskytujeme vo veľkej miere aj komplexné služby pri prevádzke budov, ktoré, samozrejme, nepredstavujú len inštaláciu týchto zariadení a ich servis. Tu sa orientujeme najmä na nerezidenčné budovy, čiže všetky budovy okrem typických bytových.

Možno niektoré zo zariadení predstaviť ako súčasnú vlajkovú loď Johnson Controls?
Vlajkových lodí je, samozrejme, niekoľko. Určite sú medzi nimi systémy riadenia budov značky METASYS^®, ktoré obsahujú celý rad produktov, patria medzi ne napr. aj produkty integrovateľné po zbernici LONworks nezávislej od výrobcu, ktorými sa môže dosiahnuť distribuovaná „inteligencia“ jednotlivých častí s priamou komunikáciou snímačov alebo pohonov s riadiacou jednotkou.

Z oblasti priemyselného chladenia sú našou vlajkovou loďou kompresory SABROE^®. Z nich tvorí technologickú špičku predovšetkým kompresor SABCube, ktorý svojou úplne novou konštrukciou a osvedčenou technológiou použitou moderným spôsobom znižuje náklady na energiu až o 30 %. Moderné chladiace stroje ChillPAC obsahujú kompresory SABCube. Alebo sú to aj tradičné absorpčné chladiace stroje značky YORK^®, ktoré lepšie využívajú energiu na vytváranie chladu a umožňujú získavať úspory v ďalšej prevádzke.

Vo všeobecnosti sú trendom zariadenia, pri ktorých sa spája chladenie s vykurovaním a prípadne aj s využitím obnoviteľných zdrojov energie – dobrým príkladom sú tepelné čerpadlá. V podstate možno povedať, že ide o zariadenia, ktoré vytvárajú vnútornú klímu v uzavretom prostredí. Na druhej strane – aj tradičné zariadenia, ktoré sa používajú a budú sa naďalej používať, prešli veľkými zmenami z hľadiska využiteľnosti prvotnej energie, ktorá do nich vstupuje. Obdobne, ako je to pri kotloch s kondenzačnou technológiou, ktorá sa ešte nedávno považovala za výnimočnú technologickú novinku.

Z nášho uhlu pohľadu je dôležité, že Johnson Controls pôsobí aj v iných oblastiach, konkrétne napríklad v automobilovom priemysle, kde ide vývoj veľmi výrazne dopredu a smeruje k využívaniu palivových článkov, čiže vodíka ako zdroja prvotnej energie. Očakávam, že aj v oblasti budov možno tak o 50 rokov nastane takáto prevratná zmena, v rámci ktorej sa technické zariadenia preorientujú na úplne iné nosiče energie a bude to všetko vyzerať celkom inak.

Styk s našou divíziou Power Solutions, ktorá vytvára zariadenia na úschovu a využitie elektrickej energie vo vozidlách, umožňuje prenášať v rámci spoločnosti Johnson Controls získané poznatky aj do sféry prevádzky budov. Opäť tu nájdeme spojenie s jednotnou filozofiou našej firmy, podľa ktorej sme špecialisti, ktorí vytvárajú vnútorné prostredie – či je to pre dopravu, prácu alebo bývanie ľudí. To je spoločný menovateľ celej spoločnosti Johnson Controls.    

Dodávate obvykle celý balík technických zariadení či častejšie len určitú časť, povedzme nosné prvky chladenia alebo MaR?
Závisí to vždy od konkrétnej zákazky. Investor má predstavu, čo chce postaviť a konzultuje ju s architektom a  projektantom. Keď už vedia, čo chcú, začínajú sa tendre na generálneho dodávateľa. Generálny dodávateľ si nájde vyšších dodávateľov technológií, tí si hľadajú potom subdodávateľov na špeciálne technológie. Tým, že si Johnson Controls akvizíciou s Yorkom rozšíril svoju ponuku výrobkov, dostal sa na úroveň blízku vyššiemu dodávateľovi technológie. To, samozrejme, umožňuje jeho širšie pôsobenie pri konkrétnych zákazkách, ktoré sa už preto nemusia týkať výlučne MaR alebo chladenia. Najmä v ostatných dvoch rokoch sa stávajú čoraz viac „balíkovými“ riešeniami. Je to aj preto, že sa spoločnosti darí dostávať do povedomia investorov a generálnych dodávateľov a komunikovať s nimi.

Treba však povedať aj to, že v súčasnosti veľa stavieb vzniká s krátkodobým efektom rýchlej výstavby a dobrého zárobku. Tieto stavby treba neskôr rekonštruovať na možnosť normálneho a dlhodobého užívania, čo je práve výzva pre nás. Paradoxne nám teda „rýchlo vyrastené“ stavby prinášajú v dlhšom časovom horizonte prácu. A my sme bežci na dlhú trať.

To koniec koncov dokazuje aj vývoj v tejto spoločnosti. Keď som sem v druhej polovici 90. rokov nastupoval, firma mala (r. 1996) obrat 10 miliárd $. V roku 2007 to bol už obrat vo výške takmer 35 miliárd $. Na dokreslenie celého vývoja uvediem ešte obrat z roku 1965, ktorý bol vo výške 100 miliónov $. V ére bývalého Československa tu Johnson nepôsobil ako spoločnosť, bol dodávateľom zariadení pre MaR a riadiace systémy prevažne pre centralizované zásobovanie teplom cez podniky zahraničného obchodu.

Na Slovensku vznikla spoločnosť, ktorú vlastní Johnson Controls, až v roku 1993, teda v roku vzniku samostatnej SR. Niekoľko rokov pred tým Johnson Controls existoval len v Prahe a na Slovensku spolupracoval s distribútormi.

Skúsme sa vrátiť k poskytovaniu komplexných služieb pri prevádzke budov a pozrieť sa na ne bližšie. 
Služby, ktoré ponúkame, sú také široké, že nevyhnutne predstavujú systémové riešenia. Začínajú sa na tej najjednoduchšej úrovni spojenej s inštaláciou zariadení a poskytovaním záručného a pozáručného servisu. Pokračujú kompletným prehodnocovaním ekonomiky prevádzky budov alebo zariadení a navrhovaním riešení. Riešenia sa môžu navrhovať len z technickej stránky alebo ako tzv. performance contracting (približne od 90. rokov min. storočia sú známe aj v našich zemepisných šírkach), čiže projekty, v ktorých je Johnson Controls garantom dosiahnuteľnosti úspor, a teda nielen autorom riešenia.

V trojuholníku majiteľ (prevádzkovateľ) zariadenia, financujúca inštitúcia a Johnson Controls sa celá rekonštrukcia financuje z dosiahnutých úspor. A konečne sú tu aj ďalšie služby, ktoré súvisia so zabezpečovaním takých zaujímavých komplexov, akým je napríklad komplex NASA na Floride. Iste, že naše služby tu súvisia len s organizáciou infraštruktúry vrátane služieb pre návštevníkov. V Európe sa Johnson Controls podieľa napríklad na prevádzkovaní Eiffelovej veže, v Austrálii zase na prevádzkovaní Opery v Sydney.

Pri poskytovaní služieb pri prevádzke budov sme boli priekopníkom, mali sme napríklad jeden z prvých sieťových projektov (ide o správu nehnuteľností nášho zákazníka po celom území Slovenska). Vždy sme sa snažili byť na čele a aj v tomto období sa snažíme presadzovať nielen moderné technológie, ale aj moderné prístupy. Súčasťou našich zmlúv so zákazníkmi je napríklad aj dohoda o miere zainteresovanosti firmy Johnson Controls na dosahovaných prevádzkových úsporách. Nielenže to máme už niekoľko rokov zmluvne zabezpečené, ale v skutočnosti to tiež reálne prebieha a predstavuje to jeden z dodatkových príjmov spoločnosti.

Myslím si, že oblasť takýchto služieb je vysoko perspektívna a pri cieľoch a rozvoji firmy sa s ňou počíta. Reprezentuje to aj naše heslo Ingenuity welcome (Vynachádzavosť je vítaná), ktorým sa podporuje vynaliezavosť. Ide totiž o oblasť, ktorá potrebuje tvorivosť našich zamestnancov. Takisto sa však potrebuje rozvíjať v hraniciach dobre známeho trvalo udržateľného rastu. To znamená nesústreďovať sa len na okamžitý efekt, ale myslieť aj trošku ďalej. Firma v tomto smere podporuje ťažiskový prístup k životnému prostrediu. Odzrkadlilo sa to aj na zmene nášho loga, v ktorom pribudla zelená farba…  

Je Slovensko pripravené na myšlienky tvorivosti a vynaliezavosti a ich uplatňovanie pri zabezpečovaní prevádzok budov a trvalo udržateľného rastu? Predsa len, tunajšie zvyklosti sú skôr konzervatívne…
Treba si uvedomiť, že na Slovensku je zmes klientov. Sú tu klienti, ktorí predstavujú a investujú pôvodný slovenský kapitál, a potom sú tu klienti, ktorí pochádzajú z medzinárodného prostredia a investujú medzinárodný kapitál. Keďže vo svojich domovských krajinách alebo krajinách pôsobenia takéto služby poznajú, vyžadujú ich aj tu a postupne sťahujú aj slovenských investorov.

Naším prvým klientom bola Slovenská sporiteľňa, čiže klient z medzinárodného prostredia, aj keď blízkeho – rakúskeho. V rámci krajín v našom širšom okolí by som však až také rozdiely nevidel. Typickejšími príkladmi sú skôr bankové domy, ktoré pôsobia v podstate po celom svete a aj u nás je ich niekoľko. Ako príklady spomeniem len banky VÚB Banka, UNICREDIT banka a ČSOB. Dobre poznajú služby na znižovanie prevádzkových nákladov a žiadajú si ich, ale až vtedy, keď vidia, že na trhu existuje niekto, kto ich nielen ponúka, ale vie ich aj garantovať.  

Čo je spoločnosť Johnson Controls schopná klientovi v oblasti zníženia prevádzkových nákladov sľúbiť a garantovať? Možno to vyjadriť aj v nejakom čísle? 
Aj pri opatrnom odhade viem povedať rovno, že sa nájdu úspory vo výške 10 %. Ale nechcem taktizovať. Keď sa má klient rozhodovať medzi tým, či si nejakú službu ponechá alebo ju od seba posunie vonkajšiemu dodávateľovi a je z oblasti bankovníctva alebo oblasti, v ktorej má problém si na vstupe odpisovať celú DPH, tak pre neho to má význam pri rozdiele nad 20 %. Pri vstupe do úplne nových situácií sa dajú takéto úspory garantovať, lebo pri prvom outsourcovaní existuje vo veľkej miere vysoká prezamestnanosť v technických a iných pomocných pozíciách. Pritom nejde vždy len o úspory v priamych nákladoch súvisiacich s výkonom týchto pracovníkov, ale aj o úspory v ďalších vyvolaných nákladoch.

Veľa ľudí potrebuje veľké oddelenia, personalistiku, mzdy, zásobovanie a pod. Musíte sa vysporiadať s dovolenkami, fluktuáciou, množstvom faktúr… Ide teda o omnoho širšie ponímanú úsporu. Ak to zhrniem, pre zákazníka začína byť zaujímavá, ak mu to prinesie väčšiu úsporu ako DPH, ktorú si nemôže za normálnych okolností odpísať. Ak si totiž tie služby robí sám vnútorne, DPH nemá, avšak ten, kto mu služby dodáva, si účtuje svoju základnú cenu plus DPH. Dodávateľ teda musí byť minimálne o viac ako 20 % lacnejší, inak by to pre objednávateľa zo strany bánk neprinieslo nijaký efekt.

Rozlišujete medzi znižovaním prevádzkových nákladov pri starších jestvujúcich stavbách a pri novostavbách?
Rekonštrukcia starších budov je z hľadiska znižovania prevádzkových nákladov veľmi zaujímavou súčasťou nášho zamerania a bude sa určite posilňovať, keďže súčasný stavebný boom s mohutnou výstavbou nových budov tu nebude naveky. Ak majú naši klienti napríklad sieť budov, pomáhame im hľadať rozhodnutia, ktorú z nich treba rekonštruovať alebo pustiť na trh. V prípade uvažovanej rekonštrukcie hľadáme možnosti zefektívnenia. Stále pritom hovorím o opatreniach, ktoré nemusia byť len technického charakteru, môže ísť aj o organizačné opatrenia, napr. prehodnotenie systému prevádzky.  

Taký široký komplex možných opatrení si môžete dovoliť ponúkať len s tímom kvalitných ľudí, ktorý nevyhnutne nemôžu tvoriť len energetici…
V časti služieb pre zákazníka pracuje v Johnson Controls asi 190 ľudí, prevažne sa priamo starajú o zariadenia a budovy. V organizačnej štruktúre majú svoje zázemie, ktoré im vytvára podmienky a komunikuje s klientom. V zázemí sa pohybuje aj špecializovaný personál na vyhodnocovanie trendov, overovanie parametrov na zisťovanie efektívnosti budov alebo priamo na navrhovanie riešení. Celkovo pôsobí na úseku efektívnosti budov v Johnson Controls asi 280 až 300 ľudí. Ide o obchodno-realizačné úseky a spomínaný úsek služieb.

Treba ešte doplniť, že samotné navrhovanie riešení robíme v spolupráci s odborníkmi, ktorí sú špecialistami v niektorom z požadovaných odborov, napr. v energetických auditoch. Máme teda vnútornú sieť Johnson Controls, ktorá siaha aj do iných krajín a potom máme sieť, ktorú vytvárame s odbornými a profesijnými združeniami, ako sú Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia alebo Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku, alebo aj so školami, ktoré vytvárajú zázemie poznatkov, študentov, aktivít a pod. Jedine takýmto spájaním síl sa možno posúvať k potrebným riešeniam.

Náš zamestnanec preto zďaleka nemusí vedieť všetko, musí sa však v týchto sieťach orientovať a v rámci nich komunikovať. Dávame veľký priestor aj novým a mladým ľuďom. Keďže sme medzinárodný koncern, vieme im ponúknuť zaujímavé možnosti pôsobenia a rastu, a to nielen na Slovensku. Každý človek, ktorý do našej firmy prišiel, priniesol niečo nové. Diversity (rôznorodosť) je v podstate filozofiou našej firmy a každý vklad (či už ide o rôznorodosť názorov, profesií, národností, prístupov) v tomto smere nás teší. Máme však spoločný cieľ.

Vaše vízie hovoria o prevratných zmenách v najbližších 50 rokoch, poďme to komplexnejšie zhodnotiť v spojení so spoločnosťou Johnson Controls. Kde sa táto spoločnosť nachádza teraz a ktorým smerom ide (aby sa na tých zmenách podieľala)?
Technológie, ktoré sa dostanú do popredia, sú už teraz známe, len sa využívajú zatiaľ niekde inde, lebo sú veľmi drahé. Časom však hromadná výroba všetko zlacní a zreálni prechod na nový energetický nosič. Máme za sebou éru, ktorá súvisela s veľkým rozvojom využívania ropy a fosílnych palív. Teraz prichádza čas, keď sa bude musieť začať využívať niečo iné, a nebudú to môcť byť len OZE. Budú to musieť byť aj zdroje, ktoré sa budú vyrábať (čiastočne aj z OZE) a s najväčšou pravdepodobnosťou budú na báze vodíka. Takýto posun určite nastane a prinesie obrovské zmeny. Očakávam aj to, že zásobovanie energiami sa bude výrazne diverzifikovať. Nebudú tu veľké zdroje a mohutné distribučné siete, ale množstvo malých zdrojov, na čo sú vhodné práve palivové články.

Aby sme sa na tomto vývoji podieľali, vrátim sa k už povedanému – pracujeme na vynaliezavosti svojich ľudí. To je tá hlavná vízia, ktorá odzrkadľuje, čo nás v budúcnosti čaká. Budeme sa starať o to, aby sme zabezpečovali trvalo udržateľný rozvoj a o to, aby sme k nemu nachádzali tie správne cesty.

Rozhovor pripravila Silvia Friedlová
Foto: Johnson Controls