Preฤo vย teplovodnom kozube niฤ nekondenzuje?
Galรฉria(4)

Preฤo vย teplovodnom kozube niฤ nekondenzuje?

Partneri sekcie:

Jednou zย nespochybniteฤพnรฝch axiรณm vykurovania je uลพ niekoฤพko desaลฅroฤรญ tvrdenie, ลพe zย hฤพadiska ลพivotnosti vลกetkรฝch teplovodnรฝch kotlov je celkom nevyhnutnรฉ zamedziลฅ ich nรญzkoteplotnej korรณzii (od skondenzovanรฝch kyselรญn zย paliva). Aย to tak, ลพe sa udrลพiava teplota vratnej vody do kotla na teplote sย minimรกlnou hodnotou 65 ยฐC, aby nedochรกdzalo ku kondenzรกcii. Na to sa pouลพรญvali regulaฤnรฉ, zvyฤajne termostatickรฉ, trojcestnรฉ ventily. Pre teplovodnรฉ kozuby (aย tieลพ kotly sย akumulรกciou), ktorรฉ sa prevรกdzkujรบ na svoj menovitรฝ vรฝkon, to vลกak vรดbec neplatรญ.


Na รบvod musรญm povedaลฅ, ลพe pri svojom kozube som emisie eลกte nemeral aย ฮป (udรกva prebytok spaฤพovacieho vzduchu, ktorรฝ ovplyvลˆuje zaฤiatok kondenzรกcie spalรญn) som sa poฤas uplynulรฝch 20 rokov zaoberal najmรค vย sรบvislosti so spaฤพovacรญmi motormi. Aj keฤ sย rovnakรฝm cieฤพom โ€“ zvรฝลกiลฅ ich รบฤinnosลฅ. Hoci je vย tejto oblasti tรกto otรกzka uลพ dokonale prepracovanรก (vฤaka vรฝskumu vลกetkรฝch vรฝznamnรฝch automobiliek, pre ktorรฉ je vecou preลพitia), aj tu sa verejnosti neustรกle poskytujรบ zavรกdzajรบce informรกcie, napr. oย tom, ลพe tieto motory, vย ktorรฝch sa vyuลพรญva priame vstrekovanie na vrstvenie paliva (preto sa oznaฤujรบ ako FSI), sรบ รบspornejลกie.

Podฤพa tabuliek to sย pouลพitรญm metodiky EHK (mesto, 90โ€‰km/h aย 110โ€‰km/h) platรญ, dokonca aลพ oย 1โ€‰l na 100โ€‰km โ€“ ale iba pre toho, kto tak vย praxi skutoฤne jazdรญ. To znamenรก asi sย poloviฤnรฝm vรฝkonom motora. Ten, kto jazdรญ ako ja โ€“ skรดr na plnรฝ plyn, takลพe na spaฤพovanie vyยญuลพรญva celรฝ objem valca โ€“ neuลกetrรญ vrstvenรญm ani gram paliva.

Pokojne sa teda zaobรญde aj bez vstrekovania, t. j. len so starรฝm dobrรฝm karburรกtorom. Uvรกdzam to tu preto, lebo situรกcia pri motoroch sa podobรก tej pri teplovodnรฝch kotloch aย kozuboch. Kรฝm domรกce kotly kรบria zvรคฤลกa len na ฤiastoฤnรฝ vรฝkon, teplovodnรฉ kozuby kรบria neustรกle naplno, takลพe je nevyhnutnรฉ poฤรญtaลฅ sย absolรบtne rozdielnymi vรฝsledkami. Aย to nielen vo vzลฅahu kย ich reรกlnej รบฤinnosti, ale aj vo vzลฅahu kย platnosti niektorรฝch zรกsad vykurovania. Vรฝsledkom niektorรฝch chybnรฝch interpretรกciรญ potom je, ลพe podobne ako pri kotloch si aj vย tomto prรญpade vรคฤลกina ฤพudรญ kupuje vlastne nieฤo celkom inรฉ, ako pรดvodne chceli.

ลฝiaฤพ, obrovskรฉ skรบsenosti automobiliek sย vรฝskumom ฮป pri spaฤพovacรญch motoroch nemoลพno vyuลพiลฅ pri kotloch na drevo, aj keฤ vย oboch prรญpadoch ide oย zvyลกovanie รบฤinnosti ฤi zniลพovanie emisiรญ. Zatiaฤพ ฤo pri motoroch sa palivo dรกvkuje do vzduchu, pri beลพnรฝch kotloch je to naopak a, navyลกe, drevenรฉ palivo nie je homogรฉnne sย trvalo presne definovanรฝmi parametrami, akรฉ mรก benzรญn. Celkom sluลกne je sรญce spracovanรฝ aj vplyv ฮป na teplotu zaฤiatku kondenzรกcie spalรญn vย plynovรฝch kondenzaฤnรฝch kotloch (lebo prรกve od nej zรกvisรญ), ale aj tu treba prรญsluลกnรฉ tabuฤพky aย grafy, ktorรฉ sa tรฝkajรบ zemnรฉho plynu braลฅ, sย dostatoฤnou rezervou, lebo neviete, pre ktorรฝ plyn boli vyrobenรฉ โ€“ ฤi zย Ruska, alebo zย Nรณrska…

Ak ide oย zloลพenie aย vรฝhrevnosลฅ, oba sa dosลฅ vรฝznamne odliลกujรบ (okrem toho sa podฤพa aktuรกlnych zรกsob rozliฤne mieลกajรบ, preto museli distribรบtori plynu uย nรกs prestaลฅ uvรกdzaลฅ jeho spotrebu vย metroch kubickรฝch aย prejsลฅ na kilowathodiny). To znamenรก, ลพe urฤite odliลกujรบ aj zย hฤพadiska zรกvislosti kondenzaฤnej teploty jeho spalรญn od ฮป. Aย teraz si to porovnajte so spalnรฝmi plynmi zย dreva, ktorรฝch zloลพenie navyลกe ovplyvลˆujรบ druh dreva, obsah ลพivรญc vย ลˆom, jeho vlhkosลฅ, ako aj geometria spaฤพovacej komory, dฤบลพka plameลˆa, teplota spaฤพovania aย urฤite eลกte mnoลพstvo ฤalลกรญch parametrov.

Preto tu akรกkoฤพvek teรณria platรญ iba za urฤitรฝch ลกpecifickรฝch podmienok aย pre urฤitรฉ drevo, ktorรฉ ste prรกve spaฤพovali. Treba pripustiลฅ, ลพe vย beลพnej praxi mรดลพe byลฅ situรกcia รบplne inรก. Spaฤพovanie vย kozuboch okrem toho donedรกvna ani nikoho nezaujรญmalo, takลพe do tohto vรฝskumu sa investovalo ozaj mรกlo finanฤnรฝch prostriedkov. Preto sa oย ลˆom vลกeobecne vie iba to, ฤo sa viac-menej prevzalo zย toho mรกla skรบsenostรญ so spaฤพovanรญm dreva vย beลพnรฝch kotloch. Oveฤพa viac sa nedozviete ani zย odbornej literatรบry, ani od odbornรญkov, pretoลพe na spaฤพovanie vย kozuboch ich je naozaj mรกlo.

ฤŒo ukรกzala prax

Vzhฤพadom na iba vลกeobecnรบ aย nejednoznaฤne spracovanรบ teรณriu opieram svoje tvrdenia predovลกetkรฝm oย svoje ลกtvorroฤnรฉ praktickรฉ skรบsenosti zรญskanรฉ vย rozliฤnรฝch podmienkach.

Pochopiteฤพne, ลพe som si vopred vลกetko dรดkladne naลกtudoval, 20 rokov som navลกtevoval odbornรฉ vรฝstavy uย nรกs aj vย zahraniฤรญ aย ฤasto som vลกetko konzultoval sย odbornรญkmi โ€“ buฤ sย vรฝrobcami kotlov, vรฝmennรญkov, alebo AKU nรกdrลพรญ ฤi expanznรฝch nรกdrลพรญ. Takisto som svoj teplovodnรฝ kozub vyuลพรญval pri rozliฤnรฝch zapojeniach, teplotรกch aย prietokoch vykurovacej vody aย veฤพakrรกt som dotykovรฝm teplomerom opakovane meral aj teplotu na vstupoch aย vรฝstupoch pri vลกetkรฝch troch vรฝmennรญkoch. Vฤaka tomu, ลพe som si vย spoluprรกci sย firmou Elektro-ล imฤรกk navrhol vlastnรบ elektronickรบ regulรกciu so ลกtyrmi displejmi, mohol som celรบ zimu kedykoฤพvek pozorne sledovaลฅ teploty zo 7 snรญmaฤov aย riadiลฅ niekoฤพko elektroventilov aย ฤerpadiel. Staฤil som vykonaลฅ urฤite vyลกe 1ย 000 meranรญ aย aลพ na ich zรกklade, vychรกdzajรบc zย vรฝpoฤtov aย vyhodnotenรญ, som napรญsal tento prรญspevok.

Na zaฤiatku som ani ja vรดbec nepochyboval oย tom, ลพe teplota vratnej vody nesmie byลฅ niลพลกia ako 65 ยฐC. Preto som (hoci mi zย pรดvodnรฉho zapojenia firmy Solarpower, sย ktorou som sa po prvom roku prevรกdzky musel rozlรบฤiลฅ, niฤ neostalo) ponechal vย novom zapojenรญ trojcestnรฝ ventil, ktorรฝm sa teplota vratnej vody do kotla udrลพiava na 65 ยฐC. Kedysi, keฤ som prikladal do kotlov na uhlie, niekoฤพkokrรกt som na nich videl kvapky skondenzovanej vody, aย tak som ich sย obavami hฤพadal aj na stenรกch teplovodnรฉho kozuba, keฤ vย ลˆom pri zakรบrenรญ bola voda sย teplotou iba 30 ยฐC.

Pretoลพe som ich โ€“ aj napriek tomu, ลพe oproti kotlom je vรฝborne vidieลฅ โ€“ nemohol objaviลฅ, snaลพil som sa pomรดcลฅ im aj tรฝm, ลพe som otvoril zimnรบ zรกhradu, vychladil zozadu vodu vย kozube na iba 5 ยฐC aย zakรบril. Aย zasa niฤ! Aลพ potom som dal vymontovaลฅ ten trojcestnรฝ ventil, aย keฤ som videl, ako mi klesla spotreba dreva aย nรกdrลพ sa rรฝchlejลกie vykurovala, dal som si vyrobiลฅ aj prvรฝ rรบrkovรฝ vรฝmennรญk (6 bm rรบrky). Keฤ som si odmeral, ลพe uลกetrรญm asi 15โ€‰% paliva, dal som si vyrobiลฅ nad neho eลกte druhรฝ (tieลพ 6 bm rรบrky), ktorรฝm uลกetrรญm ฤalลกรญch 15โ€‰% paliva. Keฤ sa dnes pozriem na rรบrky vรฝmennรญka, nijakรฉ stopy po korรณzii tam vย dรดsledku neobyฤajne agresรญvnej kyseliny octovej, oย ktorej hovoria odbornรญci, zatiaฤพ nevidรญm (aย to som kรบril ako mรคkkรฝm, tak aj tvrdรฝm drevom a rozliฤnรฝmi pilinovรฝmi briketami). Ako je to teda moลพnรฉ, keฤ podฤพa teรณrie to moลพnรฉ nie je aย bezpodmieneฤne musรญ nastaลฅ masovรก kondenzรกcia so vลกetkรฝmi zย nej vyplรฝvajรบcimi negatรญvnymi dรดsledkami?

Teoretickรฉ zdรดvodnenie
Pokรบsim sa to vysvetliลฅ aj teoreticky. Kondenzรกcia spalรญn totiลพ zรกvisรญ okrem ฮป, ktorรก udรกva prebytok spaฤพovacieho vzduchu, predovลกetkรฝm od teploty stien vรฝmennรญkov, aย aj tรก zรกvisรญ (pri porovnateฤพnom palive) najmรค od veฤพkosti tepelnรฉho prรญkonu (zo spalรญn) aย od โ€žtepelnej izolรกcieโ€œ vรฝmennรญkov (teploty vody vย nich). Tepelnรฝ prรญkon tรฝchto stien (resp. vรฝmennรญkov) je vลกak pri kozuboch vyลกลกรญ ako pri kotloch, najmรค vฤaka tomu, ลพe ich aj vย priebehu prechodnรฉho obdobia vykurovacej sezรณny prevรกdzkujรบ na konลกtantne vyลกลกรญ vรฝkon, neลพ pri akom sa zaฤรญna kondenzรกcia vย beลพnรฝch kotloch vย dรดsledku ich prevรกdzky poฤas polovice vykurovacej sezรณny sย vรฝkonom aj okolo 20 % ich nominรกlneho vรฝkonu.

Aย keฤ kย tomuto horลกiemu spaฤพovaniu eลกte pripoฤรญtame vplyv paliva sย vyลกลกou vlhkosลฅou aย nedostatku vzduchu v beลพnรฝch kotloch (teda ฮป dokonca niลพลกiu ako 1!), sรบ podmienky na zamedzenie kondenzรกcie pri teplovodnรฝch kozuboch aลพ oย triedu lepลกie ako pri kotloch. Ak znรญลพime teplotu vratnej vody vย kotloch pod 65 ยฐC (teda znรญลพime ich โ€žtepelnรบ izolรกciuโ€œ), mรดลพe vย nich ฤพahko dรดjsลฅ kย nebezpeฤnej kondenzรกcii, aย to najmรค vย prechodnom obdobรญ jar โ€“ jeseลˆ, keฤ sa vย nich kombinujรบ vลกetky uvedenรฉ nepriaznivรฉ รบฤinky. To vลกak vรดbec nemusรญ automaticky znamenaลฅ, aย ako napokon vย mojom prรญpade potvrdzuje aj prax, ani to neznamenรก, ลพe to istรฉ platรญ aj pre teplovodnรฉ kozuby, pri ktorรฝch sa uvedenรฉ nepriaznivรฉ podmienky spรดsobujรบce kondenzรกciu nielen ลพe nekombinujรบ, ale ani sa neprejavujรบ.

Obr. 2: Rosnรฝ bod spalรญn pri spaฤพovanรญ zemnรฉho plynu v zรกvislosti od prebytku vzduchu (ZP)

Ostรกva teda iba otรกzka, kam aลพ moลพno zรกjsลฅ pri zniลพovanรญ teploty vratnej vody vย kozuboch (vฤaka ktorรฉmu moลพno podstatne zvรฝลกiลฅ ich รบฤinnosลฅ, ako sa uvรกdzalo vย mojom ฤlรกnku vย TZB Haustechnik ฤ. 4/2008), aby nenastal zรกpornรฝ vplyv prรญpadnej kondenzรกcie spalรญn. Jedna cesta vedie cez skรบsenosลฅ โ€“ vย mojom kozube nenastala viditeฤพnรก kondenzรกcia ani pri zakurovanรญ po predchรกdzajรบcom vychladnutรญ jeho vรฝmennรญka (teplovodnรฉho plรกลกลฅa) iba na 5 ยฐC, ale vลกeobecne to zatiaฤพ nikde nie je overenรฉ. Napriek tomu som vลกak pokojnรฝ, pretoลพe vย sรบlade sย uvedenรฝmi zรกsadami si myslรญm, ลพe na mojej strane je aj teรณria aย iba potvrdzuje moje praktickรฉ poznatky:

  • AKU nรกdrลพ pri pouลพitรญ beลพnรฝch radiรกtorov รบstrednรฉho vykurovania som nedokรกzal vychladiลฅ na menej ako 29 ยฐC a pri dochladenรญ v zimnej zรกhrade a garรกลพi na menej ako 15 ยฐC (ani prรญpadnรฉ podlahovรฉ vykurovanie by teplotu nedokรกzalo eลกte viac znรญลพiลฅ).
  • Vodu sย takouto teplotou pรบลกลฅam najprv do hornรฉho vรฝmennรญka zย hrubostennej antikorovej rรบrky, kde sa ohreje oย 15 %, zย nej potom do ฤalลกieho, kde sa ohreje oย ฤalลกรญch 15 %, aย aลพ potom do kozubovรฉho (spodnรฉho) vรฝmennรญka zย beลพnej kotlovej ocele. Vtedy vลกak uลพ mรกva minimรกlne 40 ยฐC pri vstupe aย nijakรบ kondenzรกciu som nespozoroval. Toto rozloลพenie zodpovedรก priลกkrtenรฉmu chodu kozubovรฉho ฤerpadla na 1. stupeลˆ (alebo lepลกie elektronicky spojito riadenรฉmu kozubovรฉmu ฤerpadlu), pri ฤom sa zaistรญ teplota 95 ยฐC na vรฝstupe z kozuba. Sย pravdepodobnosลฅou, ktorรก hraniฤรญ sย istotou, moลพno teda tvrdiลฅ, ลพe pri tomto zapojenรญ nebude vzhฤพadom na uvedenรฉ okolnosti vย kozubovom (dolnom) vรฝmennรญku nijakรก kondenzรกcia spalรญn.
  • A ak sรบ vลกak hornรฉ vรฝmennรญky (ako vย mojom prรญpade) zhotovenรฉ zย hrubostennej antikorovej ocele, netreba sa obรกvaลฅ prรญpadnej kondenzรกcie ani pri nich.

Tรฝmito vรฝpoฤtami aย รบsudkami sa jednoznaฤne preukรกzalo, ลพe nebezpeฤenstvo kondenzรกcie nehrozรญ vฤaka trvalรฉmu vysokรฉmu ลพiaru ani teplovodnรฝm kozubom sย 95 % รบฤinnosลฅou, teda sย podstatne znรญลพenou teplotou vratnej vody pod 65 ยฐC (aย uลพ vรดbec nie tรฝm horลกรญm, sย niลพลกou รบฤinnosลฅou), ฤo sa, naopak, vรดbec nedรก tvrdiลฅ ani oย tรฝch najlepลกรญch kotloch na drevo. Ich vรฝrobcovia urฤite veฤพmi dobre vedia, preฤo pri nich tak nekompromisne lipnรบ na minimรกlnej teplote vratnej vody 65 ยฐC.

Aย ลพe skutoฤne nie som vรฝnimkou, mรดลพem potvrdiลฅ tรฝm, ลพe najvรคฤลกรญ eurรณpsky vรฝrobca kozubov, taliansky Acquatondo, po mojom upozornenรญ potvrdil, ลพe do jeho kozubov moลพno bez problรฉmov privรกdzaลฅ vratnรบ vodu sย teplotou iba 35 ยฐC (na niลพลกiu som sa nepรฝtal) aย ลพe moลพno รบplne vynechaลฅ trojcestnรฝ regulaฤnรฝ ventil, ktorรฝ doteraz udrลพiaval teplotu vratnej vody na minimรกlnej teplote 65 ยฐC!

Preฤo spaliny zย teplovodnรฉho kozuba nekondenzujรบ ani vย komรญne?

Nรกzor odbornรญkov bol jednoznaฤnรฝ โ€“ aj keby mi spaliny nejakรฝm zรกzrakom nekondenzovali uลพ vย kozube, tak mi predsa musia kondenzovaลฅ aspoลˆ vย komรญne, kde sa eลกte viac ochladia. To je predsa logickรฉ. Vysvetlรญme si to preto podrobnejลกie.

Vznik kondenzรกcie spalรญn vย komรญne je zรกvislรฝ od teploty vnรบtornรฝch stien komรญnovรฉho prieduchu. Teplota zasa (pri porovnateฤพnom palive) zรกvisรญ predovลกetkรฝm od veฤพkosti tepelnรฉho prรญkonu (zo spalรญn) aย od tepelnej izolรกcie komรญna. Aby sa pri zniลพovanรญ teploty spalรญn (na zvรฝลกenie รบฤinnosti) zabrรกnilo kondenzรกcii, doteraz sa zvรคฤลกa postupovalo osvedฤenรฝm spรดsobom zlepลกenia tepelnej izolรกcie komรญnovรฉho prieduchu.

Ani ja som spoฤiatku nepochyboval oย tom, ลพe to platรญ vลกeobecne pre vลกetky kotly, kรฝm som si nepripustil myลกlienku, ลพe pri teplovodnรฝch kozuboch mรดลพe byลฅ situรกcia zรกsadne odliลกnรก, aย dokรฝm som si to nepotvrdil presnรฝm vรฝpoฤtom. Pre nรกzornosลฅ budem pri ลˆom vychรกdzaลฅ zย projektu mรดjho domฤeka, ktorรฝ mรก podฤพa vรฝpoฤtov tepelnรฉ straty asi 8 kW aย pรดvodne bol vybavenรฝ plynovรฝm kotlom sย vรฝkonom 20 kW, takลพe sa nijako nevymykรก zย priemeru. Na zjednoduลกenie budem predpokladaลฅ, ลพe polovicu dnรญ vykurovacej sezรณny sa kรบri so skutoฤnรฝm vรฝkonom 0 aลพ 4 kW aย druhรบ polovicu sย vรฝkonom 4 aลพ 8 kW.

Kotol na drevo sย vรฝkonom 20 kW tak polovicu vykurovacej sezรณny (na jar aย na jeseลˆ, teda poฤas 100 aลพ 150 dnรญ vย roku) kรบri sย vรฝkonom max. 4 kW, ฤo je najviac 20 % menovitรฉho vรฝkonu tohto kotla (vย ฤรญselnom vyjadrenรญ 4 : 20 = 0,2, vย percentรกch 20 %). รšฤinnosลฅ tohto kotla pri jeho zaลฅaลพenรญ pod 20 % bude urฤite menลกia ako pod 50 %, to znamenรก vรฝkon niลพลกรญ ako 2 kW (ak poฤรญtame 4 ร— 0,5 = 2), zvyลกok, t. j. maximรกlne 2 kW (ak neberiem do รบvahy straty pri nezhorenom palive), sรบ komรญnovรฉ straty. Ak tento vรฝkon rozrรกtame na m2ย  plochy komรญnovรฉho prieduchu (teda presne na to, ฤo vlastne ohrievame) sย priemerom 160โ€‰mm (napr. pri kotloch Verner) aย dฤบลพkou 8,5โ€‰m (od pivnice aลพ nad hrebeลˆ strechy, sย vyรบstenรญm kotla do komรญna pre istotu vo vรฝลกke 1ย 400โ€‰mm nad podlahou), zistรญme, ลพe jeho tepelnรฝ vรฝkon do komรญna je maximรกlne 0,47 kW/m2 (vย ฤรญselnom vyjadrenรญ 2 : (ฯ€ ร— 0,16 ร— 8,5) = 0,47). Aย to by som eลกte vlastne mal rรกtaลฅ aj sย menovitรฝm vรฝkonom tohto kotla 25 kW, ktorรฝ zodpovedรก vรฝkonu plynovรฉho kotla 20 kW aย ten nemusรญ maลฅ prirรกลพku na preruลกovanรฉ vykurovanie, ฤo by vรฝslednรบ hodnotu eลกte znรญลพilo.

Teraz urobรญme rovnakรฝ vรฝpoฤet pre mรดj kozub ACQUATONDO 29 sย menovitรฝm prรญkonom 34,3 kW. Na rozdiel od kotla na drevo mรดj kozub celรบ sezรณnu kรบri na plnรฝ menovitรฝ vรฝkon (hoci od 12 hodรญn raz za dva dni aลพ po 8 hodรญn raz za pรคลฅ dnรญ). Ak predpokladรกm, ลพe mรก รบฤinnosลฅ aลพ 95 % (pokiaฤพ sa niektorรฝm odbornรญkom bude tรกto hodnota zdaลฅ nadsadenรก, tรฝm lepลกie pre tento vรฝpoฤet), na komรญnovรฉ straty pripadรก asi 5 %, ฤo je 1,72 kW (vย ฤรญselnom vyjadrenรญ 34,3 ร— 0,05 = 1,72). Ak tento vรฝkon rozpoฤรญtame na m2 plochy komรญnovรฉho prieduchu, ktorรฝ mรก vย tomto prรญpade sรญce vรคฤลกรญ priemer 200โ€‰mm, ale zasa oveฤพa kratลกiu dฤบลพku iba 5,5โ€‰m (oย jedno poschodie, pretoลพe nie je vย pivnici, ale na prรญzemรญ, navyลกe, zaรบstenie kozuba bรฝva na rozdiel od kotla minimรกlne 2โ€‰m nad podlahou), zistรญme, ลพe jeho tepelnรฝ vรฝkon do jeho komรญna mรก hodnotu 0,5 kW/m2 โ€“ vย ฤรญselnom vyjadrenรญ 1,72 : (ฯ€ ร— 0,2 ร— 5,5) = 0,5.

Ak teda porovnรกme kotol na drevo aย teplovodnรฝ kozub zย hฤพadiska vyhrievania komรญna (aย prรกve oย to nรกm vย tomto prรญpade ide), mรดลพeme sย รบplnou istotou konลกtatovaลฅ, ลพe poฤas vรคฤลกej ฤasti vykurovacieho obdobia mรก teplovodnรฝ kozub vyลกลกรญ vรฝkon pre ohrievanie komรญna neลพ obyฤajnรฝ klasickรฝ kotol (kozub dosiahol 0,5, kรฝm kotol dosiahol 0,47, t. j. oย 3,1 % viac). Pritom vลกak zdรดrazลˆujem, ลพe som pri tรฝchto vรฝpoฤtoch vลพdy stรกl na strane vyลกลกej bezpeฤnosti. Vย skutoฤnosti bรฝva totiลพ pivnica vyลกลกia ako 2,2โ€‰m, ako som vo vรฝpoฤte predpokladal, aย takisto zaรบstenie kotla niลพลกie neลพ uvedenรฝch 1ย 400โ€‰mm, takลพe dฤบลพka komรญna pre kotol sa potom zvรฝลกi minimรกlne na 9 m. Navyลกe, kotol na drevo by mal maลฅ sprรกvne projektovanรฝ vรฝkon eลกte viac ako 20 kW pre prirรกลพky, aย teda eลกte menลกรญ stupeลˆ vyuลพitia; jeho tepelnรฝ vรฝkon do komรญna sa tu uvรกdza ako maximรกlny, vย skutoฤnosti sa vลกak pohybuje vย intervale minimรกlne asi od 0,2 kW/m2 (pri niลพลกom vรฝkone sa aj kotol odstavuje).

Vย tomto prรญpade totiลพ vรฝpoฤtom dostaneme pri kotle รบdaj od 0,2 do 0,44 kW/m2, kรฝm pri kozube konลกtantnรบ hodnotu 0,5 kW/m2 poฤas celรฉho obdobia jeho prevรกdzky. Zย toho vyplรฝva, ลพe kozub vย porovnanรญ sย kotlom ohrieva komรญnovรฝ prieduch vย najhorลกom prรญpade minimรกlne oย 10 % viac, beลพne je to vลกak aj viac ako oย 100 % (moลพno si to napokon ฤพahko overiลฅ priloลพenรญm ruky na komรญn). Takลพe kondenzรกcii spalรญn vย komรญne moลพno zabrรกniลฅ nielen jeho izolรกciou, ale naprรญklad aj pouลพรญvanรญm teplovodnรฝch kozubov namiesto teplovodnรฝch kotlov, aj keฤ, ลพiaฤพ, tento spรดsob eลกte vรดbec nie je rozลกรญrenรฝ.

Po zlรฝch skรบsenostiach zย prvej zimy, keฤ mi kozub pri prikladanรญ ฤmudil aj do obรฝvaฤky, som na radu odbornรญkov-kรบrenรกrov kรบpil komรญnovรฝ ventilรกtor (zn. Exhausto). Podฤพa ich nรกzoru sa totiลพ tรกto situรกcia mohla eลกte zhorลกiลฅ po vychladenรญ spalรญn na podstatne niลพลกie teploty aย nรกslednรฝm znรญลพenรญm ลฅahu vย komรญne. Napriek vลกetkรฝm varovaniam som nakoniec tento ventilรกtor vรดbec nemusel nainลกtalovaลฅ, keฤลพe mi vย obรฝvaฤke uลพ niฤ nedymรญ, aย to ani napriek montรกลพi dvoch ฤalลกรญch vรฝmennรญkov aย uลพลกiemu priemeru komรญna, ako sa odporรบฤa. Svoju รบlohu tu pravdepodobne zohral znรญลพenรฝ objem spalรญn aย ich vychladenie na poloviฤnรบ teplotu, ฤรญm sa uฤพahฤil ich transport komรญnom aj pri menลกรญch rรฝchlostiach, pri ktorรฝch staฤia dostatoฤne รบฤinne odovzdรกvaลฅ svoju tepelnรบ energiu plรกลกลฅu komรญna.

Na zรกklade tรฝchto vรฝpoฤtov sa jasne preukรกzalo, ลพe nebezpeฤenstvo kondenzรกcie ฤi znรญลพenie ลฅahu vย komรญne neohrozuje ani tak teplovodnรฉ kozuby sย 95 % รบฤinnosลฅou (aย uลพ vรดbec nie menej รบฤinnรฉ), ako skรดr tie najlepลกie kotly na drevo, aย to minimรกlne polovicu vykurovacej sezรณny. Mรดj teplovodnรฝ kozub to jednoznaฤne dokazuje vย praxi, pretoลพe po niekoฤพkoroฤnom pouลพรญvanรญ je na dne mรดjho komรญna iba vrstviฤka รบplne suchรฝch sadzรญ aย popola.

JUDr.ย Ing.ย Ing.ย Mgr.ย Petr Mฤ›chura

Autor sa zaoberรก ekonomickรฝmi otรกzkami ลพivotnรฉho prostredia aย รบsporami energiรญ. Vย sรบฤasnosti pracuje ako vรฝkonnรฝ riaditeฤพ ฤŒeskej asociรกcie odpadovรฉho hospodรกrstva aย Zdruลพenia na udeฤพovanie certifikรกtu Odbornรฝ podnik pre nakladanie sย odpadmi aย je podpredsedom eurรณpskej spoloฤnosti EVGE pre certifikรกcie vย odpadovom hospodรกrstve.

Foto a obrรกzky: archรญv autora, archรญv vydavateฤพstva JAGA

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.