Prelomí zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby konečne stagnáciu Slovenska v tejto oblasti?

Od 1. septembra tohto roka je účinný dlhoočakávaný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 309/2009 Z. z. by mal optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a rovnako by mal podporiť aj decentralizovanú výrobu elektriny. Cieľom je dosiahnuť rozvoj vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z OZE. Zákonom sa sleduje tiež lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou s následným znížením emisií skleníkových plynov. Podarilo sa po dlhej príprave zákona dosiahnuť stanovené ciele? Ako sa vnímajú stanovené podporné mechanizmy – pomôžu prelomiť doterajšiu stagnáciu Slovenska v tejto oblasti? V ankete tohto čísla sa pýtame na klady a zápory prijatia nového zákona.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

3. Ako vidíte reálny priemet ustanovení tohto zákona do praxe? Umožní dosiahnuť stanovené ciele?

Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc.
Slovenská inovačná a energetická agentúra
Odbor legislatívy, metodológie a vzdelávania
riaditeľka

1. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytuje dostatočne dlhú časovú stabilitu v oblasti podpory týchto zariadení. Ak predchádzajúce právne úpravy stanovovali podmienky vždy len na jeden rok, tento zákon umožňuje využívať podporu pri nových zariadeniach s výkonom 1 MW a viac minimálne počas 15 rokov. Pri zariadeniach s výkonom menej ako 1 MW možno podporu využívať dokonca po celý čas životnosti zariadenia. Významným prvkom nového zákona je však aj podpora výroby elektriny u tých výrobcov, ktorí ju sami spotrebujú.

2. Jedným zo slabých miest by mohla byť kumulácia pomoci využívaním výhod vyplývajúcich pre zariadenie z tohto zákona a poskytnutím investičnej pomoci na výstavbu toho istého zariadenia. Zákon síce obsahuje ustanovenie, na základe ktorého sa stanovená výkupná cena elektriny znižuje v prípade poskytnutia investičnej pomoci z verejných zdrojov, či je však toto zníženie dostatočné, potvrdí až vyjadrenie Európskej komisie prostredníctvom Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, v ktorom sa toto ustanovenie posúdi z hľadiska dodržania pravidiel hospodárskej súťaže v Spoločenstve. Vzhľadom na záujem rýchleho prijatia zákona sa tomuto problému pravdepodobne nedalo vyhnúť, pretože posudzovanie dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže je relatívne dlhodobá záležitosť.

3. Nový zákon čiastočne prispeje k naplneniu cieľa, ktorý má SR v smernici č. 2009/28/ES o podpore využívania energie z OZE, treba však poznamenať, že rieši najmä problematiku v oblasti elektroenergetiky – zásobovaním plynom a teplom prostredníctvom OZE sa zaoberá len okrajovo. Vzhľadom na lokálny charakter OZE sa však v budúcnosti predpokladá význam ich využívania najmä v oblasti zásobovania teplom na vykurovanie, prípravu teplej vody a dokonca aj na chladenie.

Ing. Ladislav Jediný
Teplárenské združenie na Slovensku
konzultant

1. Najsilnejšou stránkou nového zákona je fakt, že sa konečne aj na Slovensku schválila zákonná právna úprava o podpore výroby elektriny z OZE a KVET. Prínosom je garancia dodávky elektriny za výkupné ceny a doplatok k cene elektriny určené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na obdobie 15 rokov.

2. Čo sa týka slabých miest – tých je veľa – a možno povedať, že zákon je ako celok zle pripravený. Do jedného predpisu sa spájajú (z hľadiska prevádzkových možností) dva úplne odlišné spôsoby výroby elektriny, pre ktoré sa uplatňujú rovnaké kritériá a postupy. Kým väčšina technológií výroby elektriny z OZE kladie vysoké nároky na záložné zdroje a dodávku regulačnej elektriny, technológie KVET tieto nároky na elektrizačnú sústavu nekladú. Ďalším rozdielom je to, že v technológiách KVET tvorí výraznú časť nákladov palivová zložka závislá od svetových cien ropy, pričom väčšina technológií OZE palivovú zložku vôbec nemá alebo má palivovú zložku, ktorá nie je závislá od svetových cien ropy. Zákon však určuje medziročné zmeny výkupných cien pre obidva spôsoby výroby elektriny rovnako (a vôbec je otázkou, prečo problematiku cien rieši tento ­zákon, keď tvorba cien má byť výlučnou kompetenciou ÚRSO). V zákone sa nereš­pek­tujú platné zásady fungovania trhu s elektrinou a vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou (nákup elektriny na straty, otázka zodpovednosti za odchýlku, oprávnený náklad distribučných spoločností za vzniknutú odchýlku). Pokračovať by sa dalo časovým nezosúladením jednotlivých postupov, neriešením problematiky nových výrobcov elektriny z KVET atď.

Príčinou nízkej kvality zákona môže byť skutočnosť, že jeho príprava prebehla bez spolupráce s odbornými organizáciami.

3. Nový zákon v spojení s výnosom ÚRSO č. 7/2009 z 9. 9. 2009 neprinesie výrazný rozvoj technológií OZE a KVET a Slovenská republika bude mať vážne problémy splniť svoje záväzky týkajúce sa podielu OZE na celkovej spotrebe energie aj podielu OZE na výrobe elektriny.

doc. Ing. Otília Lulkovičová, PhD.
Stavebná fakulta STU Bratislava
Katedra technických zariadení budov
vedúca katedry

1. Zákon č. 309/2009 Z. z. predstavuje v prvom rade implementáciu smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie a č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z OZE na vnútornom trhu s elektrickou energiou. V druhom rade prispieva k riešeniu diverzifikácie energetických zdrojov, ktorou sa zvýši bezpečnosť dodávok energie s vyšším využitím primárnej energie, čo považujem za najsilnejšiu stránku novoprijatého zákona. Významné a zároveň vítané je to, že vláda SR bude podporovať decentralizáciu zdrojov, ktoré majú vyrábať elektrinu z OZE a vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny z OZE, zabezpečovať prednostné pripojenie zariadení do regionálnej distribučnej siete, ako aj prístup do sústavy a dodávku elektriny bez ohľadu na ich výkon.

2. Širšie využitie OZE na výrobu elektriny ako aj vysokoúčinnej kombinovanej výroby vyžaduje nové technické zariadenia na premenu energie na iné formy a náročnejšie technologické postupy – najmä pri zdrojoch s vyššími výkonmi, čo ovplyvní zvýšenie počiatočných investičných ná­kladov, preto si myslím, že podpora výrobcov podľa nového zákona je namieste. Predpokladám, že táto podpora bude účinná najmä pri zdrojoch vybudovaných pre priemysel a dopravu, kde sa spotreba pri­márnej energie na výrobu elektriny a kombinovanú výrobu vo veľkom objeme zabezpečuje z klasických fosílnych palív a negatívne ovplyvňuje ochranu životného prostredia.
   
Slabé miesta tejto právnej úpravy je zatiaľ ťažko špecifikovať, nie sú jednoznačne zrejmé, keďže nepoznáme ani výšku štátnej podpory pre výrobu elektriny z OZE a vysokoúčinnú kombinovanú výrobu, ani výšku podpory na straty a doplatok, ktoré budú rozhodujúce. Uvidí sa, ako sa stanovisko ÚRSO premietne do cenových výmerov za odber a výkup elektriny.

3. Zákon jasne stanovuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z OZE a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a podporu výroby elektriny z bio­metánu, ako aj práva a povinnosti výrobcov a ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Domnievam sa, že zabezpečenie cieľa decentralizovanej výroby elektriny na trhu s energiami bude rozdielne vzhľadom na druh OZE použitý na výrobu, ako aj na druh a náklady na technológiu, prípadne na náklady spojené s výstavbou nových zdrojov alebo rekonštrukciou jestvujúcich, čím sa napĺňanie zákona a jeho realizácia v čase ekonomickej krízy časovo posunú.

 
 prof. Ing. Jozef Víglaský, PhD.
Technická univerzita vo Zvolene
Katedra environmentálnej techniky Fakulty ­environmentálnej a výrobnej techniky
 

1. Schválený zákon č. 309/2009 Z. z. je pre Slovensko bezpochyby mimoriadne dôležitý dokument. Energia je kľúčovým fenoménom rozvoja každej spoločnosti a súčasným problémom nie je ani tak jej nedostatok, ale spôsob jej využívania. Využívanie fosílnych palív je časovo ohraničené a terajšia generácia žije na úkor prírody. Pri neúmernej spotrebe sa zvyšujú škody na životnom prostredí (hrozba globálnych klimatických zmien, nehody jadrových elektrární alebo kyslé dažde a smog). Sú to práve klasické energetické zdroje a spôsob, akým ich využívame, ktoré spôsobujú nenapraviteľné škody na prírode a zdraví ľudí. Som preto presvedčený, že existencia tohto zákona je najdôležitejšia. Či naplní naše očakávania, a do akej miery, to ukáže jeho uplatnenie v dennej praxi. Ak budeme realisti, musíme mať na zreteli minimálne to, že sa nachádzame v čase mimoriadnych zmien. Meníme palivovú základňu a hľadáme alternatívu za fosílne palivá, čo prináša výrazné zmeny do sektora energetiky a vyžaduje tvorivé myslenie od pracovníkov na každej úrovni.

2. Samozrejme, nedostatkom sa nedá vyhnúť, ale závisí aj od uhla pohľadu, ako sa na tento dokument pozrieme a čo od neho očakávame. Treba vziať do úvahy, že obnoviteľných foriem energie je niekoľko a určite sa v blízkej budúcnosti ukážu ako zaujímavé aj ďalšie nové formy energie. Stále pritom nejde o jednu či dve dominanty medzi nosičmi energie, akými sú dnes ropa či zemný plyn. Bude to biomasa, vodík, slnečné žiarenie alebo niečo nové? Preto bol aj návrh tohto dokumentu veľmi náročný a aj pri najlepšej vôli a snahe nemožno predpokladať, že splní všetky očakávania, ktoré sa naň kladú.
   
Osobne si myslím, že sa príliš veľký dôraz kladie na elektrinu a také formy energie ako teplo či chlad sú trochu v ústraní, pričom práve ony sú tvorcami tepelnej pohody.  Rovnako som očakával, že najväčší dôraz sa bude klásť na nové technológie, ktoré zracionalizujú spotrebu energie. Stále platí, že ušetrená energia je najlacnejšia a s nulovými škodami na životnom prostredí.

3. Legislatíva sa považuje za mimoriadne účinný nástroj presadzovania nových myšlienok. Je len na nás, či dáme skutočne šancu napríklad biopalivám, ktoré môžu byť prospešné pre našu spoločnosť aj životné prostredie pri ich vhodnom využívaní – v správne navrhnutej technológii. Úspech uplatňovania nového zákona v oblasti OZE bude teda do veľkej miery závisieť aj od všetkých, ktorí ho budú v praxi využívať. Samozrejme, paralelne bežia ďalšie dokumenty, napr. Akčný plán na využitie biomasy (v rámci projektu BAP Driver, č. EIE/07/118/S12.467614; na riešení v rokoch 2009 až 2010 sa podieľa aj Slovensko), ďalej pripravovaný akčný plán na intenzívne využívanie obnoviteľných foriem energie či nová Európska technologická platforma pre vykurovanie alebo chladenie na báze obnoviteľných nosičov energie (ETP-RHC), ktorú nedávno schválila Komisia EÚ. V tejto platforme sa vzali do úvahy všetky obnoviteľné nosiče energie a zaoberá sa strategickými úlohami ich trvalého rozvoja a konkurencieschopnosti v podmienkach praxe. Zámerom je naplniť minimálne ciele stanovené v sektore energetiky na rok 2020, prípadne 2050. Ak sa tieto strategické dokumenty budú úspešne plniť, nepomôže to iba SR, ale aj Európskej únii, pretože energetická sebestačnosť a stabilita jednej krajiny výrazne podporuje energetickú bezpečnosť celého spoločenstva krajín v EÚ. 

RNDr. Ladislav Židek
Združenie Biomasa
generálny riaditeľ

1. Zákon č. 309/2009 Z. z. moje očakávania vôbec nenaplnil, keďže, ako mnoho iných zákonov, poskytuje výhody len veľkým investorom a jednostranne podporuje iba výrobu elektrickej energie z OZE. Tým zavádza väčšiu istotu pre investorov v oblasti výroby elektrickej energie a predovšetkým podporuje veľké jednotky, čím v podstate likviduje malých využívateľov OZE, najmä biomasy. Tí sú ekonomicky potláčaní, pričom možno povedať, že zákon je vlastne namierený proti filozofii využívania OZE. Tieto zdroje sú regionálne až obecné – to je ich hlavný princíp – a zákon je postavený práve proti tejto filozofii.

2. Uvedeným slabým stránkam sa nepodarilo vyhnúť najmä preto, že politici sú pod vplyvom lobingu a robia len to, čo im dovolia veľkí investori. Žiaľ, táto vláda podporuje jadro a plyn a teraz dala ďalší úder napríklad využívaniu biomasy na pelety či brikety – a vôbec využívaniu dreva priamo v obciach. Je to preto, že politici jednak vôbec nerozumejú regio­nálnemu rozvoju a okrem toho sú ovládaní veľkými investormi. Aj keď je to smutné, nedá sa nič robiť, na Slovensku sa postupuje vždy opačným smerom ako všade naokolo…
 
3. Podľa môjho názoru priemet zákona do praxe umožní dosiahnuť stanovené ciele – posilní sa štátny dirigizmus a „kapitálotvorná vrstva“.

RNDr. Karol Galek
GENERM, s. r. o., návrh a realizácia fotovoltických systémov
konateľ

1. Najsilnejšou stránkou zákona je podľa mňa skutočnosť, že sme sa ho konečne po rokoch rokovaní, príprav a zmien – často od základu – vôbec dočkali, a teda že sa pri príprave projektov zameraných na využívanie OZE majú investori o čo oprieť. Čo sa týka očakávaní, viacero navrhovaných zmien z radov odbornej verejnosti sa skutočne podarilo presadiť. Išlo napríklad o zvýšenie viacerých limitov inštalovaných výkonov zariadení využívajúcich OZE či predĺženie garantovaného času výkupu z pôvodných 12 na 15 rokov.

2. Žiaľ, na druhej strane, v zákone ostalo aj niekoľko nezmyselných ustanovení, ktoré naďalej obmedzujú širšie uplatnenie vybraných zdrojov energie. Najmarkantnejšie sa to prejavilo predovšetkým v prípade veternej energie, a to nielen z dôvodu horných kapacitných limitov, ale aj uzákonením zodpovednosti za odchýlku, za ktorú pri zariadeniach s inštalovaným výkonom viac ako 4 MW zodpovedá priamo výrobca elektriny. Kontraproduktívne pôsobí aj indexácia výkupných cien, ktorú zákon ÚRSO umožňuje použiť, ale neprikazuje ju. Zložitý systém spôsobu podpory a podmienok podpory takisto investorom nijako neuľahčí rozhodovanie. V neposlednom rade treba spomenúť aj to, že uvedený zákon rieši iba problematiku výroby elektriny a teplo ako energiu necháva bokom.
   
Dôvodov, prečo napriek takému dlhému času na prípravu ostalo v zákone množstvo otáznikov, je niekoľko, z môjho pohľadu však zohralo významnú úlohu aj rozhodnutie neprebrať praxou overený český zákon o podpore OZE, čím sa mnohé problémy riešili síce unikátne, súčasne však často aj duplicitne.

3. Reálny priemet ustanovení zákona do praxe je už teraz veľmi výrazný – prejavilo sa to najmä enormným nárastom počtu žiadostí o pripojenie zariadení na výrobu elektriny z OZE k distribučnej sieti. Samotný zákon by však bez príslušných výnosov a vyhlášok veľa neznamenal. Z tohto pohľadu sa ako najdôležitejší javí výnos ÚRSO č. 7/2009, ktorým sa stanovili výkupné ceny elektrickej energie podľa zdroja. Tak ako aj v iných oblastiach hospodárstva, aj v prípade využívania OZE ide investorom predovšetkým o návratnosť vložených finančných pro­stried­kov. Stanovené výkupné ceny niektoré technológie možno uprednostňujú, iné zase znevýhodňujú, vo všeobecnosti však možno konštatovať snahu o udržanie kroku s legislatívou a podmienkami v tejto oblasti s inými európskymi krajinami.
   
Samozrejme, na dosiahnutie stanovených cieľov pre Slovensko (dohodnutých 14 % energie z OZE v roku 2020) tento zákon postačovať nebude. Okrem už spomínaných výkupných cien bude treba do praxe zaviesť aj iné podporné mechanizmy, predovšetkým také, ktoré sprístupnia využívanie OZE širšej verejnosti. Zjednodušenie a sprehľadnenie administratívnych procesov by tomu tiež významne pomohlo.

Ing. Milan Novák, CSc.
Thermo|solar Žiar, s. r. o., výrobca termických slnečných kolektorov
konateľ

1. Zákonom č. 309/2009 Z. z. sa stanovuje cena a čas, počas ktorého by sa nemala meniť výkupná cena elektrickej energie vyrobenej z OZE. To zaisťuje investorom  možnosť spočítať si očakávaný zisk a vytvoriť priestor na získanie bankových úverov. Takýto mechanizmus sa pred rokmi úspešne zaviedol v Nemecku a postupne ho prebral celý rad ďalších štátov – teraz už aj Slovensko. Nemecko sa vďaka nemu dostalo na prvé miesto na svete vo výrobe elektriny z veterných a fotovoltických elektrární. Takisto aj v susedných Čechách sme svedkami podobného prudkého zvýšenia záujmu po prijatí zákona o podpore výroby elektriny z OZE v roku 2005.

2. Zákon o podpore OZE a vysokoúčinnej KVET má zavádzajúci názov, pretože sa ním prakticky nerieši výroba tepla z OZE. Pritom v štátoch EÚ z koncovej spotreby energie pripadá na elektrinu podiel 20 %, na dopravu 31 % a na teplo a chlad až 49 %. O tom, že to bola chyba a nepodarilo sa prijať komplexný zákon, svedčí aj príklad Nemecka, ktoré minulý rok prijalo ďalší zákon o podpore výroby tepla z OZE. To isté čaká zrejme aj Slovensko, pretože sme sa nepoučili zo skúseností tých štátov, ktoré tieto problémy riešili pred nami so značným časovým predstihom.

3. Pozitívne príklady zo sveta ukazujú, že takýmito opatreniami možno stimulovať prostredníctvom rýchlo rastúceho predaja vedecko-technický rozvoj a výrobu, čo sa prejavuje na rýchlom poklese cien elektrickej energie vyrábanej z OZE. Tak sa dá výrazne skrátiť čas, v ktorom sa elektrická energia z OZE stane ekonomicky výhodnejšou než elektrická energia vyrobená z fosílnych palív. A o ten čas teraz predovšetkým ide – čo najrýchlejšie treba pribrzdiť devastáciu životného prostredia, ktorá ohrozuje už samotnú existenciu našej civilizácie. 

Matej Hlôška
Združenie pre veternú energiu Slovenska
predseda

1. Za najsilnejšiu stránku zákona možno jednoznačne považovať jeho samotnú existenciu.
 
2. Zákonom sa podporujú rozličné formy produkcie, úpravy a spaľovania biomasy a čiastočne bioplynu. Účinne sa však blokuje rozvoj veternej energetiky. Súčasná vládna garnitúra sa pridržiava doktríny, podľa ktorej je z hľadiska OZE najprijateľnejšia podpora biomasy – a naopak, veterná energetika je nežiaduca.
 
3. Niektorým podnikateľským skupinám z prostredia agrárneho a lesného priemyslu tento zákon skutočne umožní nielen dosiahnuť, ale aj prekročiť stanovené ciele (konkrétne mám na mysli latifundistov). To je z hľadiska znižovania emisií najhoršie z možných riešení. Ak sa zákon nebude novelizovať, veterná energetika u nás nebude.
 
(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.