Problematika odborných prehliadok a skúšok plynových kotolní

Odborné prehliadky a skúšky sa vykonávajú v zmysle vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 86 z roku 1978 o kontrolách, revíziách a skúškach plynových zariadení.

Zariadenia na spotrebu plynov spaľovaním

Za takéto zariadenia sa podľa uvedenej vyhlášky č. 86/1978 uvádzajú v §1 ods. 2 písm. g) aj zariadenia na spotrebu plynov spaľovaním. Práve v nových objektoch sa najčastejšie ako hlavný zdroj tepla využívajú plynové kotly s výkonom od 50 kW do 500 kW, na ktoré sa tento príspevok orientuje, aj keď vo všeobecnosti sa týka aj iných tepelných zdrojov.

Na začiatku treba povedať, že vyhláška č. 86/1978 sa vzťahuje na organizácie, ktoré vyrábajú, montujú, majú v prevádzke, opravujú, udržiavajú plynové zariadenia alebo vykonávajú ich revízie. Za zariadenia uvedené v tejto vyhláške sa však nepokladajú zariadenia, ktoré užívatelia bytov a miestností neslúžiacich na bývanie majú v osobnom užívaní. Lenže to nezbavuje takéto osoby povinnosti, aby zabezpečili odbornú montáž takého zariadenia a jeho pravidelné odborné prehliadky a skúšky minimálne v rozsahu odporúčanom výrobcom.

Ktoré zariadenia sa vo všeobecnosti považujú za vyhradené technické zariadenia a aké sú podmienky zaistenia bezpečnosti, ustanovuje vyhláška č. 718/2002 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení (ďalej len vyhláška 718/2002). V nej sa uvádza, že v prípade, ak výkon jednotlivého plynového zariadenia (plynový kotol alebo plynový spotrebič) alebo súčet výkonov jednotlivých zariadení tvoriacich funkčný celok je vyšší ako 5 kW, ide o technické zariadenie plynové – skupiny A, resp. B a je tak považované za vyhradené technické zariadenie (skupina A: 0,5 MW a viac; skupina B: od 5 kW do 0,5 MW).

Z toho vyplýva, že aj na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá prevádzkuje plynový kotol patriaci do skupiny A alebo B, sa vzťahujú v primeranom rozsahu ustanovenia vyhlášky 718/2002.

Pri výstavbe nových menších a stredných obytných blokov alebo ich rekonštrukciách sa v mnohých prípadoch objekty vybavujú plynovými kotlami na zabezpečenie potrebnej tepelnej energie – či už na vykurovanie alebo aj prípravu teplej vody. V prípade, že takýchto plynových spotrebičov – nízkotlakových kotlov – je v danom priestore viac a súčet ich menovitých tepelných výkonov je väčší ako 50 kW, prevádzkovateľ sa musí riadiť ustanoveniami vyhlášky 25/1984 Zb. Slovenského úradu bezpečnosti práce z 22. 12. 1983 na zaistenie bezpečnosti práce v nízkotlakových kotolniach (ďalej len vyhláška 25/1984 Zb.). Táto vyhláška ustanovuje povinnosti organizáciám a ich pracovníkom pri projektovaní, zriaďovaní, umiestňovaní a prevádzke nízkotlakových kotolní, so súčtom menovitých tepelných výkonov nízkotlakových kotlov väčším ako 50 kW.

V zmysle vyhlášky 25/1984 Zb. sa za kotolňu považuje priestor, v ktorom sú umiestnené kotly:

• teplovodné s najvyššou pracovnou teplotou vody do 110 °C vrátane,
• parné s konštrukčným pretlakom kotlov do 0,05 MPa vrátane,
• kvapalinové, ktorých pracovná teplota kvapaliny neprevyšuje bod varu pri pretlaku 0,05 MPa.

Nie je pritom rozhodujúce, či sú v jednej kotolni kotly rovnakého typu. Najčastejšie sa používajú uvedené teplovodné kotly. Sú to zariadenia, v ktorých sa ohrieva voda na najvyššiu prípustnú teplotu 110 °C spaľovaním pevných, kvapalných alebo plynných palív, prípadne využívaním elektrickej energie na ohrev vykurovacieho média.

Pri preberaní takýchto zariadení do prevádzky sa treba uistiť, či je ku každému kotlu dodaná predpísaná dokumentácia. Okrem návodu na montáž, obsluhu, prevádzku a údržbu musí dodávateľ, v prípade kotla s menovitým výkonom nad 50 kW dodať aj výkresy zostavy kotla a jeho príslušenstva, základové plány kotla, schému potrubí a armatúr vrátane údajov o menovitých svetlostiach a menovitých tlakoch, schému meracích miest, schému diaľkového ovládania a regulácie s udaním veličín na meranie prevádzkových látok, prípadne schému obehu vody.

V dokladoch musí dodať aj schému mazania, údaje o akostných ukazovateľoch napájacej a kotlovej vody a kompletný zoznam dokladov tvoriacich dokumentáciu. Je nutné zdôrazniť, že pri kotloch na plynné palivá s menovitým výkonom vyšším ako 50 kW musí dodávateľ plynového zariadenia kotla (napríklad plynový horák kotla, redukčná stanica, a pod.) dodať tiež revíznu knihu takéhoto plynového spotrebiča. (Bližšie údaje týkajúce sa revíznej knihy sú uvedené v norme ON 06 0711). Túto dokumentáciu musí uložiť prevádzkovateľ na bezpečnom mieste a tak, aby bola vždy k dispozícii v prípade kontroly.

Zriadenie kotolne

V nových objektoch, ktoré nemajú možnosť napojenia sa na centrálnu tepelnú sieť a pri ktorých sa dodávka tepelnej energie rieši v plynovej kotolni, sa umiestnenie tejto kotolne štandardne rieši v projektovej dokumentácii, ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie celého objektu. Ale v prípade, že  objekt sa kotolňou vybavuje dodatočne, napríklad pri prestavbe bytov a prechode z individuálneho vykurovania bytov pevným palivom na palivo zemný plyn, rekonštrukcii kotolne na pevné palivo a na plynovú kotolňu a pod., je potom nevyhnutné dodržať podmienky uvedené v článku 5 (zriaďovanie kotolní) vyhlášky 25/1984.

Ak sa napríklad zriadi kotolňa s parnými alebo teplovodnými kotlami v objekte, nemôže prekročiť súčet menovitých tepelných výkonov kotlov 3,5 MW. Ak áno, kotolňa musí byť zriadená v samostatnom objekte. Ak ide o kotolňu s kotlami na plynné palivá so súčtom menovitých výkonov kotlov väčším ako 0,5 MW, musí byť takáto kotolňa vybudovaná s ľahko vybúrateľnými časťami stien do priestoru, ktorý nezvyšuje tlakovú vlnu. Aspoň jedna stena takejto kotolne musí byť pritom nad úrovňou terénu bezprostredne susediaceho s kotolňou.

Pri posudzovaní vhodného priestoru na vybudovanie kotolne treba mať na zreteli dostatočné priestory vnútri kotolne, montážne otvory a také prístupové cesty, ktoré svojou veľkosťou zodpovedajú rozmerom kotlov, prípadne ich montážnych blokov. Podrobnosti potom rieši projektant, ktorý zodpovedá aj za ostatné súvisiace požiadavky uvedené vo vyhláške 25/1984.

Z hľadiska prevádzkovateľa je potrebné zamerať sa hlavne na § 12 tejto vyhlášky, ktorý pojednáva o povinnostiach prevádzkovateľov. Okrem iných povinností musí prevádzkovateľ:

• zabezpečiť, aby boli kotly prevádzkované v súlade s prevádzkovým poriadkom kotolne (podrobnosti týkajúce sa prevádzkového poriadku sú uvedené
• v § 10 tejto vyhlášky),
• určiť pre kotolňu trvalú alebo občasnú obsluhu,
• vykonávať preventívnu a prevádzkovú údržbu,
• zabezpečiť obsluhu kotlov odborne a zdravotne spôsobilými kuričmi,
• viesť v kotolni prevádzkový denník (vyhláška 25/1984 § 13) a tento uchovávať minimálne tri roky,
• zabezpečiť vykonanie odborných prehliadok kotolne (vyhláška 25/1984 § 16),
• odstraňovať zistené nedostatky vrátane porúch zistených pri revíziách,
• vykonávať chemické rozbory a pravidelnú kontrolu kotlovej vody,
• zisťovať prítomnosť oxidu uhoľnatého v lehotách určených prevádzkovým poriadkom, a ďalšie.

Odborné prehliadky

Čo sa týka zabezpečenia odborných prehliadok kotolne, prevádzkovateľ ich musí zabezpečiť nielen pred uvedením kotolne do prevádzky, ale aj po každej generálnej oprave a rekonštrukcii kotlov, pri zmene druhu paliva, vždy po jednom roku prevádzky kotolne a pri sezónnej prevádzke pred začiatkom každej sezóny.

Organizácia, ktorá má v prevádzke plynové zariadenia, musí mať ďalej vypracovaný harmonogram revízií najmenej na trojročné obdobie a upravovať ho podľa prevádzkových skúseností a technického stavu zariadenia.

Prevádzkové revízie je potrebné vykonať najmä po:

• skončení skúšobnej prevádzky,
• generálnej oprave,
• zásahoch, ktoré majú vplyv na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky,
• nútenom odstavení zariadenia na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov,
• v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi v súlade s pokynmi výrobcu alebo dodávateľa zariadenia.

Revíziu môže vykonať len pracovník, ktorý má pre túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Pred začatím revízie musí organizácia, prevádzkovateľ pripraviť zariadenia na revíziu (vyhláška 86/1978). Ide najmä o zabezpečenie spoľahlivého odpojenia zariadenia od prívodu energie, ktoré má zabrániť možnosti úrazu alebo havárie, zabezpečenie dýchateľnej a neškodnej atmosféry v zariadeniach vrátane nevyhnutných meraní, vykonanie potrebných protipožiarnych opatrení podľa všeobecných predpisov a zabezpečenie potrebného počtu kvalifikovaných pracovníkov s potrebným vybavením.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri prevádzkovej revízii sa podľa charakteru zariadenia preveruje okrem iného aj dokumentácia o vykonaných kontrolách a skúškach zariadenia a úplnosť a správnosť prevádzkovej technickej dokumentácie, je potrebné pripraviť ju tak, aby bola k dispozícii revíznemu technikovi, najlepšie ešte pred vykonaním revízie. Musí sa vykonať aj kontrola správnej funkcie zabezpečovacích, kontrolných, meracích a ovládacích zariadení, vrátanie vyskúšania simulovaných poruchových stavov. Revízny technik musí mať dostatok času na prípravu takýchto skúšok.

V prípade, že kotolňa alebo jej zariadenia sú napojené aj na vzdialený dispečing, je vhodné vykonať aj kontrolu prenosu, hlavne poruchových stavov, na tento dispečing. Súčasne je potrebné, aby prevádzkovateľ pripravil ku kontrole aj doklady o odbornej spôsobilosti obsluhy tejto kotolne.

Tu treba zdôrazniť, že nestačí vykonať odborné prehliadky a skúšky jednotlivých zariadení, ale treba posúdiť a vykonať kontrolu kotolne ako celku.

Záver

Problematika domových kotolní, predovšetkým ich dodatočná inštalácia do už existujúcich objektov a následné bezpečné a ekonomické prevádzkovanie, nie je jednoduchá a treba zohľadniť aj veľa ďalších skutočností. Výstavbe domových kotolní a následným odborným prehliadkam a skúškam je potrebné venovať dostatočnú technickú a legislatívnu prípravu a obrátiť sa na kvalifikované a odborne spôsobilé osoby, resp. organizácie, ktoré zabezpečia kvalitný projekt, realizáciu a prevádzkovanie. Cena by nemala byť jediným rozhodovacím faktorom. Kvalitná a profesionálna obsluha a údržba a následné pravidelné revízie a kontroly takýchto zariadení sú nevyhnutnosťou. Pravidelná revízia totiž často odhalí nedostatky nielen v servise a údržbe, ale aj v dokumentácii.

Zaned­banie zákonných odborných prehliadok a skúšok neznamená len hrozbu sankcií a pokút, ale vedie často k zvýšenému riziku vzniku havárií a porúch, ako aj k neskorému zisteniu rozladenia niektorých prevádzkových parametrov. To vedie potom k zhoršenej ekonomike prevádzky takýchto zariadení ako celku a často aj ku skráteniu ich životnosti, nárastu počtu porúch a k nespokojnosti zákazníkov, odberateľov tepla.

Ing. Milan Gazdarica
Foto: autor, Dalkia

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov 2/2008.