Problémy a obnova strešných plášťov

Pri sanácii a zateplení obvodových plášťov sa zvyčajne rieši aj zateplenie či sanácia strechy a hydroizolačný povlak. Ak sa zatepľuje jednoplášťová strecha, treba súčasne riešiť vlhkostný stav v jednotlivých vrstvách strešného plášťa. Dvojplášťovú strechu zasa možno zatepliť dvomi funkčne odlišnými spôsobmi, a to uzatvorením vetracích otvorov a prevetrávanej dutiny so zmenou funkcie dvojplášťovej strechy na jednoplášťovú, prípadne ponechaním vetracích otvorov, čím sa funkcia studenej strechy zachováva. Obidve technológie však majú svoje výhody, svoje úskalia a problémy.

Súčasný stav strešného súvrstvia
Obidva prevažujúce konštrukčné systémy v Juhočeskom kraji – T06B s PS 69 (v bytových objektoch) a MS T1 (vrátane všetkých inovácií občianských stavieb) – majú strešný plášť riešený dvojplášťovými strechami.

Ak ide o konštrukciu, dvojplášťová strecha je studenou strechou – vzduchová medzera sa priečne prevetráva v poliach predelených spádovými klinmi. Prevetrávanie zabezpečujú vetracie otvory s priemerom 50 mm, vyvedené na vonkajšiu lícnu stranu atiky, a flexibilné rúrky s priemerom 50 mm, vedené pod strešným žľabom. Časť strechy medzistrešného žľabu je betónovým spádovým blokom – táto časť strechy je z konštrukčného hľadiska jednoplášťovou strechou.

Z tepelnotechnického hľadiska a z hľadiska vlhkostného stavu treba pri návrhu zateplenia obvodového plášťa a zateplenia strešného plášťa riešiť niektoré detaily. Tie sú alebo môžu byť v dôsledku voľby zateplenia zdrojom nových, druhotných chýb, ktoré sa dovtedy v nezateplenej streche nevyskytovali.

Kritické detaily

• V mieste uloženia tepelnej izolácie. Doterajšiu tepelnú izoláciu strešnej dosky tvorili dve vrstvy – jedna s hrúbkou 50 mm pri systéme T 06B a PS/2 Jč na začiatku výstavby tohto systému a druhá s hrúbkou 80 mm. Izolácia sa ukladala v dvoch základných materiálových variantoch – buď ako rohož z minerálnych vlákien, alebo ako nestabilizovaný polystyrén. Pri vykonávaní stavebnotechnických prieskumov a otvorení sond sa zistilo, že:

• rohož z minerálnych vlákien vykazuje od 15 do 30 % objemovej vlhkosti,
• rohož je sfúknutá do priestoru medzistrešného žľabu, upcháva prevetrávacie otvory pod žľabom a zamedzuje prevetrávaniu. V páse asi 1 200 mm pozdĺž medzistrešného žľabu je vlhkosť izolantu zvýšená na hodnoty 33 až 40 % objemovej vlhkosti. Zvýšenie vlhkosti v tejto časti strechy je dôsledkom kondenzácie uzavretej vodnej pary bez možnosti odvetrávania. V jarných a jesenných mesiacoch táto skondenzovaná voda presakuje do priestorov predsiení a kúpeľní bytov na poslednom podlaží. Presakovanie sa však nesprávne pripisuje poškodeniu strešného plášťa.

Strešné súvrstvie v tejto časti pásu má zloženie:

• živicový pás,
• betón 80 mm,
• asfaltovaný pás A,
• polystyrén PP 50 + 30,
• oceľobetónový stropný panel.

Pri otvorení sondy v tejto časti strechy možno zistiť, že polystyrén pôsobením dechtov v asfaltovaných pásoch a migráciou nadúvadiel zmizol. Nachádzajú sa tu len zvyšky s hrúbkou 40 až 45 mm a dutiny v polystyréne sú zvyčajne zavodnené.

Pri variantoch s polystyrénom ako tepelnou izoláciou sa v prípade otvorenia sondy ukazuje zvyšková hrúbka polystyrénu 40 až 50 mm s povrchom, ktorý lokálne poškodili vtáky zahniezdené v dutine strechy. Niektoré miesta sú úplne bez polystyrénu.

• Ochladzovaná medzera medzi spádovým strešným panelom POS, atikou a izoláciou, ktorá je k atike uložená netesno. Tento problém nastáva najmä pri pozdĺžnej atike. Dôsledkom je výtok kondenzátu do interiéru, ktorý sa chybne pripisuje poškodeniu strešného plášťa (obr. 1).
• Nárožie atiky medzi pozdĺžnou a štítovou atikou. Pozdĺžna atika je keramický sendvič s hrúbkou 300, 250 mm a pri T06B 200 mm vo vyhotovení z kremeliny. Štítová atika je oceľobetónový panel s hrúbkou 205 mm. Na mieste uloženia štítového panelu atiky a na nároží je konštrukčne vytvorený tepelný most s kritickým miestom v rohu pri stropnom paneli posledného podlažia so všetkými dôsledkami premŕzania, tvorby kondenzátu a plesní v rohoch bytu.

Spôsoby zateplenia strešného plášťa
Existuje niekoľko variantov zateplenia strešného plášťa:

• tepelná izolácia uložená iba na hornom strešnom plášti bez izolácie atiky v jednotnej hrúbke väčšinou 100 mm. Tento variant v podstate nič nerieši. Zateplená časť strešného plášťa je od interiéru – dolnej časti súvrstvia – oddelená vzduchovou studenou vetranou medzerou. To znamená, že interiérová časť stropu zostáva v pôvodnom riešení, teda nezateplená;
• plošne uložená tepelná izolácia so zateplením nárožia (strešného plášťa), zvislej steny atiky zo strany strechy, hornej lícnej strany hlavy atiky a obvodového plášťa fasády. Zvyčajne sa aplikuje izolant s hrúbkou 100 mm – polystyrén. V súvislosti s týmto spôsobom vznikajú dve otázky, ktoré by sa pri návrhu izolantu a jeho posudzovaní mali brať do úvahy:

• iná skladba súvrstvia na mieste medzistrešného žľabu – v tomto páse by sa z hľadiska tepelnotechnických výpočtov podľa ČSN 730540–2/2002 (zodpovedá STN 730540–2/2002) mala vo všetkých parametroch návrhu zohľadniť pôvodná tepelnotechnická nedostatočnosť väčšou hrúbkou izolantu v porovnaní s izolantom v ploche. Konkrétne vyhotovenie je však úplne opačné – aby sa zachoval spád žľabu, aplikuje sa menšia hrúbka izolantu. Stenčuje sa až na 50 mm. Dôsledkom toho je nevyriešenie pôvodného technického problému pásu pozdĺž medzistrešného žľabu,
• ponechanie studenej prevetrávanej medzery a nevyriešenie podchladzovanej medzery na vnútornej lícnej strane atikového panelu;

• zateplenie plochy, atiky a uzatvorenie vetracích prieduchov so zahrnutím uzatvorenej vzduchovej medzery ako funkčnej vrstvy do tepelnotechnického výpočtu. Výskyt druhotných chýb po ­realizácii je pri tomto variante zanedbateľný. Chyby vznikajú najmä iba ako dôsledok technologickej nedisciplinovanosti pri realizácii.

Z technického hľadiska je tento variant riešením problémov nielen tepelnotechnického, ale aj konštrukčného charakteru. Je však terčom kritiky ochrancov prírody a orgánov životného prostredia, ktorí požadujú ponechanie vetracích otvorov a otvorených vetracích medzier ako možnosť na hniezdenie vtáctva, prípadne na ochranu netopierov. Ponechanie otvorov a súčasne riešenie tepelnotechnických problémov strechy je však nezlučiteľné. Z toho dôvodu by mali projektanti a ochranári prírody i životného prostredia hľadať iné formy riešenia priestorov na hniezdenie v lokalitách sídlisk.

Obr. 2: Zvlnené okraje pásov s priepastnými kapilárami v spoji	Obr. 3: Kombinácia pásov s netesným okrajom pri vpusti
Obr. 4: Voľný vstup vody rohom pri ploche steny	Obr. 5: Nesprávne uloženie pásov pri štítovej atike
	Obr. 6: Odvedenie vody na styk nespojených pásov

Záver
Zatepľovacie systémy fasádnych obvodových plášťov zvislých stien v jednotlivých technológiách a materiálových variantoch prepracovali výrobcovia do podrobných predpisov, ktoré sú zhrnuté v ČSN 732901 Provádění vnějších tepelně izolačních kompozitních systémů (zodpovedá STN 732901 Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov). Zatepľovacie systémy striech však takto prepracované nie sú a stále sa považujú za samostatnú otázku, ktorá sa týka osobitne izolantu a osobitne vonkajšieho hydroizolačného plášťa, a nie potreby riešenia celého strešného súvrstvia.

Ing. Alena Hynková, CSc.
Foto: autorka

Autorka pracuje na Katedre stavebníctva na VŠTE v Českých Budějoviciach.

Recenzoval prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD., ktorý pôsobí na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.

Literatúra
1. ČSN 732901 Provádění vnějších tepelně izolačních kompozitních systémů (ETICS)
2. Typový podklad KS T06 B a PS 69/Jč
3. Bednářova, P., Kuklík, K.: Energetické posouzení panelových budov. Budova a energia 3, Herľany, Slovensko 1999.
4. DIN 16731 Střešní izolační pásy.
5. Hynková, A.: Stavebně technický posudek příčin zatékání střechou do domu, Výstavní 1030 Vodňany.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.