Profil Dr. Ing. Martina Elsbergera

Razantne, rozumne a účinne – tak by malo nové znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov rozvinúť svoj potenciál v oblasti hospodárstva, spoločenských vzťahov a životného prostredia. Pri rozhovore o tejto aktuálnej téme vám predstavíme ďalšiu osobnosť, ktorá sa podieľa na vývoji európskej energetickej politiky – Dr. Martina Elsbergera, národného experta na Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu Európskej komisie.

Ako dlho už pracujete na Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu Európskej komisie a v akej oblasti ste pôsobili predtým? Ste vyslaným národným expertom – čo to presne znamená?
Na Komisii som začal pracovať v apríli 2006 a predtým, než sa začiatkom roka 2008 začalo pracovať na prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len smernica), som pôsobil v oblasti uplatňovania pôvodnej smernice a supervízie tvorby noriem Európskeho výboru pre normalizáciu súvisiacich s touto smernicou. Vďaka absolvovaniu strojníckej fakulty, ktorú som ukončil v rámci doktorandského štúdia prácou na tému výpočtu spotreby energie v klimatizovaných budovách, a vďaka mojej neskoršej práci na celoštátnych stavebných predpisoch, mi bola táto tematika veľmi blízka. Musím však povedať, že práca v tejto oblasti na úrovni EÚ má celkom iný rozmer, pretože treba zvažovať rozličné aspekty a východiskové situácie v 27 členských štátoch a vo viac ako 200 európskych regiónoch. Vyslaný národný expert pracuje na Komisii počas vymedzeného obdobia, aby v danej oblasti posilnil jej pracovný tím svojou odbornosťou. Týchto expertov zvyčajne vysiela štátne alebo regionálne ministerstvo. Mojou materskou inštitúciou je bavorské ministerstvo hospodárstva so sídlom v Mníchove, na ktorom pravdepodobne budem po návrate v lete tohto roka znovu pôsobiť, ak v tomto čase nebude treba riešiť iné, naliehavejšie úlohy.

Ste hlavným expertom na rokovania a prípravu smernice. Čo je na tejto práci najzaujímavejšie?
Moja práca je kombináciou úloh technického, politického a legislatívneho charakteru a zaujímavá je najmä pre rozmanitosť prístupov a kontakt s obrovským množstvom ľudí z rozličného prostredia, s rozličným odborným profilom a znalosťami.

Ďalšou zaujímavou súčasťou mojej práce sú samotné rokovania. Pri nich som sa napríklad musel vyrovnať so situáciou, keď najvhodnejšie technické riešenie určitého problému a jeho legislatívne ustanovenie nebolo z politického hľadiska prijateľné, hoci jeho návrh bol nestranný a technicky absolútne správny. Je pre mňa veľmi motivujúce pracovať na vyvažovaní záujmov spolutvorcov legislatívy a zachovať si pritom nestrannosť, s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok. Našťastie, naše doterajšie rokovania na smernici prebiehali s veľmi jasne vyprofilovanými, ale príjemnými a férovými partnermi, takže spolupráca s nimi prinášala radosť, napriek tomu, že sme v rokoch 2008 a 2009 často pracovali dlho do noci a museli sme Rade niekoľkokrát podávať podrobné správy o postupe našich rokovaní.

Ste spokojný s konečným znením prepracovanej smernice?
Jednoznačne áno. Z návrhu, ktorý predložila Komisia, sa síce odstránili niektoré prvky, iné sa však zasa doplnili. Všetko teraz záleží na implementácii v členských štátoch. Dúfam, že sa slová premenia na činy efektívnou transpozíciou smernice tak, aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili so zreteľom na politiku v oblasti energetiky a klimatických zmien, ako aj na občanov EÚ a jednotlivé hospodárstva.

Pokiaľ ide o obsah smernice, je výsledkom súhlasu a akceptácie všetkých strán?
Áno, politickú dohodu sme dosiahli na štvrtom stretnutí spravodajcov Európskeho parlamentu (EP), zástupcov švédskeho predsedníctva Rady EÚ a predstaviteľov Európskej komisie 17. novembra 2009. Bola výsledkom intenzívnych rokovaní tvorcov legislatívy EÚ, ktoré sa uskutočnili v čase od januára do novembra 2009 a pri ktorých Komisia prevzala úlohu koordinátora. Napriek tomu, že na začiatku rokovaní sa stanoviská zúčastnených strán značne odlišovali, podarilo sa nám dospieť k rozumnému kompromisu. To, samozrejme, neznamená, že všetky strany dosiahli splnenie svojich požiadaviek na 100 percent, ale výsledok je veľmi pozitívny, rozumný a znamená obrovský krok vpred. Teraz treba už iba usilovať o to, aby sa nové znenie smernice uplatňovalo správne, v plnej miere a efektívne. Hneď po ukončení procedurálnych postupov sa prepracované znenie uverejní v Úradnom vestníku EÚ a 20 dní po tom nadobudne účinnosť.

Znenie smernice schválili orgány EÚ v rekordne krátkom čase – ako sa to podarilo?
Okrem toho, že návrh Komisie bol všeobecne prijateľný, pomohla aj šťastná súhra náhod. Predovšetkým ľudia, s ktorými sme spolupracovali počas švédskeho predsedníctva, boli veľmi motivovaní a rokovania viedli férovo a otvorene. Najmä od konca augusta 2009 pracovali veľmi intenzívne, takmer vo dne, v noci. Tento ich osobný vklad si veľmi vážim, a preto ho uvádzam na prvom mieste. Druhým dôvodom bol politický tlak a vôľa. EP, rovnako ako Rada EÚ počas švédskeho predsedníctva a Európska komisia chceli v oblasti energetiky a ochrany podnebia už pred konferenciou o klimatických zmenách v Kodani prezentovať míľnik vo vývoji tým, že svoje slová premenili na činy. Dokázali, že EÚ si nielenže kladie cieľ usporiť 20 % energie a skleníkových plynov, ale prijíma aj prísne opatrenia na to, aby ho dosiahla. Hoci konferencia v Kodani nepriniesla očakávané výsledky, signál, ktorý európske inštitúcie vyslali, sa v celom svete stretol so silnou pozitívnou reakciou.

Od členských štátov sa požaduje, aby stanovili požiadavky na úrovni optimálnych nákladov – ako sú takéto náklady definované? Sú optimálne z hľadiska EÚ, členských štátov, vlastníkov budov, ich užívateľov alebo investorov?
Členské štáty môžu postupovať flexibilne. Budú si môcť vybrať, či stanovia požiadavky výpočtom z hľadiska majiteľa budovy, alebo na základe makroekonomickej perspektívy. Tento systém prinesie investorom a užívateľom výhody v rovnakej miere. Investor bude môcť predať alebo prenajať budovu za vyššiu trhovú cenu, pretože bude spĺňať požiadavky na optimálnu energetickú účinnosť, čo bude zároveň znamenať aj nižšie prevádzkové náklady. Výhodou pre užívateľov bude, že pravdepodobne vyššie nájomné za energeticky hospodárne budovy bude vyvážené nižšími prevádzkovými nákladmi, a teda v konečnom dôsledku aj nižšími nákladmi na energiu. Je to iba otázka ekonomického prístupu. Ak by sa nepožadovala energetická hospodárnosť, viedlo by to iba k mrhaniu finančnými prostriedkami nielen zo strany investora, vlastníka budovy a jej užívateľa, ale aj celej spoločnosti.

Členským štátom sa ukladá aj nová povinnosť stanoviť požiadavky na systémovej úrovni. Mohli by ste uviesť nejaké príklady?
Všeobecne je rozšírený názor, že obrovský potenciál úspor nákladov spočíva najmä v technickom systéme ako súčasti stavieb budov (napríklad vo vykurovaní, vetraní a klimatizácii), nie je to však také jednoduché. Keď sa použijú tri výrobky zaradené do triedy A, automaticky nevytvoria systém triedy A, pretože ich nemožno dokonale kombinovať. Tento problém sa rieši v nových požiadavkách smernice. Minimálne požiadavky na systém by sa napríklad mohli stanoviť ako minimálna celková energetická hospodárnosť (celoročný priemer), napríklad 80 % pri technickom systéme ako súčasti stavieb budov určitej kategórie.

Už dávnejšie sa ukázalo, že takáto požiadavka je technicky splniteľná a ekonomicky prijateľná pri určitom typovom systéme, napríklad vykurovaní, v prípade zaradenom do určitej kategórie (napríklad stredne veľká administratívna budova v klimatickom pásme X). Táto hodnota energetickej hospodárnosti by sa mohla v budúcnosti stanoviť vo forme predpisov pre bežné typy stavieb a bežné technické systémy a mohla by sa špecifikovať podľa klimatických pásiem. Projektant alebo realizačná firma by potom museli preukázať, že konkrétny technický systém, ktorý sa má inštalovať v konkrétnej budove, je v súlade s touto hodnotou celoročnej minimálnej energetickej hospodárnosti, uvedenej v predpisoch.

Výpočty celoročnej energetickej hospodárnosti by pri technickom systéme mal poskytnúť projektant alebo realizačná firma. Možno sa v budúcnosti vypracujú zjednodušené metódy výpočtov hospodárnosti, napríklad v rámci aktivít pri uplatňovaní opatrení ekodizajnu alebo v rámci príslušnej iniciatívy Európskeho výboru pre štandardizáciu.

Pre výrobcov zariadení na vykurovanie, vetranie a klimatizáciu by bolo vhodné, aby boli požiadavky vo všetkých členských štátoch zjednotené. Dá sa to dosiahnuť a aké kroky na to treba?
Nepochybne by bolo výhodné, ak by sa požiadavky v celej EÚ zosúladili. Ešte dôležitejší je však spôsob, ako sa tieto požiadavky definujú, a ako sa preukazuje zhoda medzi nimi. Keďže toto ustanovenie je takmer vo všetkých členských štátoch nové, ponúka sa jedinečná šanca od začiatku vytvoriť koordinovaný postup. Z hľadiska právnych postupov však nové znenie smernice nemôže zaviazať členské štáty, aby tak urobili iba tým, že stanovia povinnú aplikáciu príslušných a pripravovaných požiadaviek Európskeho výboru pre štandardizáciu. Zástupcovia výrobného odvetvia by teda mohli jasne vyjadriť svoj záujem a svoje návrhy vychádzajúce z uvedených požiadaviek tohto výboru by mohli predostrieť všetkým členských štátom EÚ, aby sa tak v záujme európskeho hospodárstva dosiahla harmonizácia.

V prípravnej fáze sa výrobné odvetvie dožadovalo jednotného postupu na výpočet energetickej spotreby v budovách – je reálny?
V mnohých členských štátoch sa celé desaťročia používali rozličné metodiky a prístupy pri výpočte energetickej hospodárnosti budov. Líšia sa prístupom i obsahom a sú stanovené v zložitých stavebných požiadavkách, uvedených často vo vyše tisícstránových dokumentoch. Mnohé hodnoty použité v týchto výpočtoch sa uplatňujú aj v iných právnych predpisoch, napríklad v občianskom práve pri prenájme, predaji či kúpe nehnuteľností. Výpočet úžitkovej plochy budovy sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje o 15 až 20 % (bližšie sa tejto téme venujeme v samostatnom článku na str. 42), a to je iba jeden z niekoľkých stoviek používaných parametrov.

Ak by sa metóda výpočtu energetickej hospodárnosti budov mala harmonizovať, bolo by treba zosúladiť všetky tieto parametre a prístupy. Malo by to však obrovské dôsledky vzhľadom na potrebu revidovať aj príslušné stavebné predpisy v členských štátoch. Je to nesmierne náročná úloha, ktorej splnenie by si so súhlasom všetkých členských štátov vyžiadalo 10 až 15 rokov, čo by bolo počas tohto obdobia prekážkou pri šetrení energiou sprísnením stavebných predpisov. Z tohto dôvodu sa ukazuje, že je nereálne, aby sa takáto harmonizácia uskutočnila prostredníctvom prepracovanej smernice. Na druhej strane sa však prejavuje významná tendencia čoraz väčšieho počtu členských štátov čiastočne alebo úplne využívať požiadavky Európskeho výboru pre štandardizáciu, čo vlastne vedie k čiastočnému zosúlaďovaniu. Dúfame, že tento trend bude pokračovať.

V novom znení smernice bol so zreteľom na požiadavky pri renováciách a testy alternatívnych systémov zásobovania energiou odstránený limit 1 000 m2. Majú členské štáty dostatočné možnosti reagovať na túto situáciu?
V Európe v súčasnosti chýbajú odborne pripravení profesionáli z tejto oblasti. Cieľom nového znenia smernice nie je iba ušetriť energiu, má sa stať aj hospodárskym stimulom pre celú EÚ. Uplatňovaním smernice sa vytvoria tisícky pracovných miest v stavebníctve, vo výrobe zariadení na vykurovanie, vetranie a klimatizáciu a v oblasti služieb tohto sektora. Aplikácia si bude vyžadovať vzdelaných a odborne pripravených ľudí a z tohto hľadiska je aj výborným prostriedkom na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Môžeme teda začať vyzývať členské štáty, aby ihneď začali so vzdelávaním a odbornou prípravou a nečakali až na termín nadobudnutia účinnosti smernice, ako to, žiaľ, bolo pri jej prvej verzii. Mnohé skúsenosti sme už nadobudli a členské štáty nachádzajú v tomto smere podporu v jednotnej platforme spolupráce, ktorej fungovanie sa v plnej výške hradí z rozpočtu EÚ vyčleneného na program Inteligentná energia – Európa a na ďalšie projekty súvisiace s týmto programom.

Kľúčovým problémom pri znižovaní spotreby energie v budovách je ich obnova. Podľa odhadov je v Európe asi 200 miliónov budov. Koľko z nich treba ročne obnoviť, aby sme dosiahli cieľ európskej politiky v oblasti klimatických zmien 20/20/20?
Na to, aby sme dosiahli celkové ciele 20/20/20 na úrovni EÚ, nemáme čiastkové ciele pre jednotlivé odvetvia. Je však zrejmé, že obnova budov pri tom zohrá významnú úlohu. Po prvé – na budovy sa viaže veľká časť spotreby energie v EÚ (40 %), po druhé – v tomto odvetví sú opatrenia zamerané na úsporu energie spojené s významnou úsporou nákladov, čo v iných odvetviach nie je. Podľa odhadov vplyvu opatrení z nového znenia smernice sa v EÚ v dôsledku uplatňovania oboch znení smernice dosiahnu celkové úspory energie vo výške 10 %. Vyžiada si to značné úsilie pri obnove budov. Ak by sme dokázali zvýšiť intenzitu obnovy budov v EÚ zo súčasného 1 % na 1,5 až 2 % ročne, znamenalo by to veľký úspech. Štát to však nemôže nariadiť, musí využiť stimuly. Predpokladom je zvýšiť informovanosť vlastníkov budov o ekonomickom prínose a súčasných technických možnostiach riešení. Nevyhnutná je aj finančná podpora. Obom týmto aspektom sa novelizované znenie smernice podrobne venuje.

Európsky parlament doplnil do smernice požiadavku energeticky nulových domov, ktorá sa neskôr preformulovala na energeticky takmer nulové domy. Čo sa skrýva za touto definíciou? Okrem toho, aj táto formulácia si v stavebníctve vyžiada dramatické zmeny. Aké opatrenia bude treba prijať na ich dosiahnutie?
Nové znenie smernice obsahuje rámcovú definíciu tohto pojmu. Členské štáty by si mali stanoviť presnú definíciu podľa svojho klimatického pásma a ďalších relevantných podmienok. Neznamená to, že toto ustanovenie je vágne a umožňuje svojvoľné uplatňovanie. Existuje spoločné chápanie toho, čo znamená vysoká hospodárnosť či takmer nulová spotreba energie budovy v jednotlivých oblastiach EÚ podľa toho, či ide o severské alebo stredomorské krajiny, alebo krajiny v západnej časti EÚ, či o nový členský štát. Takže jednotne stanovená hodnota ročnej potreby energie vyjadrená v kWh/m2 sa v EÚ sa nebude uplatňovať. Niektoré krajiny sa, napríklad, musia viac zamerať na potrebu vykurovania, iné na klimatizáciu. Členské štáty oznámia svoje presné definície Komisii, ktorá ich následne zverejní. Malo by to byť dostatočným podnetom na to, aby sa primerané a vhodné definície stanovili vo všetkých členských štátoch.

Na dosiahnutie stanovených cieľov je dôležité vymieňať si poznatky o najvhodnejších postupoch, informovať o nich a o skúsenostiach získaných pri ich uplatňovaní tak, ako to bolo pri koordinovanom postupe v rámci implementácie smernice o energetickej hospodárnosti budov a pri projektoch programu Inteligentná energia – Európa. Na základe takéhoto postupu môžu členské štáty stanoviť svoje definície a začať so vzdelávaním a odbornou prípravou odborníkov v tejto oblasti. Čím viac takýchto budov pribudne, tým budú lacnejšie. Stanú sa štandardom, v ktorom sa bude využívať viacero štandardizovaných technických riešení a stavebníckych výrobkov. Musíme významne znížiť dodatočné náklady a zjednodušiť technické riešenia v týchto budovách. S týmto cieľom budú pokračovať podporné aktivity zo strany EÚ, ktoré sa ešte zintenzívnia.

V smernici sa kladie oveľa väčší dôraz na spoľahlivosť a obsah certifikátu o energetickej hospodárnosti. Z akého dôvodu? Je k dispozícii dostatok finančných zdrojov na požadované overovanie?
Na základe skúseností s pôvodnou smernicou sa ukázalo, že v mnohých členských štátoch certifikáty o energetickej hospodárnosti nie sú dostatočne kvalitné, spoľahlivé a dôveryhodné. Znamená to obrovské plytvanie peniazmi a ľudskými zdrojmi: keď členský štát stanoví postup certifikácie, ktorý je formálne v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov, ale jej ciele v praxi nedosahuje, pretože smernica sa správne neuplatňuje, výsledný efekt je nulový. Náklady na administratívne postupy a prípravné práce sa však musia uhradiť. Výsledkom sú nahnevaní občania, ktorí sa sťažujú, že musia splniť ďalšie byrokratické požiadavky a ani nevedia, či sú účelné, a sú nespokojní, že sa nemôžu spoľahnúť na údaje, ktoré sa uvádzajú v certifikáte.

Žiaľ, tie členské štáty, ktoré v súčasnosti majú najhoršie postupy certifikácie, sa najviac sťažujú na ďalšiu administratívnu záťaž, ktorú im prinesie prepracované znenie smernice. V skutočnosti je to však presne naopak: Už pri samotnom zavedení efektívnej kontroly sa prejavia pozitívne účinky systému certifikácie. Iba ak budú certifikáty dostatočne kvalitné, zvýšia sa trhové ceny a nájomné energeticky hospodárnych budov a dosiahne sa stimulácia renovácií s návratnosťou nákladov.

Kontroly certifikátov majú však aj iný dôvod. Je zrejmé, že vlastníci a prenajímatelia budov sa budú pri certifikácii usilovať získať lepšiu kategóriu, než do akej by ich budova reálne patrila, aby tak mohli požadovať vyššiu predajnú cenu alebo nájomné. Certifikáty nezodpovedajúce realite môžu teda mať závažné hospodárske dôsledky, a preto treba s takouto praxou skoncovať. Náhodné kontroly sa môžu uskutočniť s veľmi nízkymi nákladmi na administratívu a nemusia byť zložité, takže pozitívne dôsledky pre občanov jednoznačne vyvážia negatívne stránky. Niektoré členské štáty už túto prax zaviedli: majú veľmi efektívne kontrolné mechanizmy založené na náhodných kontrolách, na ktorých sa zúčastňuje len niekoľko ľudí a výsledky sú veľmi pozitívne. Takto by mali postupovať aj ostatné členské štáty.

Členské štáty sa podľa smernice zaväzujú poskytnúť investíciám finančnú podporu. O akú sumu ide na európskej úrovni?
Touto témou sa bude podrobne zaoberať Komisia, ktorá vyhodnotí prínos doterajších finančných opatrení a potrebu ďalších. Podľa znenia smernice má Komisia čas aspoň do konca roka 2011 a môže sa na ňu zamerať už v pripravovanom Akčnom pláne energetickej účinnosti II. Hoci výšku finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel na úrovni EÚ ešte nepoznáme, je zrejmé, že finančné opatrenia neprinášajú rovnaký efekt. Priame dotácie na renovačné práce alebo výmenu kotlov, čerpadiel alebo ohrievačov vody nemusia byť najefektívnejším riešením, pokiaľ ide o ušetrenú energiu alebo investície. Dotované pôžičky alebo znížené dane môžu byť efektívnejšie. Aj na tieto otázky bude zamerané posudzovanie, ktoré vykoná Komisia a ktoré prispeje k vytvoreniu efektívnych finančných riešení a určení najvhodnejších spôsobov prideľovania dotácií udržateľným spôsobom.

Dôležitou otázkou sú ďalšie kroky po znížení spotreby energie. Sú k dispozícii aktuálne a spoľahlivé údaje o spotrebe energie na m2 úžitkovej plochy v budovách alebo údaje o celkovom množstve spotrebovanej energie v jednotlivých krajinách a aké kroky musí Komisia podniknúť na to, aby zdokumentovala tieto údaje?
Údaje, ktoré sú k dispozícii v odvetví stavebníctva, sú prekvapivo fragmentárne, ak zvážime, aké sú dôležité pre viaceré odvetvia. Očakávame preto, že výrobné odvetvia začnú systematicky zbierať údaje. Niektoré zainteresované strany nám poskytli niekoľko údajov, ktoré sme sa pokúsili overiť a ktoré sme čiastočne použili na posudzovanie dosahu prepracovaného znenia smernice. Okrem toho možno niektoré informácie čerpať z oficiálnych štatistík Eurostatu, sú však veľmi všeobecné. Komisia v súčasnosti rokuje s Eurostatom, ako zlepšiť túto situáciu, bude to však trvať niekoľko rokov, pretože Eurostat je závislý od údajov, ktoré mu poskytnú členské štáty. Niektoré z nich majú k dispozícii relevantné a podrobné údaje z oblasti stavebníctva, iné nemajú takmer žiadne. Týmto problémom sa okrem toho zaoberajú aj niektoré projekty a výskumy z danej oblasti. Projekt Odyssee-Mure je z nich azda najznámejší a najpodrobnejší. V pripravovanom Akčnom pláne energetickej účinnosti II bude možné využiť aj nový výskum, ktorý na tento účel iniciovala Komisia.

Ktoré sú rozhodujúce aspekty pri implementácii nového znenia smernice?
Rozhodujúcou je vôľa uskutočniť smernicu. Sú v nej zapracované najvhodnejšie postupy a skúsenosti, ktoré získali členské štáty na základe pôvodnej smernice. Všetky nové ustanovenia sa z veľkej miery zakladajú na získanej spätnej väzbe – zohľadnilo sa všetko pozitívne i negatívne. Spätná väzba sa získala z verejnej diskusie o novom znení smernice a z pripomienok zástupcov členských štátov v rámci koordinovaného postupu pri implementácii pôvodnej smernice.

Prepracované znenie teda nie je záväzkom, ktorý na členské štáty uvalili byrokrati z Bruselu. Žiaľ, vo viacerých členských štátoch nie je ­reálna vôľa efektívne a dôrazne implementovať smernicu. Možno to v niektorých prípadoch zapríčinil nedostatok informácií a slabá komunikácia medzi centrálnymi orgánmi štátnej správy a orgánmi regionálnej a miestnej samosprávy, ktoré sú v konečnom dôsledku zodpovedné za implementáciu ustanovení smernice v praxi. Dnes už máme dostatok skúseností z najvhodnejších postupov, ale aj z prekážok pri snahe o stanovenie vhodného postupu pri certifikácii energetickej hospodárnosti alebo o zabezpečenie vysokej úrovne zhody so stavebnými predpismi. Je úlohou členských štátov, aby využívali tieto poznatky, získané najmä v rámci koordinovaného postupu pri implementácii pôvodnej smernice, aby ich zapracovali do svojich stavebných predpisov a oboznámili s nimi re­gionálne a miestne samosprávy. Rovnaký postup platí aj pri niektorých nových ustanoveniach prepracovaného znenia smernice, najmä pokiaľ ide o budovy s takmer nulovou spotrebou a požiadavky na energetickú hospodárnosť pri optimálnych nákladoch.

Mnohé organizácie v stavebníctve vyjadrili svoj absolútny súhlas so znením smernice, medzi nimi aj Európske združenie pre vykurovanie a klimatizáciu ­(REHVA), uvedomujú si však, aké veľké úlohy z nej vyplývajú. Ako by mohli takéto profesijné združenia pomôcť pri jej implementácii?
Chcel by som zdôrazniť dva aspekty. Po prvé, tieto organizácie by mohli informovať orgány, ktoré sú zodpovedné za stavebné predpisy, o najvhodnejších postupoch v iných krajinách a oblastiach, čím by podporili účinok koordinovaného postupu. Prečo je postup certifikácie v členskom štáte A efektívny a účinný pri nízkych nákladoch, kým členský štát B spochybňuje jej zmysel a obáva sa vysokých nákladov na administratívu pri postupe certifikácie? Zrejme má každý z nich iný prístup k otázke, ako stanoviť takýto postup a zaviesť ho do trhového prostredia. To isté platí aj pre zavádzanie noriem energetickej hospodárnosti a efektívnosti postupov pri kontrolách systémov vykurovania, vetrania a klimatizácie pri primeraných nákladoch.

Výrobné odvetvia by teda mohli zohrať významnú úlohu pri informovaní o dobrých príkladoch členských štátov, ktoré už získali pozitívne skúsenosti.  Informovať treba najmä štáty, ktoré zaostávajú. Jednoznačne treba tiež zdôrazňovať, že uplatňovanie smernice znamená prínos pre hospodárstvo, okrem iného aj vytváraním pracovných miest. Tieto aktivity by sa mohli začať ihneď potom, keď členské štáty začnú s implementáciou nového znenia smernice v lete tohto roka. Veľmi prínosný by bol aj systematický zber údajov pre odvetvie stavebníctva prostredníctvom konzorcia partnerov z rozličných výrobných odvetví.

Dr. Martin Elsberger od apríla 2006 pôsobí na Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu Európskej komisie ako vyslaný národný expert v oblasti politiky energetickej hospodárnosti a legislatívy, najmä so zreteľom na budovy. Od augusta 2000 do apríla 2006 bol zástupcom vedúceho odboru na bavorskom Ministerstve hospodárstva, dopravy a techniky v Mníchove. Do oblasti jeho pôsobnosti patrila energetická politika a podpora projektov zameraných na energiu a techniku. Po ukončení štúdia v odbore strojárskej mechaniky bol odborným asistentom na Technickej univerzite v Mníchove. Tu obhájil aj svoju doktorandskú prácu s názvom Nová metodika výpočtu energetickej hospodárnosti klimatizovaných budov. Zaoberal sa výskumnými projektmi zameranými na makroekonomické modelovanie spotreby energie, energetickú hospodárnosť budov, na metodiku posudzovania spotreby energie v budovách v letnom období a podobne. Je autorom rozličných článkov publikovaných v časopisoch a spoluautorom niekoľkých kníh.

(sf)

Článok vznikol na základe rozhovoru, ktorý s Dr. Martinom Elsbergerom viedol Olli Seppänen, generálny tajomník Zväzu európskych spoločností pre vykurovanie a klimatizáciu ­(REHVA).

Foto: archív REHVA

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik.