Obr. 1 Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnรฝch pรกr na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7].
Galรฉria(11)

Projektovanie vzduchotechnickรฝch sรบstav: Spรดsoby (ne)vetrania v bytovom dome

Partneri sekcie:

Vzduchotechnickรฉ sรบstavy na vetranie sa pri vรฝstavbe novรฝch bytovรฝch domov s nรญzkou spotrebou energie veฤพmi dobre etablovali aj na naลกom trhu.

Revitalizรกcia bytovรฝch domov prinรกลกa uลพ po celรฉ desaลฅroฤia trvalรฉ a zรกsadnรฉ zlepลกenie ich tepelno-technickรฝch vlastnostรญ. Rekonลกtrukcia obvodovรฉho a streลกnรฉho plรกลกลฅa domu zateplenรญm a vรฝmena otvorovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ (oknรก, svetlรญky, vchodovรฉ a balkรณnovรฉ dvere) bezpochyby napomรกhajรบ k znaฤnรฉmu znรญลพeniu prevรกdzkovรฝch nรกkladov na vykurovanie v zimnom obdobรญ, dokonca sa tzv. prikurovanie v chladnรฝch prechodnรฝch roฤnรฝch obdobiach stรกva celkom zbytoฤnรฝm.

Materiรกly ลกpiฤkovej kvality, modernรฉ technolรณgie a technologickรฉ postupy pritom zabezpeฤujรบ vรฝznamnรฉ predฤบลพenie ลพivotnosti bytovรฉho domu ako celku. Otรกzne vลกak je, ฤi sa po tomto zรกsahu do vlastnostรญ obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ aj naฤalej tvorรญ a dlhodobo zabezpeฤuje optimรกlna mikroklรญma vnรบtornรฉho prostredia v jednotlivรฝch bytoch.

Obr. 1 Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnรฝch pรกr na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7].
Obr. 2 Vznik plesnรญ ako dรดsledok prechladzovania rohov stavebnej konลกtrukcie [8].
Obr. 3 Priebeh merania koncentrรกcie CO2 v spรกlni poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ [9].
Obr. 4 Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovom objekte a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na objekte bytovรฉho charakteru [10].
Obr. 4 Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovom objekte a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na objekte bytovรฉho charakteru [10].
Obr. 5 Schรฉma centrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy pre bytovรฝ dom [12].
Obr. 6 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s centrรกlnym (spoloฤnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu. ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu.
Obr. 7 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s decentrรกlnym (samostatnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu. ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu.

Zateplenie znamenรก degradรกciu prirodzenรฉho vetrania

Vฤaka vรฝmene starรฝch otvorovรฝch konลกtrukciรญ za novรฉ a vฤaka kvalitnรฝm zatepฤพovacรญm systรฉmom, ktorรฉ sa navrhujรบ s cieฤพom dosiahnuลฅ maximรกlne znรญลพenie tepelnรฝch strรกt cestou dokonalรฉho utesnenia celรฉho stavebnรฉho objektu dochรกdza v bytovom dome k vรฝraznej redukcii a v mnohรฝch prรญpadoch aลพ k รบplnej absencii prirodzenรฉho vetrania.

V byte, kde boli kedysi netesnรฉ oknรก, obvodovรฝ plรกลกลฅ bez zateplenia, to predstavuje aลพ desaลฅ- a viacnรกsobnรฉ znรญลพenie prirodzenรฉho vetrania oproti pรดvodnรฉmu stavu. Tento fakt sa jednoznaฤne premieta do vlastnostรญ vnรบtornรฝch mikroklimatickรฝch podmienok, ktorรฉ zaฤรญnajรบ byลฅ pre obyvateฤพa bytu nielen nevyhovujรบce, ale aลพ zdraviu ลกkodlivรฉ.

V dlhodobo nevetranom, resp. nedostatoฤne vetranom vnรบtornom priestore ide z pohฤพadu organizmu ฤloveka hlavne o negatรญvny vplyv vysokej relatรญvnej vlhkosti vnรบtornรฉho vzduchu, ktorรก je spolu s nรญzkou povrchovou teplotou na vnรบtornรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรกch prvotnou prรญฤinou vzniku a nรกrastu tvorby plesnรญ.

Zvyลกujรบca sa vlhkosลฅ v nevetranom priestore sa v prvej fรกze zaฤne prejavovaลฅ nadmernou kondenzรกciou vodnรฝch pรกr na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch (obr. 1). Jej pomalรฉ, takmer ลพiadne vyparovanie vytvรกra ลพivnรบ pรดdu pre plesne (obr. 2), ktorรฉ sa v druhej fรกze zaฤnรบ veฤพmi rรฝchlo rozmnoลพovaลฅ. Dlhodobรก prรญtomnosลฅ plesnรญ vo vnรบtornom prostredรญ mรก v pรดsobenรญ na ฤloveka fatรกlne nรกsledky. Oslabujรบ jeho imunitu a podporujรบ vznik alergiรญ ฤi astmy.

Obr. 1 Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnรฝch pรกr na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7].
Obr. 1 Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnรฝch pรกr na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7]. | Zdroj: autori
Vlhkosลฅ ovplyvลˆuje aj pocit tepelno-vlhkostnej pohody. Keฤ je vysokรก, vedie k pocitom dusna, sลฅaลพuje odparovanie potu a zniลพuje ochladzovanie tela. V nevetranom priestore sa ฤalej vplyvom dรฝchania ฤloveka zvyลกuje koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho (CO2). Dรดkazom tohto tvrdenia je experimentรกlne meranie vykonanรฉ v bytovom dome v priestore spรกlne pre dve dospelรฉ osoby (obr. 3).

Koncentrรกcia CO2 prekroฤila uลพ po uplynutรญ pribliลพne ลกtvrลฅhodiny maximรกlnu prรญpustnรบ koncentrรกciu 1 500 ppm. Absencia kyslรญka v ovzduลกรญ spรดsobuje pocit รบnavy, ospalosลฅ aลพ ฤastรบ bolesลฅ hlavy. Obidve spomenutรฉ veliฤiny (vlhkosลฅ a oxid uhliฤitรฝ) majรบ jednu spoloฤnรบ charakteristiku โ€“ uลพรญvateฤพ v byte sa na ne veฤพmi rรฝchlo adaptuje, vรคฤลกina ฤพudรญ ich nie je ani schopnรก relevantne posรบdiลฅ.

Tieto vplyvy sa, ลพiaฤพ, prejavia aลพ o niekoฤพko rokov. Je teda nevyhnutnรฉ predchรกdzaลฅ im vฤas โ€“ uลพ pri rekonลกtrukcii objektu kvรดli zatepleniu a nie aลพ o niekoฤพko rokov. Musรญme preto hovoriลฅ o tzv. komplexnej obnove bytovรฝch domov, ktorรก v sebe zahล•ลˆa nielen spomรญnanรฉ zateplenie obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ a vรฝmenu otvorovรฝch konลกtrukciรญ, ale aj cielenรฉ vybudovanie riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania vลกetkรฝch vnรบtornรฝch obytnรฝch priestorov bytovรฉho domu [1].

Obr. 2 Vznik plesnรญ ako dรดsledok prechladzovania rohov stavebnej konลกtrukcie [8].
Obr. 2 Vznik plesnรญ ako dรดsledok prechladzovania rohov stavebnej konลกtrukcie [8]. | Zdroj: autori
Obr. 3 Priebeh merania koncentrรกcie CO2 v spรกlni poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ [9].
Obr. 3 Priebeh merania koncentrรกcie CO2 v spรกlni poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ [9]. | Zdroj: autori

Spรดsoby (ne)vetrania v bytovom dome

V technickej sprรกve projektovej dokumentรกcie na revitalizรกciu objektu bรฝva v profesii vzduchotechnika, kde je naplรกnovanรฉ zateplenie obvodovรฉho plรกลกลฅa a strechy obytnej budovy vrรกtane vรฝmeny dvernรฝch a okennรฝch konลกtrukciรญ, veฤพmi ฤasto uvedenรก veta: Vetranie bude zabezpeฤenรฉ prirodzenรฝm spรดsobom. Ale ako to dosiahnuลฅ, keฤ bude objekt utesnenรฝ tepelnou izolรกciou obvodovรฝch stien?

Otvรกranie okien prinรกลกa v dneลกnej dobe len samรฉ negatรญva. V zimnom obdobรญ predstavuje otvorenรฉ okno pri nรญzkej teplote vonkajลกieho vzduchu len stratu tepelnej energie. V letnom obdobรญ sa zasa, naopak, marรญ energia na vรฝrobu chladu v chladiacom zariadenรญ (ak je v byte inลกtalovanรฉ). Ani nadmernรฝ hluk z vonkajลกieho prostredia neprispieva k zvรฝลกeniu pohodlia domova.

ฤŽalลกou alternatรญvou je pouลพitie mikroventilรกcie, ktorรก je sรบฤasลฅou novรฝch okien. Preฤo sa teda celรฝ obvodovรฝ plรกลกลฅ bytovรฉho domu vrรกtane streลกnej konลกtrukcie mรก utesลˆovaลฅ, keฤ sa tento proces nรกsledne zรกmerne degraduje? Skutoฤne sa v stavebnej praxi odohrรกvajรบ protichodnรฉ kroky, ktorรฝm chรฝba logickรฝ zmysel?

Zavรกdzanรญm laickej verejnosti je aj naprojektovanie spรดsobu, ktorรฝ otรกzku dostatoฤnรฉho vetrania bytovรฉho domu vyrieลกi len v projektovej dokumentรกcii, nie vลกak v skutoฤnosti. Pouลพitie tzv. ventilaฤnรฝch turbรญn (obr. 4), ktorรฝmi sa nahradรญ nefunkฤnรฝ odลฅahovรฝ ventilรกtor na streche objektu, je nevyhovujรบce.

Navyลกe sa tieto turbรญny pรดvodne vyvinuli a dodnes sa konลกtruujรบ iba na odvetrรกvanie podstreลกnรฝch priestorov, teda bez nรกroku na prekonanie tlakovรฝch strรกt v potrubiach pouลพitรฝch v bytovรฝch domoch.

Okrem toho, tento systรฉm pracuje v podtlakovom systรฉme, ktorรฝ je plne zรกvislรฝ len od energie vetra. Vรฝsledkom je nefunkฤnรฝ systรฉm, ktorรฝ moลพno funguje pre uลพรญvateฤพov bytov ลพijรบcich tesne pod strechou, pre ostatnรฝch vลกak rozhodne nie je rieลกenรญm, ale skรดr prรญลฅaลพou [1].

Obr. 4 Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovom objekte a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na objekte bytovรฉho charakteru [10].
Obr. 4 Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovom objekte a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na objekte bytovรฉho charakteru [10]. | Zdroj: autori

Poลพiadavky na vetranie obytnรฝch budov v prรกvnych predpisoch

V rekonลกtruovanรฝch bytovรฝch domoch, ktorรฉ preลกli procesom zateplenia, sa nemoลพno spoliehaลฅ iba na prirodzenรฉ vetranie. Tento spรดsob vetrania je v ฤase po rekonลกtrukcii uลพ plne nepostaฤujรบci. Jedinรฝm technickรฝm rieลกenรญm je vybudovanie systรฉmu riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania.

Podporu pre toto tvrdenie moลพno nรกjsลฅ vo viacerรฝch slovenskรฝch prรกvnych predpisoch, ktorรฉ majรบ zรกvรคznรฝ charakter. K najvรฝznamnejลกรญm patria:

  • Vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z., ktorou sa menรญ a dopฤบลˆa vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o poลพiadavkรกch na vnรบtornรฉ prostredie budov a o minimรกlnych poลพiadavkรกch na byty niลพลกieho ลกtandardu a na ubytovacie zariadenia v znenรญ vyhlรกลกky MZ SR ฤ. 210/2016 Z. z.
  • Vyhlรกลกka MVRR SR ฤ. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ podrobnosti o vรฝpoฤte energetickej hospodรกrnosti budov a obsah energetickรฉho certifikรกtu.

K nezรกvรคznรฝm, ale odbornou verejnosลฅou odporรบฤanรฝm technickรฝm normรกm patrรญ:

  • STN EN 16798-1:2019 Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Vetranie budov. ฤŒasลฅ 1: Vstupnรฉ รบdaje o vnรบtornom prostredรญ budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodรกrnosti budov โ€“ kvalita vzduchu, tepelnรฝ stav prostredia, osvetlenie a akustika. Modul M1-6.

Vzhฤพadom na to, ลพe tvorba vnรบtornรฉho prostredia centrรกlne upravenรฝm vzduchom si vyลพaduje veฤพkรฉ vzduchotechnickรฉ rozvody a mรก pomerne vysokรฉ energetickรฉ nรกroky, v drvivej vรคฤลกine prรญpadov je zvykom projektovaลฅ vรฝdatnosลฅ vzduchotechnickรฉho zariadenia len na tzv. hygienickรฉ minimum, ฤo znamenรก zabezpeฤiลฅ pre ฤพudรญ legislatรญvou stanovenรฝ dostatok vonkajลกieho ฤerstvรฉho vzduchu [11].

V kaลพdom z vyลกลกie uvedenรฝch dokumentov moลพno nรกjsลฅ zmienku o tom, preฤo, ako a kedy vetraลฅ. V spomรญnanej technickej norme STN EN 16798-1: 2019 je presne definovanรฉ, akรฝm spรดsobom sa majรบ vetraลฅ obytnรฉ priestory (tab. 1, tab. 2).

Projektant vzduchotechniky ฤastejลกie pracuje s objemovรฝm prietokom vzduchu uvรกdzanรฝm v mernรฝch jednotkรกch (m3/h). Prepoฤet tab. 2 je uvedenรฝ v tab. 3. Na porovnanie sรบ v tab. 4 a 5ย uvedenรฉ hygienickรฉ poลพiadavky na mikroklรญmu vnรบtornรฉho prostredia vo vybranรฝch zahraniฤnรฝch predpisoch.

ฤŽalลกรญm technickรฝm parametrom, ktorรฝ spomรญna vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z. ako zรกvรคznรฝ, je maximรกlna prรญpustnรก koncentrรกcia CO2ย v obytnรฝch priestoroch. Ako limit je uvedenรก hodnota 1 500 ppm.

Na jednej strane sa jasnรฝm spรดsobom stanovuje, v akej miere je potrebnรฉ vetraลฅ tak, aby bolo vnรบtornรฉ prostredie pre uลพรญvateฤพov komfortnรฉ a zdravรฉ, na druhej strane vลกak v praxi stoja vlastnรญci ฤi nรกjomnรญci bytov, ktorรญ majรบ nekvalitnรบ vnรบtornรบ klรญmu a v mnohรฝch prรญpadoch obรฝvajรบ priestory nespฤบลˆajรบce poลพiadavky na kvalitnรฉ prostredie [1].

Riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu

Komplexne rieลกenรก vzduchotechnika v bytovรฝch domoch sa doposiaฤพ nestala sรบฤasลฅou projektovej dokumentรกcie. Podtlakovรฉ vetranie hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลˆa, toaleta) a odsรกvanie pรกr z kuchyne pomocou digestora nerieลกili dlhodobo udrลพateฤพnรฝ stav kvality vnรบtornรฉho vzduchu.

Prirodzenรฉ vetranie bolo jedinรฝm spรดsobom vรฝmeny znehodnotenรฉho vnรบtornรฉho vzduchu za vonkajลกรญ ฤerstvรฝ, avลกak na รบkor vysokej energetickej nรกroฤnosti systรฉmov vykurovania, ktorรฉ museli dodatoฤne upraviลฅ teplotu vzduchu z vonkajลกieho prostredia na poลพadovanรฉ parametre.

Nevyhnutnosลฅ zaฤaลฅ projektovaลฅ a stavaลฅ novรฝm spรดsobom vychรกdza v prvom rade z poลพiadavky definovanej vo vyhlรกลกke MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z., ktorรก ustanovuje, ลพe obytnรฉ budovy postavenรฉ po 1. 1. 2015 musia dosahovaลฅ energetickรบ triedu A1 a od 31. 12. 2020 energetickรบ triedu A0 v spotrebe primรกrnej energie. To znamenรก, ลพe novostavby bytovรฝch domov nebudรบ po 1. 1. 2021 skolaudovanรฉ, ak nepreukรกลพu dosiahnutie energetickej triedy A0 vystavenรฝm energetickรฝm certifikรกtom.

Jedno z viacerรฝch rieลกenรญ, ktorรฉ technickรฉ zariadenia budov ponรบkajรบ ako celok na dosiahnutie energetickej triedy A0 v oblasti vzduchotechniky, predstavuje systรฉm riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu s aplikรกciou vzduchotechnickej jednotky, ktorรก vyuลพรญva energiu z odpadovรฉho vzduchu vo forme spรคtnรฉho zisku tepla [2]. V podstate ide o vetracie jednotky s rekuperaฤnรฝm alebo regeneraฤnรฝm vรฝmennรญkom tepla.

Centrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ€“ vetranie s rekuperรกciou

Systรฉm centrรกlneho vetrania (obr. 5) sa skladรก z jednej alebo z niekoฤพkรฝch samostatnรฝch jednotiek umiestnenรฝch na streche bytovรฉho domu alebo v jeho technickรฝch priestoroch a zabezpeฤujรบcich spoloฤnรฉ prevetrรกvanie bytov situovanรฝch nad sebou, ktorรฉ spรกja spoloฤnรก zvislรก ลกachta so vzduchotechnickรฝmi potrubiami na prรญvod a odvod vzduchu.

Aby bolo moลพnรฉ zabezpeฤiลฅ individuรกlne prevetrรกvanie tรฝchto bytov podฤพa okamลพitรฝch poลพiadaviek uลพรญvateฤพov, je na vstupe a vรฝstupe do kaลพdรฉho bytu osadenรฝ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu. Prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu je rieลกenรฝ do obytnรฝch miestnostรญ, ako sรบ obรฝvacie izby, spรกlne ฤi detskรฉ izby; odvod vzduchu zasa z kuchรฝลˆ, kรบpeฤพnรญ, toaliet, prรญpadne zo ลกatnรญkov.

Regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu zabezpeฤuje regulรกciu vรฝdatnosti vetrania v byte. Na riadenie moลพno pouลพiลฅ manuรกlne alebo automatickรฉ ovlรกdaฤe v kombinรกcii so snรญmaฤmi kvality vzduchu alebo snรญmaฤmi CO2.

Vรฝkon centrรกlnej vzduchotechnickej jednotky sa tak neustรกle upravuje s cieฤพom dosiahnuลฅ optimรกlne podmienky ลพivotnรฉho prostredia pre ฤพudรญ vo vnรบtornom prostredรญ, no zรกroveลˆ pri ฤo moลพno najniลพลกej spotrebe energiรญ akรฉhokoฤพvek druhu [3, 5].

Vรฝznamnou prednosลฅou tohto systรฉmu je, ลพe zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie s aplikรกciou rekuperรกcie, t. j. s vyuลพitรญm tepla z odvรกdzanรฉho vzduchu, ktorรฉ slรบลพi v zimnom obdobรญ na predohrev chladnรฉho vonkajลกieho vzduchu a, naopak, v letnom obdobรญ na predchladenie teplรฉho aลพ horรบceho vonkajลกieho vzduchu.

Vzรกjomnรฉ oddelenie dvoch prรบdov vonkajลกieho a odvรกdzanรฉho vzduchu v doskovom vรฝmennรญku rekuperรกtora vytvรกra vhodnรบ kvalitu privรกdzanรฉho vzduchu s dostatoฤnou teplotou a vlhkosลฅou, bez praลกnosti vnรบtornรฉho prostredia a so zredukovanรญm prรญpadnรฉho zรกpachu v miestnostiach.

Vฤaka rekuperรกcii moลพno uลกetriลฅ aลพ 7 GJ/rok na vykurovanie jednรฉho bytu s dispozรญciou 3 + 1 kk, ktorรฝ je obsadenรฝ ลกtyrmi uลพรญvateฤพmi. Hlavnรฝm prรญnosom vลกak zostรกvajรบ zdravรฉ vnรบtornรฉ prostredie, s nรญm sรบvisiace znรญลพenie chorobnosti a v neposlednom rade aj zvรฝลกenie hodnoty bytu, ktorรฝ bude pripravenรฝ na ฤalลกie pouลพรญvanie budรบcimi generรกciami [1, 4].

Obr. 5 Schรฉma centrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy pre bytovรฝ dom [12].
Obr. 5 Schรฉma centrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy pre bytovรฝ dom [12]. | Zdroj: autori

Decentrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ€“ vetranie s rekuperรกciou

Tรกto vzduchotechnickรก sรบstava je zaloลพenรก na princรญpe, ลพe v kaลพdom byte je umiestnenรก malรก vetracia jednotka, ktorรก zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie bytu s rekuperรกciou tepla. Jednotka je umiestnenรก zvyฤajne pod stropom v miestnosti vstupnej chodby do bytu, odkiaฤพ je privรกdzanรฝ vzduch vedenรฝ podstropnรฝm rozvodom do obytnรฝch miestnostรญ pomocou dรฝz s ฤalekรฝm dosahom prรบdu vzduchu, tanierovรฝmi ventilmi alebo obdฤบลพnikovรฝmi dvojradovรฝmi vรฝustkami s regulรกciou objemovรฉho prietoku vzduchu.

Odvรกdzanie vzduchu sa realizuje z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne. Prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu sa mรดลพu rieลกiลฅ dvomi spรดsobmi. Buฤ tzv. centrรกlnym, t. j. spoloฤnรฝm prรญvodom vonkajลกieho vzduchu (ODA) a odvodom odpadovรฉho vzduchu (EHA) do vonkajลกieho prostredia โ€“ pre vลกetky byty situovanรฉ nad sebou spoloฤne.

Tieto dve vzduchotechnickรฉ potrubia sรบ vedenรฉ spoloฤnou inลกtalaฤnou ลกachtou s vyรบstenรญm na strechu bytovรฉho domu (obr. 6). Druhรฝ spรดsob prรญvodu a odvodu vonkajลกieho vzduchu spoฤรญva v jeho nasรกvanรญ (ODA) a vyfukovanรญ (EHA) v rรกmci obvodovej steny prรญsluลกnรฉho bytu (obr. 7).

V tomto prรญpade je dรดleลพitรฉ sprรกvne umiestnenie nasรกvacieho a vรฝfukovรฉho otvoru a to jednak vo vzลฅahu k otvorovรฝm konลกtrukciรกm (oknรก, balkรณnovรฉ dvere) a jednak vzhฤพadom na vzรกjomnรบ polohu. Ak by bol otvor na prรญvod (opatrenรฝ pro daลพฤovou ลพalรบziou) prรญliลก blรญzko otvoru urฤenรฉho na vyfukovanie odpadovรฉho vzduchu, mohlo by za istรฝch poveternostnรฝch podmienok dรดjsลฅ k spรคtnรฉmu nasatiu ลกkodlivinami uลพ znehodnotenรฉho vzduchu, ฤo je, samozrejme, neลพiaduce.

Obr. 6 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s centrรกlnym (spoloฤnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu. ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu.
Obr. 6 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s centrรกlnym (spoloฤnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu. ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu. | Zdroj: autori
Obr. 7 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s decentrรกlnym (samostatnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu. ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu.
Obr. 7 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s decentrรกlnym (samostatnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu. ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu. | Zdroj: autori

Poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb โ€“ vลกeobecne

Kmeลˆovรฝ zรกvรคznรฝ prรกvny predpis je zรกkon ฤ. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poลพiarmi, s poslednou novelizรกciou v podobe zรกkona ฤ. 129/2015 Z. z. Jeho vykonรกvacรญ predpis je jednak vyhlรกลกka MV SR ฤ. 121/2002 Z. z. o poลพiarnej prevencii, pre projektovanie konkrรฉtnych vzduchotechnickรฝch sรบstav je vลกak dรดleลพitรก vyhlรกลกka MV SR ฤ. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ technickรฉ poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ pri vรฝstavbe a uลพรญvanรญ stavieb.

V zmysle tejto vyhlรกลกky sa za samostatnรฝ poลพiarny รบsek pokladajรบ byt (obr. 8), ako aj inลกtalaฤnรก ลกachta, do ktorej sรบ vyvedenรฉ vzduchotechnickรฉ potrubia na prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu. Z toho vyplรฝva, ลพe pri kaลพdom prestupe potrubia hranicou poลพiarneho รบseku musรญ byลฅ potrubie opatrenรฉ poลพiarnou klapkou.

Tรก by v prรญpade poลพiaru zabrรกnila neลพiaducemu ลกรญreniu ohลˆa vzduchotechnickรฝm potrubรญm โ€“ ฤi uลพ z bytu do inลกtalaฤnej ลกachty alebo opaฤne. Existuje vลกak vรฝnimka, ktorรก umoลพลˆuje vzduchotechnickรฝm potrubiam prechรกdzaลฅ cez hranicu poลพiarneho รบseku bez poลพiarnej klapky, no len v prรญpade, ลพe max. prierezovรก plocha potrubia je 0,04 m2 (ฤo zodpovedรก rozmerom potrubia napr. 200 ร— 200 mm).

ฤŽalลกรญm dรดleลพitรฝm aspektom vyplรฝvajรบcim z vyhlรกลกky je skutoฤnosลฅ, ลพe vzduchotechnickรก jednotka, ktorรก nie je inลกtalovanรก v strojovni vzduchotechniky (t. j. v samostatnej miestnosti povaลพovanej za samostatnรฝ poลพiarny รบsek), mรดลพe zรกsobovaลฅ upravenรฝm vzduchom len priestory bytu, v ktorom je inลกtalovanรก.

Z toho vyplรฝva, ลพe je neprรญpustnรฉ, aby na jednu vzduchotechnickรบ jednotku boli napojenรฉ dva, prรญpadne viacerรฉ byty situovanรฉ v rรกmci jednรฉho podlaลพia alebo nad sebou (obr. 9).

Obr. 8 Byt a inลกtalaฤnรก ลกachta ako samostatnรฉ poลพiarne รบseky.
Obr. 8 Byt a inลกtalaฤnรก ลกachta ako samostatnรฉ poลพiarne รบseky. | Zdroj: autori
Obr. 9 Znรกzornenie neprรญpustnรฉho napojenia susednรฉho bytu na rozvod vzduchotechniky bytu s inลกtalovanou vzduchotechnickou jednotkou.
Obr. 9 Znรกzornenie neprรญpustnรฉho napojenia susednรฉho bytu na rozvod vzduchotechniky bytu s inลกtalovanou vzduchotechnickou jednotkou. | Zdroj: autori

Vzduchotechnickรฉ rozvody v sรบlade s poลพiadavkami na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb

Z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb musรญ nรกvrh vzduchotechnickej sรบstavy vychรกdzaลฅ z tried vlastnostรญ a analรฝzy rizika z harmonizovanรฝch noriem stavebnรฝch vรฝrobkov, ako aj z poลพiadavky na triedu reakcie na oheลˆ vrรกtane tvorby dymu a odpadรกvania a odkvapkรกvania horiacich ฤastรญ a kvapiek a z analรฝzy poลพiarneho rizika vzduchotechnickรฝch zariadenรญ.

Technickรบ normu STN 73 0872: 1978 a jej nรกslednรฉ zmeny v podobe STN 73 0872/ Z3: 2003 Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Ochrana stavieb pro ลกรญreniu poลพiaru vzduchotechnickรฝm zariadenรญm moลพno pri nรกvrhu tรฝchto vรฝrobkov povaลพovaลฅ v niektorรฝch oblastiach za prekonanรฉ.

Nรกvrh je vhodnejลกie spracovaลฅ podฤพa STN EN 15423: 2008, ktorรก viac zodpovedรก novรฝm poลพiadavkรกm na vรฝrobky z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb. Ako sme uลพ spomenuli, v bytovรฝch domoch sa v minulosti navrhovalo len odsรกvanie znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne.

Na tรฝchto rozvodoch v inลกtalaฤnรฝch ลกachtรกch bytovรฝch jadier sa nenavrhovali poลพiarne klapky, ale navrhovalo sa poลพiarne izolovanรฉ oceฤพovรฉ potrubie s prรญsluลกnou poลพiarnou odolnosลฅou, ktorรฉ bolo vyvedenรฉ aลพ nad plochรบ strechu bytovรฉho domu. Tรบto zรกsadu by bolo dobrรฉ zachovaลฅ aj do budรบcnosti.

Ako hlavnรฉ opatrenie sa namiesto priebeลพnej ลกachty navrhovali poลพiarne inลกtalaฤnรฉ jadrรก, poลพiarne utesnenรฉ na kaลพdom podlaลพรญ. Pri vรฝmene rozvodov a inลกtalรกciรญ vลกak dochรกdzalo k poruลกeniu upchรกvok a k pouลพitiu novรฝch stavebnรฝch vรฝrobkov, ktorรฉ nemajรบ pรดvodnรฉ poลพiarne technickรฉ vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani poลพiarne klapky podฤพa STN 73 0834: 2010 Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Zmeny stavieb.

Vo vzduchotechnickรฝch rozvodoch sa v niektorรฝch budovรกch navrhujรบ novรฉ poลพiarne klapky uลพ od priemeru 100 mm, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ bliลพลกie k sebe podฤพa skรบลกobnรฝch podmienok, neลพ poลพaduje STN 73 0872: 1978. Vรฝber poลพiarnej klapky ovplyvลˆujรบ konลกtrukcia, cez ktorรบ sa klapka navrhuje (napr. poลพiarna klapka v sendviฤovej konลกtrukcii, v drevenej konลกtrukcii a pod.), ฤalej orientรกcia konลกtrukcie a veฤพmi podstatnรฉ je aj sprรกvne poลพiarne utesnenie poลพiarnej klapky.

Pri vรฝbere klapky treba tieลพ zvรกลพiลฅ, ฤi je osadenรก na potrubรญ, ฤi pri poลพiari jej poruลกenie nespรดsobรญ rozลฅaลพnosลฅ potrubia a ฤi vรดbec musรญ byลฅ potrubie nadvรคzujรบce na klapku. Novรฉ poลพiarne klapky a potrubia sรบ roztriedenรฉ do viacerรฝch klasifikaฤnรฝch tried, ktorรฉ nemajรบ stanovenรฉ nรกrodnรฉ kritรฉriรก, ale sรบ pouลพiteฤพnรฉ pri vyuลพitรญ poลพiarno-inลพinierskeho prรญstupu na zรกklade zรกkladnรฝch vlastnostรญ.

V centrรกlnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutnรฉ navrhovaลฅ poลพiarne potrubia alebo poลพiarne ลกachty, prรญpadne ich kombinรกciu s poลพiarnou celistvosลฅou vzduchotechnickรฝch rozvodov. Sรบฤasลฅou by mali byลฅ aj dilataฤnรฉ prvky s poลพiarnou odolnosลฅou. Na konci tรฝchto rozvodov mรดลพu byลฅ osadenรฉ poลพiarne ventily [4].

Zรกver

Vzduchotechnickรฉ sรบstavy na vetranie, lepลกie povedanรฉ, na riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vzduchu vrรกtane vyuลพitia niektorej z moลพnostรญ spรคtnรฉho zisku tepla z odpadovรฉho vzduchu nie sรบ vo svete niฤรญm novรฝm. V rรกmci vรฝstavby novรฝch bytovรฝch domov s nรญzkou spotrebou energie sa veฤพmi dobre etablovali aj na slovenskom trhu.

Ich ponuka, variabilita a efektivita v niektorรฝch oblastiach rastรบ โ€“ ide hlavne o รบฤinnosลฅ rekuperรกcie ฤi regenerรกcie, kde tieto sรบstavy dosahujรบ vysokรฉ hodnoty. Zรกroveลˆ prinรกลกajรบ majiteฤพom alebo prenajรญmateฤพom nehnuteฤพnostรญ vรฝhody v mnohรฝch smeroch. Splnenie poลพiadaviek obytnej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 vรฝrazne ovplyvnรญ voฤพbu vzduchotechnickej sรบstavy.

Vyhodnotenie sรบstav z hฤพadiska priestorovej nรกroฤnosti inลกtalรกcie, investiฤnรฝch nรกkladov na realizรกciu diela, nรกkladov na primรกrne energie, รบspor nรกkladov na energie vyuลพitรญm spรคtnรฉho zisku tepla (prรญpadne vlhkosti), รบspor nรกkladov na energiu ventilรกtorov โ€“ to vลกetko sa odrazรญ na vรฝslednej a urฤujรบcej hodnote nรกvratnosti investiฤnรฝch nรกkladov.

Literatรบra

1. BAลฝANT, M.: Vetranie s rekuperรกciou tepla v bytovรฝch (panelovรฝch) domoch. www.tzb-info.cz.
2. Kurฤovรก, M. โ€“ KOUDELKOVร, D.: Vykurovanie. Cviฤenia. Bratislava: Vydavateฤพstvo Spektrum STU, 2020. 173 s.
3. MASARYK, M. โ€“ MLYNรR, P. Tepelnรฉ zisky cez strechy โ€“ problรฉm alebo potenciรกl? In: TZB Haustechnik, 2019, roฤ. 27, ฤ. 3, s. 42 โ€“ 43.
4. OLBล˜รMEK, J. โ€“ STRAKOVร, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Buildingโ€™s Requirements. In Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15-16.9.2016. [on-line] Leuven: The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016, p. 227 โ€“ 232.
5. PRIBYL, P.: Radiรกlne ventilรกtory a moลพnosti ich regulรกcie. In: Vetranie a klimatizรกcia, 2016: Zbornรญk prednรกลกok z 18. vedecko-odbornej konferencie na tรฉmu Zelenรก รบsporรกm energie. ล trbskรฉ Pleso, Vysokรฉ Tatry, 2.โ€“ 3. 6. 2016. Bratislava: SSTP, 2016, s. 33 โ€“ 38.

Online zdroje

6. https://www.akebyty.sk/panelak/1597.
7. https://www.akostavat.com/plastove-okna- a-plesen.
8. https://purity.designuspro.com/sk/sovety/plesen-na-plastikovyx-oknax.html
9. www.istavebnictvo.sk.
10. https://www.abcweb.cz/ventilacne-turbiny-lomanco.
11. http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/6878-pozadovana-vymena-vzduchu-v-budovach-ako-sa-vyznat-v-platnej-legislative.
12. www.atrea.sk.

doc. Ing. Zuzana Strakovรก, PhD., Ing. Pavol ล tefaniฤ
Autori pรดsobia na Katedre TZB Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Najฤรญtanejลกie