Projektovanie vzduchotechnickรฝch sรบstav: Spรดsoby (ne)vetrania v bytovom dome
Vzduchotechnickรฉ sรบstavy na vetranie sa pri vรฝstavbe novรฝch bytovรฝch domov s nรญzkou spotrebou energie veฤพmi dobre etablovali aj na naลกom trhu.
Revitalizรกcia bytovรฝch domov prinรกลกa uลพ po celรฉ desaลฅroฤia trvalรฉ a zรกsadnรฉ zlepลกenie ich tepelno-technickรฝch vlastnostรญ. Rekonลกtrukcia obvodovรฉho a streลกnรฉho plรกลกลฅa domu zateplenรญm a vรฝmena otvorovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ (oknรก, svetlรญky, vchodovรฉ a balkรณnovรฉ dvere) bezpochyby napomรกhajรบ k znaฤnรฉmu znรญลพeniu prevรกdzkovรฝch nรกkladov na vykurovanie v zimnom obdobรญ, dokonca sa tzv. prikurovanie v chladnรฝch prechodnรฝch roฤnรฝch obdobiach stรกva celkom zbytoฤnรฝm.
Materiรกly ลกpiฤkovej kvality, modernรฉ technolรณgie a technologickรฉ postupy pritom zabezpeฤujรบ vรฝznamnรฉ predฤบลพenie ลพivotnosti bytovรฉho domu ako celku. Otรกzne vลกak je, ฤi sa po tomto zรกsahu do vlastnostรญ obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ aj naฤalej tvorรญ a dlhodobo zabezpeฤuje optimรกlna mikroklรญma vnรบtornรฉho prostredia v jednotlivรฝch bytoch.
Zateplenie znamenรก degradรกciu prirodzenรฉho vetrania
Vฤaka vรฝmene starรฝch otvorovรฝch konลกtrukciรญ za novรฉ a vฤaka kvalitnรฝm zatepฤพovacรญm systรฉmom, ktorรฉ sa navrhujรบ s cieฤพom dosiahnuลฅ maximรกlne znรญลพenie tepelnรฝch strรกt cestou dokonalรฉho utesnenia celรฉho stavebnรฉho objektu dochรกdza v bytovom dome k vรฝraznej redukcii a v mnohรฝch prรญpadoch aลพ k รบplnej absencii prirodzenรฉho vetrania.
V byte, kde boli kedysi netesnรฉ oknรก, obvodovรฝ plรกลกลฅ bez zateplenia, to predstavuje aลพ desaลฅ- a viacnรกsobnรฉ znรญลพenie prirodzenรฉho vetrania oproti pรดvodnรฉmu stavu. Tento fakt sa jednoznaฤne premieta do vlastnostรญ vnรบtornรฝch mikroklimatickรฝch podmienok, ktorรฉ zaฤรญnajรบ byลฅ pre obyvateฤพa bytu nielen nevyhovujรบce, ale aลพ zdraviu ลกkodlivรฉ.
V dlhodobo nevetranom, resp. nedostatoฤne vetranom vnรบtornom priestore ide z pohฤพadu organizmu ฤloveka hlavne o negatรญvny vplyv vysokej relatรญvnej vlhkosti vnรบtornรฉho vzduchu, ktorรก je spolu s nรญzkou povrchovou teplotou na vnรบtornรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรกch prvotnou prรญฤinou vzniku a nรกrastu tvorby plesnรญ.
Zvyลกujรบca sa vlhkosลฅ v nevetranom priestore sa v prvej fรกze zaฤne prejavovaลฅ nadmernou kondenzรกciou vodnรฝch pรกr na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch (obr. 1). Jej pomalรฉ, takmer ลพiadne vyparovanie vytvรกra ลพivnรบ pรดdu pre plesne (obr. 2), ktorรฉ sa v druhej fรกze zaฤnรบ veฤพmi rรฝchlo rozmnoลพovaลฅ. Dlhodobรก prรญtomnosลฅ plesnรญ vo vnรบtornom prostredรญ mรก v pรดsobenรญ na ฤloveka fatรกlne nรกsledky. Oslabujรบ jeho imunitu a podporujรบ vznik alergiรญ ฤi astmy.
Vlhkosลฅ ovplyvลuje aj pocit tepelno-vlhkostnej pohody. Keฤ je vysokรก, vedie k pocitom dusna, sลฅaลพuje odparovanie potu a zniลพuje ochladzovanie tela. V nevetranom priestore sa ฤalej vplyvom dรฝchania ฤloveka zvyลกuje koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho (CO2). Dรดkazom tohto tvrdenia je experimentรกlne meranie vykonanรฉ v bytovom dome v priestore spรกlne pre dve dospelรฉ osoby (obr. 3).
Koncentrรกcia CO2 prekroฤila uลพ po uplynutรญ pribliลพne ลกtvrลฅhodiny maximรกlnu prรญpustnรบ koncentrรกciu 1 500 ppm. Absencia kyslรญka v ovzduลกรญ spรดsobuje pocit รบnavy, ospalosลฅ aลพ ฤastรบ bolesลฅ hlavy. Obidve spomenutรฉ veliฤiny (vlhkosลฅ a oxid uhliฤitรฝ) majรบ jednu spoloฤnรบ charakteristiku โ uลพรญvateฤพ v byte sa na ne veฤพmi rรฝchlo adaptuje, vรคฤลกina ฤพudรญ ich nie je ani schopnรก relevantne posรบdiลฅ.
Tieto vplyvy sa, ลพiaฤพ, prejavia aลพ o niekoฤพko rokov. Je teda nevyhnutnรฉ predchรกdzaลฅ im vฤas โ uลพ pri rekonลกtrukcii objektu kvรดli zatepleniu a nie aลพ o niekoฤพko rokov. Musรญme preto hovoriลฅ o tzv. komplexnej obnove bytovรฝch domov, ktorรก v sebe zahลลa nielen spomรญnanรฉ zateplenie obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ a vรฝmenu otvorovรฝch konลกtrukciรญ, ale aj cielenรฉ vybudovanie riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania vลกetkรฝch vnรบtornรฝch obytnรฝch priestorov bytovรฉho domu [1].
Spรดsoby (ne)vetrania v bytovom dome
V technickej sprรกve projektovej dokumentรกcie na revitalizรกciu objektu bรฝva v profesii vzduchotechnika, kde je naplรกnovanรฉ zateplenie obvodovรฉho plรกลกลฅa a strechy obytnej budovy vrรกtane vรฝmeny dvernรฝch a okennรฝch konลกtrukciรญ, veฤพmi ฤasto uvedenรก veta: Vetranie bude zabezpeฤenรฉ prirodzenรฝm spรดsobom. Ale ako to dosiahnuลฅ, keฤ bude objekt utesnenรฝ tepelnou izolรกciou obvodovรฝch stien?
Otvรกranie okien prinรกลกa v dneลกnej dobe len samรฉ negatรญva. V zimnom obdobรญ predstavuje otvorenรฉ okno pri nรญzkej teplote vonkajลกieho vzduchu len stratu tepelnej energie. V letnom obdobรญ sa zasa, naopak, marรญ energia na vรฝrobu chladu v chladiacom zariadenรญ (ak je v byte inลกtalovanรฉ). Ani nadmernรฝ hluk z vonkajลกieho prostredia neprispieva k zvรฝลกeniu pohodlia domova.
ฤalลกou alternatรญvou je pouลพitie mikroventilรกcie, ktorรก je sรบฤasลฅou novรฝch okien. Preฤo sa teda celรฝ obvodovรฝ plรกลกลฅ bytovรฉho domu vrรกtane streลกnej konลกtrukcie mรก utesลovaลฅ, keฤ sa tento proces nรกsledne zรกmerne degraduje? Skutoฤne sa v stavebnej praxi odohrรกvajรบ protichodnรฉ kroky, ktorรฝm chรฝba logickรฝ zmysel?
Zavรกdzanรญm laickej verejnosti je aj naprojektovanie spรดsobu, ktorรฝ otรกzku dostatoฤnรฉho vetrania bytovรฉho domu vyrieลกi len v projektovej dokumentรกcii, nie vลกak v skutoฤnosti. Pouลพitie tzv. ventilaฤnรฝch turbรญn (obr. 4), ktorรฝmi sa nahradรญ nefunkฤnรฝ odลฅahovรฝ ventilรกtor na streche objektu, je nevyhovujรบce.
Navyลกe sa tieto turbรญny pรดvodne vyvinuli a dodnes sa konลกtruujรบ iba na odvetrรกvanie podstreลกnรฝch priestorov, teda bez nรกroku na prekonanie tlakovรฝch strรกt v potrubiach pouลพitรฝch v bytovรฝch domoch.
Okrem toho, tento systรฉm pracuje v podtlakovom systรฉme, ktorรฝ je plne zรกvislรฝ len od energie vetra. Vรฝsledkom je nefunkฤnรฝ systรฉm, ktorรฝ moลพno funguje pre uลพรญvateฤพov bytov ลพijรบcich tesne pod strechou, pre ostatnรฝch vลกak rozhodne nie je rieลกenรญm, ale skรดr prรญลฅaลพou [1].
Poลพiadavky na vetranie obytnรฝch budov v prรกvnych predpisoch
V rekonลกtruovanรฝch bytovรฝch domoch, ktorรฉ preลกli procesom zateplenia, sa nemoลพno spoliehaลฅ iba na prirodzenรฉ vetranie. Tento spรดsob vetrania je v ฤase po rekonลกtrukcii uลพ plne nepostaฤujรบci. Jedinรฝm technickรฝm rieลกenรญm je vybudovanie systรฉmu riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania.
Podporu pre toto tvrdenie moลพno nรกjsลฅ vo viacerรฝch slovenskรฝch prรกvnych predpisoch, ktorรฉ majรบ zรกvรคznรฝ charakter. K najvรฝznamnejลกรญm patria:
- Vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z., ktorou sa menรญ a dopฤบลa vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o poลพiadavkรกch na vnรบtornรฉ prostredie budov a o minimรกlnych poลพiadavkรกch na byty niลพลกieho ลกtandardu a na ubytovacie zariadenia v znenรญ vyhlรกลกky MZ SR ฤ. 210/2016 Z. z.
- Vyhlรกลกka MVRR SR ฤ. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ podrobnosti o vรฝpoฤte energetickej hospodรกrnosti budov a obsah energetickรฉho certifikรกtu.
K nezรกvรคznรฝm, ale odbornou verejnosลฅou odporรบฤanรฝm technickรฝm normรกm patrรญ:
- STN EN 16798-1:2019 Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Vetranie budov. ฤasลฅ 1: Vstupnรฉ รบdaje o vnรบtornom prostredรญ budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodรกrnosti budov โ kvalita vzduchu, tepelnรฝ stav prostredia, osvetlenie a akustika. Modul M1-6.
Vzhฤพadom na to, ลพe tvorba vnรบtornรฉho prostredia centrรกlne upravenรฝm vzduchom si vyลพaduje veฤพkรฉ vzduchotechnickรฉ rozvody a mรก pomerne vysokรฉ energetickรฉ nรกroky, v drvivej vรคฤลกine prรญpadov je zvykom projektovaลฅ vรฝdatnosลฅ vzduchotechnickรฉho zariadenia len na tzv. hygienickรฉ minimum, ฤo znamenรก zabezpeฤiลฅ pre ฤพudรญ legislatรญvou stanovenรฝ dostatok vonkajลกieho ฤerstvรฉho vzduchu [11].
V kaลพdom z vyลกลกie uvedenรฝch dokumentov moลพno nรกjsลฅ zmienku o tom, preฤo, ako a kedy vetraลฅ. V spomรญnanej technickej norme STN EN 16798-1: 2019 je presne definovanรฉ, akรฝm spรดsobom sa majรบ vetraลฅ obytnรฉ priestory (tab. 1, tab. 2).
Projektant vzduchotechniky ฤastejลกie pracuje s objemovรฝm prietokom vzduchu uvรกdzanรฝm v mernรฝch jednotkรกch (m3/h). Prepoฤet tab. 2 je uvedenรฝ v tab. 3. Na porovnanie sรบ v tab. 4 a 5ย uvedenรฉ hygienickรฉ poลพiadavky na mikroklรญmu vnรบtornรฉho prostredia vo vybranรฝch zahraniฤnรฝch predpisoch.
ฤalลกรญm technickรฝm parametrom, ktorรฝ spomรญna vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z. ako zรกvรคznรฝ, je maximรกlna prรญpustnรก koncentrรกcia CO2ย v obytnรฝch priestoroch. Ako limit je uvedenรก hodnota 1 500 ppm.
Na jednej strane sa jasnรฝm spรดsobom stanovuje, v akej miere je potrebnรฉ vetraลฅ tak, aby bolo vnรบtornรฉ prostredie pre uลพรญvateฤพov komfortnรฉ a zdravรฉ, na druhej strane vลกak v praxi stoja vlastnรญci ฤi nรกjomnรญci bytov, ktorรญ majรบ nekvalitnรบ vnรบtornรบ klรญmu a v mnohรฝch prรญpadoch obรฝvajรบ priestory nespฤบลajรบce poลพiadavky na kvalitnรฉ prostredie [1].
Riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu
Komplexne rieลกenรก vzduchotechnika v bytovรฝch domoch sa doposiaฤพ nestala sรบฤasลฅou projektovej dokumentรกcie. Podtlakovรฉ vetranie hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลa, toaleta) a odsรกvanie pรกr z kuchyne pomocou digestora nerieลกili dlhodobo udrลพateฤพnรฝ stav kvality vnรบtornรฉho vzduchu.
Prirodzenรฉ vetranie bolo jedinรฝm spรดsobom vรฝmeny znehodnotenรฉho vnรบtornรฉho vzduchu za vonkajลกรญ ฤerstvรฝ, avลกak na รบkor vysokej energetickej nรกroฤnosti systรฉmov vykurovania, ktorรฉ museli dodatoฤne upraviลฅ teplotu vzduchu z vonkajลกieho prostredia na poลพadovanรฉ parametre.
Nevyhnutnosลฅ zaฤaลฅ projektovaลฅ a stavaลฅ novรฝm spรดsobom vychรกdza v prvom rade z poลพiadavky definovanej vo vyhlรกลกke MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z., ktorรก ustanovuje, ลพe obytnรฉ budovy postavenรฉ po 1. 1. 2015 musia dosahovaลฅ energetickรบ triedu A1 a od 31. 12. 2020 energetickรบ triedu A0 v spotrebe primรกrnej energie. To znamenรก, ลพe novostavby bytovรฝch domov nebudรบ po 1. 1. 2021 skolaudovanรฉ, ak nepreukรกลพu dosiahnutie energetickej triedy A0 vystavenรฝm energetickรฝm certifikรกtom.
Jedno z viacerรฝch rieลกenรญ, ktorรฉ technickรฉ zariadenia budov ponรบkajรบ ako celok na dosiahnutie energetickej triedy A0 v oblasti vzduchotechniky, predstavuje systรฉm riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu s aplikรกciou vzduchotechnickej jednotky, ktorรก vyuลพรญva energiu z odpadovรฉho vzduchu vo forme spรคtnรฉho zisku tepla [2]. V podstate ide o vetracie jednotky s rekuperaฤnรฝm alebo regeneraฤnรฝm vรฝmennรญkom tepla.
Centrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ vetranie s rekuperรกciou
Systรฉm centrรกlneho vetrania (obr. 5) sa skladรก z jednej alebo z niekoฤพkรฝch samostatnรฝch jednotiek umiestnenรฝch na streche bytovรฉho domu alebo v jeho technickรฝch priestoroch a zabezpeฤujรบcich spoloฤnรฉ prevetrรกvanie bytov situovanรฝch nad sebou, ktorรฉ spรกja spoloฤnรก zvislรก ลกachta so vzduchotechnickรฝmi potrubiami na prรญvod a odvod vzduchu.
Aby bolo moลพnรฉ zabezpeฤiลฅ individuรกlne prevetrรกvanie tรฝchto bytov podฤพa okamลพitรฝch poลพiadaviek uลพรญvateฤพov, je na vstupe a vรฝstupe do kaลพdรฉho bytu osadenรฝ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu. Prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu je rieลกenรฝ do obytnรฝch miestnostรญ, ako sรบ obรฝvacie izby, spรกlne ฤi detskรฉ izby; odvod vzduchu zasa z kuchรฝล, kรบpeฤพnรญ, toaliet, prรญpadne zo ลกatnรญkov.
Regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu zabezpeฤuje regulรกciu vรฝdatnosti vetrania v byte. Na riadenie moลพno pouลพiลฅ manuรกlne alebo automatickรฉ ovlรกdaฤe v kombinรกcii so snรญmaฤmi kvality vzduchu alebo snรญmaฤmi CO2.
Vรฝkon centrรกlnej vzduchotechnickej jednotky sa tak neustรกle upravuje s cieฤพom dosiahnuลฅ optimรกlne podmienky ลพivotnรฉho prostredia pre ฤพudรญ vo vnรบtornom prostredรญ, no zรกroveล pri ฤo moลพno najniลพลกej spotrebe energiรญ akรฉhokoฤพvek druhu [3, 5].
Vรฝznamnou prednosลฅou tohto systรฉmu je, ลพe zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie s aplikรกciou rekuperรกcie, t. j. s vyuลพitรญm tepla z odvรกdzanรฉho vzduchu, ktorรฉ slรบลพi v zimnom obdobรญ na predohrev chladnรฉho vonkajลกieho vzduchu a, naopak, v letnom obdobรญ na predchladenie teplรฉho aลพ horรบceho vonkajลกieho vzduchu.
Vzรกjomnรฉ oddelenie dvoch prรบdov vonkajลกieho a odvรกdzanรฉho vzduchu v doskovom vรฝmennรญku rekuperรกtora vytvรกra vhodnรบ kvalitu privรกdzanรฉho vzduchu s dostatoฤnou teplotou a vlhkosลฅou, bez praลกnosti vnรบtornรฉho prostredia a so zredukovanรญm prรญpadnรฉho zรกpachu v miestnostiach.
Vฤaka rekuperรกcii moลพno uลกetriลฅ aลพ 7 GJ/rok na vykurovanie jednรฉho bytu s dispozรญciou 3 + 1 kk, ktorรฝ je obsadenรฝ ลกtyrmi uลพรญvateฤพmi. Hlavnรฝm prรญnosom vลกak zostรกvajรบ zdravรฉ vnรบtornรฉ prostredie, s nรญm sรบvisiace znรญลพenie chorobnosti a v neposlednom rade aj zvรฝลกenie hodnoty bytu, ktorรฝ bude pripravenรฝ na ฤalลกie pouลพรญvanie budรบcimi generรกciami [1, 4].
Decentrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ vetranie s rekuperรกciou
Tรกto vzduchotechnickรก sรบstava je zaloลพenรก na princรญpe, ลพe v kaลพdom byte je umiestnenรก malรก vetracia jednotka, ktorรก zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie bytu s rekuperรกciou tepla. Jednotka je umiestnenรก zvyฤajne pod stropom v miestnosti vstupnej chodby do bytu, odkiaฤพ je privรกdzanรฝ vzduch vedenรฝ podstropnรฝm rozvodom do obytnรฝch miestnostรญ pomocou dรฝz s ฤalekรฝm dosahom prรบdu vzduchu, tanierovรฝmi ventilmi alebo obdฤบลพnikovรฝmi dvojradovรฝmi vรฝustkami s regulรกciou objemovรฉho prietoku vzduchu.
Odvรกdzanie vzduchu sa realizuje z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne. Prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu sa mรดลพu rieลกiลฅ dvomi spรดsobmi. Buฤ tzv. centrรกlnym, t. j. spoloฤnรฝm prรญvodom vonkajลกieho vzduchu (ODA) a odvodom odpadovรฉho vzduchu (EHA) do vonkajลกieho prostredia โ pre vลกetky byty situovanรฉ nad sebou spoloฤne.
Tieto dve vzduchotechnickรฉ potrubia sรบ vedenรฉ spoloฤnou inลกtalaฤnou ลกachtou s vyรบstenรญm na strechu bytovรฉho domu (obr. 6). Druhรฝ spรดsob prรญvodu a odvodu vonkajลกieho vzduchu spoฤรญva v jeho nasรกvanรญ (ODA) a vyfukovanรญ (EHA) v rรกmci obvodovej steny prรญsluลกnรฉho bytu (obr. 7).
V tomto prรญpade je dรดleลพitรฉ sprรกvne umiestnenie nasรกvacieho a vรฝfukovรฉho otvoru a to jednak vo vzลฅahu k otvorovรฝm konลกtrukciรกm (oknรก, balkรณnovรฉ dvere) a jednak vzhฤพadom na vzรกjomnรบ polohu. Ak by bol otvor na prรญvod (opatrenรฝ pro daลพฤovou ลพalรบziou) prรญliลก blรญzko otvoru urฤenรฉho na vyfukovanie odpadovรฉho vzduchu, mohlo by za istรฝch poveternostnรฝch podmienok dรดjsลฅ k spรคtnรฉmu nasatiu ลกkodlivinami uลพ znehodnotenรฉho vzduchu, ฤo je, samozrejme, neลพiaduce.
Poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb โ vลกeobecne
Kmeลovรฝ zรกvรคznรฝ prรกvny predpis je zรกkon ฤ. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poลพiarmi, s poslednou novelizรกciou v podobe zรกkona ฤ. 129/2015 Z. z. Jeho vykonรกvacรญ predpis je jednak vyhlรกลกka MV SR ฤ. 121/2002 Z. z. o poลพiarnej prevencii, pre projektovanie konkrรฉtnych vzduchotechnickรฝch sรบstav je vลกak dรดleลพitรก vyhlรกลกka MV SR ฤ. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ technickรฉ poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ pri vรฝstavbe a uลพรญvanรญ stavieb.
V zmysle tejto vyhlรกลกky sa za samostatnรฝ poลพiarny รบsek pokladajรบ byt (obr. 8), ako aj inลกtalaฤnรก ลกachta, do ktorej sรบ vyvedenรฉ vzduchotechnickรฉ potrubia na prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu. Z toho vyplรฝva, ลพe pri kaลพdom prestupe potrubia hranicou poลพiarneho รบseku musรญ byลฅ potrubie opatrenรฉ poลพiarnou klapkou.
Tรก by v prรญpade poลพiaru zabrรกnila neลพiaducemu ลกรญreniu ohลa vzduchotechnickรฝm potrubรญm โ ฤi uลพ z bytu do inลกtalaฤnej ลกachty alebo opaฤne. Existuje vลกak vรฝnimka, ktorรก umoลพลuje vzduchotechnickรฝm potrubiam prechรกdzaลฅ cez hranicu poลพiarneho รบseku bez poลพiarnej klapky, no len v prรญpade, ลพe max. prierezovรก plocha potrubia je 0,04 m2 (ฤo zodpovedรก rozmerom potrubia napr. 200 ร 200 mm).
ฤalลกรญm dรดleลพitรฝm aspektom vyplรฝvajรบcim z vyhlรกลกky je skutoฤnosลฅ, ลพe vzduchotechnickรก jednotka, ktorรก nie je inลกtalovanรก v strojovni vzduchotechniky (t. j. v samostatnej miestnosti povaลพovanej za samostatnรฝ poลพiarny รบsek), mรดลพe zรกsobovaลฅ upravenรฝm vzduchom len priestory bytu, v ktorom je inลกtalovanรก.
Z toho vyplรฝva, ลพe je neprรญpustnรฉ, aby na jednu vzduchotechnickรบ jednotku boli napojenรฉ dva, prรญpadne viacerรฉ byty situovanรฉ v rรกmci jednรฉho podlaลพia alebo nad sebou (obr. 9).
Vzduchotechnickรฉ rozvody v sรบlade s poลพiadavkami na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb
Z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb musรญ nรกvrh vzduchotechnickej sรบstavy vychรกdzaลฅ z tried vlastnostรญ a analรฝzy rizika z harmonizovanรฝch noriem stavebnรฝch vรฝrobkov, ako aj z poลพiadavky na triedu reakcie na oheล vrรกtane tvorby dymu a odpadรกvania a odkvapkรกvania horiacich ฤastรญ a kvapiek a z analรฝzy poลพiarneho rizika vzduchotechnickรฝch zariadenรญ.
Technickรบ normu STN 73 0872: 1978 a jej nรกslednรฉ zmeny v podobe STN 73 0872/ Z3: 2003 Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Ochrana stavieb pro ลกรญreniu poลพiaru vzduchotechnickรฝm zariadenรญm moลพno pri nรกvrhu tรฝchto vรฝrobkov povaลพovaลฅ v niektorรฝch oblastiach za prekonanรฉ.
Nรกvrh je vhodnejลกie spracovaลฅ podฤพa STN EN 15423: 2008, ktorรก viac zodpovedรก novรฝm poลพiadavkรกm na vรฝrobky z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb. Ako sme uลพ spomenuli, v bytovรฝch domoch sa v minulosti navrhovalo len odsรกvanie znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne.
Na tรฝchto rozvodoch v inลกtalaฤnรฝch ลกachtรกch bytovรฝch jadier sa nenavrhovali poลพiarne klapky, ale navrhovalo sa poลพiarne izolovanรฉ oceฤพovรฉ potrubie s prรญsluลกnou poลพiarnou odolnosลฅou, ktorรฉ bolo vyvedenรฉ aลพ nad plochรบ strechu bytovรฉho domu. Tรบto zรกsadu by bolo dobrรฉ zachovaลฅ aj do budรบcnosti.
Ako hlavnรฉ opatrenie sa namiesto priebeลพnej ลกachty navrhovali poลพiarne inลกtalaฤnรฉ jadrรก, poลพiarne utesnenรฉ na kaลพdom podlaลพรญ. Pri vรฝmene rozvodov a inลกtalรกciรญ vลกak dochรกdzalo k poruลกeniu upchรกvok a k pouลพitiu novรฝch stavebnรฝch vรฝrobkov, ktorรฉ nemajรบ pรดvodnรฉ poลพiarne technickรฉ vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani poลพiarne klapky podฤพa STN 73 0834: 2010 Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Zmeny stavieb.
Vo vzduchotechnickรฝch rozvodoch sa v niektorรฝch budovรกch navrhujรบ novรฉ poลพiarne klapky uลพ od priemeru 100 mm, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ bliลพลกie k sebe podฤพa skรบลกobnรฝch podmienok, neลพ poลพaduje STN 73 0872: 1978. Vรฝber poลพiarnej klapky ovplyvลujรบ konลกtrukcia, cez ktorรบ sa klapka navrhuje (napr. poลพiarna klapka v sendviฤovej konลกtrukcii, v drevenej konลกtrukcii a pod.), ฤalej orientรกcia konลกtrukcie a veฤพmi podstatnรฉ je aj sprรกvne poลพiarne utesnenie poลพiarnej klapky.
Pri vรฝbere klapky treba tieลพ zvรกลพiลฅ, ฤi je osadenรก na potrubรญ, ฤi pri poลพiari jej poruลกenie nespรดsobรญ rozลฅaลพnosลฅ potrubia a ฤi vรดbec musรญ byลฅ potrubie nadvรคzujรบce na klapku. Novรฉ poลพiarne klapky a potrubia sรบ roztriedenรฉ do viacerรฝch klasifikaฤnรฝch tried, ktorรฉ nemajรบ stanovenรฉ nรกrodnรฉ kritรฉriรก, ale sรบ pouลพiteฤพnรฉ pri vyuลพitรญ poลพiarno-inลพinierskeho prรญstupu na zรกklade zรกkladnรฝch vlastnostรญ.
V centrรกlnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutnรฉ navrhovaลฅ poลพiarne potrubia alebo poลพiarne ลกachty, prรญpadne ich kombinรกciu s poลพiarnou celistvosลฅou vzduchotechnickรฝch rozvodov. Sรบฤasลฅou by mali byลฅ aj dilataฤnรฉ prvky s poลพiarnou odolnosลฅou. Na konci tรฝchto rozvodov mรดลพu byลฅ osadenรฉ poลพiarne ventily [4].
Zรกver
Vzduchotechnickรฉ sรบstavy na vetranie, lepลกie povedanรฉ, na riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vzduchu vrรกtane vyuลพitia niektorej z moลพnostรญ spรคtnรฉho zisku tepla z odpadovรฉho vzduchu nie sรบ vo svete niฤรญm novรฝm. V rรกmci vรฝstavby novรฝch bytovรฝch domov s nรญzkou spotrebou energie sa veฤพmi dobre etablovali aj na slovenskom trhu.
Ich ponuka, variabilita a efektivita v niektorรฝch oblastiach rastรบ โ ide hlavne o รบฤinnosลฅ rekuperรกcie ฤi regenerรกcie, kde tieto sรบstavy dosahujรบ vysokรฉ hodnoty. Zรกroveล prinรกลกajรบ majiteฤพom alebo prenajรญmateฤพom nehnuteฤพnostรญ vรฝhody v mnohรฝch smeroch. Splnenie poลพiadaviek obytnej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 vรฝrazne ovplyvnรญ voฤพbu vzduchotechnickej sรบstavy.
Vyhodnotenie sรบstav z hฤพadiska priestorovej nรกroฤnosti inลกtalรกcie, investiฤnรฝch nรกkladov na realizรกciu diela, nรกkladov na primรกrne energie, รบspor nรกkladov na energie vyuลพitรญm spรคtnรฉho zisku tepla (prรญpadne vlhkosti), รบspor nรกkladov na energiu ventilรกtorov โ to vลกetko sa odrazรญ na vรฝslednej a urฤujรบcej hodnote nรกvratnosti investiฤnรฝch nรกkladov.
Literatรบra
1. BAลฝANT, M.: Vetranie s rekuperรกciou tepla v bytovรฝch (panelovรฝch) domoch. www.tzb-info.cz.
2. Kurฤovรก, M. โ KOUDELKOVร, D.: Vykurovanie. Cviฤenia. Bratislava: Vydavateฤพstvo Spektrum STU, 2020. 173 s.
3. MASARYK, M. โ MLYNรR, P. Tepelnรฉ zisky cez strechy โ problรฉm alebo potenciรกl? In: TZB Haustechnik, 2019, roฤ. 27, ฤ. 3, s. 42 โ 43.
4. OLBลรMEK, J. โ STRAKOVร, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Buildingโs Requirements. In Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15-16.9.2016. [on-line] Leuven: The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016, p. 227 โ 232.
5. PRIBYL, P.: Radiรกlne ventilรกtory a moลพnosti ich regulรกcie. In: Vetranie a klimatizรกcia, 2016: Zbornรญk prednรกลกok z 18. vedecko-odbornej konferencie na tรฉmu Zelenรก รบsporรกm energie. ล trbskรฉ Pleso, Vysokรฉ Tatry, 2.โ 3. 6. 2016. Bratislava: SSTP, 2016, s. 33 โ 38.
Online zdroje
6. https://www.akebyty.sk/panelak/1597.
7. https://www.akostavat.com/plastove-okna- a-plesen.
8. https://purity.designuspro.com/sk/sovety/plesen-na-plastikovyx-oknax.html
9. www.istavebnictvo.sk.
10. https://www.abcweb.cz/ventilacne-turbiny-lomanco.
11. http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/6878-pozadovana-vymena-vzduchu-v-budovach-ako-sa-vyznat-v-platnej-legislative.
12. www.atrea.sk.
Autori pรดsobia na Katedre TZB Stavebnej fakulty STU v Bratislave.