Realizaฤnรฝ projekt vykurovacej sรบstavy pre ฤasลฅ budovy B bloku SvF STU
Tรฉmou diplomovej prรกce ocenenej Cenou SSTP za rok 2008 bol nรกvrh vykurovacej sรบstavy pre ฤasลฅ budovy Stavebnej fakulty (SvF) STU vย Bratislave. Budova dneลกnej SvF sa zaฤala stavaลฅ vย roku 1964 na Starohorskej aย Radlinskรฉho ulici, kompletne bola dokonฤenรก aย danรก do uลพรญvania vย roku 1974. Odvtedy doลกlo kย znaฤnรฉmu rozdielu vย poลพiadavkรกch na tepelnotechnickรฉ vlastnosti konลกtrukciรญ, ako aj vย poลพiadavkรกch na nรกvrh prevรกdzky vykurovacรญch sรบstav, ktorรฉ vyplรฝvajรบ zย rastu cien aย nรกkladov na energie.
Vย sรบฤasnosti sa spracรบva projekt na rekonลกtrukciu budovy SvF, priฤom sa uvaลพuje oย zateplenรญ obvodovรฝch stien, zateplenรญ aย rekonลกtrukcii striech, oย vรฝmene otvorovรฝch konลกtrukciรญ (okien, dverรญ) aย ฤพahkรฉho obvodovรฉho plรกลกลฅa vรฝลกkovej budovy aย podobne. Pri rekonลกtrukcii budovy sa zlepลกia aj jej tepelnotechnickรฉ vlastnosti.Na efektรญvne vyuลพitie aย dosiahnutie รบspor na nรกklady vyplรฝvajรบce zo spotreby energie je vลกak nevyhnutnรฉ nielen zlepลกiลฅ tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukcii budovy, ale navrhnรบลฅ aj novรบ hydraulicky vyregulovanรบ vykurovaciu sรบstavu. Hydraulickรฉ vyregulovanie vykurovacรญch sรบstav bytovรฝch domov vย zmysle bรฝvalรฝch aj sรบฤasne platnรฝch predpisov (zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov) prinieslo pri realizovanรฝch stavebnรฝch sรบboroch na Slovensku znaฤnรฉ รบspory energie.
Vย sรบฤasnosti, keฤ energetika prechรกdza transformรกciou energetickรฝch zariadenรญ aย cena tepla zaฤรญna obsahovaลฅ skutoฤne vynaloลพenรฉ nรกklady, treba uvaลพovaลฅ oย zniลพovanรญ nรกkladov na vรฝrobu aย distribรบciu tepla. Samostatnรฉ energetickรฉ zariadenia โ vykurovacie telesรก โ sรบ vย mnohรฝch prรญpadoch predimenzovanรฉ, nesprรกvne navrhnutรฉ alebo nedostatoฤne vyuลพรญvanรฉ. Zย tรฝchto dรดvodov sa treba zamyslieลฅ nad skutoฤnรฝm stavom energetickรฝch zariadenรญ aย vykonaลฅ nevyhnutnรฉ opatrenia. Prรกve pri zรกsobovanรญ teplom je totiลพ situรกcia vย plytvanรญ energiou veฤพmi vรกลพna.
Sรบฤasnรฝ stav budovy SvF
Vykurovacia sรบstava vย rieลกenej ฤasti budovy vย sรบฤasnosti nevyhovuje platnรฝm normรกm aย vyhlรกลกkam, je technologicky aj morรกlne zastaranรก. Zdrojom tepla je odovzdรกvacia stanica tepla (OST), ktorรก sa nachรกdza vย 2. suterรฉne vย sekcii B3 budovy. Zย rozdeฤพovaฤa vedie niekoฤพko vetiev pre jednotlivรฉ sekcie budovy. Pre rieลกenรบ ฤasลฅ budov vedie jedna vetva, na ktorรบ sรบ napojenรฉ zvislรฉ stรบpacie potrubia. Sรบฤasnรก vykurovacia sรบstava je dvojrรบrkovรก sย nรบtenรฝm obehom. ฤerpadlo sa nachรกdza hneฤ na zaฤiatku vetvy, t. j. vย miestnosti OST vย รบseku po napojenรญ na rozdeฤพovaฤ. Vykurovacia sรบstava je navrhnutรก podฤพa vtedajลกรญch noriem, teda aj menovitรฉ svetlosti rozvodov vykurovacej vody sรบ vรคฤลกie, neลพ budรบ DN potrubรญ novej vykurovacej sรบstavy.
Leลพatรฉ potrubie, aj stรบpacie aย pripojovacie potrubia, sรบ oceฤพovรฉ zรกvitovรฉ. Leลพatรฉ potrubie vedie pod stropom OST aย ฤalej stรบpa do rozvodnรฉho kanรกla. Zย kanรกla potom stรบpa pod strop 1. PP, kde sa rozdeฤพuje na dve vetvy โ zvlรกลกลฅ pre severovรฝchodnรบ aย juhozรกpadnรบ ฤasลฅ budovy. Leลพatรฉ potrubie je izolovanรฉ aย pod stropom vedie zavesenรฉ na zรกvesoch. Zvislรฉ stรบpacie potrubia napojenรฉ na leลพatรฉ potrubia vedรบ medzi oknami. Tepelnรฉ spotrebiฤe (vykurovacie telesรก) sรบ liatinovรฉ ฤlรกnkovรฉ โ typu Slรกvia.
Vย sรบstave nie sรบ inลกtalovanรฉ ลพiadne vyvaลพovacie prvky aย prietoky do jednotlivรฝch ฤastรญ rozvodnej sรบstavy nemoลพno regulovaลฅ. Vykurovanie budovy je nerovnomernรฉ, medzi rozliฤnรฝmi ฤasลฅami sรบ rozdiely. Vย prรญpadoch prekurovania aย pรดsobenia tepla zย prostredia (slneฤnรฉ ลพiarenie, elektrospotrebiฤe, poฤรญtaฤe, produkcia tepla osobami) nemoลพno obmedziลฅ dodรกvku tepla, nadmernรก teplota vย miestnostiach sa zniลพuje vetranรญm. Na druhej strane vลกak nemoลพno ani zvรฝลกiลฅ teplotu vย miestnostiach, ktorรฉ sรบ zย rozliฤnรฝch dรดvodov nedokurovanรฉ.
Vykurovacie telesรก boli pรดvodne na prรญvode vybavenรฉ dvojregulaฤnรฝmi kohรบtmi, na vratnom potrubรญ radiรกtorovรฝm skrutkovanรญm. Vรคฤลกina uzatvรกracรญch armatรบr je vลกak nefunkฤnรก aย neumoลพลuje zatvorenie. Pรดvodnรฉ uzatvรกracie armatรบry sรบ nรญzkoodporovรฉ aย neumoลพลujรบ ochranu pred nechcenรฝm natlรกฤanรญm tepla.
Znamenรก to, ลพe ak sa vย niektorรฝch miestnostiach armatรบry uzavrรบ alebo privrรบ (napr. vย snahe znรญลพiลฅ nadmernรบ teplotu vย miestnosti), vzrastie prietok susednรฝmi vykurovacรญmi telesami, aย tรฝm zรกroveล stรบpne teplota vย prรญsluลกnรฝch miestnostiach. Kย รบspore tepla budovy teda nedรดjde. Vzhฤพadom na to, ลพe pri zatvรกranรญ nรญzkoodporovรฝch armatรบr sa diferenฤnรฝ tlak menรญ len nepatrne, pouลพitie zariadenia na regulรกciu diferenฤnรฉho tlaku, resp. frekvenฤne riadenรฉho ฤerpadla, by bolo vย takejto sรบstave neรบฤinnรฉ. Neลพiaduce natlรกฤanie nechcenรฉho tepla zaprรญฤiลuje aj to, ลพe poฤas vykurovacieho obdobia sa menia hydraulickรฉ pomery vo vykurovacej sรบstave vย zรกvislosti od zmien vonkajลกej teploty. Sย rozdielom teploty prรญvodnej aย vratnej vody sa menรญ aj รบฤinnรฝ vztlak. Vykurovacie sรบstavy sย nรญzkoodporovรฝmi armatรบrami na vykurovacรญch telesรกch sรบ zย hฤพadiska รบฤinku vztlaku labilnรฉ aย dochรกdza kย naruลกeniu hydraulickej stability. Tento nedostatok bรฝva kompenzovanรฝ neรบmernรฝm zvyลกovanรญm prietoku vย sรบstave, ฤรญm sa zvyลกuje neลพiaduce prekurovanie niektorรฝch miestnostรญ.
Na zรกklade zistenรฝch skutoฤnostรญ oย reรกlnom stave budovy, stavebnรฝch konลกtrukciรญ budovy aย vykurovacej sรบstavy sa ukรกzalo, ลพe je nevyhnutnรก rekonลกtrukcia stavebnรฝch prvkov budovy, ako aj vykurovacej sรบstavy. Hlavnรฝm cieฤพom bolo navrhnรบลฅ takรบ vykurovaciu sรบstavu, ktorรก zabezpeฤรญ ฤพuฤom komfort โ zabezpeฤรญ teda poลพadovanรบ tepelnรบ pohodu aj pri prechodovรฝch stavoch vo vลกetkรฝch ฤastiach vykurovacej sรบstavy aย zabezpeฤรญ rovnomernรฉ vykurovanie vย objekte sย dostatoฤnรฝm vyuลพitรญm tepelnรฉho zdroja bez nadmernej spotreby ฤerpacej prรกce aย bez hluku vo vykurovacom systรฉme.
Navrhovanรฉ rieลกenie vykurovacej sรบstavy
Zdrojom tepla naฤalej zostane vรฝmennรญk tepla umiestnenรฝ vย suterรฉne sekcie B3 vย miestnosti OST. Vykurovacia teplonosnรก lรกtka (voda) sa zย vรฝmennรญka vedie do rozdeฤพovaฤa, odkiaฤพ sa ฤalej prerozdeฤพuje do jednotlivรฝch sekciรญ budovy. Pre rieลกenรบ ฤasลฅ budovy sa budรบ zย rozdeฤพovaฤa viesลฅ dve samostatnรฉ vetvy: vetva A, ktorou sa budรบ zรกsobovaลฅ vykurovacie telesรก zabezpeฤujรบce vykurovanie juhozรกpadne orientovanรฝch miestnostรญ (chodieb aย schodรญsk, vykurovanรฝch na 15 ยฐC) aย vetva B, ktorou sa budรบ zรกsobovaลฅ vykurovacie telesรก zabezpeฤujรบce vykurovanie miestnostรญ orientovanรฝch na severovรฝchod (tieto miestnosti sa prevaลพne vykurujรบ na teplotu 20 ยฐC). Rieลกenie rozdelenia vykurovacej sรบstavy na dve samostatnรฉ vetvy sa teda navrhuje zย dรดvodu orientรกcie priestorov (ktorรฝm budรบ dodรกvaลฅ teplo) na svetovรฉ strany, ako aj vzhฤพadom na charakter prevรกdzky tรฝchto priestorov.
Rozvodnรฉ leลพatรฉ potrubia sa navrhujรบ ako oceฤพovรฉ zรกvitovรฉ rรบry. OST je situovanรก vย 2. suterรฉne sekcie budovy, rozvodnรฉ potrubia vedรบ od rozdeฤพovaฤa nahor pod strop, ฤalej pod stropom miestnosti OST aลพ kย rozvodnรฉmu kanรกlu. Potrubie zย kanรกla stรบpa aย prechรกdza podlahou 1. PP, kde pokraฤuje pod stropom 1. PP kย jednotlivรฝm zvislรฝm stรบpacรญm potrubiam. Leลพatรฉ rozvodnรฉ potrubia sรบ zavesenรฉ na zรกvesoch, vedenรฉ asi 250โmm pod stropom. Vratnรฉ potrubie je vyhotovenรฉ obdobne ako prรญvodnรฉ, na vetve konฤรญ รบsekom, ktorรฝ vstupuje do rozdeฤพovaฤa umiestnenรฉho rovnako ako rozdeฤพovaฤ vย miestnosti OST. Leลพatรฉ vratnรฉ aj prรญvodnรฉ potrubia vย suterรฉne sรบ spรกdovanรฉ kย OST so sklonom 3 โฐ aย sรบ riadne zaizolovanรฉ.
Stรบpacie zvislรฉ potrubia prechรกdzajรบ cez stropnรบ konลกtrukciu do 1. aลพ 3. NP aย sรบ navrhnutรฉ takisto zย oceฤพovรฝch potrubรญ. Sรบ zaizolovanรฉ aย vedenรฉ pred ลพelezobetรณnovรฝmi stฤบpmi, zakrytรฉ sadrokartรณnovรฝm obkladom. Rozstup zvislรฉho prรญvodnรฉho aย vratnรฉho potrubia je 150 mm. Pripรกjacie potrubie kย vykurovacรญm telesรกm vย 1. PP aลพ 3. NP vedie nad podlahou pred stenou. Prรญvodnรฉ pripรกjacie potrubia sรบ spรกdovanรฉ smerom kย vykurovacรญm telesรกm (okrem prรญvodnรฝch pripรกjacรญch potrubรญ na najvyลกลกom mieste stรบpacieho potrubia, ktorรฉ sรบ spรกdovanรฉ smerom kย stรบpaciemu potrubiu) aย vratnรฉ pripojovacie potrubia smerom kย stรบpaciemu potrubiu.
Teplonosnรก lรกtka (voda) sa dopravuje kย spotrebiฤom โ vykurovacรญm telesรกm โ pomocou obehovรฝch ฤerpadiel sย frekvenฤnรฝm meniฤom otรกฤok. Tieto ฤerpadlรก majรบ integrovanรฝ systรฉm regulรกcie od diferenฤnรฉho tlaku, umoลพลujรบci prispรดsobovanie vรฝkonu ฤerpadla aktuรกlnym prevรกdzkovรฝm poลพiadavkรกm sรบstavy.
Regulรกcia od diferenฤnรฉho tlaku prebieha tak, ลพe ฤerpadlo prispรดsobuje svoj vรฝkon aktuรกlnemu prietoku (regulรกcia na proporcionรกlny alebo konลกtantnรฝ tlak). Na rozdiel od neregulovanรฉho ฤerpadla, obehovรฉ ฤerpadlo regulovanรฉ na proporcionรกlny tlak zniลพuje pri klesajรบcej potrebe tepla diferenฤnรฝ tlak. Vย prรญpade klesajรบcej potreby tepla (napr. vฤaka slneฤnรฉmu svitu) sa termostatickรฉ ventily na vykurovacรญch telesรกch zavrรบ aย pri neregulovanom ฤerpadle dรดjde vย dรดsledku zmeny charakteristiky potrubnej siete kย posunu pracovnรฉho bodu aย zvรฝลกeniu tlaku. Naopak, vย sรบstave sย regulovanรฝm ฤerpadlom sa vย rovnakej situรกcii tlak vย porovnanรญ sย neregulovanรฝm ฤerpadlom znรญลพi.
Pri pouลพitรญ neregulovanรฉho ฤerpadla spรดsobรญ nรกrast tlaku zvyฤajne hluk vย termostatickรฝch ventiloch, ktorรฝ vytvรกra prรบdenie vody. Pri pouลพitรญ ฤerpadla sย regulรกciou otรกฤok bude prevรกdzkovรก hluฤnosลฅ sรบstavy podstatne niลพลกia. Pred ฤerpadlom sa osadรญ trojcestnรฝ zmieลกavacรญ ventil, ktorรฝ zabezpeฤuje ekvitermickรบ regulรกciu sรบstavy podฤพa teploty vonkajลกieho vzduchu. Voฤพba teplotnรฉho spรกdu mรก priamy vplyv na prietok vย potrubnej sieti, ovplyvลuje regulovateฤพnosลฅ sรบstavy, aj jej hospodรกrnosลฅ. Vย projektovanom objekte sa navrhuje vykurovacia sรบstava sย teplotnรฝm spรกdom โฮธ = 80/60 ยฐC (80 ยฐC na prรญvodnom potrubรญ aย 60 ยฐC na vratnom potrubรญ).
Na kaลพdom podlaลพรญ sa vo vykurovanรฝch miestnostiach โ podฤพa tepelnรฝch strรกt jednotlivรฝch miestnostรญ โ navrhujรบ panelovรฉ oceฤพovรฉ vykurovacie telesรก. Umiestลujรบ sa zvรคฤลกa pod okennรฝm parapetom, kde to nie je moลพnรฉ, umiestลujรบ sa vedฤพa okna ฤi dverรญ. Druh vykurovacieho telesa vย danej miestnosti je urฤenรฝ podrobnรฝm vรฝpoฤtom. Vลกetky vykurovacie telesรก sรบ pripojenรฉ klasickรฝm jednostrannรฝm boฤnรฝm pripojenรญm na dvojrรบrkovรบ vykurovaciu sรบstavu sย nรบtenรฝm obehom teplonosnej lรกtky pomocou regulaฤnรฉho radiรกtorovรฉho ventilu na prรญvodnom potrubรญ aย pomocou skrutkovania osadenom na vratnom potrubรญ.
Nielen na pripojenie, ale prioritne na individuรกlnu regulรกciu vykurovacieho telesa, slรบลพi vysokodporovรฝ regulaฤnรฝ radiรกtorovรฝ priamy ventil sย termostatickou regulaฤnou hlavicou, sย vyhotovenรญm pre verejnรฉ priestory (zabezpeฤenรฉ proti odcudzeniu). Na vratnom pripojovacom potrubรญ vykurovacieho telesa bude priame skrutkovanie, ktorรฉ umoลพลuje regulรกciu, uzatvรกranie, vypรบลกลฅanie aย napรบลกลฅanie vykurovacรญch telies. Na pรคtรกch stรบpacรญch potrubรญ โ samostatne pre kaลพdรฉ stรบpacie potrubie โ bude na prรญvodnom potrubรญ nainลกtalovanรฝ vyvaลพovacรญ ventil sย vypรบลกลฅanรญm, na vratnom potrubรญ bude uzatvรกracia armatรบra โ guฤพovรฝ kohรบt aย vypรบลกลฅacรญ kohรบt na najniลพลกom mieste ฤasti rozvodu. Vykurovacie telesรก, ktorรฉ sa nachรกdzajรบ na najvyลกลกรญch podlaลพiach, sa vybavia odvzduลกลovacรญmi ventilmi.
Tab. 1: Hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla stavebnej konลกtrukcie Uย aย ich porovnanie sย normovรฝm sรบฤiniteฤพom prechodu tepla vonkajลกej steny UN aย posรบdenie podฤพa STN 73ย 0540
Projektovanรฝ tepelnรฝ prรญkon
Zรกkladom pre nรกvrh vykurovacej sรบstavy, ako aj vyhodnotenie energetickej bilancie objektu, je vรฝpoฤet projektovanรฉho tepelnรฉho vรฝkonu vย zmysle normy STN EN 12831. Podฤพa vรฝpoฤtu je projektovanรฝ tepelnรฝ prรญkon pre rieลกenรบ ฤasลฅ budovy ฮฆHL = 68ย 421 W. Celkovรฝ tepelnรฝ prรญkon pre budovu vย novom stave po nรกvrhu vykurovacรญch telies bude ฮฆVT = 70ย 830 W. Pri vรฝpoฤte sa uvaลพovali navrhovanรฉ tepelnotechnickรฉ vlastnosti konลกtrukciรญ. Rovnakรฝm postupom prebiehal aj vรฝpoฤet projektovanรฉho tepelnรฉho prรญkonu pre budovu vย pรดvodnom stave ฮฆ`HL . Pri vรฝpoฤte tepelnรฝch strรกt prechodom sa brali do รบvahy sรบฤasnรฉ tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukcii. Porovnanie vlastnostรญ konลกtrukcii rieลกenej ฤasti budovy je vย tab. 2. Projektovanรฝ tepelnรฝ prรญkon pre budovu vย starom stave bude ฮฆ`HL = 145ย 998 W. Porovnanie tepelnรฝch prรญkonov pre budovu vย novom aย starom stave je vย tab. 2 aย na grafe na obr. 1.
Tab. 2: Hodnoty tepelnรฝch strรกt budovy aย ich porovnanie vย pรดvodnom aย novom stave
Na zรกklade vypoฤรญtanรฝch รบdajov aย porovnanรญ zย grafu na obr. 1 je zrejmรฉ, ลพe vplyvom rekonลกtrukcie budovy aย zlepลกenรญm jej tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ, sa znรญลพi tepelnรก strata prechodom tepla. Na zรกklade tรฝchto opatrenรญ bude potreba tepla budovy vย novom stave predstavovaลฅ 47โ% zย hodnoty potreby tepla budovy vย jej pรดvodnom stave.
Obr. 1: Porovnanie tepelnรฝch strรกt budovy vย novom stave aย vย pรดvodnom stave
Energetickรก bilancia
Medzi najvรคฤลกie prevรกdzkovรฉ nรกklady na zariadenie รบstrednรฉho vykurovania patria nรกklady na teplo. Stanovujรบ sa na zรกklade poznania ceny za mernรบ jednotku tepla (โฌ/GJ), resp. (SKK/GJ) aย poznanรญ skutoฤnej spotreby tepla. Teoretickรก potreba energie na vykurovanie pre nepreruลกovanรฉ vykurovanie sa vypoฤรญtala dennostupลovou metรณdou podฤพa normy STN 38ย 3350. Podฤพa vรฝpoฤtu je teoretickรก roฤnรก potreba energie na vykurovanie pre projektovanรฝ objekt E = 459,9 GJ/rok (127ย 746 kWh/rok). Rovnako sa postupovalo aj pri vรฝpoฤte teoretickej potreby energie na vykurovanie budovy vย starom stave (t. j. bez rekonลกtrukcie obvodovรฝch stien, strechy, okien aย dverรญ). Vypoฤรญtanรก hodnota je E`= 947,94 GJ/rok (263ย 316 kWh/rok). Porovnanie roฤnej potreby energie na vykurovanie budovy je znรกzornenรฉ vย grafe na obr. 2.
Podobne ako pri porovnanรญ potreby tepla sa aj pri vรฝpoฤte potreby energie preukรกzalo, ลพe vplyvom rekonลกtrukcie budovy klesne potreba energie na vykurovanie oย 53โ%, ฤo predstavuje pri sรบฤasnej cene tepla nemalรฉ รบspory nรกkladov na vykurovanie.
Obr. 2: Porovnanie roฤnej potreby energie na vykurovanie budovy vย novom stave aย vย pรดvodnom stave
Zรกver
Hlavnรฝm cieฤพom bolo navrhnรบลฅ vykurovaciu sรบstavu, ktorรก zabezpeฤรญ komfort ฤพuฤom, rovnomernรฉ vykurovanie vย objekte sย dostatoฤnรฝm vyuลพitรญm tepelnรฉho zdroja bez nadmernej spotreby ฤerpacej prรกce aย bez hluku vo vykurovacom systรฉme โ sรบstavu, ktorรก by vyhovovala zย ekonomickรฉho, energetickรฉho aย environmentรกlneho hฤพadiska.
Na splnenie tohto cieฤพa sa navrhuje dvojrรบrkovรก teplovodnรก vykurovacia sรบstava sย nรบtenรฝm obehom teplonosnej lรกtky, sย panelovรฝmi vykurovacรญmi telesami. Vย rรกmci diplomovej prรกce sa rieลกilo aj hydraulickรฉ vyregulovanie sรบstavy. Jej sรบฤasลฅou bol vรฝpoฤet aย nรกvrh regulaฤnรฝch ventilov vย rรกmci projekฤnej prรญpravy aย naznaฤenie vyvรกลพenia vykurovacej sรบstavy budovy, t. j. prednastavenie armatรบr na vykurovacรญch telesรกch, vyvaลพovacรญch ventilov na pรคtรกch stรบpacรญch potrubรญ aย nรกvrh optimรกlnych ฤerpadiel.
Foto: archรญv autora
Literatรบra
1. LABOUTKA, K. โ SUCHรNEK, T.: Vรฝpoฤtovรฉ tabulky pro vytรกpฤnรญ: Vztahy aย pomลฏcky. 9. Praha: Spoleฤnosลฅ pro techniku prostลedรญ, 2001. 208 s.
2. PEKAROVIฤ, J. K. aย kol.: Vykurovanie I. aย II. Bratislava: ES STU 1991.
3. PETRรล , D. โ BAล TA, J. โ TAKรCS, J. โ KABELE, K. โ LULKOVIฤOVร, O.: Vykurovanie rodinnรฝch aย bytovรฝch domov. Bratislava: JAGA, 2005. 245 s.
4. PETRรล , D. โ BAล TA, J. โ LULKOVIฤOVร, O. โ KABรT, V. โ JELรNEK, V.: Zdroje tepla aย domovรฉ kotolne. Bratislava: JAGA, 2004. 223 s.
5. PETRรล , D. โ DAHLSVEEN, T.: Energetickรฝ audit budov. 2. vydanie. Bratislava: JAGA, 2005. 335 s.
6. RECKNAGEL, S. : Vykurovanie. Vetranie. Klimatizรกcia: Prispรดsobenรฝ preklad 52. nemeckรฉho vydania.
1. vydanie. Bratislava: SVTL, 1966. 1ย 131 s.
7. HURYCH, M. โ DOUBRAVA, J.: Vyvaลพovรกnรญ potrubnรญch sรญtรญ. Sbornรญk pลednรกลกek. Praha: IMI International, s. r. o., 2000. 87 s.
8. Regulaฤnรญ armatury. Sbornรญk pลednรกลกek. (Kol. autorลฏ) ฤeskรก Tลebovรก: LDM, spol. sย r. o., 2006.
9. PETITJEAN, R.: Total Hydronics Balancing, Tour & Anderson Hydronics AB.
10. STN 73ย 0540-1. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤasลฅ 1: Terminolรณgia.
11. STN 73ย 0540-2. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤasลฅ 2: Funkฤnรฉ poลพiadavky.
12. STN 73ย 0540-3. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤasลฅ 3: Vlastnosti prostredia aย stavebnรฝch vรฝrobkov.
13. STN 73ย 0540-4. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤasลฅ 4: Vรฝpoฤtovรฉ metรณdy.
14. STN EN 1283: 2002. Vykurovacie systรฉmy vย budovรกch. Metรณda vรฝpoฤtu projektovanรฉho tepelnรฉho prรญkonu.
15. STN 38ย 3350. Zรกsobovanie teplom โ vลกeobecnรฉ zรกsady.
16. Zรกkon ฤ. 657/2004 Z. z. oย tepelnej energetike.
17. Zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov.
18. Vyhlรกลกka 152/2005 Z. z. MH SR oย urฤenom ฤase aย oย urฤenej kvalite dodรกvky tepla pre koneฤnรฉho spotrebiteฤพa.
Firemnรฉ podklady
19.ย U. S. Steel Koลกice, s. r. o.
20. KORAD, IMI International, s. r. o.
21. LDM Bratislava, s. r. o.
22. Grundfos, s. r. o.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.