Realizaฤnรฝ projekt vykurovacej sรบstavy pre ฤasลฅ budovy B bloku SvF STU
Galรฉria(10)

Realizaฤnรฝ projekt vykurovacej sรบstavy pre ฤasลฅ budovy B bloku SvF STU

Partneri sekcie:

Tรฉmou diplomovej prรกce ocenenej Cenou SSTP za rok 2008 bol nรกvrh vykurovacej sรบstavy pre ฤasลฅ budovy Stavebnej fakulty (SvF) STU vย Bratislave. Budova dneลกnej SvF sa zaฤala stavaลฅ vย roku 1964 na Starohorskej aย Radlinskรฉho ulici, kompletne bola dokonฤenรก aย danรก do uลพรญvania vย roku 1974. Odvtedy doลกlo kย znaฤnรฉmu rozdielu vย poลพiadavkรกch na tepelnotechnickรฉ vlastnosti konลกtrukciรญ, ako aj vย poลพiadavkรกch na nรกvrh prevรกdzky vykurovacรญch sรบstav, ktorรฉ vyplรฝvajรบ zย rastu cien aย nรกkladov na energie.

Vย sรบฤasnosti sa spracรบva projekt na rekonลกtrukciu budovy SvF, priฤom sa uvaลพuje oย zateplenรญ obvodovรฝch stien, zateplenรญ aย rekonลกtrukcii striech, oย vรฝmene otvorovรฝch konลกtrukciรญ (okien, dverรญ) aย ฤพahkรฉho obvodovรฉho plรกลกลฅa vรฝลกkovej budovy aย podobne. Pri rekonลกtrukcii budovy sa zlepลกia aj jej tepelnotechnickรฉ vlastnosti.

Na efektรญvne vyuลพitie aย dosiahnutie รบspor na nรกklady vyplรฝvajรบce zo spotreby energie je vลกak nevyhnutnรฉ nielen zlepลกiลฅ tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukcii budovy, ale navrhnรบลฅ aj novรบ hydraulicky vyregulovanรบ vykurovaciu sรบstavu. Hydraulickรฉ vyregulovanie vykurovacรญch sรบstav bytovรฝch domov vย zmysle bรฝvalรฝch aj sรบฤasne platnรฝch predpisov (zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov) prinieslo pri realizovanรฝch stavebnรฝch sรบboroch na Slovensku znaฤnรฉ รบspory energie.

Vย sรบฤasnosti, keฤ energetika prechรกdza transformรกciou energetickรฝch zariadenรญ aย cena tepla zaฤรญna obsahovaลฅ skutoฤne vynaloลพenรฉ nรกklady, treba uvaลพovaลฅ oย zniลพovanรญ nรกkladov na vรฝrobu aย distribรบciu tepla. Samostatnรฉ energetickรฉ zariadenia โ€“ vykurovacie telesรก โ€“ sรบ vย mnohรฝch prรญpadoch predimenzovanรฉ, nesprรกvne navrhnutรฉ alebo nedostatoฤne vyuลพรญvanรฉ. Zย tรฝchto dรดvodov sa treba zamyslieลฅ nad skutoฤnรฝm stavom energetickรฝch zariadenรญ aย vykonaลฅ nevyhnutnรฉ opatrenia. Prรกve pri zรกsobovanรญ teplom je totiลพ situรกcia vย plytvanรญ energiou veฤพmi vรกลพna.

Sรบฤasnรฝ stav budovy SvF

Vykurovacia sรบstava vย rieลกenej ฤasti budovy vย sรบฤasnosti nevyhovuje platnรฝm normรกm aย vyhlรกลกkam, je technologicky aj morรกlne zastaranรก. Zdrojom tepla je odovzdรกvacia stanica tepla (OST), ktorรก sa nachรกdza vย 2. suterรฉne vย sekcii B3 budovy. Zย rozdeฤพovaฤa vedie niekoฤพko vetiev pre jednotlivรฉ sekcie budovy. Pre rieลกenรบ ฤasลฅ budov vedie jedna vetva, na ktorรบ sรบ napojenรฉ zvislรฉ stรบpacie potrubia. Sรบฤasnรก vykurovacia sรบstava je dvojrรบrkovรก sย nรบtenรฝm obehom. ฤŒerpadlo sa nachรกdza hneฤ na zaฤiatku vetvy, t. j. vย miestnosti OST vย รบseku po napojenรญ na rozdeฤพovaฤ. Vykurovacia sรบstava je navrhnutรก podฤพa vtedajลกรญch noriem, teda aj menovitรฉ svetlosti rozvodov vykurovacej vody sรบ vรคฤลกie, neลพ budรบ DN potrubรญ novej vykurovacej sรบstavy.

Leลพatรฉ potrubie, aj stรบpacie aย pripojovacie potrubia, sรบ oceฤพovรฉ zรกvitovรฉ. Leลพatรฉ potrubie vedie pod stropom OST aย ฤalej stรบpa do rozvodnรฉho kanรกla. Zย kanรกla potom stรบpa pod strop 1. PP, kde sa rozdeฤพuje na dve vetvy โ€“ zvlรกลกลฅ pre severovรฝchodnรบ aย juhozรกpadnรบ ฤasลฅ budovy. Leลพatรฉ potrubie je izolovanรฉ aย pod stropom vedie zavesenรฉ na zรกvesoch. Zvislรฉ stรบpacie potrubia napojenรฉ na leลพatรฉ potrubia vedรบ medzi oknami. Tepelnรฉ spotrebiฤe (vykurovacie telesรก) sรบ liatinovรฉ ฤlรกnkovรฉ โ€“ typu Slรกvia.

Vย sรบstave nie sรบ inลกtalovanรฉ ลพiadne vyvaลพovacie prvky aย prietoky do jednotlivรฝch ฤastรญ rozvodnej sรบstavy nemoลพno regulovaลฅ. Vykurovanie budovy je nerovnomernรฉ, medzi rozliฤnรฝmi ฤasลฅami sรบ rozdiely. Vย prรญpadoch prekurovania aย pรดsobenia tepla zย prostredia (slneฤnรฉ ลพiarenie, elektrospotrebiฤe, poฤรญtaฤe, produkcia tepla osobami) nemoลพno obmedziลฅ dodรกvku tepla, nadmernรก teplota vย miestnostiach sa zniลพuje vetranรญm. Na druhej strane vลกak nemoลพno ani zvรฝลกiลฅ teplotu vย miestnostiach, ktorรฉ sรบ zย rozliฤnรฝch dรดvodov nedokurovanรฉ.

Vykurovacie telesรก boli pรดvodne na prรญvode vybavenรฉ dvojregulaฤnรฝmi kohรบtmi, na vratnom potrubรญ radiรกtorovรฝm skrutkovanรญm. Vรคฤลกina uzatvรกracรญch armatรบr je vลกak nefunkฤnรก aย neumoลพลˆuje zatvorenie. Pรดvodnรฉ uzatvรกracie armatรบry sรบ nรญzkoodporovรฉ aย neumoลพลˆujรบ ochranu pred nechcenรฝm natlรกฤanรญm tepla.

Znamenรก to, ลพe ak sa vย niektorรฝch miestnostiach armatรบry uzavrรบ alebo privrรบ (napr. vย snahe znรญลพiลฅ nadmernรบ teplotu vย miestnosti), vzrastie prietok susednรฝmi vykurovacรญmi telesami, aย tรฝm zรกroveลˆ stรบpne teplota vย prรญsluลกnรฝch miestnostiach. Kย รบspore tepla budovy teda nedรดjde. Vzhฤพadom na to, ลพe pri zatvรกranรญ nรญzkoodporovรฝch armatรบr sa diferenฤnรฝ tlak menรญ len nepatrne, pouลพitie zariadenia na regulรกciu diferenฤnรฉho tlaku, resp. frekvenฤne riadenรฉho ฤerpadla, by bolo vย takejto sรบstave neรบฤinnรฉ. Neลพiaduce natlรกฤanie nechcenรฉho tepla zaprรญฤiลˆuje aj to, ลพe poฤas vykurovacieho obdobia sa menia hydraulickรฉ pomery vo vykurovacej sรบstave vย zรกvislosti od zmien vonkajลกej teploty. Sย rozdielom teploty prรญvodnej aย vratnej vody sa menรญ aj รบฤinnรฝ vztlak. Vykurovacie sรบstavy sย nรญzkoodporovรฝmi armatรบrami na vykurovacรญch telesรกch sรบ zย hฤพadiska รบฤinku vztlaku labilnรฉ aย dochรกdza kย naruลกeniu hydraulickej stability. Tento nedostatok bรฝva kompenzovanรฝ neรบmernรฝm zvyลกovanรญm prietoku vย sรบstave, ฤรญm sa zvyลกuje neลพiaduce prekurovanie niektorรฝch miestnostรญ.

Na zรกklade zistenรฝch skutoฤnostรญ oย reรกlnom stave budovy, stavebnรฝch konลกtrukciรญ budovy aย vykurovacej sรบstavy sa ukรกzalo, ลพe je nevyhnutnรก rekonลกtrukcia stavebnรฝch prvkov budovy, ako aj vykurovacej sรบstavy. Hlavnรฝm cieฤพom bolo navrhnรบลฅ takรบ vykurovaciu sรบstavu, ktorรก zabezpeฤรญ ฤพuฤom komfort โ€“ zabezpeฤรญ teda poลพadovanรบ tepelnรบ pohodu aj pri prechodovรฝch stavoch vo vลกetkรฝch ฤastiach vykurovacej sรบstavy aย zabezpeฤรญ rovnomernรฉ vykurovanie vย objekte sย dostatoฤnรฝm vyuลพitรญm tepelnรฉho zdroja bez nadmernej spotreby ฤerpacej prรกce aย bez hluku vo vykurovacom systรฉme.

Navrhovanรฉ rieลกenie vykurovacej sรบstavy

Zdrojom tepla naฤalej zostane vรฝmennรญk tepla umiestnenรฝ vย suterรฉne sekcie B3 vย miestnosti OST. Vykurovacia teplonosnรก lรกtka (voda) sa zย vรฝmennรญka vedie do rozdeฤพovaฤa, odkiaฤพ sa ฤalej prerozdeฤพuje do jednotlivรฝch sekciรญ budovy. Pre rieลกenรบ ฤasลฅ budovy sa budรบ zย rozdeฤพovaฤa viesลฅ dve samostatnรฉ vetvy: vetva A, ktorou sa budรบ zรกsobovaลฅ vykurovacie telesรก zabezpeฤujรบce vykurovanie juhozรกpadne orientovanรฝch miestnostรญ (chodieb aย schodรญsk, vykurovanรฝch na 15 ยฐC) aย vetva B, ktorou sa budรบ zรกsobovaลฅ vykurovacie telesรก zabezpeฤujรบce vykurovanie miestnostรญ orientovanรฝch na severovรฝchod (tieto miestnosti sa prevaลพne vykurujรบ na teplotu 20 ยฐC). Rieลกenie rozdelenia vykurovacej sรบstavy na dve samostatnรฉ vetvy sa teda navrhuje zย dรดvodu orientรกcie priestorov (ktorรฝm budรบ dodรกvaลฅ teplo) na svetovรฉ strany, ako aj vzhฤพadom na charakter prevรกdzky tรฝchto priestorov.

Rozvodnรฉ leลพatรฉ potrubia sa navrhujรบ ako oceฤพovรฉ zรกvitovรฉ rรบry. OST je situovanรก vย 2. suterรฉne sekcie budovy, rozvodnรฉ potrubia vedรบ od rozdeฤพovaฤa nahor pod strop, ฤalej pod stropom miestnosti OST aลพ kย rozvodnรฉmu kanรกlu. Potrubie zย kanรกla stรบpa aย prechรกdza podlahou 1. PP, kde pokraฤuje pod stropom 1. PP kย jednotlivรฝm zvislรฝm stรบpacรญm potrubiam. Leลพatรฉ rozvodnรฉ potrubia sรบ zavesenรฉ na zรกvesoch, vedenรฉ asi 250โ€‰mm pod stropom. Vratnรฉ potrubie je vyhotovenรฉ obdobne ako prรญvodnรฉ, na vetve konฤรญ รบsekom, ktorรฝ vstupuje do rozdeฤพovaฤa umiestnenรฉho rovnako ako rozdeฤพovaฤ vย miestnosti OST. Leลพatรฉ vratnรฉ aj prรญvodnรฉ potrubia vย suterรฉne sรบ spรกdovanรฉ kย OST so sklonom 3 โ€ฐ aย sรบ riadne zaizolovanรฉ.

Stรบpacie zvislรฉ potrubia prechรกdzajรบ cez stropnรบ konลกtrukciu do 1. aลพ 3. NP aย sรบ navrhnutรฉ takisto zย oceฤพovรฝch potrubรญ. Sรบ zaizolovanรฉ aย vedenรฉ pred ลพelezobetรณnovรฝmi stฤบpmi, zakrytรฉ sadrokartรณnovรฝm obkladom. Rozstup zvislรฉho prรญvodnรฉho aย vratnรฉho potrubia je 150 mm. Pripรกjacie potrubie kย vykurovacรญm telesรกm vย 1. PP aลพ 3. NP vedie nad podlahou pred stenou. Prรญvodnรฉ pripรกjacie potrubia sรบ spรกdovanรฉ smerom kย vykurovacรญm telesรกm (okrem prรญvodnรฝch pripรกjacรญch potrubรญ na najvyลกลกom mieste stรบpacieho potrubia, ktorรฉ sรบ spรกdovanรฉ smerom kย stรบpaciemu potrubiu) aย vratnรฉ pripojovacie potrubia smerom kย stรบpaciemu potrubiu.

Teplonosnรก lรกtka (voda) sa dopravuje kย spotrebiฤom โ€“ vykurovacรญm telesรกm โ€“ pomocou obehovรฝch ฤerpadiel sย frekvenฤnรฝm meniฤom otรกฤok. Tieto ฤerpadlรก majรบ integrovanรฝ systรฉm regulรกcie od diferenฤnรฉho tlaku, umoลพลˆujรบci prispรดsobovanie vรฝkonu ฤerpadla aktuรกlnym prevรกdzkovรฝm poลพiadavkรกm sรบstavy.

Regulรกcia od diferenฤnรฉho tlaku prebieha tak, ลพe ฤerpadlo prispรดsobuje svoj vรฝkon aktuรกlnemu prietoku (regulรกcia na proporcionรกlny alebo konลกtantnรฝ tlak). Na rozdiel od neregulovanรฉho ฤerpadla, obehovรฉ ฤerpadlo regulovanรฉ na proporcionรกlny tlak zniลพuje pri klesajรบcej potrebe tepla diferenฤnรฝ tlak. Vย prรญpade klesajรบcej potreby tepla (napr. vฤaka slneฤnรฉmu svitu) sa termostatickรฉ ventily na vykurovacรญch telesรกch zavrรบ aย pri neregulovanom ฤerpadle dรดjde vย dรดsledku zmeny charakteristiky potrubnej siete kย posunu pracovnรฉho bodu aย zvรฝลกeniu tlaku. Naopak, vย sรบstave sย regulovanรฝm ฤerpadlom sa vย rovnakej situรกcii tlak vย porovnanรญ sย neregulovanรฝm ฤerpadlom znรญลพi.

Pri pouลพitรญ neregulovanรฉho ฤerpadla spรดsobรญ nรกrast tlaku zvyฤajne hluk vย termostatickรฝch ventiloch, ktorรฝ vytvรกra prรบdenie vody. Pri pouลพitรญ ฤerpadla sย regulรกciou otรกฤok bude prevรกdzkovรก hluฤnosลฅ sรบstavy podstatne niลพลกia. Pred ฤerpadlom sa osadรญ trojcestnรฝ zmieลกavacรญ ventil, ktorรฝ zabezpeฤuje ekvitermickรบ regulรกciu sรบstavy podฤพa teploty vonkajลกieho vzduchu. Voฤพba teplotnรฉho spรกdu mรก priamy vplyv na prietok vย potrubnej sieti, ovplyvลˆuje regulovateฤพnosลฅ sรบstavy, aj jej hospodรกrnosลฅ. Vย projektovanom objekte sa navrhuje vykurovacia sรบstava sย teplotnรฝm spรกdom โˆ†ฮธ = 80/60 ยฐC (80 ยฐC na prรญvodnom potrubรญ aย 60 ยฐC na vratnom potrubรญ).

Na kaลพdom podlaลพรญ sa vo vykurovanรฝch miestnostiach โ€“ podฤพa tepelnรฝch strรกt jednotlivรฝch miestnostรญ โ€“ navrhujรบ panelovรฉ oceฤพovรฉ vykurovacie telesรก. Umiestลˆujรบ sa zvรคฤลกa pod okennรฝm parapetom, kde to nie je moลพnรฉ, umiestลˆujรบ sa vedฤพa okna ฤi dverรญ. Druh vykurovacieho telesa vย danej miestnosti je urฤenรฝ podrobnรฝm vรฝpoฤtom. Vลกetky vykurovacie telesรก sรบ pripojenรฉ klasickรฝm jednostrannรฝm boฤnรฝm pripojenรญm na dvojrรบrkovรบ vykurovaciu sรบstavu sย nรบtenรฝm obehom teplonosnej lรกtky pomocou regulaฤnรฉho radiรกtorovรฉho ventilu na prรญvodnom potrubรญ aย pomocou skrutkovania osadenom na vratnom potrubรญ.

Nielen na pripojenie, ale prioritne na individuรกlnu regulรกciu vykurovacieho telesa, slรบลพi vysokodporovรฝ regulaฤnรฝ radiรกtorovรฝ priamy ventil sย termostatickou regulaฤnou hlavicou, sย vyhotovenรญm pre verejnรฉ priestory (zabezpeฤenรฉ proti odcudzeniu). Na vratnom pripojovacom potrubรญ vykurovacieho telesa bude priame skrutkovanie, ktorรฉ umoลพลˆuje regulรกciu, uzatvรกranie, vypรบลกลฅanie aย napรบลกลฅanie vykurovacรญch telies. Na pรคtรกch stรบpacรญch potrubรญ โ€“ samostatne pre kaลพdรฉ stรบpacie potrubie โ€“ bude na prรญvodnom potrubรญ nainลกtalovanรฝ vyvaลพovacรญ ventil sย vypรบลกลฅanรญm, na vratnom potrubรญ bude uzatvรกracia armatรบra โ€“ guฤพovรฝ kohรบt aย vypรบลกลฅacรญ kohรบt na najniลพลกom mieste ฤasti rozvodu. Vykurovacie telesรก, ktorรฉ sa nachรกdzajรบ na najvyลกลกรญch podlaลพiach, sa vybavia odvzduลกลˆovacรญmi ventilmi.

Tab. 1: Hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla stavebnej konลกtrukcie Uย aย ich porovnanie sย normovรฝm sรบฤiniteฤพom prechodu tepla vonkajลกej steny UN aย posรบdenie podฤพa STN 73ย 0540

Projektovanรฝ tepelnรฝ prรญkon
Zรกkladom pre nรกvrh vykurovacej sรบstavy, ako aj vyhodnotenie energetickej bilancie objektu, je vรฝpoฤet projektovanรฉho tepelnรฉho vรฝkonu vย zmysle normy STN EN 12831. Podฤพa vรฝpoฤtu je projektovanรฝ tepelnรฝ prรญkon pre rieลกenรบ ฤasลฅ budovy ฮฆHL = 68ย 421 W. Celkovรฝ tepelnรฝ prรญkon pre budovu vย novom stave po nรกvrhu vykurovacรญch telies bude ฮฆVT = 70ย 830 W. Pri vรฝpoฤte sa uvaลพovali navrhovanรฉ tepelnotechnickรฉ vlastnosti konลกtrukciรญ. Rovnakรฝm postupom prebiehal aj vรฝpoฤet projektovanรฉho tepelnรฉho prรญkonu pre budovu vย pรดvodnom stave ฮฆ`HL . Pri vรฝpoฤte tepelnรฝch strรกt prechodom sa brali do รบvahy sรบฤasnรฉ tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukcii. Porovnanie vlastnostรญ konลกtrukcii rieลกenej ฤasti budovy je vย tab. 2. Projektovanรฝ tepelnรฝ prรญkon pre budovu vย starom stave bude ฮฆ`HL = 145ย 998 W. Porovnanie tepelnรฝch prรญkonov pre budovu vย novom aย starom stave je vย tab. 2 aย na grafe na obr. 1.

Tab. 2: Hodnoty tepelnรฝch strรกt budovy aย ich porovnanie vย pรดvodnom aย novom stave

Na zรกklade vypoฤรญtanรฝch รบdajov aย porovnanรญ zย grafu na obr. 1 je zrejmรฉ, ลพe vplyvom rekonลกtrukcie budovy aย zlepลกenรญm jej tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ, sa znรญลพi tepelnรก strata prechodom tepla. Na zรกklade tรฝchto opatrenรญ bude potreba tepla budovy vย novom stave predstavovaลฅ 47โ€‰% zย hodnoty potreby tepla budovy vย jej pรดvodnom stave.

Obr. 1: Porovnanie tepelnรฝch strรกt budovy vย novom stave aย vย pรดvodnom stave

Energetickรก bilancia
Medzi najvรคฤลกie prevรกdzkovรฉ nรกklady na zariadenie รบstrednรฉho vykurovania patria nรกklady na teplo. Stanovujรบ sa na zรกklade poznania ceny za mernรบ jednotku tepla (โ‚ฌ/GJ), resp. (SKK/GJ) aย poznanรญ skutoฤnej spotreby tepla. Teoretickรก potreba energie na vykurovanie pre nepreruลกovanรฉ vykurovanie sa vypoฤรญtala dennostupลˆovou metรณdou podฤพa normy STN 38ย 3350. Podฤพa vรฝpoฤtu je teoretickรก roฤnรก potreba energie na vykurovanie pre projektovanรฝ objekt E = 459,9 GJ/rok (127ย 746 kWh/rok). Rovnako sa postupovalo aj pri vรฝpoฤte teoretickej potreby energie na vykurovanie budovy vย starom stave (t. j. bez rekonลกtrukcie obvodovรฝch stien, strechy, okien aย dverรญ). Vypoฤรญtanรก hodnota je E`= 947,94 GJ/rok (263ย 316 kWh/rok). Porovnanie roฤnej potreby energie na vykurovanie budovy je znรกzornenรฉ vย grafe na obr. 2.

Podobne ako pri porovnanรญ potreby tepla sa aj pri vรฝpoฤte potreby energie preukรกzalo, ลพe vplyvom rekonลกtrukcie budovy klesne potreba energie na vykurovanie oย 53โ€‰%, ฤo predstavuje pri sรบฤasnej cene tepla nemalรฉ รบspory nรกkladov na vykurovanie.


Obr. 2: Porovnanie roฤnej potreby energie na vykurovanie budovy vย novom stave aย vย pรดvodnom stave

Zรกver
Hlavnรฝm cieฤพom bolo navrhnรบลฅ vykurovaciu sรบstavu, ktorรก zabezpeฤรญ komfort ฤพuฤom, rovnomernรฉ vykurovanie vย objekte sย dostatoฤnรฝm vyuลพitรญm tepelnรฉho zdroja bez nadmernej spotreby ฤerpacej prรกce aย bez hluku vo vykurovacom systรฉme โ€“ sรบstavu, ktorรก by vyhovovala zย ekonomickรฉho, energetickรฉho aย environmentรกlneho hฤพadiska.

Na splnenie tohto cieฤพa sa navrhuje dvojrรบrkovรก teplovodnรก vykurovacia sรบstava sย nรบtenรฝm obehom teplonosnej lรกtky, sย panelovรฝmi vykurovacรญmi telesami. Vย rรกmci diplomovej prรกce sa rieลกilo aj hydraulickรฉ vyregulovanie sรบstavy. Jej sรบฤasลฅou bol vรฝpoฤet aย nรกvrh regulaฤnรฝch ventilov vย rรกmci projekฤnej prรญpravy aย naznaฤenie vyvรกลพenia vykurovacej sรบstavy budovy, t. j. prednastavenie armatรบr na vykurovacรญch telesรกch, vyvaลพovacรญch ventilov na pรคtรกch stรบpacรญch potrubรญ aย nรกvrh optimรกlnych ฤerpadiel.

Foto: archรญv autora

Literatรบra
1. LABOUTKA, K. โ€“ SUCHรNEK, T.: Vรฝpoฤtovรฉ tabulky pro vytรกpฤ›nรญ: Vztahy aย pomลฏcky. 9. Praha: Spoleฤnosลฅ pro techniku prostล™edรญ, 2001. 208 s.
2. PEKAROVIฤŒ, J. K. aย kol.: Vykurovanie I. aย II. Bratislava: ES STU 1991.
3. PETRรล , D. โ€“ BAล TA, J. โ€“ TAKรCS, J. โ€“ KABELE, K. โ€“ LULKOVIฤŒOVร, O.: Vykurovanie rodinnรฝch aย bytovรฝch domov. Bratislava: JAGA, 2005. 245 s.
4. PETRรล , D. โ€“ BAล TA, J. โ€“ LULKOVIฤŒOVร, O. โ€“ KABรT, V. โ€“ JELรNEK, V.: Zdroje tepla aย domovรฉ kotolne. Bratislava: JAGA, 2004. 223 s.
5. PETRรล , D. โ€“ DAHLSVEEN, T.: Energetickรฝ audit budov. 2. vydanie. Bratislava: JAGA, 2005. 335 s.
6. RECKNAGEL, S. : Vykurovanie. Vetranie. Klimatizรกcia: Prispรดsobenรฝ preklad 52. nemeckรฉho vydania.
1. vydanie. Bratislava: SVTL, 1966. 1ย 131 s.
7. HURYCH, M. โ€“ DOUBRAVA, J.: Vyvaลพovรกnรญ potrubnรญch sรญtรญ. Sbornรญk pล™ednรกลกek. Praha: IMI International, s. r. o., 2000. 87 s.
8. Regulaฤnรญ armatury. Sbornรญk pล™ednรกลกek. (Kol. autorลฏ) ฤŒeskรก Tล™ebovรก: LDM, spol. sย r. o., 2006.
9. PETITJEAN, R.: Total Hydronics Balancing, Tour & Anderson Hydronics AB.
10. STN 73ย 0540-1. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤŒasลฅ 1: Terminolรณgia.
11. STN 73ย 0540-2. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤŒasลฅ 2: Funkฤnรฉ poลพiadavky.
12. STN 73ย 0540-3. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤŒasลฅ 3: Vlastnosti prostredia aย stavebnรฝch vรฝrobkov.
13. STN 73ย 0540-4. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov. ฤŒasลฅ 4: Vรฝpoฤtovรฉ metรณdy.
14. STN EN 1283: 2002. Vykurovacie systรฉmy vย budovรกch. Metรณda vรฝpoฤtu projektovanรฉho tepelnรฉho prรญkonu.
15. STN 38ย 3350. Zรกsobovanie teplom โ€“ vลกeobecnรฉ zรกsady.
16. Zรกkon ฤ. 657/2004 Z. z. oย tepelnej energetike.
17. Zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov.
18. Vyhlรกลกka 152/2005 Z. z. MH SR oย urฤenom ฤase aย oย urฤenej kvalite dodรกvky tepla pre koneฤnรฉho spotrebiteฤพa.

Firemnรฉ podklady
19.ย  U. S. Steel Koลกice, s. r. o.
20. KORAD, IMI International, s. r. o.
21. LDM Bratislava, s. r. o.
22. Grundfos, s. r. o.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.