Rekonštrukcia strechy nad bazénovou halou základnej školy v Stropkove

Pri strechách je dôkladný projekt a realizácia s dodržaním správnych technologických postupov nevyhnutnosťou, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k značným škodám nielen na samotnej streche, ale i na ďalších konštrukciách budovy. Bolo to tak aj v prípade strechy nad bazénovou halou základnej školy v Stropkove na východnom Slovensku.

Stavba bola ukončená v roku 2002. Je to jednopodlažná bazénová hala s dvoma bazénmi (jeden 25 m a druhý detský 8 m). V rámci pôvodnej projektovej dokumentácie bola navrhnutá a taktiež zrealizovaná dvojplášťová, nepochôdzna strecha s podhľadom. Horný plášť mal drevenú nosnú konštrukciu podporovanú stĺpikmi opretými do drevených trámov, uložených na dolnom plášti. Horný plášť mal sedlový tvar a krytinu z asfaltovaných šindľov.

Dolný plášť tvorila nosná konštrukcia z predpätých stropných nosníkov tvaru obráteného U, ďalej parotesniaca vrstva z asfaltovaných pásov, tepelnoizolačná vrstva z dosiek z minerálnych vlákien a vrstva z čiernej plastovej fólie. Podhľad bol perforovaný akustický. Vzduchová vrstva medzi horným a dolným plášťom bola napojená malými otvormi na exteriér. Vzduchová vrstva nad podhľadom bola uzavretá.

Príčiny havarijného stavu
Dôvodom, prečo sa pristúpilo k rekonštrukcii, bol fakt, že drevené konštrukcie boli takmer v celom rozsahu napadnuté drevokaznými hubami, plesňami a hnilobou. Prehnité boli niektoré roznášacie trámy a spodná časť drevených stĺpikov. Aj keď išlo o pomerne novú strechu, podľa znaleckého posudku bol jej stav havarijný. Dôvodom tohto stavu bolo, že na predpätých paneloch bola parozábrana z asfaltovaných pásov len voľne položená a nespojitá. Vplyvom netesného dolného plášťa dochádzalo k prenikaniu vlhkosti z extrémne vlhkého prostredia interiéru do vzduchovej slabo vetranej vrstvy pod horným plášťom.

V zimnom období tu dochádzalo aj k tvorbe zaľadnenia. To následne viedlo k odkvapkávaniu takto nahromadenej a skondenzovanej vody do vrstvy tepelnej izolácie. Čierna fólia bola použitá len z dôvodu dodatočnej ochrany tepelnej izolácie pred vodou odkvapkávajúcou z horného plášťa. Z dôvodu nesprávnej realizácie parozábrany a nerealizovanej vzduchotesnosti dolného plášťa a vetrania strechy teda dochádzalo k prenikaniu vlhkosti z priestoru plavárne do priestoru strešnej konštrukcie, kde spôsobovala masívnu degradáciu dreva. Na tepelno-vlhkostný režim nepriaznivo pôsobil aj podhľad s vrstvou tepelnej izolácie a nevetraná vzduchová vrstva nad ním.

Samotná oprava nebola možná, preto bolo potrebné odstránenie všetkých vrstiev strechy v celom rozsahu okrem nosných predpätých panelov pôvodného dolného plášťa strechy.

Návrh
Zmenil sa princíp strechy a navrhla sa jednoplášťová, nepochôdzna, nevetraná plochá strecha s klasickým poradím vrstiev a s podhľadom, kde vzduchová vrstva nad podhľadom je napojená na vnútorné prostredie. Nebol dôvod vracať sa k dvojplášťovej streche, keďže aj objekty plavárne, kde sa berú do úvahy extrémne okrajové podmienky (vlhkostná trieda 5) je možné riešiť s jednoplášťovými strechami. Využili sa materiály, ktorými je možné po ich relatívne ľahkom zabudovaní vytvoriť v skladbe strechy vzduchotesniacu funkciu.

Návrh skladby strechy sa riešil povlakovou krytinou z SBS modifikovaných asfaltovaných pásov. Navrhnutá skladba strechy bola posúdená z hľadiska tepelnej techniky. Dôležité bolo skladbu navrhnúť tak, aby sa vylúčilo riziko povrchovej kondenzácie. Preto sa použili podrobné výpočty od posúdenia fragmentu strechy až po kritické detaily a 2D model. Výpočtom sa stanovila minimálna hrúbka tepelnej izolácie 330 mm. Takto navrhnutá skladba vyhovovala platnej norme STN 73 0540-2 vo všetkých požadovaných parametroch.

Realizácia
Pristúpilo sa k odstráneniu havarijných strešných vrstiev v celom rozsahu až po úroveň stropných panelov, ktoré bolo potrebné opraviť a dobetónovať tak, aby vytvorili súvislú, súdržnú a neprievzdušnú vrstvu.
Na vyrovnaný a penetračným náterom dôkladne napenetrovaný podklad bol bodovo natavený SBS modifikovaný asfaltový pás s hliníkovou nosnou vložkou, na ktorý sa vo dvoch vrstvách položila tepelná izolácia. Najprv sa PUK-lepidlom lepili spádové dosky v 2 %-nom spáde z EPS, ktoré boli rozmiestnené na základe vypracovaného kladačského plánu.

Následne sa na ne do PUK-lepidla položili na väzbu rovné dosky EPS. Presahy dielcov boli vodotesne zvarené tak, aby nakašírovaný asfaltovaný pás mohol byť plnohodnotnou súčasťou hydroizolačnej vrstvy. Na tieto dielce sa celoplošne natavil vrchný SBS modifikovaný asfaltovaný pás.

Správnosť návrhu a realizácie potvrdzuje bezproblémové užívanie budovy v priebehu dvoch rokov, ktoré od prestavby strechy uplynuli. Navrhovanie striech bazénových hál sa totiž takisto musí riadiť komplexnými pravidlami stavebnej fyziky, požiarnej ochrany ako aj ďalších odborov.

Drevené konštrukcie napadnuté drevokaznými hubami	Demontáž pôvodnej strešnej skladby
	Lepenie prvej vrstvy novej tepelnej izolácie
Lepenie druhej vrstvy novej tepelnej izolácie z dielcov POLYDEK

Róbert Janček, Jozef Folvarčík
Foto: archív Dektrade

Autori sú technickými pracovníkmi spoločnosti Atelier Dek.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.