Rekonštrukcia vzduchotechniky v pamiatkovo chránenej budove prináša úskalia

Rekonštrukcia pôvodných rozvodov alebo nová inštalácia technických zariadení budov akejkoľvek profesie (vzduchotechnika, vykurovanie, zdravotná technika, elektroinštalácie atď.) v pamiatkovo chránených stavebných objektoch prináša pre všetky zúčastnené strany náročnejšiu prácu.

Pred dvomi rokmi schválila Európska únia revidovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov, pôvodne Európsku smernicu č. 2010/31/EU Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 2010. Touto smernicou sa zlepšuje energetická efektívnosť budov a podnecuje sa ich renovácia.

Jedným z jej dlhodobých cieľov je dekarbonizácia existujúceho veľmi neefektívneho európskeho fondu budov. Podporujú sa ňou nákladovo efektívne renovačné práce, zavádza sa ukazovateľ inteligentnosti budov a zjednodušujú sa aj kontroly vykurovacích a vzduchotechnických systémov.

Okrem iného sa v nej hovorí, že cenné historické objekty nemusia spĺňať požiadavky vysokej energetickej hospodárnosti v prípade, že sa štát nerozhodne inak. Pravé vďaka tlakom trhu sa v praxi často stretávame s požiadavkou aplikácie podobných zásahov bez ohľadu na to, o aké stavebné objekty ide.

Striktná pamiatková starostlivosť býva v konflikte so zámermi investorov, architektov, projektantov a v konečnom dôsledku aj zástupcov mesta [1, 2].

Riešením môže byť jedine systematický prístup k vytváraniu konceptov modelových riešení a scenárov, ktoré sa osvedčujú najmä pri komplikovaných a komplexných zadaniach, medzi aké určite patrí práve obnova pamiatkovo cenných objektov.

Rekonštrukcia vzduchotechniky v pamiatkovo chránenom stavebnom objekte

Vzduchotechnika predstavuje v súčasnosti už neoddeliteľnú časť rekonštrukcie či novostavby stavebného objektu akéhokoľvek charakteru – počnúc bytovými domami cez objekty občianskej vybavenosti až po priemyselné halové objekty.

Základnou úlohou vzduchotechniky je zabezpečiť požadovaný stav vzduchu privádzaného do vnútorného prostredia a tento stav dlhodobo udržať nezávisle od pôsobenia negatívnych faktorov vonkajšieho prostredia (napr. teplota a vlhkosť vonkajšieho vzduchu, oslnenie, rýchlosť prúdenia vetra a pod.), a to so zreteľom na druh stavebnej konštrukcie a na typ prevádzky v danom objekte [3].

Pri rekonštrukciách sa často stretávame so situáciou, že pôvodný cieľ, na ktorý bol objekt v minulosti postavený, sa vplyvom moderných trendov alebo dopytu verejnosti celkom zmenil.

Na prvý pohľad jednoduchý zámer investora prináša so sebou nemalé problémy tykajúce sa vytvorenia kvality vnútorného vzduchu v priestoroch, ktoré sa síce nezväčšili, čo sa týka objemu vnútorného priestoru, ale výrazne sa zvýšila požadovaná kapacita osôb v nich.

S tým súvisiace adekvátne navýšenie požadovaných prietokov vzduchu prináša so sebou aj následné umiestnenie väčších vzduchotechnických jednotiek či zväčšenie prierezov potrubnej siete.

Spomínané dôvody však nemusia byť vždy dôkazom toho, že realizácia nie je možná. Práve naopak. Je to len otázka ústretovosti medzi investorom, architektom, projektantom vzduchotechniky a predstaviteľmi pamiatkového úradu [4].

Pamiatkovo chránený stavebný objekt – Villa Astoria

Jednou z dominánt piešťanskej vilovej architektúry je Villa Astoria v Sade Andreja Kmeťa (obr. 1). Vo výraze zvrchovane moderný penzión, pôvodne s miestnosťami na ubytovanie klientov, s lekárskym pracoviskom aj pre ambulantných pacientov, s bytom majiteľa (zubného lekára Armanda Szegöa) a s niekoľkými obchodnými miestnosťami, vznikol v rokoch 1925 až 1927 podľa projektu architekta Artúra Szalatnai-Slatinského, ktorý patril medzi známych avantgardných slovenských medzivojnových architektov. Budova, ktorej exteriér upútava najmä kvalitným lícovým tehlovým murivom, patrí k najzrelším prácam autora.

Nová koncepcia vetrania a čiastočnej klimatizácie riešených priestorov

Predmetom projektu vzduchotechniky bolo vetranie a čiastočná klimatizácia v rekonštruovanom stavebnom objekte s priestormi a miestnosťami administratívneho a stravovacieho charakteru, ako aj prevádzkového a hygienického zázemia.

Zariadenie č. 1 – čiastočná klimatizácia kuchyne verejného stravovania

Navrhované vzduchotechnické zariadenie slúži na celoročné podtlakové vetranie a čiastočnú klimatizáciu kuchyne verejného stravovania (obr. 2), ktorá je situovaná na 1. PP. Má za úlohu riešiť nielen odvod tepla, výparov a pachov z varenia, ale aj odvod tepelných ziskov v teplom období roka.

S cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť počas svojej prevádzky využíva zariadenie spätne energiu obsiahnutú v odpadovom vzduchu formou rekuperácie ako jednej z možných riešení spätného získavania tepla. Celoročné vetranie a čiastočná klimatizácia sú zabezpečené prívodom čiastočne upraveného vzduchu do priestorov kuchyne prostredníctvom vetracieho stropu.

Nasávanie vonkajšieho vzduchu e1 (ODA) je riešené cez okenný otvor prostredníctvom protidažďovej žalúzie. Odvod škodlivinami znehodnoteného vzduchu i2 (EHA) je riešený cez vzduchotechnické potrubie vedené vo vonkajšom prostredí a vyústené nad strechu objektu cez výfukovú strešnú hlavicu.

Prívod vzduchu do vnútorného priestoru e2 (SUP) je riešený v krajnej časti kuchyne pozdĺž obvodovej steny, odsávanie tepla a výparov z varenia i1 (ETA) je zabezpečené vetracím stropom s integrovaným LED osvetlením, odvodom kondenzátu a so zberačmi tukov.

Zariadenie č. 2 – vetranie priestorov na stravovanie

Navrhované vzduchotechnické zariadenie slúži jednak na celoročné rovnotlakové vetranie dvoch miestností pivnej reštaurácie (obr. 3 a 4), vzájomne spojených priechodom, a priestoru barového pultu, jednak aj na vetranie hygienických miestností výlučne vo forme prívodu upraveného vzduchu. Všetky riešené miestnosti sú situované na 1. NP.

Celoročné vetranie je zabezpečené prívodom čiastočné upraveného vzduchu do priestorov pivnej reštaurácie prostredníctvom koncových vnútorných prvkov na prívod vzduchu (kovový tanierový ventil v dizajnovom vyhotovení s reguláciou) a na odvod vzduchu (kovový tanierový ventil v dizajnovom vyhotovení s osadením do kruhového priznaného potrubia, tzv. industry design).

Nasávanie vonkajšieho vzduchu, ako aj vyfukovanie znehodnoteného odpadového vzduchu sa realizuje cez okennú konštrukciu [5].

Zariadenie č. 3 – vetranie priestorov na prenájom

Navrhované vzduchotechnické zariadenie slúži jednak na občasné (príležitostné) rovnotlakové vetranie jednej miestnosti určenej na prenájom na realizovanie spoločenských akcií, jednak na celoročné podtlakové vetranie hygienických miestností situovaných na 1. NP a hygienických miestností aj prevádzkového zázemia kuchyne v 1. PP.

Aby sa skĺbili rôzne funkcie vetrania v zmysle občasného vetrania prenajímateľného priestoru a celoročného vetrania hygienických miestností a prevádzkového zázemia kuchyne, je sústava vybavená tzv. zónovou reguláciou, realizovanou pomocou regulačných klapiek.

Vetranie je zabezpečené prívodom čiastočne upraveného vzduchu prostredníctvom koncových vnútorných prvkov na prívod vzduchu (vírivý anemostat s pevnými lamelami s reguláciou) a na odvod vzduchu (vírivý anemostat s pevnými lamelami). Nasávanie vonkajšieho vzduchu, ako aj vyfukovanie znehodnoteného odpadového vzduchu sa realizuje cez obvodovú stavebnú konštrukciu.

Zariadenia č. 4 a 5 – podtlakové vetranie hygienických miestností

Navrhované vzduchotechnické zariadenie slúži na odsávanie škodlivinami znehodnoteného odpadového vzduchu z hygienických miestností (dámske WC, pánske WC, umyváreň pre ženy, umyváreň pre mužov, šatňa, miestnosť pre upratovačku atď.).

Na tento účel sa navrhli strešné odťahové ventilátory, ktorých uloženie musí byť pružné a vibračne oddilatované od okolitých stavebných konštrukcií. Podtlakové vetranie hygienických miestností situovaných na 2. NP a v 3. NP je riešené prívodom neupraveného vzduchu z prirodzene vetraných miestností (kancelárie, chodby) cez dverové mriežky osadené v spodnej časti dverí do priestoru umyvární a WC.

Podtlakové vetranie hygienických miestnosti situovaných na 1. NP je riešené prívodom upraveného vzduchu z miestnosti pivnej reštaurácie cez stenový zvukovoizolačný priechod. Podtlakové vetranie hygienických miestností situovaných na 1. PP je riešené prívodom upraveného vzduchu zo VZT jednotky s prívodom vzduchu cez vzducho-technické zvislé potrubie.

Odvod znehodnoteného vzduchu je riešený v celom objekte rovnakým spôsobom – vzduch sa odsáva distribučnými prvkami na odvod vzduchu (tanierový ventil) umiestnenými nad zriaďovacími predmetmi. Odvádzaný vzduch sa už ďalej nevracia do vetracej sústavy, ale vyfukuje sa cez ventilátory do vonkajšieho prostredia.

Záver

Udržateľnosť v historických štruktúrach je aktuálna téma, ktorá reaguje na dôležité otázky nielen pamiatkovej starostlivosti, ale aj udržateľnosti ako takej. Cieľom je tvoriť kvalitnú architektúru s kvalitným vnútorným prostredím, ktoré nemôže vylúčiť kvantitatívny vklad.

Tento prináša do historických miest kvalitu na inej úrovni a, naopak, kvantitatívne samoúčelné vstupy vedú k degradácii a dezinformáciám. Tvoria sa tak heterogénne prostredia, v ktorých sa strácajú zážitok a radosť z priestoru, nevyhnutné pre život [1].

Príspevok podporila Slovenská agentúra pre výskum a vývoj Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe zmluvy č. DS-2016-0030 v rámci grantu VEGA 1/0807/17 a Kompetenčné centrum pre SMART technológie pre elektroniku a informačné systémy a služby ITMS 26240220072, financované z Operačného programu výskumu a vývoja z EFRR. Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

Literatúra

1. PAGÁČOVÁ, P.: Aspekty udržateľnosti pri obnove pamiatkovo chránených štruktúr. Dizertačná práca. Bratislava: Fakulta architektúry STU. 2015, 187 strán.
2. LAJČÍKOVÁ, A.: Vnitřní prostředí a zdraví. In: VVI,, 2012, roč. 21, č. 5, s. 234 – 237.
3. SZÉKYOVA, M. – FERSTL, K. – NOVÝ, R.: Vetranie a klimatizácia. Bratislava: JAGA Group, 2004. 422 s.
4. RUBINOVA, 0. – RUBIN, A.: Klimatizace a  větrání. Brno : ERA, 2004, 128 s.
5. FERSTL, K. – MASARYK, M.: Prenos tepla. STU Bratislava, 2011.
6. Fotografie: www.piestany.sk, archív PNky, A. Drahovská, M. Palkovič – archív.
7. Výkresy: súkromný archív autora.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 2/2020.