Revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov

Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavujú významné opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Realizácia týchto opatrení by mala prispieť k splneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovej dohode OSN o klimatických zmenách. Očakáva sa významná podpora energetickej bezpečnosti a technologického pokroku, vytváranie pracovných príležitostí a regionálny rozvoj. Aktuálne potreby v tomto smere sa preniesli do prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola schválená Európskym parlamentom (EP) a Radou koncom roka 2009.

V revidovanej smernici o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) je zachovaný holistický prístup k budovám – rovnako ako je to v pôvodnej smernici 2002/91/EC – a v hlavných bodoch sa nemení. Členským štátom sa v nej ukladá povinnosť vypracovať integrovanú metodiku na hodnotenie energetickej hospodárnosti, stanoviť národné požiadavky na minimálnu energetickú hospodárnosť nových a existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú, zaviesť energetickú certifikáciu a vykonávať pravidelné kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov.

Najdôležitejšie zmeny v revidovanej smernici

• Nová verzia smernice sa po jej implementácii (pravdepodobne začiatkom roka 2014) bude vzťahovať na všetky budovy bez ohľadu na ich veľkosť, keďže aj pri významných obnovách budov už nebude platiť limit plochy 1 000 m². Zavádzajú sa aj minimálne požiadavky na komponenty budov, ktorými sa stanovujú štandardy aj pri menších výmenách a obnovách.
• V prílohe smernice sa opisuje metodika porovnávania (benchmarking), ktorá by sa mala naďalej rozvíjať. Úlohou benchmarkingu je posunúť minimálne požiadavky členských štátov na energetickú hospodárnosť na úroveň optimálnych nákladov. Ak bude rozdiel medzi súčasnými požiadavkami a požiadavkami, ktoré sú z hľadiska nákladov optimálne, väčší ako 15 %, členské štáty to budú musieť Komisii zdôvodniť.
• Všetky nové budovy v EÚ budú musieť mať do 31. decembra 2020 takmer nulovú spotrebu energie a táto spotreba by sa vo významnej miere mala pokryť z obnoviteľných zdrojov. Vo všetkých nových budovách sa musí zvážiť možnosť využitia alternatívnych systémov, ako sú decentralizované systémy zásobovania teplom a chladom a diaľkové vykurovanie a chladenie.
• Úloha certifikátov energetickej hospodárnosti, ich kvalita a význam kontrol sa posilnia. Údaje o energetickej hospodárnosti uvedené v certifikáte sa budú musieť používať pri ponukách na predaj a prenájom. Energetický certifikát s odporúčaniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti získa veľký význam. Členské štáty musia vytvoriť aj nezávislý kontrolný systém a stanoviť pokuty v prípade, ak sa zistí nezhoda s požiadavkami.
• Úlohu verejného sektora, ktorý bude lídrom v energetickej hospodárnosti, zdôraznia znížené limity na získanie certifikátu pre verejné budovy a skoršie termíny, do ktorých by takéto budovy mali byť energeticky takmer nulové (v roku 2018).

Niektoré podrobnosti revidovanej smernice EPBD
Verzia odsúhlasená EP a Radou obsahuje text, ktorého znenie nie je konečné – pri záverečnej právnej a jazykovej úprave dôjde ešte k určitým zmenám, technické princípy a obsah sa však už nezmenia. Nová EPBD nadobudne účinnosť po preklade do všetkých jazykov EÚ a uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, ktoré sa očakáva v marci až apríli 2010. Kurzívou sú uvedené vybrané pasáže z aktuálnej verzie nového znenia EPBD.

Článok 3
Vypracovanie metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov
Členské štáty používajú metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade so spoločným všeobecným rámcom uvedeným v prílohe I. Príloha I obsahuje niekoľko nových požiadaviek, ako aj odkazy na európske normy:

1. Energetická hospodárnosť budovy sa určí na základe vypočítaného alebo skutočného množstva energie na splnenie rozličných potrieb súvisiacich s typickým spôsobom jej užívania spotrebovaného za rok a udáva potrebu energie na vykurovanie a chladenie potrebnú na udržanie predpokladaných teplotných podmienok v budove a potrebu energie na prípravu teplej vody.
2. Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje transparentným spôsobom, pričom zahŕňa ukazovateľ energetickej hospodárnosti a číselný indikátor primárnej potreby energie založený na faktoroch primárnej energie podľa energetických nosičov, ktoré môžu vychádzať z národných alebo regionálnych vážených priemerov, alebo zo špecifickej hodnoty platnej pre výrobu v mieste spotreby. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov zohľadňuje európske normy a je zosúladená s príslušnou legislatívou EÚ vrátane smernice 2009/28/EC o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Článok 4
Stanovenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby sa stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s perspektívou dosiahnutia optimálnych nákladov. Pri výpočte energetickej hospodárnosti sa postupuje podľa metodiky uvedenej v článku 3. Výpočet najvýhodnejších nákladov sa vykonáva v súlade s metodikou uvedenou v článku 5, ak je vypracovaná.

Článok 5
Výpočet optimálnych nákladov pri minimálnych požiadavkách na energetickú hospodárnosť
Komisia do 30. júna 2011 stanoví rámec komparatívnej metodiky na výpočet optimálnych nákladov pri minimálnych požiadavkách na energetickú hospodárnosť budov a ich súčastí. Rámec tejto komparatívnej metodiky sa stanoví v súlade s prílohou IIIa a zohľadní sa v ňom rozdiel medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rozličnými kategóriami budov.

Príloha IIIa je úplne nová a obsahuje princípy komparatívnej metodiky.

Článok 6
Nové budovy
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie zhody s minimálnymi požiadavkami energetickej hospodárnosti v nových budovách podľa článku 4. V prípade nových budov členské štáty zabezpečia, aby sa pred začiatkom výstavby vzala – podľa možnosti – do úvahy technická, environmentálna a ekonomická vhodnosť týchto alternatívnych systémov:
a)    decentralizované systémy zásobovania energiou založené na energii z obnoviteľných zdrojov,
b)    kogenerácia,
c)    centralizované alebo blokové vykurovanie, alebo chladenie, najmä ak sa úplne alebo čiastočne zakladá na energii z obnoviteľných zdrojov,
d)    tepelné čerpadlá.

Článok 7
Existujúce budovy
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa energetická hospodárnosť budovy alebo jej časti v rekonštrukcii väčšieho rozsahu zlepšila natoľko, že splní minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4 do takej miery, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky vhodné. Požiadavky sa vzťahujú na obnovované budovy ako celok. Nadväzne na to alebo alternatívne sa požiadavky môžu zaviesť aj na súčasti obnovovaných budov.

Článok 8
Technické systémy budov
Na optimalizáciu potreby energie technických systémov budov členské štáty stanovia systémové požiadavky so zreteľom na celkovú energetickú hospodárnosť, správnu inštaláciu a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov inštalovaných v existujúcich budovách. Členské štáty môžu uplatniť tieto požiadavky aj na nové budovy. Nové systémové požiadavky sa stanovia na nové, nahrádzané a vylepšované technické systémy budov a uplatňujú sa do takej miery, pokiaľ je to technicky, ekonomicky a funkčne vhodné. Systémové požiadavky sa vzťahujú minimálne na vykurovacie systémy, systémy prípravy teplej vody, klimatizačné systémy a veľké vetracie systémy.

Článok 9
Budovy so spotrebou energie blízkou nule
1.    Členské štáty zabezpečia, aby:
a)    do 31. decembra 2020 mali všetky nové budovy takmer nulovú spotrebu energie, ako sa uvádza v článku 2 odsek 1a,
b)    orgány verejnej správy, ktoré užívajú a vlastnia nové budovy po 31. decembri 2018, zabezpečili, že tieto budovy majú spotrebu energie blízku nule, ako sa uvádza v článku 2 odsek 1a.

Členské štáty vytvoria národné plány na zvýšenie počtu budov so spotrebou energie blízkou nule. Tieto národné plány môžu obsahovať ciele rozčlenené podľa kategórií budov.

Článok 9a
Finančné stimuly a trhové bariéry
1. S vedomím dôležitosti primeraného financovania a ďalších nástrojov na urýchlenie prechodu k budovám so spotrebou energie blízkou nule členské štáty uskutočnia primerané kroky na zavedenie najdôležitejších takýchto nástrojov v konkrétnych podmienkach členského štátu.

Článok 10
Certifikáty energetickej hospodárnosti
1.    Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Certifikát obsahuje údaje o energetickej hospodárnosti budovy a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, aby mali majitelia či obyvatelia budovy možnosť porovnania a posúdenia jej energetickej hospodárnosti. Certifikát môže obsahovať aj ďalšie informácie, ako je ročná spotreba energie v budovách, ktoré nie sú určené na bývanie, či percentuálny podiel obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie.
2.    Súčasťou certifikátu sú odporúčania na dosiahnutie optimálnych nákladov energetickej hospodárnosti budovy, okrem prípadu, ak vzhľadom na platné požiadavky na energetickú hospodárnosť neexistuje primeraný potenciál na takéto vylepšenia.
3.    Odporúčania uvedené v certifikáte sa týkajú:
a)    opatrení uskutočnených v súvislosti s významnou obnovou teplovýmennej obalovej konštrukcie alebo technických systémov budovy,
b)    opatrení zameraných na jednotlivé súčasti budovy nezávislých od významnej obnovy teplovýmennej obalovej konštrukcie budovy alebo technických systémov budovy.
Odporúčania uvedené v certifikáte majú byť pre konkrétnu budovu technicky vhodné a môžu poskytnúť aj časový odhad návratnosti vynaložených nákladov alebo ziskovosti úsporných opatrení počas jej životného cyklu.
4.    Certifikát obsahuje aj údaj o tom, kde môže majiteľ či nájomca získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o efektívnosti nákladov pri odporúčaniach uvedených v certifikáte.

Článok 11
Vydávanie certifikátov energetickej hospodárnosti
Členské štáty zabezpečia vydanie certifikátov pre:
a)    budovy v procese výstavby, predaja alebo prenájmu novému užívateľovi,
b)    budovy, ktorých celkovú úžitkovú plochu nad 500 m² užíva orgán verejnej správy a ktoré často navštevuje verejnosť. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti smernice (deň nadobudnutia účinnosti je uvedený v článku 25) sa limit celkovej úžitkovej plochy budovy zníži na 250 m².

Článok 12
Umiestnenie certifikátov energetickej hospodárnosti
1. Členské štáty prijmú opatrenia na to, aby v budovách s celkovou úžitkovou plochou nad 500 m², ktorým bol vydaný certifikát v súlade s článkom 11 odsek 1 a užívajú ich orgány verejnej správy, ktoré často navštevuje verejnosť, bol energetický certifikát vystavený na verejnosti bežne prístupnom a dobre viditeľnom mieste. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti smernice sa limit celkovej úžitkovej plochy budovy zníži na 250 m².

Článok 13
Kontrola vykurovacích systémov
1. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí systémov využívaných na vykurovanie budov (zdroj tepla, regulačný systém a cirkulačné čerpadlá) pri kotloch na vykurovanie s menovitým výkonom väčším než 20 kW. Súčasťou kontroly je posúdenie účinnosti kotla a jeho dimenzovanie so zreteľom na požiadavky na vykurovanie budovy.

Článok 14
Kontrola klimatizačných systémov
1. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí klimatizačných systémov s menovitým výkonom väčším než 12 kW. Súčasťou kontroly je posúdenie účinnosti klimatizácie a dimenzovania vzhľadom na požiadavky na chladenie budovy. Posudzovanie dimenzovania sa nemusí opakovať, ak sa medzitým v klimatizačnom systéme nevykonali žiadne zmeny, ani sa nezmenili v požiadavky na chladenie budovy. Členské štáty môžu znížiť frekvenciu týchto kontrol alebo ich do primeranej miery zjednodušiť v prípadoch, keď je zavedený elektronický monitoring a kontrolný systém.

Článok 15
Protokol z kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov
Po každej kontrole vykurovacieho alebo klimatizačného systému sa vypracuje protokol z kontroly. Protokol obsahuje výsledok kontroly vykonanej v súlade s článkami 13 a 14 a jeho súčasťou sú odporúčania na vylepšenie energetickej hospodárnosti systému z hľadiska nákladov.

Článok 16
Nezávislí odborníci
Členské štáty zabezpečia vykonávanie certifikácie energetickej hospodárnosti budov a kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných zariadení nezávislým spôsobom prostredníctvom kvalifikovaných a oprávnených odborníkov, ktorými sú živnostníci alebo zamestnanci orgánov verejnej správy či zamestnanci štátnych alebo súkromných podnikov. Títo odborníci majú oprávnenie na činnosť, ktorú vykonávajú.

Článok 17
Nezávislý kontrolný systém
Členské štáty zabezpečia vytvorenie nezávislých kontrolných systémov certifikátov energetickej hospodárnosti a protokolov z kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v súlade s prílohou II. Členské štáty môžu vytvoriť osobitné systémy na kontrolu certifikátov energetickej hospodárnosti a na kontrolu protokolov z kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov.

Úloha Zväzu európskych spoločností pre vykurovanie a klimatizáciu REHVA
Novelizovaná smernica EPBD predstavuje veľkú výzvu jednak pre stavebníctvo, jednak pre profesionálne organizácie. Vzhľadom na množstvo podstatných zmien budú vlády členských štátov a Komisia potrebovať každú pomoc. Skúsenosti získané z aktivít Európskej normalizačnej komisie, ktoré sa od roku 2002 zameriavajú na pomoc pri implementácii EPBD, ukazujú, že technický pokrok potrebuje svoj čas. Stalo sa, že EN normy boli z prevažnej časti schválené v rokoch 2007 a 2008 až po tom, keď členské krajiny v roku 2002 implementovali väčšinu požiadaviek stanovených v EPBD, ale nezahrnuli ich do svojej legislatívy a predpisov. Aby sa predišlo opakovaniu tejto situácie, čo najskôr by sa mala začať práca v oblasti rozvoja technickej implementácie EPBD. Implementáciu EPBD v EÚ a na úrovni členských štátov by mali podporiť aktivity, ktoré zastrešuje REHVA či organizujú jej členovia alebo ďalšie profesionálne organizácie.

Podpora výstavby budov so spotrebou energie blízkou nule
Prechod k výstavbe budov so spotrebou energie blízkou nule sa musí realizovať v malých krokoch. Musia sa však voliť tak, aby na konci vytvorili celok efektívny z hľadiska nákladov. Napríklad, energetické zariadenia a zdroje energie musia byť súčasťou národného energetického systému.

Voľba nákladovo efektívnych cieľov zameraných na energetickú efektívnosť
Je to nesmierne náročná práca. Hoci vypracovať zásady pri stanovení cieľov je úlohou Komisie, bude potrebné aj množstvo práce na úrovni členských štátov v súvislosti so vstupnými hodnotami výpočtov, ktoré sa týkajú nákladov na energie, investícií, bytového fondu, jeho potreby energie a technických systémov.

Redukcia tepelnej záťaže budovy
Ako súčasť kontroly klimatizačných systémov sa podľa EPBD vyžaduje aj posúdenie toho, ako sa môže znížiť tepelná záťaž počas letného obdobia bez použitia núteného chladenia. Mal by sa preskúmať účinok rozličných nízkoenergetických opatrení a takisto by sa mali na túto tému vytvoriť príručky.

Využitie alternatívnych systémov v malých budovách
Podľa novej smernice sa vyžadujú aj realizačné štúdie alternatívnych systémov vo všetkých budovách. Alternatívne systémy tvoria decentralizované systémy zásobovania energiou, kogenerácia, diaľkové vykurovanie a chladenie či tepelné čerpadlá, ktoré sa využívajú prevažne vo veľkých budovách. Veľkou výzvou sa však stávajú malé budovy.

Zlepšenie energetickej hospodárnosti malých budov
Aj malé obnovované budovy by mali spĺňať minimálne kritériá na energetickú hospodárnosť do takej miery, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné. Vhodné systémy obnovy sú však veľmi závislé od miestnych podmienok a bytového fondu, preto je poradenstvo vo veci vhodných opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti malých budov veľmi žiadané.

Stanovenie požiadaviek na hospodárnosť technických systémov
Podľa článku 8 novej smernice sa vyžaduje, aby členské krajiny stanovili požiadavky na optimálnu energetickú efektívnosť technických systémov budov. Implementácia tohto článku by bola najprimeranejšou úlohou pre Zväz európskych spoločností pre vykurovanie a klimatizáciu a jeho členov. Riešiť by sa mohli napríklad otázky integrácie požiadaviek na produkty využívajúce energiu do celkovej energetickej hospodárnosti budov či primeranosti špecifickej energie ventilátora ako indikátora energetickej hospodárnosti pri systémoch zabezpečujúcich prúdenie vzduchu.

Integrácia kvality vnútorného prostredia do EPBD procesu
Všeobecná požiadavka na kvalitu vnútorného prostredia sa v smernici spomína niekoľkokrát. Stále však zostáva otvorená otázka, ako problematiku vnútorného prostredia primerane zohľadniť v energetických certifikátoch, kontrolách a požiadavkách.

Preklad zabezpečil Ing. Michal Krajčík.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik.