image 62748 25 v1
Galรฉria(8)

Rozdiely v spotrebe vody medzi vidieckymi a mestskรฝmi oblasลฅami

Partneri sekcie:

V analรฝze, ktorรก je predmetom tohto ฤlรกnku, sa skรบma vplyv ลกpecifรญk mestskรฉho a vidieckeho prostredia na spotrebu vody z verejnรฉho vodovodu. Vรฝsledky vyplynuli z porovnania charakteristickรฝch znakov spotreby vody na Slovensku a v Maฤarsku.

1. obr
3
tab1
tab2
tab3
TZB 2013 obr 2
tzb 2013 obr 4

Znรญลพenie spotreby vody v zรกujme trvalej udrลพateฤพnosti

V rรกmci snahy o trvalรบ ekologickรบ udrลพateฤพnosลฅ je zรกkladnou poลพiadavkou zรกsobovania vodou znรญลพenie dneลกnej รบrovne spotreby a vyuลพitia vody a znรญลพenie mnoลพstva dodรกvanej vody. Ak by sme chceli splniลฅ tieto dve podmienky sรบฤasne, pri dneลกnรฝch technologickรฝch moลพnostiach prichรกdzajรบ spomedzi alternatรญvnych moลพnostรญ zรกsobovania vodou do รบvahy iba rรดzne metรณdy vyuลพitia sivej vody. Pri pouลพitรญ vody z vlastnej studne alebo pri ฤoraz rozลกรญrenejลกom vyuลพitรญ daลพฤovej vody sa mnoลพstvo dodรกvanej vody neredukuje, len sa odฤerpรกva voda na inom mieste hydrologickรฉho cyklu.
Mnoลพstvo spotrebovanej vody ovplyvลˆujรบ viacerรฉ faktory kategorizovanรฉ na obr. 1. Uvedenรฉ parametre sa navzรกjom ovplyvลˆujรบ, takลพe na mnoลพstvo spotrebovanej vody pรดsobia zloลพitรฉ interakcie rรดznych faktorov. Znรญลพenie spotreby v prospech trvalej udrลพateฤพnosti si vลกak vyลพaduje vลพdy uvedomelรฉ pouลพรญvanie vody.

V analรฝze, ktorรก je predmetom tohto ฤlรกnku, sa skรบma vplyv ลกpecifรญk mestskรฉho prostredia na mnoลพstvo spotreby vody z verejnรฉho vodovodu. V Maฤarsku aj na Slovensku sa mnohรฉ parametre v mestskom a vidieckom prostredรญ odliลกujรบ. Tieto rozdiely sรบ zrejmรฉ aj z rozboru pojmov uvedenรฝch v jednotlivรฝch poliach na obr. 1. Je vลกak otรกzne, ฤi sรบ preukรกzateฤพnรฉ rozdiely aj v spotrebe vody z vodovodu v obciach rรดznych typov. V analรฝze sรบ publikovanรฉ vรฝsledky skรบmania zistenรฉ porovnanรญm charakteristickรฝch znakov spotreby vody na Slovensku a v Maฤarsku.

Charakteristickรฉ znaky dennej spotreby vody

Na porovnรกvanie nasledujรบcich vรฝpoฤtov moลพno aktuรกlne vyuลพiลฅ รบdaje o spotrebe vody v eurรณpskych krajinรกch z rokov blรญzko prelomu tisรญcroฤรญ (obr. 2). Niลพลกia spotreba v bรฝvalรฝch socialistickรฝch krajinรกch (strednรก skupina) sa vรฝrazne odliลกuje od spotreby v hospodรกrsky vyspelejลกรญch 15 ฤlenskรฝch ลกtรกtoch Eรš (1. skupina) alebo od vyลกลกej spotreby vody vo ล vajฤiarsku, na Islande a v Nรณrsku (3. skupina), tzn. v krajinรกch, ktorรฉ sรบ najbohatลกie na vodu. Spotreba vody v Maฤarsku zodpovedรก priemeru v bรฝvalรฝch socialistickรฝch krajinรกch, v prรญpade Slovenska je tรกto hodnota niลพลกia ako priemer skupiny.

Obr. 4.  Súvislosลฅ medzi podielom obyvateฤพov ลพijúcich v mikro- a drobných obciach a spotrebou vody v ลพupách (Zdroj: Podฤพa údajov PAPP M. (1997) a KSH (Štatistický úrad) ed. Eördöghné M. M., 2012)

Priemernรก spotreba vody strednej skupiny je v porovnanรญ s 1. skupinou niลพลกia o 54,3 % a s 3. skupinou je niลพลกia o 157,7 %.

Ekonomickรก reลกtrukturalizรกcia v roku 1990 priniesla radikรกlny pokles spotreby vody. V roku 2009 sa spotreba vody na jednรฉho obyvateฤพa v Maฤarsku znรญลพila na 64,3 % roฤnej hodnoty z roku 1990 (KSH/ล tatistickรฝ รบrad), na Slovensku sa v rovnakom obdobรญ znรญลพila na 43,5 % (Prฤรญk).

Po preskรบmanรญ obdobia od roku 1996 do roku 2011 pri jednotlivรฝch poskytovateฤพoch sluลพieb (zรกsobovateฤพoch vodou) v Maฤarsku sรบ vo vzลฅahu k priemernej spotrebe pitnej vody zrejmรฉ tieto zรกvery:

  • Pri poskytovateฤพoch sluลพieb, ktorรฝch oblasลฅ pozostรกva zvyฤajne z menลกรญch obcรญ, je hodnota spotreby vody na obyvateฤพa niลพลกia, v prรญpade mestskรฝch zariadenรญ na zรกsobovanie vodou je vลกak vyลกลกia.
  • Podฤพa odporรบฤanรญ Eurรณpskej รบnie je minimรกlne mnoลพstvo tzv. sanitรกrnej vody 70 l/deลˆ na osobu โ€“ pri 95 % dodรกvateฤพov moลพno pozorovaลฅ, ลพe spotreba vody je aspoลˆ na tejto รบrovni.
  • Medzi skupinami dodรกvateฤพov vody, ktorรฉ boli vytvorenรฉ na zรกklade objemu predaja (roฤnรฝ objem vody pod alebo nad 10 miliรณnov m3), sa ukรกzal 18,9-percentnรฝ a 3,5-percentnรฝ rozdiel v spotrebe vody vo vzลฅahu k prvรฉmu a poslednรฉmu roku skรบmanรฉho obdobia. Tieto rozdiely pribliลพne ukazujรบ odliลกnosti medzi tรฝmi dodรกvateฤพmi vody, ktorรญ poskytujรบ svoje sluลพby vo vidieckom prostredรญ, a tรฝmi, ktorรญ pรดsobia v mestskom prostredรญ. Skupina vรคฤลกรญch poskytovateฤพov sluลพieb zahล•ลˆa najmรค spoloฤnosti, ktorรฉ zรกsobujรบ vodou krajskรฉ mestรก a niektorรฉ z okolitรฝch dedรญn. Skupina menลกรญch poskytovateฤพov vody zรกsobuje vodou zvyฤajne menลกie obce. Spotreba vody z vodovodu v Budapeลกti je rรกdovo vรคฤลกia, neลพ je spotreba hoci aj pri najvรคฤลกom vodรกrenskom podniku, preto mรก osobitnรบ skupinu. 
  • Medzi skupinami dodรกvateฤพov vody sa znรญลพil rozdiel v dennej spotrebe vody poฤas sledovanรฉho obdobia.
  • Priemernรก hodnota znรญลพenia spotreby vody bola tรฝm vyลกลกia, ฤรญm vyลกลกia bola poฤiatoฤnรก hodnota roฤnej spotreby vody.

Parametre urฤujรบce spotrebu vody

V rรกmci analรฝzy sa hฤพadala aj odpoveฤ na otรกzku, รบฤinok ktorรฉho zo ลกirokรฉho okruhu faktorov ovplyvลˆujรบcich vysokรบ spotrebu vody sa mรดลพe povaลพovaลฅ za ลกtatisticky signifikantnรฝ. Vรฝpoฤty sa vykonรกvali pouลพitรญm metรณdy lineรกrnej regresie v programe SPSS.

Vzhฤพadom na povahu dรกtovรฝch zdrojov (Magyar Vรญzikรถzmลฑ Szรถvetsรฉg/Maฤarskรก asociรกcia verejnรฝch sietรญ distribรบcie vody, KSH/ล tatistickรฝ รบrad) sa skรบmali predovลกetkรฝm parametre opisujรบce obyvateฤพstvo a charakterizujรบce dodรกvateฤพa vody, spolu to bolo dvadsaลฅ faktorov.

Analรฝzou sa nakoniec podarilo preukรกzaลฅ, ลพe signifikantnรฝ vplyv na dennรบ spotrebu vody mรก osem parametrov. Ako nezรกvislรฉ premennรฉ spoloฤne vysvetฤพujรบ v pomere 46,9 % zรกvislรบ premennรบ, t. j. dennรบ spotrebu vody (obr. 3). Keฤลพe ฤasลฅ vysvetlenรก parametrami signifikantne ovplyvลˆujรบcimi zรกvislรบ premennรบ je viac ako 1,5-nรกsobkom v ลกtatistikรกch vลกeobecne akceptovanej 30-percentnej dolnej hranice, moลพno postavenรฝ model povaลพovaลฅ za schopnรฝ poskytnรบลฅ sprรกvne vysvetlenie. Jeho รบroveลˆ sa eลกte zvรฝลกi, ak si uvedomรญme, ลพe spotreba vody je ovplyvnenรก mnohรฝmi faktormi vrรกtane takรฝch, ktorรฝch hodnotu nemoลพno vyฤรญsliลฅ.

Najvplyvnejลกรญm pozitรญvnym parametrom (Beta = 0,568, sig. = 0,000) je mnoลพstvo odvรกdzanej odpadovej vody โ€“ tรกto hodnota sa menรญ rovnako ako vรฝลกka spotreby vody, t. j. v prรญpade nรญzkeho mnoลพstva odvรกdzanej odpadovej vody bude niลพลกia aj spotreba vody. Tรกto nรญzka hodnota nezรกvislej premennej je typickรก pri dodรกvateฤพoch zรกsobujรบcich vodou malรฉ obce. Preukรกzanie jej signifikantnรฉho vplyvu na mnoลพstvo spotrebovanej vody je moลพnรฉ vฤaka ลกtatistickรฉmu programu, pretoลพe beลพnรก logickรก รบvaha tento zรกver neumoลพลˆuje jednoznaฤne vyvodiลฅ. Pri analรฝze druhej krajnej hodnoty uลพ tรบto sรบvislosลฅ vidieลฅ lepลกie: ak je objem odvรกdzanej odpadovej vody vysokรฝ (mรดลพe รญsลฅ o veฤพkรฉho dodรกvateฤพa, ฤo predpokladรก veฤพkรฉ osรญdlenie a dobre vybudovanรบ kanalizaฤnรบ sieลฅ), mรดลพe to spotrebiteฤพom dodaลฅ viac odvahy aj pri vyuลพรญvanรญ vody. Z tohto hฤพadiska uลพ viac pociลฅujeme obmedzujรบci รบฤinok malรฉho mnoลพstva odvรกdzanej odpadovej vody na spotrebu vody. Zhrnutie รบvah, ktorรฉ mรดลพeme rozvinรบลฅ v sรบvislosti s ฤalลกรญmi nezรกvislรฝmi premennรฝmi, je znรกzornenรฉ v tab. 1.

Hodnota nezรกvislรฝch premennรฝch zniลพujรบcich spotrebu vody, ktorรฉ majรบ v modeli silnejลกรญ pozitรญvny alebo negatรญvny vplyv, je prรญznaฤnรก najmรค pri vodรกrenskรฝch spoloฤnostiach dodรกvajรบcich vodu do menลกรญch sรญdel. Zรกroveลˆ vลกak hodnota viacerรฝch premennรฝch zniลพujรบcich spotrebu vody predpokladรก poskytovateฤพa mestskรฉho charakteru. Z toho vyplรฝva, ลพe otรกzka sรบvislosti medzi vรฝลกkou spotreby vody a charakterom oblasti poskytovanรฝch sluลพieb na zรกklade modelu zostรกva stรกle nezodpovedanรก.

ล truktรบra osรญdlenia z hฤพadiska systรฉmu dodรกvky vody

Do konca 20. storoฤia sa v Maฤarsku vytvoril veฤพkรฝ poฤet drobnรฝch a malรฝch obcรญ, ktorรฝch rozvoj bol zablokovanรฝ. V sรบฤasnosti 12 % vลกetkรฝch obcรญ predstavujรบ mikroobce, v ktorรฝch je menej ako 200 obyvateฤพov, viac ako jednu pรคtinu (21,3 %) predstavujรบ obce s poฤtom obyvateฤพov niลพลกรญm ako 1 000. Podiel obyvateฤพov ลพijรบcich v obciach s poฤtom obyvateฤพov niลพลกรญm ako 1 000 nie je zanedbateฤพnรฝ, predstavuje 7,7 % z celkovej maฤarskej populรกcie. Slovensko charakterizuje eลกte vyลกลกรญ podiel malรฝch obcรญ โ€“ aลพ 13,35 % vลกetkรฝch sรญdel mรก menej ako 200 obyvateฤพov a obce s poฤtom obyvateฤพov niลพลกรญm ako 1 000 tvoria 66,3 % z celkovรฉho poฤtu sรญdel. Vzhฤพadom na vysokรฝ podiel druhรฉho typu obcรญ je podiel obyvateฤพov ลพijรบcich v tรฝchto obciach (15,7 %) asi dvojnรกsobkom toho maฤarskรฉho (ล tatistickรฝ รบrad SR).

Medzi vidieckymi regiรณnmi (aj) v Maฤarsku existujรบ znaฤnรฉ rozdiely vo vรฝvoji, a to v dรดsledku nadmernej regulรกcie a nevyvรกลพenรฉho procesu vรฝvoja [1]. Tieto rozdiely sa prejavujรบ rovnako v ลกtruktรบre a ziskovosti ekonomiky, v ลกtruktรบre zamestnanosti obyvateฤพstva, postavenรญ na trhu prรกce, v prรญjmovรฝch pozรญciรกch, vo vyspelosti infraลกtruktรบry, vybavenรญ domรกcnostรญ ฤi v demografickรฝch pomeroch. Zรกroveลˆ platรญ, ลพe parametre preukazujรบce rozdiely figurujรบ aj medzi faktormi, ktorรฉ ovplyvลˆujรบ vรฝลกku spotreby vody.

V dรดsledku zlepลกenia prรญstupu k finanฤnรฝm zdrojom na rozvoj sa v ostatnom ฤase v Maฤarsku umelo zvรฝลกil proces urbanizรกcie a rรฝchly nรกrast poฤtu miest. Zmena statusu obcรญ a ลกรญrenie mestskรฝch foriem ลพivota sa vลกak zvyฤajne nespรกjajรบ so zmenou nรกvykov v oblasti spotreby vody [6]. Celkovรฝ obraz je eลกte o to zloลพitejลกรญ, ลพe dnes sa viac ฤพudรญ sลฅahuje z mesta na vidiek neลพ z dediny do mesta [2]. Ak toto vysลฅahovanie nemoลพno vysvetliลฅ z hฤพadiska suburbanizรกcie, ale dochรกdza k nemu z dรดvodu niลพลกรญch ลพivotnรฝch nรกkladov, prejavรญ sa to aj v redukovanรญ spotreby vody z vodovodu ฤi pri vyuลพitรญ prรญpadnรฝch alternatรญvnych prรญleลพitostรญ zรญskavania vody (studne, zber daลพฤovej vody atฤ.).

V sรบvislosti s urbanizรกciou patrรญ medzi ฤalลกie zaujรญmavรฉ fakty aj to, ลพe vyspelosลฅ vodnej infraลกtruktรบry novรฝch maฤarskรฝch miest, ktorรฉ zรญskali svoj status v poslednรฝch 15 aลพ 20 rokoch, bola vyลกลกia ako pri veฤพkรฝch mestรกch. Typickรฝm bolo naprรญklad 100-percentnรฉ pokrytie zรกsobovania vodou, takisto podiel domรกcnostรญ napojenรฝch na kanalizรกciu bol vysokรฝ [9]. Na รบฤely zรญskania ลกtatรบtu mesta boli totiลพ rozvojovรฉ aktivity v tomto smere miestnou prioritou a prรญpadnรฝ nedostatok ekonomickej sily kompenzovali malรฉ obce  spoluprรกcou, integrรกciou alebo zdruลพovanรญm [4].

Vplyv vidieckeho prostredia na spotrebu vody

Na zรกklade ลกtatistickรฝch รบdajov sme analyzovali aktuรกlne zloลพenie obcรญ v maฤarskรฝch ลพupรกch z roku 2010, poฤet obyvateฤพov ลพijรบcich v mikroobciach, drobnรฝch a malรฝch obciach a ich podiel v jednotlivรฝch ลพupรกch a skรบmali sme vplyv tohto charakteristickรฉho faktora na spotrebu vody v ลพupe. Priemernรก hodnota mnoลพstva pouลพitej vody na osobu sumarizovanรก podฤพa jednotlivรฝch ลพรบp sa pohybuje od 96 aลพ po 236 l/deลˆ na osobu, znรญลพenรญm poฤtu obcรญ v jednotlivรฝch ลพupรกch stรบpa hodnota spotreby vody na osobu. Ak vytvorรญme poradie ลพรบp na zรกklade podielu obyvateฤพov ลพijรบcich v obciach danej veฤพkosti (s malรฝm poฤtom obyvateฤพov) zistรญme rovnakรฝ trend: znรญลพenรญm podielu ฤพudรญ ลพijรบcich v malรฝch dedinรกch narastรก hodnota spotreby vody na osobu (obr. 4) [5].

Obr. 2 Spotreba vody v domácnostiach v európskych krajinách; tri odlišné modré farby oznaฤujú status krajín v Európe, resp. v Európskej únii (ฤlen, kandidátska krajina,  krajina mimo EÚ) v ฤase prípravy analýzy v roku 2003 (Zdroj: údaje Eurostatu zo stránky http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Water_statistics#Database a WIELAND, 2003 ed. Eördöghné M. M., 2012)

Spotreba vody na osobu sa vypoฤรญtala na zรกklade รบdajov dodรกvateฤพov vody, ฤiลพe je typickรก pri pouลพitรญ vody z vodovodu. V obciach a malรฝch osadรกch je tรกto spotreba vody v mnohรฝch prรญpadoch doplnenรก vodou z vlastnej studne, ฤo umoลพลˆuje znรญลพiลฅ spotrebu vody z vodovodu, aj keฤ v praxi voda z vlastnej studne slรบลพi obvykle na pouลพitie mimo domu, v menลกom rozsahu nahradzuje spotrebu vody v kรบpeฤพni/v kuchyni.

Hodnoty spotreby vody na osobu urฤenรฉ v analรฝze pri jednotlivรฝch poskytovateฤพoch sa aลพ na niekoฤพko vรฝnimiek vรฝrazne pribliลพovali k priemernej hodnote. รšdaj, ktorรฝ je vรฝraznejลกie vyลกลกรญ ako priemernรก hodnota, vysvetฤพuje vysokรฝ podiel kรบpeฤพnรฝch hostรญ v pomere k poฤtu stรกlych obyvateฤพov โ€“ tรกto skutoฤnosลฅ upozorลˆuje na dรดleลพitosลฅ pouลพรญvania armatรบr, ktorรฉ umoลพลˆujรบ racionรกlne vyuลพรญvaลฅ vodu pri spotrebiteฤพoch tohto typu.

Podobnรฝ trend moลพno zistiลฅ na zรกklade ลกtรบdie, ktorรก skรบma situรกciu na Slovensku v rokoch 2003 aลพ 2005. Pri skรบmanรญ spotreby vody vo vidieckych obciach rรดznych regiรณnov Slovenska sa priemernรก hodnota dennej spotreby vody v jednotlivรฝch obciach menila od 9 po 286 l/deลˆ na osobu [3].

Ministerstvo pรดdohospodรกrstva SR zaraฤuje vo svojej metodickej prรญruฤke zostavenej na urฤenie dlhodobej potreby vody vidiecke obce do troch kategรณriรญ: skupina s poฤtom obyvateฤพov niลพลกรญm ako 1 000, s poฤtom obyvateฤพov medzi 1 001 aลพ 2 000 a s poฤtom obyvateฤพov od 2 001 do 5 000. ล tรบdia, ktorรก analyzovala รบdaje o spotrebe vody v tรฝchto troch kategรณriรกch, nezistila ลพiadne signifikantnรฉ rozdiely medzi jednotlivรฝmi kategรณriami [3]. Existujรบce rozdiely nedรกva do sรบvislosti s veฤพkosลฅou obce, ale s typickรฝmi znakmi ekonomickej intenzity regiรณnu. ฤŽalลกou analรฝzou รบdajov uvedenรฝch v ลกtรบdii moลพno zistiลฅ rozdiely v sรบvislosti s odporรบฤanou minimรกlnou hodnotou spotreby vody 80 l/osoba . deลˆ. V rรกmci poskytovateฤพov รบdajov v danej kategรณrii sa v ลกtรบdii udรกva poฤet tรฝch, u ktorรฝch je spotreba vody niลพลกia ako uvedenรฝ limit. Na zรกklade podielu obcรญ s takouto nรญzkou spotrebou vody z celkovรฉho poฤtu obcรญ moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe zatiaฤพ ฤo v prรญpade obcรญ s poฤtom obyvateฤพov niลพลกรญm ako 1 000 a s poฤtom obyvateฤพov medzi 1 001 aลพ 2 000 sa tieto podiely veฤพmi nelรญลกia, v skupine najvรคฤลกรญch obcรญ je vรฝrazne menลกรญ podiel tรฝch s nรญzkou spotrebou vody (tab. 2). Z toho vyplรฝva zรกver, ลพe v menลกรญch obciach je podiel obyvateฤพov s nรญzkou spotrebou vody vyลกลกรญ.

Rozdiely v spotrebe vody medzi mestom a vidiekom

Keฤลพe medzi jednotlivรฝmi dodรกvateฤพmi vody sรบ pomerne veฤพkรฉ rozdiely (aj) vo vzลฅahu k ลกtrukturรกlnej charakteristike obcรญ, na ฤalลกie skรบmanie maฤarskรฝch รบdajov o spotrebe vody sa vytvorili cielene vybranรฉ skupiny dodรกvateฤพov vody. Pri tejto analรฝze sa ignorovali tรญ dodรกvatelia vody, ktorรญ zรกsobujรบ natoฤพko zmieลกanรบ oblasลฅ, ลพe sa nedajรบ jednoznaฤne zaradiลฅ ani do jednej skupiny. Ak by sa brali do รบvahy, existujรบce rozdiely by sa redukovali. Na zรกklade novรฉho parametra definovanรฉho na vรฝpoฤet, t. j. na zรกklade hustoty spotrebiteฤพov, sa rozdelili dodรกvatelia vody do dvoch skupรญn. Pod pojmom hustota spotrebiteฤพov sa pritom myslรญ poฤet spotrebiteฤพov vyuลพรญvajรบcich sluลพbu premietnutรฝ na dฤบลพku vodรกrenskej siete (osoba/m). Medznรก hodnota, ktorรก oddeฤพuje dve skupiny, sa stanovila na 0,15 osoby/m, a to na zรกklade skutoฤnรฝch vlastnostรญ, ktorรฉ moลพno meraลฅ v praxi. Polovica รบฤastnรญkov tohto prieskumu bola zaradenรก do skupiny dodรกvateฤพov  vidieckeho typu. Tรกto skupina dodรกva vodu prevaลพne vidieckym obciam a moลพno ju charakterizovaลฅ hustotou spotrebiteฤพov niลพลกou ako 0,15 osoby/m. Skupina poskytovateฤพov mestskรฉho typu dodรกva vodu prevaลพne sรญdlam mestskรฉho typu s hustotou spotrebiteฤพov vรคฤลกou ako 0,15 osoby/m.

Do ลกtรบdie sa zahrnuli ukazovatele charakterizujรบce tak dodรกvateฤพskรบ stranu, ako aj spotrebiteฤพskรบ stranu, najmรค parametre vzลฅahujรบce sa na poฤet obyvateฤพov zรกsobovanรฝch vodou a mnoลพstvo predanej vody. Vรฝsledky vรฝpoฤtu ukazuje tab. 3.

Na zรกklade vรฝsledkov vรฝpoฤtu je signifikantnรฝ rozdiel (t = โ€“8,713, sig. = 0,000) v dennej spotrebe vody obyvateฤพov ลพijรบcich v oblasti dodรกvania vody vidieckeho a mestskรฉho typu. V Maฤarsku charakterizuje spotrebiteฤพov v mestskรฝch oblastiach o 29,12 % vyลกลกia dennรก spotreba vody v porovnanรญ so spotrebiteฤพmi vo vidieckych oblastiach.  

Akรฉ sรบ signifikantnรฉ rozdiely medzi definovanรฝmi skupinami dodรกvateฤพov vody? V prรญpade dennej spotreby vody a straty vody z vodovodnej siete (rozdiel medzi vyrobenou a predanou vodou โ€“ mรดลพe byลฅ spรดsobenรฝ technickรฝm stavom, prevรกdzkovรฝmi podmienkami vodovodnej siete ฤi rozdielmi v รบฤtovanรญ spotreby vody) sรบ niลพลกie vo vidieckych oblastiach, v prรญpade spotreby energie premietnutej na predanรบ vodu, v prรญpade dฤบลพky vodovodnej siete na predanรบ vodu a v prรญpade vรฝrobnej kapacity vodรกrne sรบ vo vidieckych oblastiach vyลกลกie.

Proces zmien v spotrebe vody na Slovensku, ktorรฝ Prฤรญk opisuje vo svojej ลกtรบdii, je podobnรฝ procesu v Maฤarsku: spotreba vody od roku 1990 klesรก vo vลกetkรฝch obciach zรกsobovanรฝch vodou z vodovodu, a to napriek skutoฤnosti, ลพe v dรดsledku rozลกรญrenia siete poฤet obyvateฤพov zรกsobovanรฝch vodou stรกle rastie. Podฤพa ลกtรบdie je pokles spotreby vody na Slovensku charakteristickรฝ predovลกetkรฝm pri obciach do 2 000 obyvateฤพov. Tu nรกjdeme aj prรญklady dennej spotreby vody okolo 20 aลพ 30 l na osobu [3], [8]. Spotreba vody redukovanรก na takรบ nรญzku รบroveลˆ vลกak mรดลพe spรดsobiลฅ aj problรฉmy vo vodovodnej a kanalizaฤnej sieti, a to v dรดsledku degradรกcie kvality vody, ฤo si vyลพiada dodatoฤnรฉ prevรกdzkovรฉ nรกklady. Prรญklady na to moลพno nรกjsลฅ aj v Maฤarsku.

Zรกver

Pred skรบmanรญm charakteristiky spotreby vody vo vidieckom a v mestskom prostredรญ sa postavila hypotรฉza, ลพe dediny pรดsobenรญm antropogรฉnneho ekosystรฉmu istรฝm spรดsobom harmonickejลกie zapadajรบ do prรญrodnรฉho prostredia ako mestรก. Tรกto hypotรฉza sa sฤasti preukรกzala v prรญpade, ak je objem spotreby miernejลกรญ, ako je to v mestskom prostredรญ (aj keฤ dรดvody sรบ rรดznorodรฉ), v oblasti technicky vyspelรฝch zariadenรญ sa vลกak v sรบฤasnosti neaplikujรบ vลพdy tie rieลกenia, ktorรฉ najlepลกie vyhovujรบ prostrediu. Pri tรฝchto aglomerรกciรกch s vodovodnou a kanalizaฤnou sieลฅou sa zรกsobovacie systรฉmy  v obciach,  inลกtalovanรฉ regionรกlnymi zdruลพeniami vyznaฤujรบ aj problรฉmom vysokej spotreby energie na ich prevรกdzkovanie. Ich trvalรก udrลพateฤพnosลฅ sa mรดลพe staลฅ nestabilnou aj pre finanฤnรฉ moลพnosti obce, aj z hฤพadiska ลพivotnรฉho prostredia. V malรฝch obciach je preto dรดleลพitรฉ vลพdy preskรบmaลฅ moลพnosลฅ aplikรกcie prรญrodnรฝch metรณd.

Mรกria Miklรณs Eรถrdรถghnรฉ
Autorka pรดsobรญ na Technickej a informaฤnej fakulte Mihรกlya Pollacka Univerzity v Pรฉcsi (PTE PMMIK).

Obrรกzky: autorka

Literatรบra
1.    Beluszky, P.: A piramis aljรกn. Szolgรกltatรกsok โ€“ kereskedelem a (kis)falvakban. Magyar Tudomรกny, 170. รฉvf., pp. 664 โ€“ 671, 2009.
2.    Beluszky, P.: Vรกltozรณ falvaink. Magyarorszรกg falutรญpusai az ezredfordulรณn. Budapest, MTA Tรกrsadalomkutatรณ kรถzpont., pp. 87 โ€“ 103, 2007.
3.    ฤŒermรกkovรก, M. โ€“ Kriลก, J.: Analรฝza spotreby vody vo vidieckych sรญdlach na Slovensku za obdobie rokov 2003 โ€“ 2005. Vodohospodรกrsky spravodajca, pp. 24 โ€“ 25, 2008.
4.    Dรถvรฉnyi, Z.: Telepรผlรฉsrendszer. In: Perczel Gy.: Magyarorszรกg tรกrsadalmi-gazdasรกgi fรถldrajza. Budapest, ELTE Eรถtvรถs Kiadรณ, pp. 521 โ€“ 564, 2003.
5.    Eรถrdรถghnรฉ, M. M.: Vรญzfogyasztรกs โ€“ fenntarthatรณsรกg โ€“ telepรผlรฉsnagysรกg. In: Sipos N. โ€“ Gunszt D.: Interdiszciplinรกris Doktorandusz Konferencia 2012, Pรฉcs, PTE Doktorandusz ร–nkormรกnyzat. pp. 492 โ€“ 503, 2012.
6.    Jorgensen, B. โ€“ Graymore, M. โ€“ O.: Household Water Use Behavior: An Integrated Model. Journal of Environmental Management, pp. 227 โ€“ 236, 2009.
7.    Prฤรญk, M. โ€“ Cvikovรก, K.: Indikรกcia udrลพateฤพnej ลกpecifickej spotreby vody na obyvateฤพa v ลกpecifickรฝch podmienkach sรญdelnรฉho รบtvaru vidieckeho charakteru. Interaktรญvna Konferencia Mladรฝch Vedcov 2013. http://www.preveda.sk/conference/search/?s=Cvikov%C3%A1&submit=
8.    Nรกvrh krajskรฉho plรกnu rozvoja verejnรฝch vodovodov pre รบzemie Nitrianskeho kraja. Nitra, Obvodnรฝ รบrad ลพivotnรฉho prostredia, 2006.
9.    Rudl, J.: Az รบj kisvรกros รฉs a vรกrosi funkciรณk. Fรถldrajzi ร‰rtesรญtล‘, pp. 31 โ€“ 41, 1998.
10.    Wieland, U.: Wasserverbrauch und Abwasserbehandlung in der EU und in den Beitrittslandern
11.    http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-03-013/DE/KS-NQ-03-013-DE.PDF
12.    portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/…/poc_obyv_obce_2010.pdf
13.    http://www.ksh.hu: http://www.ksh.hu/docs/hun/xstadat/xstadat_eves/i_zrk001.html
14.    Valรกลกek J. a kol: Zdravotnotechnickรฉ zariadenia budov, Bratislava: JAGA GROUP, 2005.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v TZB Haustechnik.

Najฤรญtanejลกie