image 95537 25 v1
Galรฉria(6)

Sรกlavรฉ vykurovacie systรฉmy v budove s ฤพahkรฝm obvodovรฝm plรกลกลฅom

Partneri sekcie:

Vรฝskum ukรกzal, ลพe pri sprรกvnej regulรกcii a optimรกlnom nastavenรญ moลพno zabezpeฤiลฅ tepelnรบ pohodu pri aplikรกcii vลกetkรฝch hodnotenรฝch systรฉmov. Cieฤพom ลกtรบdie bolo vyhodnotiลฅ vplyv troch rรดznych sรกlavรฝch vykurovacรญch systรฉmov na tepelnรบ pohodu v experimentรกlnej budove s presklenou fasรกdou. 

obr 2 1
obr 3 1
obr 4 1
budova Energetikum
tab1

Pomocou simulaฤnรฉho programu TRNSYS sa do referenฤnej zรณny aplikovali tri reรกlne sรกlavรฉ vykurovacie systรฉmy โ€“ stropnรฉ vykurovanie, podlahovรฉ vykurovanie a tepelnรก aktivรกcia betรณnovรฉho jadra. Pri sprรกvnom nastavenรญ zรณnovej regulรกcie indikujรบ vรฝsledky podobnรฝ priebeh kriviek vnรบtornรฝch teplรดt, ktorรฝ vลกak ovplyvลˆujรบ klimatickรฉ podmienky danรฉho dลˆa. Parametre prevรกdzky sa mierne lรญลกia v zรกvislosti od akumulaฤnej schopnosti a od ฤasu nรกbehu jednotlivรฉho systรฉmu.

Nรญzkoenergetickรฉ sรกlavรฉ vykurovacie systรฉmy predstavujรบ aktuรกlny trend v oblasti vykurovania a chladenia budov. Vzhฤพadom na ich kompatibilitu so zariadeniami vyuลพรญvajรบcimi obnoviteฤพnรฉ zdroje energie sรบ predurฤenรฉ na inลกtalรกciu v najmodernejลกรญch typoch administratรญvnych objektov, ale aj v rodinnรฝch ฤi bytovรฝch domoch. Navyลกe, v porovnanรญ s klasickรฝmi konvekฤnรฝmi vykurovacรญmi telesami zabezpeฤujรบ rovnomernejลกie rozloลพenie teploty v obytnej zรณne a vyลกลกรญ tepelnรฝ komfort [1]. Prรญspevok sa zaoberรก vplyvom umiestnenia sรกlavรฝch systรฉmov na tepelnรบ pohodu v miestnosti.

Budova s ฤพahkรฝm obvodovรฝm plรกลกลฅom

Referenฤnรฝ objekt Energetikum (obr. 1) je sรบฤasลฅou komplexu budov univerzity Fachhochschule Burgenland v Rakรบsku. Od roku 2015, keฤ bol uvedenรฝ do prevรกdzky, sa vyuลพรญva sรบฤasne na vรฝskum, ako aj na administratรญvne รบฤely univerzity, v rรกmci ktorรฝch slรบลพi ako kancelรกrsky priestor pre zamestnancov vรฝskumu. Objekt bol navrhnutรฝ na vรฝskum vplyvu uลพรญvateฤพov na prevรกdzku budovy a vplyvu systรฉmov techniky prostredia na vnรบtornรฉ prostredie budovy, na vรฝskumnรบ ฤinnosลฅ v oblasti obnoviteฤพnรฝch zdrojov a na sledovanie moลพnostรญ uskladnenia energie v mierke 1 : 1.

Obr. 1 Referenฤný objekt Energetikum je súฤasลฅou komplexu budov univerzity Fachhochschule Burgenland v Rakúsku.

Obr. 1 Referenฤnรฝ objekt Energetikum je sรบฤasลฅou komplexu budov univerzity Fachhochschule Burgenland v Rakรบsku.

Obvodovรฝ plรกลกลฅ budovy

Dvojposchodovรก budova mรก aplikovanรฉ dva typy fasรกdy vzhฤพadom na vylรบฤenie rizika vysokรฝch tepelnรฝch strรกt poฤas vykurovacieho obdobia a na zabezpeฤenie penetrรกcie dostatku prirodzenรฉho svetla. Presklenรฉ prvky fasรกdy sรบ implementovanรฉ v ฤastiach obvodovรฉho plรกลกลฅa orientovanรฝch na juhozรกpad (JZ), severozรกpad (SZ) a na juhovรฝchod (JV), ฤiลพe tam, kde mรดลพu solรกrne zisky znรญลพiลฅ potrebu energie na vykurovanie poฤas chladnรฝch mesiacov.

Vonkajลกie ลพalรบzie majรบ za รบlohu zabrรกniลฅ prehrievaniu interiรฉru v obdobรญ s vysokรฝmi hodnotami slneฤnรฉho ลพiarenia. Severovรฝchodnรก (SV) fasรกda je navrhnutรก zo ลพelezobetรณnovรฝch stien s tepelnou izolรกciou s hrรบbkou 160 mm. Vลกetky transparentnรฉ ฤasti fasรกdy (oknรก, presklenรฉ steny, vstupnรฝ portรกl) tvorรญ izolaฤnรฉ trojsklo. Sรบฤiniteฤพ prestupu tepla jednotlivรฝch prvkov sa pohybuje v rozmedzรญ od 0,79 do 1,10 W/(m2 . K), a to v zรกvislosti od pomeru zasklenej plochy k celkovej ploche povrchu komponentu.

Vykurovanie, chladenie, vetranie a klimatizรกcia v objekte

Ako primรกrny zdroj tepla a chladu pre objekt je inลกtalovanรฉ tepelnรฉ ฤerpadlo zem โ€“ voda. ฤŒerpadlo vyuลพรญva energiu z energetickรฝch koลกov a sond umiestnenรฝch v okolรญ budovy a zo zemnรฉho kolektora umiestnenรฉho pod jej zรกkladmi. Tepelnรฉmu ฤerpadlu sekunduje plynovรฝ kondenzaฤnรฝ kotol, ktorรฝ je v prevรกdzke poฤas obdobรญ, keฤ energia zeme nedokรกลพe pokryลฅ tepelnรฉ straty objektu.

V budove sรบ inลกtalovanรฉ tri nezรกvislรฉ distribuฤnรฉ vykurovacie/chladiace systรฉmy:

  • podlahovรฉ vykurovanie/chladenie s rรบrkami zaliatymi betรณnovou vrstvou, ktorรฉ sรบ izolovanรฉ od betรณnovรฉho jadra;
  • tepelnรก aktivรกcia betรณnovรฉho jadra s rรบrkami umiestnenรฝmi v strede betรณnovรฉho stropu;
  • stropnรฉ sรกlavรฉ vykurovanie s rรบrkami uloลพenรฝmi tesne pod povrchom betรณnovej stropnej konลกtrukcie.

Keฤลพe kaลพdรฝ systรฉm moลพno kontrolovaลฅ individuรกlne, vลกetky tri systรฉmy sa mรดลพu prevรกdzkovaลฅ samostatne alebo sรบฤasne, a to v zรกvislosti od aktuรกlnej potreby. Klimatizaฤnรก jednotka zabezpeฤujรบca adiabatickรฉ chladenie a nรบtenรฉ vetranie objektu je inลกtalovanรก v strojovni. Kaลพdรก kancelรกria mรก individuรกlnu regulรกciu vรฝmeny vzduchu, ktorรก je vybavenรก prรญvodnรฝmi a odvodnรฝmi obdฤบลพnikovรฝmi vรฝustkami.

Simulรกcia referenฤnej zรณny s implementovanรฝmi nรญzkoteplotnรฝmi systรฉmami

Za referenฤnรบ zรณnu sa zvolila kancelรกria s presklenou fasรกdou nachรกdzajรบca sa na druhom poschodรญ. Dรดvodom bola vyhovujรบca plocha (24,5 m2), obsadenosลฅ (2 osoby) a orientรกcia s pomerne stabilnรฝmi solรกrnymi ziskami poฤas celรฉho roka (JZ). V miestnosti prebiehajรบ zรกroveลˆ merania parametrov vnรบtornรฉho prostredia a inลกtalovanรฝch systรฉmov techniky budov, ktorรฉ budรบ slรบลพiลฅ na validรกciu modelu. Danรฉ referenฤnรฉ obdobie (25. aลพ 29. 3. TMY2 pre mesto Graz, obr. 2) sa zvolilo preto, ลพe regulรกcia systรฉmov je v tomto obdobรญ najproblematickejลกia.

Obr. 3 Porovnanie kriviek teploty vnútorného vzduchu pri troch sálavých systémoch

Obr. 2 Klimatickรฉ podmienky โ€“ TRNSys weather data pre mesto Graz

Inลกtalovanรฉ systรฉmy a ich regulรกcia

Do simulaฤnรฉho modelu sa postupne implementovali tri vykurovacie systรฉmy s parametrami reรกlne nainลกtalovanรฝch systรฉmov v miestnosti (tab. 1). V realite beลพia vลกetky tri systรฉmy simultรกnne na zรกklade riadiaceho algoritmu od firmy SIEMENS. V simulaฤnom modeli bude ich vplyv na tepelnรบ pohodu vyjadrenรฝ poฤas ich individuรกlnej prevรกdzky.

PI regulรกtor sa pouลพil na minimalizovanie kolรญsania teploty vnรบtornรฉho vzduchu a jej udrลพiavanie okolo hodnoty 21 ยฐC poฤas pracovnรฉho dลˆa a 16 ยฐC poฤas noฤnรฉho รบtlmu. Akฤnou veliฤinou je teplota prรญvodu teplonosnej lรกtky, ktorรบ moลพno zรณnovo regulovaลฅ trojcestnรฝm rozdeฤพovacรญm ventilom spรกjajรบcim obtok a spiatoฤku.

Tab. 1 Parametre implementovaných sálavých systémov v referenฤnej zóne

Potrebnรก vรฝmena vzduchu (maximรกlne 4 h-1) sa zabezpeฤuje nรบtenรฝm prรญvodom vzduchu a mรดลพe sa meniลฅ v zรกvislosti od koncentrรกcie CO2 v miestnosti. Keฤลพe poฤas dnรญ s vysokรฝmi hodnotami slneฤnej radiรกcie nastรกvalo aj vo vykurovacom obdobรญ prehrievanie miestnosti, ventilรกcia sa pouลพila aj na jej dochladzovanie. Teplotu privรกdzanรฉho vzduchu bolo moลพnรฉ spojito meniลฅ v rozmedzรญ od 17 do 21 ยฐC.

Externรฉ ลพalรบzie s tieniacim sรบฤiniteฤพom 0,2 sa automaticky ovlรกdajรบ na zรกklade intenzity slneฤnรฉho ลพiarenia, ฤo prispieva k ochrane miestnosti pred nadmernรฝmi solรกrnymi ziskami.
Vลกetky regulaฤnรฉ stratรฉgie a nastavovanรฉ hodnoty sa aplikovali s prihliadnutรญm na skutoฤnรฉ moลพnosti systรฉmu, ktorรฉho prevรกdzka sa dlhodobo monitorovala. Nastavenie kontrolnรฝch stratรฉgiรญ sa vybralo ako optimรกlne spomedzi ลกtyroch variรกciรญ [2].

Vรฝsledky poฤรญtaฤovรฝch simulรกciรญ

Vลกetky tri systรฉmy dokรกลพu zabezpeฤiลฅ v simulovanom referenฤnom obdobรญ pri sprรกvnom nastavenรญ regulรกcie a prevรกdzky systรฉmu tepelnรบ pohodu (obr. 3) [3]. Rozdiely v priebehu teplotnej krivky sรบ minimรกlne, sรบ vลกak zaznamenanรฉ rozdiely vyplรฝvajรบce z odliลกnej dฤบลพky nรกbehu systรฉmov a rรดznej akumulaฤnej schopnosti.

Obr. 3 Porovnanie kriviek teploty vnútorného vzduchu pri troch sálavých systémoch

Obr. 3 Porovnanie kriviek teploty vnรบtornรฉho vzduchu pri troch sรกlavรฝch systรฉmoch

Diskusia

V prรญpade podlahovรฉho vykurovania moลพno zaznamenaลฅ rรฝchlejลกรญ nรกbeh poฤas dลˆa s nรญzkymi solรกrnymi ziskami a niลพลกou teplotou. Pokles teploty v priebehu noฤnรฉho รบtlmu je vลกak vรฝraznejลกรญ ako pri ostatnรฝch dvoch systรฉmoch.

ฤŒerpadlรก sรบ v prevรกdzke poฤas 24 aลพ 26 % referenฤnej ฤasovej periรณdy. Podlahovรฉ vykurovanie si vyลพaduje najmenลกรญ ฤas prevรกdzky ฤerpadiel, v prรญpade aktivรกcie betรณnovรฉho jadra bola prevรกdzka ฤerpadla najspojitejลกia, ฤo vyplรฝva z akumulaฤnej schopnosti systรฉmu (obr. 4). Teplota prรญvodu sa mierne lรญลกila v zรกvislosti od vonkajลกรญch podmienok. Tepelnรก aktivรกcia betรณnovรฉho jadra si najdlhลกie udrลพiavala teplotu poฤas noฤnรฉho รบtlmu, keฤ ฤerpadlรก neboli v prevรกdzke a prietok v systรฉme bol nulovรฝ.

Obr. 4 Prevádzkové parametre troch sálavých systémov

Obr. 4 Prevรกdzkovรฉ parametre troch sรกlavรฝch systรฉmov

Zรกver

Aplikรกcia sรกlavรฝch vykurovacรญch systรฉmov v objektoch s ฤพahkรฝm obvodovรฝm plรกลกลฅom, kde solรกrne zisky vรฝrazne ovplyvลˆujรบ tepelnรบ bilanciu v miestnostiach, sa ฤasto povaลพuje za diskutabilnรบ. Napriek tomu vรฝsledky simulรกciรญ indikujรบ pomerne dobrรบ tepelnรบ stabilitu referenฤnej miestnosti, a to aj poฤas obdobia s niลพลกรญmi teplotami vonkajลกieho vzduchu a pomerne vysokรฝmi, avลกak nestรกlymi hodnotami intenzity slneฤnรฉho ลพiarenia. Pri sprรกvnej regulรกcii a optimรกlnom nastavenรญ moลพno zabezpeฤiลฅ tepelnรบ pohodu pri aplikรกcii vลกetkรฝch hodnotenรฝch systรฉmov โ€“ pri podlahovom vykurovanรญ, stropnom vykurovanรญ aj tepelnej aktivรกcii betรณnovรฉho jadra.

Prรกca bola podporenรก Agentรบrou na podporu vรฝskumu a vรฝvoja na zรกklade Zmluvy ฤ. DS-2016-0030 a Ministerstvom ลกkolstva, vedy, vรฝskumu a ลกportu SR v rรกmci grantu VEGA 1/0807/17.

Ing. Ema Nรฉmethovรก
Autorka pรดsobรญ na Katedre TZB na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.
Recenzoval: prof. Ing. Duลกan Petrรกลก, PhD.

Obrรกzky: autorka

Literatรบra
1. Babiak, J. โ€“ Olesen, B. W., Petrรกลก, D.: Low Temperature Heating and High Temperature Cooling. REHVA Guidebook No 7: Rehva Brussels, 2007.
2. Nรฉmethovรก, E. โ€“ Petrรกลก, D. โ€“ Stutterecker, W. โ€“ Schoberer, T.: Indoor environment challenges in a new type office building โ€“ case study. In E-NOVA 2016: Internationaler Kongress. Nachhaltige Technologien. Pinkafeld, ร–sterreich, 24. und 25. November 2016. 1. vyd. Graz : Leykam Buchverlagsgesellschaft, 2016, S. 177 โ€“ 187.
3. STN EN 15251: 2007 Vstupnรฉ parametre vnรบtornรฉho prostredia na nรกvrh a hodnotenie energetickej hospodรกrnosti budov zameranรฉ na kvalitu vnรบtornรฉho vzduchu, tepelnรฉ prostredie, osvetlenie a hluk. 2008.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 4/2017.

Najฤรญtanejลกie