Sanácia strešných plášťov
Asi poznáte tú klasifikáciu plochých striech, do ktorej prenikol čierny humor – podľa nej sa ploché strechy delia na strechy, ktoré pretekajú ihneď, a na strechy, ktoré pretekajú neskôr. Dnes však toto zveličenie nemá opodstatnenie. Navyše, ani poučenejšia verejnosť už s týmto klišé nie celkom súhlasí.
V súčasnosti, vzhľadom na jestvujúce dostupné materiály a úroveň technických znalostí problému, by teoreticky spomenuté nepríjemnosti s plochými strechami už nemuseli nastať, samozrejme, za predpokladu, že sa vždy zvolia správne materiály, zloženie a spôsob ich zabudovania. Navyše, ustavične bojujeme s určitým dedičstvom minulosti (mám na mysli technologický neporiadok a nie vždy žiaducu improvizáciu).
Vzhľadom na uvedené príčiny máme stále veľa práce so sanáciami starších plochých strešných plášťov, ktorým sa budeme venovať aj v tomto príspevku. Ide o pomerne komplikovanú tému, najmä pre variabilitu existujúcich stavebných konštrukcií, okrajové podmienky, ale aj so zreteľom na variabilitu technológií, ktoré možno pri tej-ktorej sanácii zvoliť.
Východiská
Druhý krok
Účelom prieskumu je určiť skutočný stav vyhotovenia strešného plášťa. Pomerne často sa ukáže, že skutočné provedenie daného strešného plášťa sa odlišuje oproti zachovanej projektovej alebo stavebnej dokumentácii. Zisťuje sa rozsah existujúcich porúch strešného plášťa a ich následkov, ako aj okrajové podmienky – tepelno-vlhkostné namáhanie interiérov pod strešným plášťom, kategorizácia podľa vonkajších klimatických podmienok, stav súvrstvia pod krytinou, t. j. únosnosť či súdržnosť prípadných betónových poterov a mazanín pre prípadné kotvenie, degradácia jednotlivých vrstiev, súdržnosť výskyt vrás a v neposlednom rade vlhkosť jednotlivých relevantných vrstiev skladby strešného plášťa.
Projekt by nemal chýbať
Pri výberovom konaní odporúčam prizvať odbornú pomoc, ktorá vylúči technicky nevhodné varianty. Prax ukazuje, že takmer nevyhnutné je zabezpečiť pri realizácii technický dozor investora.
Výber variantov
Oveľa jednoduchšia situácia vzniká pri tzv. jednoplášťovej strešnej konštrukcii, t. j. bez odvetrávanej vzduchovej medzery a – predpokladajme – s klasickým poradím vrstiev. Vtedy je okrem stavu vlhkosti jednotlivých vrstiev plášťa, na základe ktorého sa rozhoduje napr. o demontáži existujúcej tepelnej izolácie, dôležitá najmä súdržnosť, jednotlivých vrstiev. Je podstatná vtedy, keď budete voliť natavované alebo lepené, alebo samolepiace systémy celého súvrstvia. Rozumie sa tým buď vrstva vodotesnej izolácie, alebo systém tepelnej izolácie vrátane vodotesnej, vopred kašírovanej vo výrobni, prípadne bezprostredne na mieste, napr. samolepiacimi pásmi alebo všeobecne povlakmi. Ak by sa súvrstvie ukázalo ako málo súdržné, bude nutné demontovať ho až na podklad, ktorý je súdržný, alebo pristúpiť k mechanicky kotvenému systému sanácie strešného plášťa. V tomto prípade treba mechanicky kotviť do dostatočne súdržných a únosných vrstiev. Vykoná sa tzv. skúška trhom, ktorú zvyčajne uskutoční vybraný dodávateľ predpísaných kotiev. Podstatný je výpočet sania tlaku vetra v súvislosti s výsledkom skúšky trhom a množstvo kotiev na jednotlivých oblastiach zaťaženia strechy.
Voľba tepelnej izolácie
Z uvedených možností sa v súčasnosti najčastejšie používa penový polystyrén a minerálne vláknité tepelné izolácie. Minerálne vláknité izolácie sú vhodnejšie na menej stabilné a nerovné podklady, majú vyššiu schopnosť redistribuovať vodnú paru, sú objemovo stabilné v čase. Ich určitou nevýhodou aj napriek ich, dnes už štandardnej hydrofobizačnej úprave je predsa len vyššia nasiakavosť, ktorá vyžaduje vyšší stupeň etapovosti a pozornosti pri kladení. Výhodou dosiek z penového polystyrénu je zväčša nižšia cena, nižšia nasiakavosť a vyššia kompaktnosť, umožňujúca použitie napr. samolepiacich vrstiev. Nevýhodou je tuhosť dosiek v prípade nestabilného a nerovného podkladu, nižšia difúzna vodivosť často vyžadujúca mikroventilačné úpravy systémy a v neposlednom rade nižšia odolnosť proti požiaru. Pravda je, že najmä vzhľadom na cenu a jednoduchšie spracovanie sa v súčasnosti pri sanácii štandardných plochých striech nad obytnými budovami viac používa tepelná izolácia z penového polystyrénu. Obidva najčastejšie používané spomínané typy tepelnej izolácie možno použiť aj vo variante tzv. spádových klinov, t. j. vopred narezaných dosiek v spáde, ktoré môžu slúžiť aj na nové spádovanie existujúceho strešného plášťa. Výhodné je to pri konštrukciách s menej zložitou geometriou.
Vodotesné izolácie
Zostávajú teda iba tzv. povlakové izolácie, ktoré sa vyrábajú priemyselne vo forme pásov alebo tzv. fólií, zvyčajne v zvitkoch. Asi všetci poznáte klasické asfaltové lepenky. Tento názov, ktorý používa verejnosť, je však mierne zavádzajúci, pretože v skutočnosti ide o tzv. ťažké asfaltové pásy. Vysvetľovať názvoslovie však nie je v tomto prípade naším cieľom. To, čo si väčšina verejnosti predstavuje pod pojmom asfaltový pás alebo asfaltová lepenka, je zväčša výrobok z oxidovaného asfaltu. Tieto materiály mnohé roky pomerne dobre slúžili, ak boli dobre spracované, no mali aj svoje nedostatky. Medzi ne patrila najmä malá prieťažnosť, ktorá sa neskôr prejavovala prasklinami v neodborne riešených detailoch. A opäť čosi nechávam stranou. V tomto prípade sú to prípadné chyby, príčinou vzniku ktorých bola nedostatočná údržba alebo nedodržanie technologických postupov pri ich výrobe.
Vývoj ďalej smeroval k tzv. modifikovaným asfaltovým pásom; najskôr to boli pásy typu APP, neskôr SBS. Oba typy sa vyznačujú zvýšenou prieťažnosťou. APP (ataktický polypropylén) sa vyznačuje prevládajúcou plastickou deformáciou, SBS zasa (styrénbutadiénstyrén) elastickou deformáciou. V našich podmienkach s nižšími zápornými aj kladnými teplotami vonkajšej klímy je najvhodnejšia najmä modifikácia typu SBS.
Druhým variantom povlakových krytín sú syntetické fólie. S rozvojom chemického priemyslu sa objavil celý rad variantov chemického zloženia syntetických fólií. Na plochých strechách sú v súčasnosti najrozšírenejšie fólie typu PVC-P, v minulosti známe ako mPVC. Tieto fólie môže kvalifikovaný personál pomerne dobre spracovať a sú najlacnejšie. Pri lacnejších typoch sa však môžu objaviť problémy so stabilitou pri expozícii UV žiarenia, no všeobecne sú pomerne vyhovujúce. Zdá sa, že vyšším vývojovým stupňom, ktorému možno predpovedať pomerne značné rozšírenie, sú polyolefinické fólie; na strešné plášte sa zväčša používajú fólie s označením TPO (termoplastický polyolefín) alebo FPO (flexibilný polyolefín). Tieto materiály sú stálejšie, neobsahujú zmäkčovadlá, majú väčšiu stabilitu v súvislosti s pôsobením UV žiarenia, no dajú sa menej lahko spracovať a sú drahšie. Netreba zabúdať ani na výrobky typu ECB (etylén co-polymérbitúmen), ktoré tiež majú svoje miesto na trhu, alebo OCB (olefín co-polymérbitúmen), čo je iné vývojové štádium s veľmi približne podobným princípom. Gumené fólie typu EPDM (etylénpropyléndienmonomér) sa na bytových objektoch vyskytujú pomerne zriedka. Zvyšok radšej kvôli prehľadnosti neuvádzam.
Za i proti
Naopak, nevýhodou asfaltových pásov je vyššia plošná hmotnosť a ich viacej komplikovaný transport. Zo statického hľadiska však rozdiel 2,5 až 3,5 kg/m2 zrejme nehrá až takú úlohu. Výhodou asfaltových pásov typu SBS je elasticita a širšie možnosti pri spracovaní; týka sa to tak spôsobov kotvenia k podkladu (natavovanie, lepenie, samolepiace úpravy), ako aj podmienok pri spracovaní. Navyše, keďže existuje veľké množstvo firiem schopných pracovať s týmito pásmi, zvyšuje sa možnosť výberu.
Ivan Misar
FOTO: Autor
Autor je vedúci technického oddelenia Icopal, s. r. o. v Českej republike. Spolupracuje so spoločnosťou A.W. A. L., s. r. o., ktorá sa zaoberá expertno-poradenskou činnosťou so zameraním na stavebnú fyziku a stavebné izolácie. Autor je tiež členom českej technicko-normalizačnej komisie TNK 65 – Izolácie stavieb.