Simulovanie dennรฉho svetla v umelej oblohe
Ide o nรกzov unikรกtneho vedeckรฉho projektu, na ktorom sa podieฤพajรบ pracovnรญci รSTARCH SAV (รstav stavebnรญctva a architektรบry Slovenskej akadรฉmie vied) a Katedry konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorรฝ finanฤne podporila Agentรบra na podporu vรฝskumu a vรฝvoja.
Od minulosti po sรบฤasnosลฅ
Norma STN 730580, ktorรก sa na Slovensku vyuลพรญva na posรบdenie vyhovujรบceho dennรฉho osvetlenia v budovรกch, je platnรก na naลกom รบzemรญ uลพ od roku 1986. Ako okrajovรก podmienka hodnotenia sa prijal model rovnomerne zamraฤenej oblohy, ktorรฝ bol odporuฤenรฝ CIE ako medzinรกrodnรฝ ลกtandard vonkajลกรญch svetelnรฝch podmienok eลกte v roku 1955. Mรดลพeme povedaลฅ, ลพe spomenutรก norma a hodnotenie dennรฉho osvetlenia รบplne nezohฤพadลujรบ trendy sรบฤasnej doby a potrebu zniลพovaลฅ energetickรบ nรกroฤnosลฅ stavieb. Podฤพa tohto typu oblohy sa dรก hodnotiลฅ dennรฉ osvetlenie v budovรกch pri najnepriaznivejลกรญch podmienkach, nedokรกลพeme vลกak pomocou takรฉhoto modelu hodnotiลฅ dennรฉ osvetlenie poฤas celรฉho roku. V roku 1997 slovenskรญ vedci v spoluprรกci so zahraniฤnรฝmi kolegami vyvinuli koncept pรคtnรกstich typov oblรดh, ktorรฉ lepลกie vystihujรบ premenlivรฉ svetelnรฉ exteriรฉrovรฉ podmienky.
Dennรฉ osvetlenie interiรฉrov sa v sรบฤasnosti navrhuje a vyhodnocuje vรฝpoฤtom alebo meranรญm pri ลกtandardnรฝch podmienkach rovnomerne zamraฤenej oblohy. Vรฝpoฤtovรฉ programy pracujรบ s troma zloลพkami osvetlenia โ oblohovou, vonkajลกou reflexnou a vnรบtornou reflexnou. Algoritmy integrujรบ รบrovne oblohovรฝch jasov v priestorovom uhle vymedzenom plochou okennรฝch otvorov, ฤรญm sa zรญskava osvetlenosลฅ. Pri vรฝpoฤtoch dennej osvetlenosti sa vyuลพรญvajรบ profesijne orientovanรฉ programy, napr. OSV (SK), DEN (CZ), WDLS (CZ), ADELINE (USA), AGI32 (USA), VELUX (DK), Relux (CH), alebo simulaฤnรฉ balรญky, napr. RADIANCE (USA), ESP-r (UK), EnergyPlus (CND). Vลกeobecne platรญ, ลพe vรฝsledky vรฝpoฤtu mnoลพstva oblohovรฉho svetla pri podmienkach CIE zamraฤenej oblohy zรญskanรฉ rรดznymi programami sรบ podobnรฉ. Znaฤnรฉ rozdiely moลพno oฤakรกvaลฅ pri zohฤพadnenรญ inรฝch oblohovรฝch situรกciรญ, ako aj pri vรฝpoฤte mnoลพstva svetla odrazenรฉho od vonkajลกรญch prekรกลพok a zohฤพadnenรญ vplyvu interreflexie, keฤลพe kaลพdรฝ program vyuลพรญva inรฉ vstupnรฉ รบdaje a inรฉ algoritmy. To mรดลพe spรดsobiลฅ, ลพe vรฝsledky vรฝpoฤtov dennรฉho osvetlenia z dvoch programov sa nedajรบ porovnaลฅ a vzรกjomne verifikovaลฅ, prรญpadne sa nedajรบ spoฤพahlivo vyhodnotiลฅ v miestnostiach so zloลพitejลกou geometriou vnรบtornรฉho priestoru a komplikovanรฝmi odrazmi v interiรฉri a v okolรญ budovy.
Na preukรกzanie presnosti vรฝpoฤtov dennej osvetlenosti a verifikรกciu vรฝsledkov z vรฝpoฤtovรฝch programov moลพno pouลพiลฅ modelovรฉ merania (obr. 1). Keฤลพe sa podmienky dennej osvetlenosti poฤas dลa neustรกle menia, mali by sa realizovaลฅ merania v rรดznych situรกciรกch. Vzhฤพadom na to, ลพe norma poลพaduje zabezpeฤiลฅ vyhovujรบcu osvetlenosลฅ, len keฤ je zamraฤenรฉ, merania by sa mali robiลฅ vtedy, keฤ takรฉto situรกcie v exteriรฉri nastanรบ. To mรดลพe spรดsobiลฅ vรกลพne problรฉmy v beลพnej praxi, pretoลพe je ลฅaลพkรฉ vystihnรบลฅ normovรฉ svetelnรฉ podmienky. V sรบฤasnosti je na Slovensku podฤพa STN 73 0580 platnรฝ normovanรฝ model rozloลพenia oblohovรฝch jasov podฤพa CIE rovnomerne zamraฤenej oblohy. Na zรกklade dlhodobรฝch meranรญ sa preukรกzalo, ลพe vรฝskyt tรฝchto situรกciรญ je na Slovensku dominantnรฝ v mesiacoch november, december, januรกr a februรกr (Kittler a kol., 2001).
Obr. 1 Modelovรฉ meranie pod umelou oblohou (http://www.cardiff.ac.uk/archi/skydome)
Aby sa prediลกlo spomรญnanรฝm problรฉmom pri interpretรกcii vรฝsledkov vรฝpoฤtov, na renomovanรฝch univerzitรกch v zahraniฤรญ (napr. v Turรญne, Lausanne, Cardiffe (obr. 1 a obr. 2), Limelette) sa prevรกdzkujรบ umelรฉ oblohy. Nรกjdeme ich vลกak aj v sรบkromnรฝch firmรกch (napr. Bartenbach LichtLabor v Aldrans). Pri zadefinovanรฝch oblohovรฝch podmienkach tak moลพno meraลฅ interiรฉrovรบ osvetlenosลฅ. Kaลพdรฉ takรฉto zariadenie vyลพaduje splnenie nรกroฤnej รบlohy, a to napodobenie rozloลพenia jasu na typickรฝch oblohรกch.
Obr. 2 Model mestskej ฤasti pod umelou oblohou (http://www.cardiff.ac.uk/archi/skydome)
Vรฝhodou umelรฝch oblรดh je, ลพe vลพdy poskytujรบ stabilnรฉ, navzรกjom porovnateฤพnรฉ exteriรฉrovรฉ podmienky na modelovรฉ merania, umoลพลujรบ zmeraลฅ dennรบ osvetlenosลฅ aj v prรญpadoch, keฤ sa ลกtandardnรฝmi spรดsobmi nedรก vypoฤรญtaลฅ, a dovoฤพujรบ skรบmaลฅ vplyvy geometrie priestoru, stavebnรฝch konลกtrukciรญ a presvetฤพovacรญch prvkov na distribรบciu svetla vo vnรบtornom priestore. V zahraniฤรญ je pouลพรญvanie modelovรฝch meranรญ pod umelou oblohou pomerne rozลกรญrene (obr. 3)
Obr. 3 Situรกcia z Hong Kongu ako model pod umelou oblohou a v realite (http://www.cardiff.ac.uk/archi/skydome_applications)
Hlavnรฝ cieฤพ projektu
V รSTARCH SAV v Bratislave sa od roku 1968 nachรกdza a je v prevรกdzke umelรก obloha hemisfรฉrickรฉho tvaru s priemerom 8 m, unikรกtne laboratรณrne zariadenie na simulovanie oblohovรฝch jasov (obr. 4). Toto simulaฤnรฉ zariadenie pozostรกva zo ลพelezobetรณnovej kupoly tvoriacej oblohovรบ hemisfรฉru, ktorรก mรก na vnรบtornom povrchu ลกpeciรกlnu svetlorozptyฤพujรบcu omietku. Kupola je nasvecovanรก z podlahy scรฉnickรฝmi svietidlami s klasickรฝmi ลพiarovkami s vysokou spotrebou energie. V jej strede sa nachรกdza pracovnรฝ stรดl na osadenie modelu miestnosti, sรบboru objektov alebo inรฉho zariadenia. V umelej oblohe v รSTARCH SAV moลพno v sรบฤasnosti simulovaลฅ ลกtandardnรฉ podmienky CIE rovnomerne zamraฤenej oblohy, rovnorodej a CIE jasnej oblohy (Kittler 1974).
Obr. 4 Umelรก obloha v รSTARCH SAV v Bratislave
Hlavnรฝm cieฤพom projektu je vyrieลกenie nasvietenia vnรบtornรฉho povrchu kupoly tak, aby sa dosiahlo rozloลพenie oblohovรฝch jasov podฤพa ISO 15469:2004, t. j. 15 typov oblรดh, aby sa znรญลพila spotreba prevรกdzkovej elektrickej energie a osadenรญm novรฝch LED svietidiel sa simulovalo svetlo, ktorรฉho spektrรกlne zloลพenie sa viac priblรญลพi dennรฉmu svetlu (Mรกcha, 2013).
V sรบฤasnosti sa pripravuje znenie novej eurรณpskej normy tรฝkajรบcej sa dennรฉho osvetlenia budov, do ktorรฉho za Slovenskรบ republiku aktรญvne prispievajรบ aj ฤlenovia tohto projektu. Podฤพa tejto novej normy bude jedna z moลพnostรญ verifikรกcie dennรฉho osvetlenia v budovรกch aj jeho simulovanie pod umelou oblohou. Zvlรกdnutรญm tejto nรกroฤnej รบlohy zรญska Slovensko jeden z najdokonalejลกรญch simulรกtorov dennรฉho osvetlenia so svetovรฝmi parametrami. Architekti a projektanti si budรบ mรดcลฅ v projektovej fรกze variantnรฝm spรดsobom pod umelou oblohou overiลฅ vhodnosลฅ svojho nรกvrhu, a to na modeloch v zmenลกenej mierke reprezentujรบcich reรกlny stav. Dokรกลพu tak vฤas korigovaลฅ chybnรฉ rozhodnutia. ล tudenti Stavebnej fakulty, Fakulty architektรบry budรบ mรดcลฅ poฤas svojho ลกtรบdia vyuลพรญvaลฅ simulรกtor na prehฤบbenie vedomostรญ zo stavebnej fyziky a tieลพ rieลกiลฅ ฤiastkovรฉ รบlohy doktorandskรฝch dizertaฤnรฝch prรกc, prรญpadne vรฝskumnรฝch prรกc spojenรฝch s dennรฝm osvetlenรญm budov.
Zรกver
Vรฝvoj rieลกenรญ v oblasti stavebnej fyziky naznaฤuje, ลพe ฤรญm viac sa budรบ presadzovaลฅ vรฝsledky, ktorรฉ lepลกie vyuลพรญvajรบ prรญrodnรฉ zdroje, tรฝm budรบ budovy hospodรกrnejลกie pri nakladanรญ s energiami a poskytnรบ svojim uลพรญvateฤพom zdravรฉ podmienky na prรกcu a pobyt. Svetelnรฉ podmienky v prรญrode sa vyznaฤujรบ neustรกlou premenlivosลฅou a รบlohou akademickรฝch pracovรญsk je hฤพadaลฅ spรดsoby, ako ฤo najlepลกie vyuลพiลฅ to, ฤo nรกm prรญroda poskytuje. Ukazuje sa, ลพe jednou z ciest, ako tento cieฤพ naplniลฅ, je maลฅ systรฉm reprezentantov svetelnรฝch podmienok, ktorรฝ sa bude vyuลพรญvaลฅ pri projektovanรญ. Umelรฉ oblohy a oblohovรฉ simulรกtory v tomto prรญpade poskytujรบ moลพnosti na rieลกenie รบloh tam, kde sรบ vรฝpoฤtovรฉ programy neefektรญvne.
Poฤakovanie
Prรญspevok vznikol za podpory projektu APVV-0118-12.
Vedeckรฝ tรญm
Doc. Ing. Darula Stanislav, CSc., ukonฤil ลกtรบdium v odbore pozemnรฉ stavby na SvF SVล T v Bratislave v r. 1976. V roku 1994 zรญskal vedeckรฝ titul CSc. Je vedรบcim oddelenia stavebnej fyziky na รSTARCH SAV v Bratislave. Zaoberรก sa vรฝskumom dostupnosti dennรฉho svetla, jeho vyuลพitรญm na tvorbu zdravรฉho a energeticky efektรญvneho prostredia v budovรกch, ลกtandardizรกciou, nรกvrhom a hodnotenรญm dennรฉho osvetlenia budov.
Doc. Ing. Richard Kittler, DrSc., ukonฤil ลกtรบdium na Fakulte architektรบry a pozemnรฉho staviteฤพstva SVล T v odbore Pozemnรฉ stavby a architektรบra v r. 1953. Bol zodpovednรฝ za vybudovanie svetelnotechnickรฉho laboratรณria a je autorom pรดvodnรฉho rieลกenia umelej oblohy na รSTARCH SAV v Bratislave. Je celosvetovo uznรกvanรฝm vedcom a odbornรญkom v oblasti dennรฉho osvetlenia budov. V roku 2007 mu na generรกlnom zasadnutรญ CIE v Pekingu bola udelenรก Wyszeckรฉho cena za mimoriadny a dlhoroฤnรฝ prรญnos v zรกkladnom vรฝskume. Napรญsal niekoฤพko knรญh o dennom osvetlenรญ budov, vyuลพรญvanรญ dennรฉho osvetlenia a slneฤnรฉho ลพiarenia, ktorรฉ sa stali uฤebnรฝmi textami. Pรดsobil ako vysokoลกkolskรฝ pedagรณg na domรกcich a zahraniฤnรฝch univerzitรกch.
RNDr. Ladislav Kรณmar, PhD., ukonฤil ลกtรบdium v odbore fyzika na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenskรฉho v Bratislave v r. 2006. V roku 2010 zรญskal vedeckรฝ titul PhD. a akademickรฝ titul RNDr. V oblasti svetelnej techniky sa venuje rozptylu elektromagnetickรฉho ลพiarenia v atmosfรฉre Zeme, modelovaniu oblohovรฝch jasov, dostupnosti dennรฉho svetla v interiรฉroch a pasรญvnym osvetฤพovacรญm systรฉmom. Okrajovo sa venuje ลกtรบdiu svetelnรฉho zneฤistenia a charakterizรกcii atmosfรฉrickรฝch aerosรณlov.
Ing. Marek Mรกcha ukonฤil ลกtรบdium v odbore svetelnรก technika na FEI STU v Bratislave v r. 2009. Je mladรฝ pracovnรญk so skรบsenosลฅami v oblasti nรกvrhu LED svietidiel, vรฝskumu ich optickรฝch vlastnostรญ, fotometrie, poฤรญtaฤovรฉho modelovania svietivosti svietidiel a nรกvrhu a hodnotenia umelรฉho osvetlenia v budovรกch. M. Mรกcha je tieลพ aktรญvnym ฤlenom CIE technickej komisie TC1-69: Colour Rendition by White Light Sources a predsedom technickej normalizaฤnej komisie TK 108 Svetlo a osvetlenie.
Ing. Hanuliak Peter, PhD. ukonฤil ลกtรบdia na SvF STU v Bratislave v odbore Pozemnรฉ stavby v r. 2006. Dizertaฤnรบ prรกcu obhรกjil na SvF STU v Bratislave v r. 2012. Pracuje ako odbornรฝ asistent na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb SvF STU v Bratislave. Jeho profesijnรฝ zรกujem sa sรบstreฤuje na rieลกenie รบloh v oblasti simulovania dennรฉho osvetlenia v budovรกch, hodnotenia vizuรกlnych a nevizuรกlnych รบฤinkov svetla na ฤพudskรฝ organizmus a experimentรกlne merania dennรฉho osvetlenia. Spolupracoval na vedeckom projekte APVV 0150-10.
Ing. Fabian Miroslav ukonฤil ลกtรบdium na SvF STU v Bratislave v odbore Pozemnรฉ stavby v r. 2011. V sรบฤasnosti je doktorandom na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb SvF STU v Bratislave. Projektuje aj v oblasti stavebnej fyziky, kde sa sรบstreฤuje najmรค na oblasลฅ dennรฉho osvetlenia. Bol na ลกtudijnom pobyte na univerzite v Innsbrucku a absolvoval niekoฤพkomesaฤnรบ stรกลพ na Univerzite v Kyoto v Japonsku. Spolupracoval a spolupracuje na viacerรฝch vedeckรฝch projektoch (APVV SKโCZ-0015-09, VEGA 2/0029/11, APVV 0118-12) a je ฤlen Slovak Mirror group, ktorรก sa vyjadruje k zneniu novej eurรณpskej normy pre dennรฉ osvetlenie budov za Slovenskรบ republiku.
Literatรบra
ISO 15469:2004(E)/CIE S 011/E:2003. Spatial Distribution of Daylight – CIE Standard General Sky. Geneva: ISO, Vienna: CIE.
Kittler R. New artificial overcast and clear sky with artificial sun for daylight research. Light. Res. and Technol., roฤ. 1974, ฤ. 4, s. 227-229.
KITTLER, Richard – DARULA, Stanislav – KAMBEZIDIS, Harry – BARTZOKAS, Aristides. Daylight climate specification based on Athens and Bratislava data. Zbor. The 9th European Lighting Conf. Lux Europa 2001, Reykjavik. 2001, s. 442โ449.
Mรกcha, M. Moลพnosti vรฝpoฤtovej simulรกcie rozloลพenia jasov na osvetlenej hemisfรฉre. Zbornรญk z 20. medzinรกrodnej konferencie Svetlo 2013, Podbanskรฉ 2013, s. 102-105.
STN 73 0580 Dennรฉ osvetlenie budov, 1987