Skúsenosti so zavádzaním systému energetického manažérstva podľa ISO 50001

Smernica EP a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti nadobudla v Maďarsku účinnosť zákonom o energetickej efektívnosti č. LVII z 22. mája 2015. Podľa neho je veľký podnik povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu aspoň raz za štyri roky (prvý audit bolo potrebné vykonať do 5. decembra 2015).

Veľké podniky, ktoré zaviedli a certifikovali systém energetického manažérstva podľa medzinárodnej normy EN ISO 50001, však neboli povinné vykonať audit, ak predložili certifikáciu o zavedení systému energetického manažérstva, čo, prirodzene, urýchlilo zavádzanie týchto systémov.

Aj v Maďarsku sa podniky snažili zavádzať systémy riadenia podľa noriem ISO 9001 a ISO 14001. Keď si potom veľké podniky mohli podľa zákona o energetickej efektívnosti vybrať medzi povinným energetickým auditom a systémom energetického manažmentu, hľadali odpoveď na otázku, čo bude pre nich jednoduchšie a lacnejšie.

Majú zavádzať systém energetického manažmentu samostatne alebo integrovane s inými systémami riadenia? Napriek tomu, že veľa podnikov, vychádzajúc z vlastného záujmu a aj zo zodpovednosti za ochranu životného prostredia, hľadalo aj bez zákona možnosti zníženia spotreby energie, veľa podnikov chcelo, naopak, vykonávať povinné audity čo najjednoduchšie a najlacnejšie.

Povinnosti veľkých podnikov a kontrola energetických auditov

Zákon o energetickej efektívnosti prijatý v Maďarsku (ďalej len „zákon“) pridelil na dosiahnutie v ňom stanovených cieľov úlohy aj vláde a Maďarskej agentúre na reguláciu energetiky (ďalej len „agentúra“). Agentúra má okrem iného za úlohu viesť a aktualizovať zoznam veľkých podnikov a energetických audítorov.

Veľké podniky sa musia každý rok prihlásiť do zoznamu a zaplatiť registračný poplatok 100 000 maďarských forintov (zhruba 300 eur). Takisto audítori musia žiadať o registráciu a zaplatiť poplatok (poplatok za registráciu pre fyzickú osobu je 50 000 maďarských forintov/155 eur, pre právnickú osobu 200 000 forintov/620 eur v zmysle vyhlášky predsedu agentúry č. 16/2018).

Prečítajte si tiež: Príklady riešení energetického manažmentu

Zaregistrovaní audítori musia následne platiť ročne registračný poplatok (pre fyzickú osobu je vo výške 20 000 forintov/62 eur, pre právnickú osobu 200 000 forintov/620 eur). Na základe registrácie, každoročného prihlásenia a zaplatenia registračného poplatku potom agentúra pravidelne aktualizuje a zverejňuje zoznam veľkých podnikov a energetických audítorov na svojej webovej stránke.

Ako vidieť z tab. 1, počet zaregistrovaných podnikov klesal, pričom dôvodom bolo najmä zanedbanie povinností zo strany podnikov. Niektoré si mysleli, že sa stačí registrovať štvorročne, v roku prípravy auditov. Neregistrované podniky dostali upozornenia, že nesplnili zákonom stanovenú úlohu.

Našli sa aj také podniky, ktoré nereagovali ani na upozornenie, tie dostali pokutu v sume 2,5 mil. forintov (zhruba 7 800 eur) a audit si museli dať urobiť do 180 dní od doručenia rozhodnutia o pokute. Veľa podnikov sa tak registruje dodatočne a snaží sa urobiť audit v rámci danej lehoty.

Počet registrovaných audítorov vzrástol, ale niektoré právnické osoby sa z dôvodu pomerne vysokej registračnej ceny zriekli vykonávania energetických auditov a nezaregistrovali sa.

Zavádzanie systémov energetického manažérstva

Prístup vrcholového manažmentu k zavádzaniu systému energetického manažmentu

Prístup k zavádzaniu systému energetického manažmentu, ako aj vykonávanie energetických auditov závisí od vrcholového manažmentu. Norma ISO 50001 kladie veľký dôraz na prístup vrcholového manažmentu k hospodáreniu s energiou, pričom mu dáva tieto úlohy:

1. Vrcholový manažment musí preukázať svoj záväzok podporovať EnMS a sústavne zlepšovať jeho účinnosť.
2. Vrcholový manažment musí vymenovať zástupcu manažmentu so zodpovedajúcimi zručnosťami, kompetentnosťou a právomocami.
3. Vrcholový manažment musí definovať energetickú politiku, ktorá bude konkrétne vyjadrovať záväzok organizácie zlepšiť hospodárenie s energiou.

Prístupy sú rôzne. Graf na obr. 1, ktorý som publikoval už pred tromi rokmi [2] a predstavuje výsledok vlastného hodnotenia dvoch podnikov, je ešte stále aktuálny. Dotazník na takéto hodnotenie bol vypracovaný na získanie informácií o postoji podnikového vrcholového manažmentu k energetickému manažmentu.

Obsahuje 42 otázok, ktoré sú rozdelené do piatich okruhov:

1. začlenenie energetickej efektívnosti do systému riadenia firmy,
2. rozhodovanie v hospodárení s energiou založené na faktoch,
3. ciele a akčné plány,
4. adekvátne zaisťovanie zdrojov na zvýšenie efektívnosti využitia energie,
5. kvantifikácia a znázornenie dosiahnutých výsledkov.

Na obr. 1 sú krajné príklady vyhodnotenia dotazníkov, ktoré sú charakteristické aj dnes. Vyhodnotenie odpovedí ukazuje súčasný postoj manažmentu k hospodáreniu s energiou a zároveň umožňuje určiť prvé opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti s nízkymi nákladmi a s premysleným zavedením energetického manažmentu.

Úlohy organizácie pri zavádzaní systému energetického manažmentu

Úlohy organizácií pri zavádzaní systému energetického manažmentu definuje norma ISO 50001 (na príprave publikovania modifikovanej normy EN ISO 50001: 2018 v maďarčine pracuje odborná skupina, podľa plánu by mala byť norma uverejnená približne v čase vyjdenia tohto čísla časopisu).

Organizácia musí okrem iného:
a) analyzovať používanie energie a jej spotrebu na základe merania a ďalších údajov,
b) identifikovať oblasti s významným používaním energie na základe analýzy,
c) identifikovať, určiť priority a zaznamenávať príležitosti na zlepšenie hospodárenia s energiou.

Aj v rámci merania spotreby energie majú podniky rôzny prístup. Niektoré začali identifikovať procesy a zariadenia, ktoré významne ovplyvňujú spotrebu energie, a realizovať príslušné merania. Sú však aj také podniky, ktoré okrem fakturačného meracieho prístroja nemajú žiadne iné meracie zariadenia.

Zákon síce poveril predsedu agentúry, aby určil miesto a spôsob merania spotreby energie u spotrebiteľov, ten túto úlohu však dosiaľ nesplnil – a ani by nebolo logické určiť v legislatíve miesto a spôsob merania spotreby energie v rámci konkrétneho podniku.

Plánovanie v rámci systémov energetického manažérstva

Proces energetického plánovania je definovaný v norme – plánovanie sa musí vykonávať v súlade s energetickou politikou a musí sa tiež zdokumentovať. Zároveň má smerovať k vykonávaniu činností, ktoré sústavne zlepšujú hospodárenie s energiou.

K tomuto pridáme dôležitú poznámku, že plánovanie by sa malo uskutočniť na základe podrobného energetického auditu (obr. 2). Dôležitosť energetického auditu potvrdzuje aj základný postup prípravy zavedenia systému energetického manažérstva. Už pri stanovení energetickej politiky, v jej zahrnutých uskutočniteľných cieľoch, treba poznať energetický systém podniku.

Úlohou energetického auditu je potom analýza spotreby a využitia energie (stanovenie tzv. východiskového stavu), identifikovanie oblastí s významnou spotrebou a využitím energie (tzn. identifikovanie potenciálu úspor/priorít), stanovenie ukazovateľov energetickej náročnosti a energetických cieľov, cieľových hodnôt a akčných plánov na ich plnenie, zaisťovanie periodických predikcií spotrieb a využitia energie (čím sa umožňuje efektívne plánovanie investícií smerom k zlepšovaniu), zvažovanie spotreby energie v rámci rozhodovacieho procesu na obstarávanie produktov, služieb a iného technického vybavenia.

Záver

V Maďarsku je väčšina certifikačných orgánov ISO 50001 akreditovaná v iných štátoch a pôsobí medzinárodne. Iba menšina z nich je akreditovaná v Maďarsku. Prípravou na vytváranie, dokumentovanie, zavedenie a udržiavanie systému energetického manažmentu sa zaoberajú vo veľkom počte aj domáce spoločnosti.

Väčšina z nich sa však špecializovala na prípravu už skôr zavedených systémov riadenia, takže je dobrá v príprave dokumentácie, no často sa stáva, že nevenuje dostatočnú pozornosť energetickému auditu, čo by malo byť základom plánovania.

Znalosť organizácie, ktorá pripravuje klientov na zavádzanie systému energetického manažmentu, sa pritom odzrkadľuje nielen na zdokumentovaní, ale hlavne na výsledkoch zavedeného systému. Na úspešnú prípravu systému energetického manažmentu je navyše potrebná spolupráca energetikov a odborníkov na zavedenie riadiacich systémov.

Pritom treba zdôrazniť, že systém energetického manažmentu považujeme za efektívny vtedy, keď je vytvorený na báze dobrého energetického auditu.

Príspevok bol prednesený na konferencii Energetický manažment 2019.

Literatúra

1. Magyar, J.: Systém energetického manažérstva – krok za krokom k úsporám. In: Konferencia Energetická efektívnosť do roku 2020 SIEA, Trnava, 09. – 10. 12. 2014.
2. Zsebik A.: Zníženie nákladov na energiu v priemyselnom podniku cez efektívny energeticky manažment. In: 2. vedecko-odborná konferencia Energetický manažment 2016.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 2/2019.