Solรกrna ลกkola pre Kargyak v Himalรกjach
Galรฉria(9)

Solรกrna ลกkola pre Kargyak v Himalรกjach

Partneri sekcie:

Projekt Solรกrna ลกkola pre Kargyak mรก zaistiลฅ vzdelanie deลฅom zย izolovanej himalรกjskej dediny, situovanej vย nadmorskej vรฝลกke 4ย 200โ€‰m n. m. Vย rรกmci projektu sa navrhla aย realizovala aj energeticky sebestaฤnรก budova ลกkoly. Na jej vรฝstavbu sa pouลพili takmer vรฝhradne lokรกlne dostupnรฉ prรญrodnรฉ materiรกly aย vลกetky prรกce sa vykonรกvali vย sรบlade sย prรญrodou, to znamenรก bez pouลพitia mechanizรกcie, len sย vyuลพitรญm sรญl ฤพudรญ aย zvierat. ล kola sa odovzdala do uลพรญvania vย septembri roku 2008 aย mรก za sebou prvรฝ rok prevรกdzky vrรกtane zimnรฉho obdobia, poฤas ktorรฉho vonkajลกie teploty vย noci klesali aลพ na โ€“40 ยฐC.

Ciele projektu
Projekt ลกkoly vย Kargyaku vznikol ako reakcia na vysokรบ mieru negramotnosti vย รบdolรญ Lung Nag, presnejลกie vย odฤพahlej horskej dedinke Kargyak aย okolรญ, vย oblasti Ladak aย Zanskar vย ลกtรกte Dลพammu aย Kaลกmรญr vย indickรฝch Himalรกjach. Vย obci nie je aย nikdy nebola ลกkola, ani vย nej neprebiehala sรบvislรก ลกkolskรก vรฝuฤba, takลพe negramotnosลฅ tu dosahuje aลพ 90 percent. Vย ลกkole sa majรบ vzdelรกvaลฅ predovลกetkรฝm deti zย dedinky Kargyak, ale slรบลพi aj deลฅom zย okolitรฝch dedรญn aย dospelรฝm.

Donedรกvna bola situรกcia vย dedine takรก, ลพe ak rodiฤia chceli svojim deลฅom zaistiลฅ zรกkladnรฉ vzdelanie, museli ich poslaลฅ do vzdialenรฝch internรกtnych ลกkรดl vย mestรกch. Tieto deti sa domov dostรกvali len poฤas prรกzdnin alebo vรดbec aย po absolvovanรญ ลกkoly sa do dediny spravidla nevrรกtili, pretoลพe tu nenaลกli uplatnenie aย ich rodinnรฉ aย sociรกlne vรคzby sa naruลกili. Vย dedine ostรกvali len ฤพudia sย minimรกlnym vzdelanรญm. Keฤลพe vย horizonte desiatich rokov plรกnuje indickรก vlรกda postaviลฅ vย dedine cestu โ€“ jednu zย hlavnรฝch budรบcich komunikรกciรญ cez hory โ€“ bude potrebnรฉ, aby ฤพudia vย oblasti mali aspoลˆ zรกkladnรฉ vzdelanie aย boli schopnรญ obstรกลฅ vย novom aย cudzom svete.

ล kola umoลพnรญ miestnym deลฅom udrลพaลฅ kontakt sย vlastnou kultรบrou, rodinami aย susedmi aย vฤaka dosiahnutรฉmu vzdelaniu im snรกฤ pomรดลพe nรกjsลฅ si aj kvalitnรฉ uplatnenie aย nebudรบ ฤalej odsรบdenรฉ vykonรกvaลฅ iba podradnรฉ prรกce.

Dedinka Kargyak sa nachรกdza vย zrรกลพkovom tieni vย oblasti vysokohorskej pรบลกte, vย nadmorskej vรฝลกke 4ย 200โ€‰m n. m. Vzdialenosลฅ dediny kย najbliลพลกej ceste je tri dni chรดdze. Vรคฤลกina obyvateฤพov je zรกvislรก od pestovania zรกkladnรฝch plodรญn aย chovu oviec aย jakov. Rodiny sรบ ekonomicky iย energeticky sebestaฤnรฉ, ale vegetaฤnรฉ obdobie je tu veฤพmi krรกtke (maximรกlne 5 mesiacov). Deti preto poฤas leta, keฤ treba urobiลฅ maximum pre zaistenie obลพivy rodiny, musia pomรกhaลฅ rodiฤom na poliach. Vyuฤovanie mรก zย tohto dรดvodu prebiehaลฅ hlavne vย zimnom obdobรญ.

ฤŽalลกรญm cieฤพom projektu bolo overiลฅ novรฉ prรญstupy kย vรฝstavbe budov vo vysokohorskรฝch podmienkach aย odovzdaลฅ skรบsenosti miestnym pracovnรญkom, aby boli oย niekoฤพko rokov schopnรญ sami postaviลฅ stavby podobnรฉho typu, vychรกdzajรบce zย miestnych stavebnรฝch tradรญciรญ, reลกpektujรบce tradiฤnรบ architektรบru, materiรกยญly aย technolรณgie a,ย navyลกe, prinรกลกajรบce vรฝrazne vyลกลกรญ uลพรญvateฤพskรฝ komfort aย niลพลกiu energetickรบ nรกroฤnosลฅ.

Projekt smeruje aj kย osvojeniu skรบsenostรญ sย riadenรญm aย sprรกvou ลกkoly โ€“ predpokladรก sa, ลพe vย obdobรญ zhruba piatich rokov by miestna samosprรกva mala byลฅ schopnรก ลกkolu prevรกdzkovaลฅ sama bez akejkoฤพvek ฤalลกej pomoci. Projekt okrem toho vย tejto oblasti prispieva kย propagรกcii stavieb podobnรฉho typu aย vย ลกkole zรญskanรฉ vedomosti zasa umoลพnia miestnym obyvateฤพom lepลกie chรกpaลฅ hodnotu prรญrodnรฝch zdrojov aย efektรญvne ich vyuลพรญvaลฅ bez doterajลกieho plytvania. Budova ลกkoly sa eลกte vyuลพรญva aj ako spoloฤenskรฉ centrum aย priestor pre zasadania miestnej rady.

Zรกkladnรก myลกlienka projektu solรกrnej ลกkoly sa formulovala uลพ vย rรกmci diplomovej prรกce J. Tilingera. Na tรบto prรกcu nadviazalo doktorandskรฉ ลกtรบdium na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty ฤŒVUT vย Prahe, kde sa vย rรกmci doktorandskรฝch aktivรญt pod vedenรญm ลกkoliteฤพa doc.ย Ing.ย Frantiลกka Kulhรกnka, CSc., koncepcia rieลกenia podrobne rozpracovala, pripravila sa potrebnรก technickรก dokumentรกcia aย nasledovala aj vรฝstavba objektu ลกkoly.

Solรกrny sklenรญk
Stavebnรฝm prรกcam predchรกdzal prieskum klimatickรฝch podmienok, ktorรฝ potvrdil, ลพe Kargyak je vhodnรฝm miestom na vรฝstavbu budovy vyuลพรญvajรบcej slneฤnรบ energiu. Vย jeseni 2006 tu postavili pokusnรฝ solรกrny sklenรญk sย cieฤพom overiลฅ spoluprรกcu sย dedinฤanmi aย tieลพ otestovaลฅ vyuลพitie solรกrnej energie na vyhrievanie sklenรญka. Iลกlo vย ลˆom vลกak aj oย overenie kvality miestneho stavebnรฉho materiรกlu aย realizaฤnรฝ test predpokladanรฝch stavebnรฝch technolรณgiรญ. Jednรฝm zย dรดvodov vรฝstavby sklenรญka bolo tieลพ zaistiลฅ zdroje ฤerstvej zeleniny vย zimnom obdobรญ.

Hodnoty teplรดt nameranรฝch vย sklenรญku ukรกzali vhodnosลฅ koncepฤnรฉho iย konลกtrukฤnรฉho rieลกenia sklenรญka aj pri teplotรกch hlboko pod bodom mrazu. Pri vonkajลกej teplote โ€“27 ยฐC teplota vย sklenรญku neklesla pod โ€“2 ยฐC aย aj vo veฤพmi chladnรฝch dลˆoch priemernรก teplota vย interiรฉri sklenรญka ostรกvala nad bodom mrazu. Sklenรญk od svojho uvedenia do uลพรญvania funguje nepretrลพite aย bezporuchovo.

Architektonickรฉ aย konลกtrukฤnรฉ rieลกenie objektu ลกkoly
ล kolu od samotnรฉho zaฤiatku koncipovali ako energeticky sebestaฤnรฝ objekt, to znamenรก ako budovu, ktorรก na svoju prevรกdzku potrebuje minimรกlne mnoลพstvo energie, aย navyลกe si tรบto energiu zaisลฅuje sama aย nepouลพรญva nijakรฉ externรฉ energetickรฉ zdroje.

Dispoziฤne je ลกkola prรญzemnรฝ, ฤiastoฤne podpivniฤenรฝ objekt sย troma triedami, chodbou, zรกdverรญm aย sociรกlnym zariadenรญm. Princรญp vykurovania budovy je zaloลพenรฝ na vyuลพitรญ extrรฉmnej intenzity slneฤnej radiรกcie, cirkulรกcii vzduchu vo vnรบtornรฝch priestoroch aย vysokej tepelnej akumulรกcii samotnej konลกtrukcie budovy.
Konลกtrukcia budovy solรกrnej ลกkoly je navrhnutรก tak, aby vyuลพรญvala energiu priameho slneฤnรฉho ลพiarenia. Zaistenie tepelnej pohody ลกkoly prostrednรญctvom slneฤnej radiรกcie umoลพnilo najmรค to, ลพe dedina sa nachรกdza vย nadmorskej vรฝลกke 4ย 200โ€‰m n. m. Atmosfรฉra je tu mimoriadne ฤistรก aย priemer slneฤnรฝch dnรญ vย roku je viac neลพ 300 (รบdaj prevzatรฝ zย dรกt meteorologickej stanice LeDeG vย Lehu).


Obr. 2: Solรกrny sklenรญk

Priestor ลกkoly sa vyhrieva slneฤnรฝm ลพiarenรญm prechรกdzajรบcim zasklenou juลพnou fasรกdou. Okrem toho sa vyuลพรญva prirodzenรก cirkulรกcia vzduchu vo vnรบtornรฝch priestoroch โ€“ teplotu interiรฉru moลพno poฤas dลˆa regulovaลฅ pomocou ventilaฤnรฝch prieduchov. Celรฝ systรฉm vykurovania aย vetrania nemรก nijakรฉ aktรญvne prvky, ani inรฉ technickรฉ zariadenia aย pre svoje potreby jednoduchรฝm spรดsobom vyuลพรญva samospรกdovรบ cirkulรกciu.

Slneฤnรก energia zaisลฅuje okrem vykurovania budovy aj jej zรกsobovanie elektrinou, ktorรก sa pouลพรญva na svietenie (okruh 12 aย 230 V) aย napรกjanie rozliฤnรฝch elektrickรฝch spotrebiฤov (vrรกtane vรฝpoฤtovej techniky). Na streche budovy sรบ umiestnenรฉ solรกrne panely poskytujรบce na miestne pomery รบctyhodnรฝ ลกpiฤkovรฝ vรฝkon 800 W, ktorรฝ bez problรฉmov pokrรฝva energetickรฉ nรกroky ลกkoly. Jedinou nevรฝhodou tohto rieลกenia je nedostatoฤnรฉ dobรญjanie akumulรกtorovรฝch batรฉriรญ vย noci aย pri obฤasnรฝch nepriaznivรฝch klimatickรฝch podmienkach sย nedostatoฤnรฝm slneฤnรฝm ลพiarenรญm poฤas dลˆa. Zย tรฝchto dรดvodov sa vย lete 2009 pri objekte inลกtalovala malรก veternรก elektrรกreลˆ so ลกpiฤkovรฝm vรฝkonom 400 W, ktorรก zaistรญ zรกsobovanie energetickรฉho systรฉmu aj za uvedenรฝch nepriaznivรฝch podmienok.


Obr. 3: Priebeh teplรดt v solรกrnom sklenรญku (ฤervenou sรบ oznaฤenรฉ teploty v interiรฉri, ฤiernou priebeh vonkajลกรญch teplรดt)


Obr. 6: Charakteristickรฝ priebeh teplรดt v budove ลกkoly

Zรกkladnรบ hmotu objektu tvoria dva kvรกdre. Juลพnรก stena je skosenรก aย zย 86 percent zasklenรก. Objekt je zaloลพenรฝ na zรกkladovรฝch pรกsoch zย kamennรฉho muriva. Zvislรฉ nosnรฉ konลกtrukcie budovy tvorรญ obvodovรก stena zย lomovรฉho kameลˆa, vย interiรฉri sa zvislรฉ nosnรฉ konลกtrukcie redukovali na drevenรฉ stฤบpy. Prieฤky sa vymurovali zย nepรกlenรฝch tehรกl.

Obvodovรฝ plรกลกลฅ budovy tvorรญ nosnรก ฤasลฅ zย riadkovรฉho kamennรฉho muriva aย vnรบtornรก akumulaฤnรก ฤasลฅ zย nepรกlenรฝch tehรกl. Do priestoru medzi tieto dve vrstvy muriva sa vloลพila izolaฤnรก vrstva zo slamy.
Streลกnรก konลกtrukcia je modifikovanou tradiฤnou konลกtrukciou zastreลกenia, skladbu tvoria stropnรฉ trรกmy (zย guฤพatiny โ€“ topoฤพa aย vล•by), prรบtie aย slama. Hydroizolรกcia strechy je zaistenรก vrstvou รญlu sย nevyhnutnรฝm spรกdom hornรฉho povrchu aย chrรกnenou pred vysychanรญm vrstvou zeminy.

Stavebnรฝ kameลˆ sa lรกmal aย opracรบval priamo na mieste stavby, nepรกlenรฉ tehly (1 kus sย hmotnosลฅou asi 25โ€‰kg) sa vyrรกbali na blรญzkom nรกlezisku รญlu metรณdou zohฤพadลˆujรบcou miestne podmienky. Vรฝrobe nepรกlenรฝch tehรกl predchรกdzal podrobnรฝ prieskum miestnych materiรกlovรฝch zdrojov (nรกlezรญsk รญlu) aย overenie ich materiรกlovรฉho zloลพenia vrรกtane experimentรกlneho overenia mechanickรฝch vlastnostรญ vzoriek tehรกl vย laboratรณriรกch Stavebnej fakulty ฤŒVUT vย Prahe. Transport tehรกl na stavbu zabezpeฤili kone, osly aย jaky.

Prevaลพnรก ฤasลฅ stavebnรฉho materiรกlu bola dostupnรก priamo vย dedine (kameลˆ, slama aย รญl na vรฝrobu nepรกlenรฝch tehรกl) alebo vย jej najbliลพลกom okolรญ (maximรกlna vzdialenosลฅ zdroja surovรญn od staveniska nepresiahla hodnotu jednรฉho kilometra), ostatnรฝ materiรกl (drevo, sklo) sa doviezol pomocou konรญ alebo dopravil ฤพudskรฝmi silami vย zime po zamrznutej rieke โ€“ tรฝmto spรดsobom sa naprรญklad zo vzdialenosti 50 kilometrov dopravovali drevenรฉ stฤบpy aย stropnรฉ trรกmy. Vลกetky stavebnรฉ prรกce sa robili ruฤne, bez pouลพitia akejkoฤพvek mechanizรกcie.

Priebeh vรฝstavby ลกkoly
Vย lete 2006 Obฤianske zdruลพenie Surya, ktorรฉ sa zaloลพilo kvรดli vybudovaniu solรกrnej ลกkoly vย Kargyaku, uzatvorilo sย dedinฤanmi dohodu oย stavbe ลกkoly. Vย tom istom roku sa zaฤalo vย prenajatรฝch priestoroch provizรณrne vyuฤovanie, ktorรฉ od jari 2007 nepretrลพite pokraฤuje.

Vo februรกri 2007 sa zย dediny Iฤar dopravili do Kargyaku po zamrznutej rieke drevenรฉ prvky na konลกtrukciu zastreลกenia ลกkoly. Zรกroveลˆ sa vย tom istom ฤase overila funkฤnosลฅ sklenรญka, skompletizovali sa รบdaje oย sledovanรฝch teplotรกch aย spresnil sa poฤet detรญ, ktorรฉ budรบ ลกkolu navลกtevovaลฅ.

Na jar 2007 sa pokraฤovalo sย dopravou stavebnรฉho nรกradia, stavebnรฉho dreva aย zรกsob pre pracovnรญkov ลพijรบcich vย dedine. Samotnรญ dedinฤania majรบ vย projekte presne zakotvenรฉ zmluvnรฉ povinnosti. Stavebnรฉ aktivity sa zaฤali na jar zemnรฝmi prรกcami na vybranom pozemku nad dedinou aย poฤas leta 2007 sa ruฤne pripravili vรฝkopy vย rozsahu asi 1ย 200 m3 kamenitej zeminy aย zรกklady, postavili sa tri opornรฉ mรบry zย lomovรฉho kameลˆa sย celkovou dฤบลพkou 120 metrov. Zรกroveลˆ sa optimalizovanรฝm tradiฤnรฝm postupom vyrobilo 1ย 000 kusov nepรกlenรฝch tehรกl za pouลพitia formy 20 ร— 20 ร— 40 cm. Tieto tehly sa na jeseลˆ 2007 dopravili na stavenisko.

Vย roku 2008 sa vย stavebnรฝch prรกcach pokraฤovalo. Stavebnรก sezรณna sa zaฤala vย jรบni aย pracovalo sa aลพ do konca septembra. Vย tomto obdobรญ na stavbe pracovalo 29 nepรกlskych aย 9 indickรฝch robotnรญkov. Okrem toho sa na nej poฤas dvoch poslednรฝch rokov vystriedalo pribliลพne 80 dobrovoฤพnรญkov zย ฤŒeskej republiky, ale aj z inรฝch krajรญn (napr. ล vajฤiarska, Poฤพska, Francรบzska, USA). Miestni obyvatelia pracovali pri preprave stavebnรฉho materiรกlu zรญskavanรฉho zo zdrojov vย okolรญ, vรฝrobe tehรกl, lรกmanรญ aย doprave kameลˆa urฤenรฉho na dlaลพby aย krytie atรญk. ฤŽalej zaistili dodรกvky dostupnรฝch miestnych surovรญn pouลพรญvanรฝch pri prรญprave stavebnรฝch materiรกlov.

Skรบsenosti zรญskanรฉ pri konลกtrukcii aย vรฝstavbe sklenรญka sa uplatnili aj pri vรฝstavbe ลกkoly, ktorรก sa dokonฤila vย septembri 2008, aย odvtedy preลกla viac-menej bezproblรฉmovo zaลฅaลพkรกvacou zimnou skรบลกkou. Aj poฤas mrazivรฝch zimnรฝch nocรญ bรฝva nadrรกnom vย triedach 12 ยฐC aย za priaznivรฝch slneฤnรฝch podmienok poฤas dลˆa teplota stรบpne na prรญjemnรฝch 18 aลพ 23 stupลˆov.

Zรกver
Budova solรกrnej ลกkoly vย Kargyaku po roku pouลพรญvania ukazuje reรกlnosลฅ zรกmeru vybudovaลฅ vo vysokohorskom prostredรญ energeticky sebestaฤnรฝ objekt sย minimรกlnymi poลพiadavkami na spotrebu energie. Objekt sa vybudoval sย pouลพitรญm tradiฤnรฝch miestnych materiรกlov aย technolรณgiรญ aย sย reลกpektom kย tradiฤnej architektรบre.

Solรกrna energia zaisลฅuje elektrinu aj vykurovanie budovy vย rozsahu potrebnom na prevรกdzkovanie ลกkoly.

Vย prรญpade extrรฉmnych klimatickรฝch podmienok sa vyuลพรญva aj prรบd zย novoinลกtalovanej veternej elektrรกrne, prรญpadne sa vย rannรฝch hodinรกch ลกkola krรกtkodobo vykรบri beลพne pouลพรญvanou plechovou pecou, spaฤพujรบcou suลกenรฝ jaฤรญ trus. Vnรบtornรฉ prostredie ลกkoly je vรฝrazne lepลกie ako vย tradiฤnรฝch obydliach miestnych obyvateฤพov, kde sa na varenie aย vykurovanie pouลพรญvajรบ plechovรฉ pece aย na ich zapรกlenie dokonca petrolej. Vย dรดsledku jeho nedokonalรฉho spaฤพovania aย nedostatoฤnรฉho vetrania sรบ miestnosti zvyฤajne veฤพmi zadymenรฉ, odhliadnuc od nepriaznivรฉho vplyvu spaฤพovania petroleja na ลพivotnรฉ prostredie.

Novovzniknutรก budova ลกkoly by mala slรบลพiลฅ ako prototyp ฤalลกรญch podobnรฝch stavieb vย tejto oblasti aย zรกroveลˆ ako dรดkaz, ลพe takรฝto typ budov moลพno stavaลฅ aj vย klimaticky podobnรฝch oblastiach โ€“ zรกkladnรฝm predpokladom je vลกak vysokรฝ poฤet slneฤnรฝch dnรญ aย malรฉ mnoลพstvo daลพฤovรฝch zrรกลพok. Podobnรฝ postup vรฝstavby moลพno pouลพiลฅ aj pri ฤalลกรญch obytnรฝch budovรกch, priฤom materiรกly sa dajรบ nahradiลฅ inรฝmi sย potrebnรฝmi technickรฝmi vlastnosลฅami.

Poznatky zรญskanรฉ pri vรฝstavbe mรดลพu miestni obyvatelia aplikovaลฅ aj pri rekonลกtrukciรกch ฤi vรฝstavbe novรฝch domov. Mimochodom, solรกrny sklenรญk uลพ ako model poslรบลพil pre podobnรฉ stavby vย niekoฤพkรฝch ฤalลกรญch dedinรกch.

Obฤianske zdruลพenie Surya celรบ stavbu realizovalo zo sponzorskรฝch darov aย dobrovoฤพnรฝch prรญspevkov. Rovnakรฝm spรดsobom vย sรบฤasnosti financuje aj prevรกdzku ลกkoly vrรกtane jej vybavenia, ลกkolskรฝch pomรดcok aย platov miestnych iย ฤeskรฝch uฤiteฤพov.

Solรกrna ลกkola vย Kargyaku je vย sรบฤasnosti jedinou ลกkolou vย regiรณne sย bezproblรฉmovou celoroฤnou prevรกdzkou. Veฤพmi intenzรญvne sa vyuลพรญva ako miesto vรฝuฤby nielen detรญ, ale aj zรกkladnรฉho vzdelรกvania dospelรฝch obyvateฤพov Kargyaku aย jeho ลกirokรฉho okolia.

Ing. Jan Tilinger, doc. Ing. Frantiลกek Kulhรกnek, CSc, Stavebnรก fakulta ฤŒVUT v Prahe

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v kniลพnej publikรกcii Stavebnรญcka roฤenka 2010.

Najฤรญtanejลกie