Solรกrna ลกkola pre Kargyak v Himalรกjach
Projekt Solรกrna ลกkola pre Kargyak mรก zaistiลฅ vzdelanie deลฅom zย izolovanej himalรกjskej dediny, situovanej vย nadmorskej vรฝลกke 4ย 200โm n. m. Vย rรกmci projektu sa navrhla aย realizovala aj energeticky sebestaฤnรก budova ลกkoly. Na jej vรฝstavbu sa pouลพili takmer vรฝhradne lokรกlne dostupnรฉ prรญrodnรฉ materiรกly aย vลกetky prรกce sa vykonรกvali vย sรบlade sย prรญrodou, to znamenรก bez pouลพitia mechanizรกcie, len sย vyuลพitรญm sรญl ฤพudรญ aย zvierat. ล kola sa odovzdala do uลพรญvania vย septembri roku 2008 aย mรก za sebou prvรฝ rok prevรกdzky vrรกtane zimnรฉho obdobia, poฤas ktorรฉho vonkajลกie teploty vย noci klesali aลพ na โ40 ยฐC.
Ciele projektuProjekt ลกkoly vย Kargyaku vznikol ako reakcia na vysokรบ mieru negramotnosti vย รบdolรญ Lung Nag, presnejลกie vย odฤพahlej horskej dedinke Kargyak aย okolรญ, vย oblasti Ladak aย Zanskar vย ลกtรกte Dลพammu aย Kaลกmรญr vย indickรฝch Himalรกjach. Vย obci nie je aย nikdy nebola ลกkola, ani vย nej neprebiehala sรบvislรก ลกkolskรก vรฝuฤba, takลพe negramotnosลฅ tu dosahuje aลพ 90 percent. Vย ลกkole sa majรบ vzdelรกvaลฅ predovลกetkรฝm deti zย dedinky Kargyak, ale slรบลพi aj deลฅom zย okolitรฝch dedรญn aย dospelรฝm.
Donedรกvna bola situรกcia vย dedine takรก, ลพe ak rodiฤia chceli svojim deลฅom zaistiลฅ zรกkladnรฉ vzdelanie, museli ich poslaลฅ do vzdialenรฝch internรกtnych ลกkรดl vย mestรกch. Tieto deti sa domov dostรกvali len poฤas prรกzdnin alebo vรดbec aย po absolvovanรญ ลกkoly sa do dediny spravidla nevrรกtili, pretoลพe tu nenaลกli uplatnenie aย ich rodinnรฉ aย sociรกlne vรคzby sa naruลกili. Vย dedine ostรกvali len ฤพudia sย minimรกlnym vzdelanรญm. Keฤลพe vย horizonte desiatich rokov plรกnuje indickรก vlรกda postaviลฅ vย dedine cestu โ jednu zย hlavnรฝch budรบcich komunikรกciรญ cez hory โ bude potrebnรฉ, aby ฤพudia vย oblasti mali aspoล zรกkladnรฉ vzdelanie aย boli schopnรญ obstรกลฅ vย novom aย cudzom svete.
ล kola umoลพnรญ miestnym deลฅom udrลพaลฅ kontakt sย vlastnou kultรบrou, rodinami aย susedmi aย vฤaka dosiahnutรฉmu vzdelaniu im snรกฤ pomรดลพe nรกjsลฅ si aj kvalitnรฉ uplatnenie aย nebudรบ ฤalej odsรบdenรฉ vykonรกvaลฅ iba podradnรฉ prรกce.
Dedinka Kargyak sa nachรกdza vย zrรกลพkovom tieni vย oblasti vysokohorskej pรบลกte, vย nadmorskej vรฝลกke 4ย 200โm n. m. Vzdialenosลฅ dediny kย najbliลพลกej ceste je tri dni chรดdze. Vรคฤลกina obyvateฤพov je zรกvislรก od pestovania zรกkladnรฝch plodรญn aย chovu oviec aย jakov. Rodiny sรบ ekonomicky iย energeticky sebestaฤnรฉ, ale vegetaฤnรฉ obdobie je tu veฤพmi krรกtke (maximรกlne 5 mesiacov). Deti preto poฤas leta, keฤ treba urobiลฅ maximum pre zaistenie obลพivy rodiny, musia pomรกhaลฅ rodiฤom na poliach. Vyuฤovanie mรก zย tohto dรดvodu prebiehaลฅ hlavne vย zimnom obdobรญ.
ฤalลกรญm cieฤพom projektu bolo overiลฅ novรฉ prรญstupy kย vรฝstavbe budov vo vysokohorskรฝch podmienkach aย odovzdaลฅ skรบsenosti miestnym pracovnรญkom, aby boli oย niekoฤพko rokov schopnรญ sami postaviลฅ stavby podobnรฉho typu, vychรกdzajรบce zย miestnych stavebnรฝch tradรญciรญ, reลกpektujรบce tradiฤnรบ architektรบru, materiรกยญly aย technolรณgie a,ย navyลกe, prinรกลกajรบce vรฝrazne vyลกลกรญ uลพรญvateฤพskรฝ komfort aย niลพลกiu energetickรบ nรกroฤnosลฅ.
Projekt smeruje aj kย osvojeniu skรบsenostรญ sย riadenรญm aย sprรกvou ลกkoly โ predpokladรก sa, ลพe vย obdobรญ zhruba piatich rokov by miestna samosprรกva mala byลฅ schopnรก ลกkolu prevรกdzkovaลฅ sama bez akejkoฤพvek ฤalลกej pomoci. Projekt okrem toho vย tejto oblasti prispieva kย propagรกcii stavieb podobnรฉho typu aย vย ลกkole zรญskanรฉ vedomosti zasa umoลพnia miestnym obyvateฤพom lepลกie chรกpaลฅ hodnotu prรญrodnรฝch zdrojov aย efektรญvne ich vyuลพรญvaลฅ bez doterajลกieho plytvania. Budova ลกkoly sa eลกte vyuลพรญva aj ako spoloฤenskรฉ centrum aย priestor pre zasadania miestnej rady.
Zรกkladnรก myลกlienka projektu solรกrnej ลกkoly sa formulovala uลพ vย rรกmci diplomovej prรกce J. Tilingera. Na tรบto prรกcu nadviazalo doktorandskรฉ ลกtรบdium na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty ฤVUT vย Prahe, kde sa vย rรกmci doktorandskรฝch aktivรญt pod vedenรญm ลกkoliteฤพa doc.ย Ing.ย Frantiลกka Kulhรกnka, CSc., koncepcia rieลกenia podrobne rozpracovala, pripravila sa potrebnรก technickรก dokumentรกcia aย nasledovala aj vรฝstavba objektu ลกkoly. |
Solรกrny sklenรญk
Stavebnรฝm prรกcam predchรกdzal prieskum klimatickรฝch podmienok, ktorรฝ potvrdil, ลพe Kargyak je vhodnรฝm miestom na vรฝstavbu budovy vyuลพรญvajรบcej slneฤnรบ energiu. Vย jeseni 2006 tu postavili pokusnรฝ solรกrny sklenรญk sย cieฤพom overiลฅ spoluprรกcu sย dedinฤanmi aย tieลพ otestovaลฅ vyuลพitie solรกrnej energie na vyhrievanie sklenรญka. Iลกlo vย ลom vลกak aj oย overenie kvality miestneho stavebnรฉho materiรกlu aย realizaฤnรฝ test predpokladanรฝch stavebnรฝch technolรณgiรญ. Jednรฝm zย dรดvodov vรฝstavby sklenรญka bolo tieลพ zaistiลฅ zdroje ฤerstvej zeleniny vย zimnom obdobรญ.
Hodnoty teplรดt nameranรฝch vย sklenรญku ukรกzali vhodnosลฅ koncepฤnรฉho iย konลกtrukฤnรฉho rieลกenia sklenรญka aj pri teplotรกch hlboko pod bodom mrazu. Pri vonkajลกej teplote โ27 ยฐC teplota vย sklenรญku neklesla pod โ2 ยฐC aย aj vo veฤพmi chladnรฝch dลoch priemernรก teplota vย interiรฉri sklenรญka ostรกvala nad bodom mrazu. Sklenรญk od svojho uvedenia do uลพรญvania funguje nepretrลพite aย bezporuchovo.
Architektonickรฉ aย konลกtrukฤnรฉ rieลกenie objektu ลกkoly
ล kolu od samotnรฉho zaฤiatku koncipovali ako energeticky sebestaฤnรฝ objekt, to znamenรก ako budovu, ktorรก na svoju prevรกdzku potrebuje minimรกlne mnoลพstvo energie, aย navyลกe si tรบto energiu zaisลฅuje sama aย nepouลพรญva nijakรฉ externรฉ energetickรฉ zdroje.
Dispoziฤne je ลกkola prรญzemnรฝ, ฤiastoฤne podpivniฤenรฝ objekt sย troma triedami, chodbou, zรกdverรญm aย sociรกlnym zariadenรญm. Princรญp vykurovania budovy je zaloลพenรฝ na vyuลพitรญ extrรฉmnej intenzity slneฤnej radiรกcie, cirkulรกcii vzduchu vo vnรบtornรฝch priestoroch aย vysokej tepelnej akumulรกcii samotnej konลกtrukcie budovy.
Konลกtrukcia budovy solรกrnej ลกkoly je navrhnutรก tak, aby vyuลพรญvala energiu priameho slneฤnรฉho ลพiarenia. Zaistenie tepelnej pohody ลกkoly prostrednรญctvom slneฤnej radiรกcie umoลพnilo najmรค to, ลพe dedina sa nachรกdza vย nadmorskej vรฝลกke 4ย 200โm n. m. Atmosfรฉra je tu mimoriadne ฤistรก aย priemer slneฤnรฝch dnรญ vย roku je viac neลพ 300 (รบdaj prevzatรฝ zย dรกt meteorologickej stanice LeDeG vย Lehu).
Obr. 2: Solรกrny sklenรญk
Priestor ลกkoly sa vyhrieva slneฤnรฝm ลพiarenรญm prechรกdzajรบcim zasklenou juลพnou fasรกdou. Okrem toho sa vyuลพรญva prirodzenรก cirkulรกcia vzduchu vo vnรบtornรฝch priestoroch โ teplotu interiรฉru moลพno poฤas dลa regulovaลฅ pomocou ventilaฤnรฝch prieduchov. Celรฝ systรฉm vykurovania aย vetrania nemรก nijakรฉ aktรญvne prvky, ani inรฉ technickรฉ zariadenia aย pre svoje potreby jednoduchรฝm spรดsobom vyuลพรญva samospรกdovรบ cirkulรกciu.
Slneฤnรก energia zaisลฅuje okrem vykurovania budovy aj jej zรกsobovanie elektrinou, ktorรก sa pouลพรญva na svietenie (okruh 12 aย 230 V) aย napรกjanie rozliฤnรฝch elektrickรฝch spotrebiฤov (vrรกtane vรฝpoฤtovej techniky). Na streche budovy sรบ umiestnenรฉ solรกrne panely poskytujรบce na miestne pomery รบctyhodnรฝ ลกpiฤkovรฝ vรฝkon 800 W, ktorรฝ bez problรฉmov pokrรฝva energetickรฉ nรกroky ลกkoly. Jedinou nevรฝhodou tohto rieลกenia je nedostatoฤnรฉ dobรญjanie akumulรกtorovรฝch batรฉriรญ vย noci aย pri obฤasnรฝch nepriaznivรฝch klimatickรฝch podmienkach sย nedostatoฤnรฝm slneฤnรฝm ลพiarenรญm poฤas dลa. Zย tรฝchto dรดvodov sa vย lete 2009 pri objekte inลกtalovala malรก veternรก elektrรกreล so ลกpiฤkovรฝm vรฝkonom 400 W, ktorรก zaistรญ zรกsobovanie energetickรฉho systรฉmu aj za uvedenรฝch nepriaznivรฝch podmienok.
Obr. 3: Priebeh teplรดt v solรกrnom sklenรญku (ฤervenou sรบ oznaฤenรฉ teploty v interiรฉri, ฤiernou priebeh vonkajลกรญch teplรดt)
Obr. 6: Charakteristickรฝ priebeh teplรดt v budove ลกkoly
Zรกkladnรบ hmotu objektu tvoria dva kvรกdre. Juลพnรก stena je skosenรก aย zย 86 percent zasklenรก. Objekt je zaloลพenรฝ na zรกkladovรฝch pรกsoch zย kamennรฉho muriva. Zvislรฉ nosnรฉ konลกtrukcie budovy tvorรญ obvodovรก stena zย lomovรฉho kameลa, vย interiรฉri sa zvislรฉ nosnรฉ konลกtrukcie redukovali na drevenรฉ stฤบpy. Prieฤky sa vymurovali zย nepรกlenรฝch tehรกl.
Obvodovรฝ plรกลกลฅ budovy tvorรญ nosnรก ฤasลฅ zย riadkovรฉho kamennรฉho muriva aย vnรบtornรก akumulaฤnรก ฤasลฅ zย nepรกlenรฝch tehรกl. Do priestoru medzi tieto dve vrstvy muriva sa vloลพila izolaฤnรก vrstva zo slamy.
Streลกnรก konลกtrukcia je modifikovanou tradiฤnou konลกtrukciou zastreลกenia, skladbu tvoria stropnรฉ trรกmy (zย guฤพatiny โ topoฤพa aย vลby), prรบtie aย slama. Hydroizolรกcia strechy je zaistenรก vrstvou รญlu sย nevyhnutnรฝm spรกdom hornรฉho povrchu aย chrรกnenou pred vysychanรญm vrstvou zeminy.
Stavebnรฝ kameล sa lรกmal aย opracรบval priamo na mieste stavby, nepรกlenรฉ tehly (1 kus sย hmotnosลฅou asi 25โkg) sa vyrรกbali na blรญzkom nรกlezisku รญlu metรณdou zohฤพadลujรบcou miestne podmienky. Vรฝrobe nepรกlenรฝch tehรกl predchรกdzal podrobnรฝ prieskum miestnych materiรกlovรฝch zdrojov (nรกlezรญsk รญlu) aย overenie ich materiรกlovรฉho zloลพenia vrรกtane experimentรกlneho overenia mechanickรฝch vlastnostรญ vzoriek tehรกl vย laboratรณriรกch Stavebnej fakulty ฤVUT vย Prahe. Transport tehรกl na stavbu zabezpeฤili kone, osly aย jaky.
Prevaลพnรก ฤasลฅ stavebnรฉho materiรกlu bola dostupnรก priamo vย dedine (kameล, slama aย รญl na vรฝrobu nepรกlenรฝch tehรกl) alebo vย jej najbliลพลกom okolรญ (maximรกlna vzdialenosลฅ zdroja surovรญn od staveniska nepresiahla hodnotu jednรฉho kilometra), ostatnรฝ materiรกl (drevo, sklo) sa doviezol pomocou konรญ alebo dopravil ฤพudskรฝmi silami vย zime po zamrznutej rieke โ tรฝmto spรดsobom sa naprรญklad zo vzdialenosti 50 kilometrov dopravovali drevenรฉ stฤบpy aย stropnรฉ trรกmy. Vลกetky stavebnรฉ prรกce sa robili ruฤne, bez pouลพitia akejkoฤพvek mechanizรกcie.
Priebeh vรฝstavby ลกkoly
Vย lete 2006 Obฤianske zdruลพenie Surya, ktorรฉ sa zaloลพilo kvรดli vybudovaniu solรกrnej ลกkoly vย Kargyaku, uzatvorilo sย dedinฤanmi dohodu oย stavbe ลกkoly. Vย tom istom roku sa zaฤalo vย prenajatรฝch priestoroch provizรณrne vyuฤovanie, ktorรฉ od jari 2007 nepretrลพite pokraฤuje.
Vo februรกri 2007 sa zย dediny Iฤar dopravili do Kargyaku po zamrznutej rieke drevenรฉ prvky na konลกtrukciu zastreลกenia ลกkoly. Zรกroveล sa vย tom istom ฤase overila funkฤnosลฅ sklenรญka, skompletizovali sa รบdaje oย sledovanรฝch teplotรกch aย spresnil sa poฤet detรญ, ktorรฉ budรบ ลกkolu navลกtevovaลฅ.
Na jar 2007 sa pokraฤovalo sย dopravou stavebnรฉho nรกradia, stavebnรฉho dreva aย zรกsob pre pracovnรญkov ลพijรบcich vย dedine. Samotnรญ dedinฤania majรบ vย projekte presne zakotvenรฉ zmluvnรฉ povinnosti. Stavebnรฉ aktivity sa zaฤali na jar zemnรฝmi prรกcami na vybranom pozemku nad dedinou aย poฤas leta 2007 sa ruฤne pripravili vรฝkopy vย rozsahu asi 1ย 200 m3 kamenitej zeminy aย zรกklady, postavili sa tri opornรฉ mรบry zย lomovรฉho kameลa sย celkovou dฤบลพkou 120 metrov. Zรกroveล sa optimalizovanรฝm tradiฤnรฝm postupom vyrobilo 1ย 000 kusov nepรกlenรฝch tehรกl za pouลพitia formy 20 ร 20 ร 40 cm. Tieto tehly sa na jeseล 2007 dopravili na stavenisko.
Vย roku 2008 sa vย stavebnรฝch prรกcach pokraฤovalo. Stavebnรก sezรณna sa zaฤala vย jรบni aย pracovalo sa aลพ do konca septembra. Vย tomto obdobรญ na stavbe pracovalo 29 nepรกlskych aย 9 indickรฝch robotnรญkov. Okrem toho sa na nej poฤas dvoch poslednรฝch rokov vystriedalo pribliลพne 80 dobrovoฤพnรญkov zย ฤeskej republiky, ale aj z inรฝch krajรญn (napr. ล vajฤiarska, Poฤพska, Francรบzska, USA). Miestni obyvatelia pracovali pri preprave stavebnรฉho materiรกlu zรญskavanรฉho zo zdrojov vย okolรญ, vรฝrobe tehรกl, lรกmanรญ aย doprave kameลa urฤenรฉho na dlaลพby aย krytie atรญk. ฤalej zaistili dodรกvky dostupnรฝch miestnych surovรญn pouลพรญvanรฝch pri prรญprave stavebnรฝch materiรกlov.
Skรบsenosti zรญskanรฉ pri konลกtrukcii aย vรฝstavbe sklenรญka sa uplatnili aj pri vรฝstavbe ลกkoly, ktorรก sa dokonฤila vย septembri 2008, aย odvtedy preลกla viac-menej bezproblรฉmovo zaลฅaลพkรกvacou zimnou skรบลกkou. Aj poฤas mrazivรฝch zimnรฝch nocรญ bรฝva nadrรกnom vย triedach 12 ยฐC aย za priaznivรฝch slneฤnรฝch podmienok poฤas dลa teplota stรบpne na prรญjemnรฝch 18 aลพ 23 stupลov.
Zรกver
Budova solรกrnej ลกkoly vย Kargyaku po roku pouลพรญvania ukazuje reรกlnosลฅ zรกmeru vybudovaลฅ vo vysokohorskom prostredรญ energeticky sebestaฤnรฝ objekt sย minimรกlnymi poลพiadavkami na spotrebu energie. Objekt sa vybudoval sย pouลพitรญm tradiฤnรฝch miestnych materiรกlov aย technolรณgiรญ aย sย reลกpektom kย tradiฤnej architektรบre.
Solรกrna energia zaisลฅuje elektrinu aj vykurovanie budovy vย rozsahu potrebnom na prevรกdzkovanie ลกkoly.
Vย prรญpade extrรฉmnych klimatickรฝch podmienok sa vyuลพรญva aj prรบd zย novoinลกtalovanej veternej elektrรกrne, prรญpadne sa vย rannรฝch hodinรกch ลกkola krรกtkodobo vykรบri beลพne pouลพรญvanou plechovou pecou, spaฤพujรบcou suลกenรฝ jaฤรญ trus. Vnรบtornรฉ prostredie ลกkoly je vรฝrazne lepลกie ako vย tradiฤnรฝch obydliach miestnych obyvateฤพov, kde sa na varenie aย vykurovanie pouลพรญvajรบ plechovรฉ pece aย na ich zapรกlenie dokonca petrolej. Vย dรดsledku jeho nedokonalรฉho spaฤพovania aย nedostatoฤnรฉho vetrania sรบ miestnosti zvyฤajne veฤพmi zadymenรฉ, odhliadnuc od nepriaznivรฉho vplyvu spaฤพovania petroleja na ลพivotnรฉ prostredie.
Novovzniknutรก budova ลกkoly by mala slรบลพiลฅ ako prototyp ฤalลกรญch podobnรฝch stavieb vย tejto oblasti aย zรกroveล ako dรดkaz, ลพe takรฝto typ budov moลพno stavaลฅ aj vย klimaticky podobnรฝch oblastiach โ zรกkladnรฝm predpokladom je vลกak vysokรฝ poฤet slneฤnรฝch dnรญ aย malรฉ mnoลพstvo daลพฤovรฝch zrรกลพok. Podobnรฝ postup vรฝstavby moลพno pouลพiลฅ aj pri ฤalลกรญch obytnรฝch budovรกch, priฤom materiรกly sa dajรบ nahradiลฅ inรฝmi sย potrebnรฝmi technickรฝmi vlastnosลฅami.
Poznatky zรญskanรฉ pri vรฝstavbe mรดลพu miestni obyvatelia aplikovaลฅ aj pri rekonลกtrukciรกch ฤi vรฝstavbe novรฝch domov. Mimochodom, solรกrny sklenรญk uลพ ako model poslรบลพil pre podobnรฉ stavby vย niekoฤพkรฝch ฤalลกรญch dedinรกch.
Obฤianske zdruลพenie Surya celรบ stavbu realizovalo zo sponzorskรฝch darov aย dobrovoฤพnรฝch prรญspevkov. Rovnakรฝm spรดsobom vย sรบฤasnosti financuje aj prevรกdzku ลกkoly vrรกtane jej vybavenia, ลกkolskรฝch pomรดcok aย platov miestnych iย ฤeskรฝch uฤiteฤพov.
Solรกrna ลกkola vย Kargyaku je vย sรบฤasnosti jedinou ลกkolou vย regiรณne sย bezproblรฉmovou celoroฤnou prevรกdzkou. Veฤพmi intenzรญvne sa vyuลพรญva ako miesto vรฝuฤby nielen detรญ, ale aj zรกkladnรฉho vzdelรกvania dospelรฝch obyvateฤพov Kargyaku aย jeho ลกirokรฉho okolia.
Ing. Jan Tilinger, doc. Ing. Frantiลกek Kulhรกnek, CSc, Stavebnรก fakulta ฤVUT v Prahe
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v kniลพnej publikรกcii Stavebnรญcka roฤenka 2010.