Spaฤพovanie biomasy v teplovodnรฝch kozuboch s vysokou รบฤinnosลฅou
Galรฉria(2)

Spaฤพovanie biomasy v teplovodnรฝch kozuboch s vysokou รบฤinnosลฅou

Partneri sekcie:

Novรฝm a ekologickรฝm trendom vo vykurovanรญ je zรญskavanie tepla spaฤพovanรญm biomasy. Na tento spรดsob vykurovania moลพno pouลพiลฅ teplovodnรฝ kozub alebo kotol. Kaลพdรฉ z tรฝchto zariadenรญ mรก svoje vรฝhody aj nevรฝhody. Autor tohoto prรญspevku sa preto rozhodol โ€žpozrieลฅ saโ€œ na teplovodnรฉ kozuby a kotly z inรฉho uhla pohฤพadu a priblรญลพi vรกm svoje skรบsenosti a postrehy.

Preฤo by mal maลฅ teplovodnรฝ kozub vรคฤลกiu รบฤinnosลฅ neลพ kotol?

Najprv by som chcel upozorniลฅ, ลพe keฤ v texte hovorรญm o kozube, myslรญm tรฝm teplovodnรฝ kozub, ktorรฉho plรกลกลฅ je chladenรฝ vykurovacou vodou (teda nie teplovzduลกnรฝ kozub s vodnรฝm vรฝmennรญkom aลพ na dymovode) a s akumulaฤnou nรกdrลพou (pretoลพe teplovodnรฝ kozub bez nej nemรก zmysel), a keฤ hovorรญm o kotle, myslรญm tรฝm klasickรฝ kotol, v ktorom sa spaฤพuje kusovรฉ drevo (teda nie drevosplyลˆovacรญ kotol, ktorรฝ spaฤพuje na odliลกnom princรญpe, ani paletovรฉ horรกky) a bez akumulรกcie (99 % vลกetkรฝch jestvujรบcich inลกtalรกciรญ v ฤŒR), a zdรดrazลˆujem, ลพe proti tรฝmto kotlom niฤ nemรกm (spaฤพujรบ tieลพ biomasu), len ich porovnรกvam s kozubmi. A keฤ hovorรญm o biomase, mรกm tรฝm na mysli predovลกetkรฝm kusovรฉ drevo, ktorรฉ tvorรญ cca 99 % paliva v tรฝchto kotloch a kozuboch.

Ak sa kรบrenรกrskych odbornรญkov opรฝtate na podmienky spaฤพovania dreva, dozviete sa, ลพe pouลพรญvanie dreva ako paliva je veฤพmi komplikovanรฉ tรฝm, ลพe podiel splyลˆovanรฝch ฤastรญ je v ลˆom veฤพmi vysokรฝ (vyลกe 70 %), a preto drevo horรญ dlhรฝm plameลˆom a vznikajรบce plyny majรบ navyลกe rรดzne spaฤพovacie teploty. Podmienkou dokonalรฉho spaฤพovania dreva je preto vysokรก teplota, รบฤinnรฉ zmieลกavanie so vzduchom, nahrievanie sekundรกrneho vzduchu a dostatok priestoru na oxidรกciu, aby vลกetky plyny dokonale zhoreli. Preto vo vลกeobecnosti kotly s vรคฤลกรญmi operaฤnรฝmi priestormi spaฤพujรบ lepลกie neลพ tie malรฉ. Pritom vlhkosลฅ paliva nad 15 % zniลพuje รบฤinnosลฅ kรบreniska a poลพadovanรฝ vรฝkon tรฝchto beลพnรฝch kotlov kolรญsa podฤพa klimatickรฝch pomerov poฤas vykurovacej sezรณny medzi 20 aลพ 110 %, ฤo vลกak tรฝmto kotlom vรดbec nevyhovuje, pretoลพe pri nich nemoลพno plynulo regulovaลฅ prรญsun paliva v ฤase, a preto ich vรฝrobcovia nastavujรบ na konลกtantnรฝ menovitรฝ vรฝkon. Pri vลกetkรฝch zariadeniach je totiลพ vลพdy vรฝhodnejลกie, ak ich moลพno trvalo prevรกdzkovaลฅ v pevnom reลพime, optimalizovanom a nastavenom uลพ vรฝrobcom, neลพ neustรกle nieฤo meraลฅ, nastavovaลฅ a regulovaลฅ.

A ak toto vลกetko porovnรกte s teplovodnรฝm kozubom, je to predsa รบplne jasnรฉ:

  • Vyuลพรญva viac primรกrneho spaฤพovacieho vzduchu (mรก vyลกลกiu lambdu, ktorรก udรกva nadbytok spaฤพovacieho vzduchu), pretoลพe mnoลพstvo vzduchu pod roลกtom nie je regulovanรฉ).
  • Sekundรกrny vzduch mรก dokonca ฤiastoฤne nahriaty (berie ho totiลพ z vykurovanej obytnej miestnosti, teda minimรกlne s teplotou 23 oC, a nie zo studenej kotolne v pivnici), ฤo nielenลพe zlepลกuje spaฤพovanie (a tรฝm aj รบฤinnosลฅ kozuba), ale vzhฤพadom na to, ลพe podฤพa hygienickรฝch noriem treba kaลพdรฉ tri hodiny kompletne vymeniลฅ vzduch v obytnรฝch miestnostiach, kozub v tomto prรญpade funguje dokonca navyลกe aj ako rekuperรกtor vzduchu, ฤo nรกm รบplne zadarmo urฤite pridรกva eลกte nejakรฉ to percento รบฤinnosti navyลกe, pretoลพe inak by nรกm tento ohriaty vzduch bez รบลพitku unikol pri vetranรญ von oknom.
  • Mรก vรคฤลกรญ spaฤพovacรญ priestor, teda aj viac miesta na รบฤinnรฉ zmieลกavanie so vzduchom.
  • Jeho vรฝkon je poฤas celรฉho horenia a poฤas celej vykurovacej sezรณny prakticky konลกtantnรฝ (a nie medzi 20 aลพ 110 % menovitรฉho vรฝkonu ako pri kotle) a kozub navyลกe pracuje v optime vรฝkonu, emisiรญ aj รบฤinnosti.
  • Nemoลพno v ลˆom zmysluplne spaฤพovaลฅ inรฉ neลพ naozaj suchรฉ drevo (inak nevidno cez sklo na oheลˆ a kozub dymรญ a smrdรญ priamo do obรฝvaฤky).
  • Jeho vรฝkon je โ€žregulovanรฝโ€œ iba ฤasom horenia (buฤ horรญ โ€“ alebo nehorรญ, a nie ลพe priloลพรญme menej dreva alebo uzavrieme prรญvod spaฤพovacieho vzduchu). Jeho projektovanรฝ vรฝkon preto mรดลพe byลฅ oproti kotlu pre rovnakรฝ dom aลพ dvojnรกsobnรฝ, ฤo opรคลฅ prispieva k lepลกiemu spaฤพovaniu.
  • Nepotrebuje (aj vฤaka vรคฤลกiemu priemeru komรญna a vhodnejลกej geometrii kรบreniska โ€“ plameลˆ smeruje nahor a nie vodorovne ako pri kotloch) ลพiadny pomocnรฝ ventilรกtor na vstupe alebo na vรฝstupe (ktorรฉ pri kotloch navyลกe odoberajรบ rรกdovo niekoฤพko desiatok aลพ stoviek wattov elektrickej energie a ฤalej tรฝm zniลพujรบ ich รบฤinnosลฅ, hoci โ€žlenโ€œ o niekoฤพko percent, o ktorรฉ vลกak dosiaฤพ ลพiadny vรฝrobca tรฝchto kotlov deklarovanรบ รบฤinnosลฅ svojich vรฝrobkov neznรญลพil, ฤo je zรกsadnรก vรฝpoฤtovรก chyba).
  • A navyลกe sa nemรดลพe niฤ rozbiลฅ, niฤ pokaziลฅ, je to skrรกtka โ€žblbostivzdornรฉโ€œ โ€“ lebo naopak ฤรญm zloลพitejลกie zariadenie, tรฝm vyลกลกia pravdepodobnosลฅ, ลพe sa nieฤo pokazรญ. Preto tรก obrovskรก vรฝhoda kozuba, kde jedinรฉ, ฤo treba regulovaลฅ, je ฤas horenia, a to zvlรกdne aj ten najlaickejลกรญ majiteฤพ kozuba.

Nevรฝhodou kozubov je len vรคฤลกia dฤบลพka plameลˆa vzhฤพadom na relatรญvne nรญzky vรฝmennรญk kozuba a vรคฤลกรญ objem dymovรฝch plynov vฤaka vyลกลกej lambde โ€“ ale to je prรกve argument za inลกtalรกciu ฤalลกรญch dodatoฤnรฝch vรฝmennรญkov, ktorรฉ tento nedostatok hravo eliminujรบ.

Moลพno teda skonลกtatovaลฅ, ลพe spaฤพovanie v kozuboch v praxi podstatne lepลกie zodpovedรก optimรกlnym podmienkam spaฤพovania biomasy, len si to zatiaฤพ nikto nestaฤil poriadne vลกimnรบลฅ a zo zotrvaฤnosti sa stรกle aj na ne aplikujรบ kรบrenรกrske zvyklosti a zรกsady platnรฉ pre kotly, ฤo je chyba.

A na jednoduchรฝ dรดkaz vyลกลกej รบฤinnosti kozubov dokonca vรดbec netreba poznaลฅ stechiometrickรฉ diagramy spaฤพovania, kaลพdรฝ ฤitateฤพ si vystaฤรญ s jednoduchรฝmi โ€žobchodnรญckymiโ€œ vรฝpoฤtami:

Pre nรกzornosลฅ: aj keby kozub pracoval dokonca s lambdou = 3, teda so zhruba trojnรกsobnรฝm mnoลพstvom potrebnรฉho spaฤพovacieho vzduchu neลพ ten najkvalitnejลกรญ kotol na drevo pri svojom menovitom vรฝkone (a pritom ani plynovรฉ kondenzaฤnรฉ kotly to zฤaleka eลกte nedokรกลพu s lambdou = 1), bude oproti nemu vypรบลกลฅaลฅ o 100 % viac spalรญn, ktorรฉ musel ohriaลฅ z 25 oC na vรฝstupnรฝch 115 oC (tak to aspoลˆ v praxi celรบ zimu fungovalo pri mojom kozube s dvoma ฤalลกรญmi vรฝmennรญkmi a bez trojcestnรฉho ventilu). ฤŒรญselne teda 2 M x 90 = 180 M (kde M je jednotkovรฉ mnoลพstvo spalรญn, napr. 1 m3, a 90 je rozdiel teplรดt spalรญn pri ich vstupe do kozuba a ich vรฝstupe z kozuba). Na druhej strane ak by sme mali maลฅ pri kotle rovnakรฉ straty spalinami pri ich poloviฤnom mnoลพstve, musรญme ich ohriaลฅ na dvojnรกsobnรฝ rozdiel teplรดt, teda z 5 oC (kotol si do obรฝvaฤky nedรกte a v pivnici v zime vyลกลกia teplota nebรฝva) max. na 185 oC (ฤรญselne 180 M), ฤo je celkom beลพnรก situรกcia pri jeho prevรกdzke na menovitรฝ (teda vlastne plnรฝ) vรฝkon, zvlรกลกลฅ ak spaliny prechรกdzajรบ na konci okolo vรฝstupu vody, ktorรก mรก teplotu 90 oC.

A teraz si k tomu uvedomme, ลพe:

  • plocha vรฝmennรญka kotla je podstatne menลกia (a predovลกetkรฝm kratลกia, a drevo predsa horรญ dlhรฝm plameลˆom) neลพ pri kozube s dvoma dodatoฤnรฝmi vรฝmennรญkmi na vรฝstupe,
  • rozdiel teplรดt vรฝmennรญka pri kotle je 90 – 60 = 30 oC, no pri kozube aลพ 105 – 30 = 75 oC, a vรฝstupnรก teplota vody z kotla (90 oC) je prรกve pri vรฝstupe spalรญn z kotla, takลพe nemรดลพe ochladzovaลฅ jeho spaliny tak รบฤinne, ako pri kozube, kde do jeho vรฝmennรญka na vรฝstupe spalรญn pritekรก voda s teplotou len 30 oC (oproti kotlu ide vlastne o protiprรบdovรฝ vรฝmennรญk), priฤom oboje podstatne zvyลกuje รบฤinnosลฅ vรฝmennรญka kozuba oproti kotlu,
  • (navyลกe) dokonalรฉ novรฉ kozuby sรบ uลพ takรฉ sofistikovanรฉ, ลพe sa nadbytok vzduchu pri nich uลพ prรญliลก nelรญลกi od hodnรดt pri kotloch (samozrejme pri menovitom vรฝkone).

Takลพe keฤ to vลกetko spoฤรญtame, je kaลพdรฉmu uลพ na prvรฝ pohฤพad jasnรฉ, ลพe aj pri menovitom vรฝkone mรก mnou uvรกdzanรฝ kozub bez problรฉmov vรคฤลกiu รบฤinnosลฅ neลพ ลกpiฤkovรฝ kotol na drevo, a ak prevรกdzkujeme kotol len na ฤiastoฤnรฝ vรฝkon (ฤo v praxi robรญme poฤas 95 % dฤบลพky jeho prevรกdzkovania), potom mรดลพe maลฅ kozub v beลพnej prevรกdzke (keฤลพe vykuruje vลพdy na menovitรฝ vรฝkon) dokonca aj dvojnรกsobne vyลกลกiu รบฤinnosลฅ neลพ kotol.

Preฤo v kozube niฤ nekondenzuje?

Svoje tvrdenia opieram โ€“ vzhฤพadom na dosiaฤพ len vลกeobecne a nejednoznaฤne spracovanรบ teรณriu โ€“ predovลกetkรฝm o moje osobnรฉ dvojroฤnรฉ praktickรฉ skรบsenosti, keฤ som svoj kozub prevรกdzkoval pri rรดznych zapojeniach, teplotรกch a prietokoch vykurovacej vody, mnohokrรกt opakovane meral teplotu na vstupoch a vรฝstupoch vลกetkรฝch troch vรฝmennรญkov, starostlivo sledoval 7 snรญmaฤov a riadil niekoฤพko elektroventilov a ฤerpadiel. Staฤil som tak urobiลฅ isto viac neลพ 1000 meranรญ a aลพ na zรกklade ich vyhodnotenia a vรฝpoฤtov napรญsaลฅ tieto prรญspevky.

Vรฝsledkom je, ลพe vรฝkon oboch dodatoฤnรฝch vรฝmennรญkov (po 6 bm nerezovej rรบrky s priemerom 28 mm, zapojenรฝch sรฉriovo) podฤพa dฤบลพky plameลˆa (ฤo je typickรฉ prรกve pre spaฤพovanie biomasy) kolรญsa medzi 25 aลพ 30 % celkovรฉho vรฝkonu kozuba do vody, a ak kozub samotnรฝ mรก overenรบ รบฤinnosลฅ do vody 60 % (a dodatoฤnรฉ vรฝmennรญky sรบ aลพ nad nรญm), celkovรฝ podiel รบฤinnosti tohto kozuba v tomto zapojenรญ do vody je vyลกe 80 %, priฤom podiel รบฤinnosti do vzduchu mi klesol ฤiastoฤnรฝm zaizolovanรญm dymovej komory kozuba maximรกlne o polovicu, teda z 20 na 10 aลพ 15 %, takลพe celkovรบ รบฤinnosลฅ tohto kozuba moลพno s veฤพkou dรกvkou istoty odhadovaลฅ medzi 90 aลพ 95 % (vรฝstupnรฉ dymovรฉ plyny, ktorรฉ majรบ pri kozuboch beลพne teplotu vyลกe 350 oC, dokรกลพem tรฝmto zapojenรญm ochladiลฅ aลพ na teplotu 100 aลพ 150 oC, priฤom zvyลกnรฉ cca 2 kW komรญnovรฝch strรกt mi eลกte staฤia bez problรฉmov vyhriaลฅ komรญn na vytvorenie dostatoฤnรฉho ลฅahu). Praktickรฝm potvrdenรญm podstatne vyลกลกej รบฤinnosti tohto zapojenia vลกak je, ลพe zatiaฤพ ฤo poฤas minuloroฤnej zimy som spotreboval vyลกe 20 prm dreva, poฤas tohoroฤnej (omnoho tuhลกej) zimy v tom istom kozube len 12 prm โ€“ ฤo hovorรญ za vลกetko!

A to som na zaฤiatku ani ja vรดbec nepochyboval o tom, ลพe nemoลพno รญsลฅ pod teplotu vratnej vody 60 oC, takลพe aj ja som vo svojom pรดvodnom zapojenรญ ponechal trojcestnรฝ ventil, ktorรฝ udrลพuje teplotu vratnej vody do kotla na 60 oC. A pretoลพe som aj ja pรกrkrรกt videl pri kotloch na uhlie kvapky skondenzovanej vody, s obavami som ich vyzeral aj na stenรกch teplovodnรฉho kozuba, keฤ doลˆ pri zakurovanรญ z akumulaฤnej nรกdrลพe pritekala voda s teplotou len 30 oC. A keฤ som ich nie a nie objaviลฅ, snaลพil som sa im pomรดcลฅ aj tรฝm, ลพe som vychladil vodu v kozube na 5 oC a zakรบril. A ono opรคลฅ niฤ! Aลพ potom som naลกiel tรบ odvahu a nechal vymontovaลฅ ten trojcestnรฝ ventil. Keฤ som videl, ako mi klesla spotreba dreva a nรกdrลพ sa vyhrievala rรฝchlejลกie, nechal som si vyrobiลฅ prvรฝ rรบrkovรฝ vรฝmennรญk (6 bm rรบrky). A keฤ som si zmeral, ลพe mi ลกetrรญ vyลกe 12 % paliva, nechal som si vyrobiลฅ nad neho eลกte druhรฝ (tieลพ 6 bm rรบrky), ktorรฝ โ€“ hoci nad tรฝm prvรฝm โ€“ mรก dokonca vรคฤลกรญ vรฝkon (15 %, pravdepodobne vฤaka lepลกej geometrii). A keฤ sa dnes pozriem na rรบrky vรฝmennรญka, ลพiadne stopy korรณzie tam po kondenzรกte nenachรกdzam.

Ako je to teda moลพnรฉ, keฤ teรณria vraj jasne hovorรญ, ลพe v takom prรญpade bezpodmieneฤne musรญ dรดjsลฅ k masรญvnej kondenzรกcii so vลกetkรฝmi z toho vyplรฝvajรบcimi negatรญvnymi nรกsledkami? Pokรบsim sa to preto vysvetliลฅ aj teoreticky. Kondenzรกcia spalรญn totiลพ zรกvisรญ predovลกetkรฝm od teploty stien vรฝmennรญkov, a tรก zรกvisรญ predovลกetkรฝm od veฤพkosti tepelnรฉho prรญkonu (zo spalรญn) a od โ€žtepelnej izolรกcieโ€œ vรฝmennรญkov (teploty vody v nich). Tepelnรฝ prรญkon tรฝchto stien (resp. vรฝmennรญkov) je vลกak pri kozuboch vyลกลกรญ neลพ pri kotloch, a to predovลกetkรฝm vฤaka ich prevรกdzkovaniu aj poฤas prechodnej ฤasti vykurovacej sezรณny na (konลกtantnรฝ) vyลกลกรญ vรฝkon, neลพ pri ktorom sa zaฤรญna kondenzรกcia pri beลพnรฝch kotloch v dรดsledku ich prevรกdzkovania poฤas polovice vykurovacej sezรณny iba na okolo 20 % ich nominรกlneho vรฝkonu. A ak k tomuto horลกiemu spaฤพovaniu pri kotloch pripoฤรญtame eลกte aj vplyv pouลพรญvania paliva s vyลกลกou vlhkosลฅou a pri nedostatku vzduchu (teda lambde dokonca niลพลกej ako 1!), sรบ โ€“ aspoลˆ podฤพa mลˆa โ€“ podmienky na zamedzenie kondenzรกcie pri kozuboch moลพno aลพ o rรกd lepลกie neลพ pri kotloch. Preto pri kotloch, ak znรญลพime teplotu vratnej vody pod 60 oC (teda ich โ€žtepelnรบ izolรกciuโ€œ), mรดลพe k tejto kondenzรกcii u nich ฤพahko dรดjsลฅ, zvlรกลกลฅ v prechodnom obdobรญ (na jar alebo v jeseni), keฤ sa pri nich kombinujรบ vลกetky uvedenรฉ nepriaznivรฉ รบฤinky. To vลกak vรดbec nemusรญ automaticky znamenaลฅ (a ako napokon potvrdzuje v mojom prรญpade aj prax, ani to vรดbec neznamenรก), ลพe to istรฉ platรญ aj pre kozuby, kde sa uvedenรฉ nepriaznivรฉ podmienky spรดsobujรบce kondenzรกciu nielenลพe nekombinujรบ, ale dokonca ani neprejavujรบ.

Podrobnรฉ vรฝpoฤty a รบsudky totiลพ jasne dokazujรบ, ลพe nebezpeฤenstvo kondenzรกcie nehrozรญ ani kozubom s 95 % รบฤinnosลฅou, teda s podstatne znรญลพenou teplotou vratnej vody (nieto eลกte tรฝm horลกรญm, s vyลกลกou teplotou vratnej vody a tรฝm aj niลพลกou รบฤinnosลฅou), ฤo sa naopak vรดbec nedรก tvrdiลฅ ani o tรฝch najlepลกรญch kotloch na drevo, a ich vรฝrobcovia isto veฤพmi dobre vedia, preฤo pri nich tak nekompromisne trvajรบ na minimรกlnej teplote vratnej vody 60 oC.

A preฤo spaliny z kozuba nekondenzujรบ ani v komรญne?

Nรกzor odbornรญkov je jednoznaฤnรฝ โ€“ aj keby spaliny nejakรฝm zรกzrakom nekondenzovali uลพ v kozube, predsa musia skondenzovaลฅ aspoลˆ v komรญne, kde sa eลกte viac ochladia, to je predsa logickรฉ. Takลพe sa na to pozrime podrobnejลกie.

Vznik kondenzรกcie spalรญn v komรญne tieลพ zรกvisรญ predovลกetkรฝm od teploty vnรบtornรฝch stien komรญnovรฉho prieduchu, ktorรก zรกvisรญ predovลกetkรฝm od veฤพkosti tepelnรฉho prรญkonu (zo spalรญn) a od tepelnej izolรกcie komรญna, a k jej zamedzovaniu sa pri zniลพovanรญ teploty spalรญn (kvรดli zvรฝลกeniu รบฤinnosti) dosiaฤพ pristupovalo obmedzenou cestou zlepลกovania tepelnej izolรกcie komรญnovรฉho prieduchu. Presnรฝ vรฝpoฤet vลกak ukazuje aj inรบ cestu. Budem pri ลˆom vychรกdzaลฅ pre nรกzornosลฅ z projektu mรดjho domu, ktorรฉho vรฝpoฤtovรฉ tepelnรฉ straty sรบ cca 8 kW, a budem predpokladaลฅ, ลพe polovicu dnรญ vykurovacej sezรณny sa vykuruje s vรฝkonom 0 aลพ 4 kW a druhรบ polovicu s vรฝkonom 4 aลพ 8 kW.

20 kW kotol na drevo tak polovicu vykurovacej sezรณny (na jar a v jeseni, teda poฤas 100 aลพ 150 dnรญ v roku) vykuruje s vรฝkonom max. 4 kW, ฤo je max. 20 % z menovitรฉho vรฝkonu tohto kotla (ฤรญselne 4 : 20 = 0,2). รšฤinnosลฅ tohto kotla pri jeho zaลฅaลพenรญ pod 20 % bude nepochybne niลพลกia ako 50 %, teda vรฝkonovo niลพลกia ako 2 kW (ฤรญselne 4 x 0,5 = 2), zvyลกok, teda max. 2 kW (ak neuvaลพujem straty spรดsobenรฉ neรบplnรฝm spaฤพovanรญm) sรบ komรญnovรฉ straty. A ak tento vรฝkon rozpoฤรญtame na m2 plochy komรญnovรฉho prieduchu (teda presne na to, ฤo vlastne ohrievame) s priemerom 160 mm (porov. napr. kotly Verner) a dฤบลพkou 8,5 m (od pivnice aลพ nad hrebeลˆ strechy, vyรบstenie z kotla do komรญna pre istotu vo vรฝลกke 1400 mm nad podlahou), potom nรกm vyjde jeho tepelnรฝ vรฝkon do komรญna max. 0,47 kWm-2 (ฤรญselne 2 : (Pรญ x 0,16 x 8,5) = 0,47). A to by som eลกte sprรกvne mal poฤรญtaลฅ s menovitรฝm vรฝkonom tohto kotla 25 kW, ktorรฝ lepลกie zodpovedรก vรฝkonu pรดvodnรฉho 20 kW plynovรฉho kotla, ktorรฝ nemusรญ maลฅ prirรกลพku na preruลกovanรฉ vykurovanie, ฤo by vรฝsledok eลกte viac znรญลพilo.

A teraz urobme ten istรฝ vรฝpoฤet pre kozub Aquatondo 29 s menovitรฝm vรฝkonom 33,6 kW. Oproti kotlu mรดj kozub vykuruje poฤas celej sezรณny na plnรฝ menovitรฝ vรฝkon (hoci len od 12 hodรญn raz za dva dni aลพ po 8 hodรญn raz za pรคลฅ dnรญ). Ak jeho รบฤinnosลฅ odhadnem na 95 % (a ak je nebodaj nadsadenรก, tรฝm lepลกie pre tento vรฝpoฤet), zostรกva na komรญnovรฉ straty cca 5 %, ฤo je 1,68 kW (ฤรญselne 33,6 x 0,05 = 1,68). Ak tento vรฝkon rozpoฤรญtam na m2 plochy komรญnovรฉho prieduchu, ktorรฝ mรก v tomto prรญpade sรญce vรคฤลกรญ priemer (200 mm), ale na druhej strane podstatne menลกiu dฤบลพku (len 5,5 m โ€“ o 1 podlaลพie, pretoลพe nie je v pivnici, ale na prรญzemรญ, a navyลกe zaรบstenie kozuba bรฝva oproti kotlu min. 2 m nad podlahou), potom nรกm vyjde tepelnรฝ vรฝkon do jeho komรญna na min. 0,486 kWm2 (ฤรญselne 1,68 : (Pรญ x 0,2 x 5,5) = 0,486).

Ak teda porovnรกme kotol a kozub z hฤพadiska vyhrievania komรญna (a prรกve o to nรกm v tomto prรญpade ide), potom moลพno s รบplnou istotou skonลกtatovaลฅ, ลพe vรคฤลกinu vykurovacej sezรณny je na tom kozub lepลกie (0,486 pri kozube oproti 0,47 pri kotle, ฤo je min. o 3 % viac). Pritom vลกak zdรดrazลˆujem, ลพe som pri tรฝchto vรฝpoฤtoch bol, slovami stavbรกrov, vลพdy na strane vyลกลกej bezpeฤnosti. V skutoฤnosti totiลพ bรฝva pivnica vyลกลกia neลพ mnou uvaลพovanรฝch 2,2 m a zaรบstenie kotla niลพลกie neลพ uvaลพovanรฝch 1400 mm, takลพe dฤบลพka komรญna pre kotol sa potom zvรฝลกi na min. 9 m, navyลกe kotol na drevo by mal maลฅ sprรกvne projektovanรฝ vรฝkon eลกte vรคฤลกรญ neลพ 20 kW kvรดli prirรกลพkam, teda eลกte menลกรญ stupeลˆ vyuลพitia, a jeho tepelnรฝ vรฝkon do komรญna sa tu uvรกdza ako maximรกlny, v skutoฤnosti je vลกak v intervale od min. cca 0,2 kWm-2. V tomto prรญpade potom vรฝpoฤtom dรดjdeme aลพ na รบdaj od 0,2 do 0,44 kWm-2 pri kotle oproti konลกtantnรฝm 0,486 kWm-2 pri kozube poฤas celรฉho ฤasu jeho prevรกdzky, ฤiลพe kozub potom v tomto porovnanรญ ohrieva komรญnovรฝ prieduch oproti kotlu v najhorลกom prรญpade minimรกlne o 10 % viac, beลพne vลกak aj o vyลกe 100 % viac. Takลพe nielen izolรกciou komรญna moลพno zabrรกniลฅ kondenzรกcii spalรญn v ลˆom, ale napr. aj pouลพรญvanรญm kozubov namiesto kotlov.

Obdobne som na odporรบฤanie odbornรญkov โ€“ kรบrenรกrov kรบpil po zlรฝch skรบsenostiach z prvej zimy, keฤ mi kozub pri prikladanรญ dymil aj do obรฝvaฤky, komรญnovรฝ ventilรกtor, pretoลพe podฤพa nich sa tรกto situรกcia mala eลกte viac zhorลกiลฅ, keฤ vychladรญm spaliny na podstatne niลพลกiu teplotu a znรญลพim tรฝm vraj ลฅah komรญna. Nakoniec som napriek vลกetkรฝm varovaniam nemusel tento ventilรกtor vรดbec nainลกtalovaลฅ, pretoลพe uลพ mi do obรฝvaฤky niฤ nedymรญ, a to aj napriek montรกลพi dvoch ฤalลกรญch vรฝmennรญkov a uลพลกieho neลพ odporรบฤanรฉho priemeru komรญna! Svoju rolu tu pravdepodobne hrรก znรญลพenie objemu spalรญn ich vychladenรญm na poloviฤnรบ teplotu a tรฝm ich ฤพahลกรญ transport komรญnom aj pri menลกรญch rรฝchlostiach, pri ktorรฝch staฤรญ dostatoฤne รบฤinne odovzdรกvaลฅ svoju tepelnรบ energiu plรกลกลฅu komรญna.

Tieto vรฝpoฤty jasne dokazujรบ, ลพe nebezpeฤenstvo kondenzรกcie ฤi znรญลพenia ลฅahu v komรญne rozhodne nehrozรญ ani kozubom s vysokou รบฤinnostรญ (nieto eลกte tรฝm horลกรญm), zatiaฤพ ฤo aj tรฝm najlepลกรญm kotlom na drevo minimรกlne poฤas polovice vykurovacej sezรณny รกno.

JUDr. Ing. Ing. Mgr. Petr Mฤ›chura

Autor sa otรกzkami ลพivotnรฉho prostredia a รบsporami energiรญ zaoberรก od sedemdesiatych rokov najprv v รšstave medzinรกrodnรฝch vzลฅahov. Vyprojektoval a podieฤพal sa na stavbe experimentรกlneho slneฤnรฉho domu v Prahe. Ekonomickรฝmi otรกzkami ลพivotnรฉho prostredia a รบsporami energiรญ sa potom zaoberal i v Ekonomickom รบstavu ฤŒSAV a v Inลกtitรบte riadenia a vypracoval niekoฤพko ลกtรบdii k รบsporรกm energiรญ. Je tieลพ drลพiteฤพom ฤestnรฉho uznania za Ekologickรฝ projekt roku 1993. V roku 1995 zaloลพil spoloฤnosลฅ Ave Bohemia, s. r. o. Sรบฤasne pracuje aj ako vรฝkonnรฝ riaditeฤพ ฤŒeskej asociรกcie odpadovรฉho hospodรกrstva a Zdruลพenia pre udeฤพovanie certifikรกtu Odbornรฝ podnik pre nakladanie s odpadmi a je ฤlenom predsednรญctva eurรณpskeho spolku EVGE pre odpadovรฉ hospodรกrstvo.