Spôsoby rozpočítavania tepla na vykurovanie pri zateplenom bytovom dome

Predstavujeme jeden z tradičných obytných tehlových domov v konštrukčnom systéme T 02 B, postavený v roku 1963. Radový päťpodlažný dom sa nachádza na ulici M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom, má 54 bytových jednotiek a štyri vchody v pravouhlom zastavaní s čiastočnými prekrytím s vedľajším bytovým domom. V uplynulom období bol zateplený a otázkou je správny spôsob rozpočítavania množstva tepla.

Už v priebehu roka 1997 sa kompletne vyreguloval systém rozvodov ústredného vykurovania vrátane montáže regulačných ventilov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov RMK-87. Samotná kompletná odovzdávacia stanica (KOS) sa realizovala v roku 2006. V tom istom roku bol dom dôsledne zateplený (obvodový plášť z Nobasilu s hrúbkou 10 cm, strecha z Nobasilu s hrúbkou 16 cm, vrátane stropov 1. NP, vstupov, lodžií, rímsy, atík) a osadené plastové okná. Počas vykurovacieho obdobia v roku 1998 sa po schválení použili redukčné koeficienty nevýhodne umiestnených bytov, ktoré sa v rokoch 1998 až 2008 postupne upravovali (od počiatočnej najvyššej korekcie v roku1998 až do stavu v roku 2008):

• byty stredné: 0 : 0 %
• byty pod strechou (mimo čelných): 49 : 20 %
• byty na 1. NP (pivničné): 57 : 9 %
• byty nad 1. NP (nad nevykurovanými priestormi): 57 : 9 %
• byty na juhozápadnom čele

• byty na severovýchodnom čele

• bez vyregulovania a zateplenia za rok 1996: 1 936 GJ, t. j. 0,637 GJ/m2/rok,
• po vyregulovaní a osadení pomerových rozdeľovačov za rok 1998: 1 355 GJ, t. j. 0,446 GJ/m2/rok,
• pred komplexným zateplením za rok 2005: 1 280 GJ, t. j. 0422 GJ/m2/rok,
• po komplexnom zateplení v roku 2006 – spo­treba za rok 2007: 670 GJ, t. j. 0,220 GJ/m2/rok.

Úspora tepla v roku 2007 predstavovala 48 % oproti roku 2005.

Úpravy korekcií
Postupné korekcie sa odsúhlasovali na základe sledovanej štatistiky spotreby na každý byt a rok a následnej korekcie tak, aby sa spotreba stredných (vnútorných) bytov približne rovnala spotrebe nevýhodne umiestnených bytov. Pritom sa, samozrejme, zohľadňovali extrémne spotreby a brala sa do úvahy priemerná spotreba za dom. Tak sa dosahovali prijateľné – solidárne náklady na vykurovanie pri používaní pomeru základnej a spotrebnej zložky 30 : 70.

Po zhodnotení spotreby tepla domu za rok 2009 (195 827 kWh) vychádza priemerná spotreba 64,50 kWh/m²/rok, čo je v starých jednotkách 0,232 GJ/m²/rok. Plusové a mínusové extrémy niektorých bytov sú 27 až 38 kWh/m²/rok a 97 až 137 kWh/m²/rok. Inými slovami, mínusový extrém vzniká pri piatich vlastníkov z celkového počtu 54 so spotrebou 27 až 38 kWh/m²/rok a plusový extrém pri piatich vlastníkov z celkového počtu 54 so spotrebou 97 až 137 kWh/m²/rok. Tieto mínusové a plusové extrémy tvoria najviac 18 % z celkového počtu 54 bytových jednotiek, t. j. ostatné byty majú spotrebu v rozpätí 38 až 97 kWh/m²/rok.

Najnižšia spotreba je v neobývaných bytoch, ktoré „kradnú“ teplo susedným bytom a, naopak, najvyššia spotreba je v bytov s teplotou nad 20 °C.

Do roku 2009 sa vyúčtovanie za spotrebu tepla riadilo vyhláškou č. 630/2005 Z. z., v ktorej rozpätie pomeru medzi základnou a spotrebnou zložkou bolo širšie. Zmena nastáva vo vyúčtovaní za rok 2010 na základne doplnenej a zmenenej vyhlášky č. 358/2009 Z. z., ktorá určuje okrem iného vzťah základnej a spotrebnej zložky výlučne v pomere 60 : 40, hoci nie záväzným spôsobom.

V prípade tohto bytového domu by uplatnenie pomeru 60 : 40 znamenalo celkom iné platby.

Príklad č. 1
Byt s maximálnou plochou a minimálnou spotrebou tepla:
plocha – 79,24 m2, spotreba za rok 2009 – 2 162 kWh/rok (27,2 kWh/m²/rok)

korekcia – 9 %, náklady za rok 2009 – 191,23 €

Pri použití pomeru 60 : 40 podľa vyhlášky 358/2009 Z. z. by sa náklady zdvihli na 301,62 €, čo je o 36 % viac ako pri pomere 30 : 70.

Príklad č. 2
Byt s vyššou priemernou plochou a maximálnou spotrebou tepla:
plocha – 60,94 m², spotreba za rok 2009 – 8 367 kWh/rok (137,0 kWh/m²/rok)

korekcia – 20 %, náklady za rok 2009 – 739,77 €

Pri použití pomeru 60 : 40 by sa náklady zdvihli na 492,71 €, čo je o 30,8 % menej ako pri pomere 30 : 70.

Výhodnosť pomeru 30 : 70
Podobne sme spočítali aj iné alternatívy našich bytov a potvrdil sa záver, že uplatnenie pomeru 60 : 40 je neprijateľné, pretože jednotková cena za základnú zložku je dvojnásobná ako pri pomere 30 : 70 a jednotková cena za spotrebnú zložku je 4-násobne nižšia ako pri pomere 30 : 70. Znižovanie energetickej náročnosti by pri použití pomeru 60 : 40 malo v našom prípade opačný efekt! V nevýhode by boli byty s väčšou plochou a s menšou spotrebou. Vyrovnanie nastáva pri bytoch s menšou plochou. Dôležitú rolu zohráva aj výška korekcie tepla pri nevýhodne umiestnených bytoch, keď aj väčšia plocha bytu je eliminovaná vyššou korekciou. Korekcie podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. (podobne ako pri vyhláške č. 358/2009 Z. z. – len s malou úpravou textu) sú pri aplikácii na naše byty vyššie, ako sme stanovili ich výšku v roku 2008.

Príklad č. 1
Byt na juhozápadnom čele, pod strechou, 3-izbový (65,28 m²), z toho 1 izba rohová, 1 izba rohová, orientovaná na sever, 1 izba pod strechou:
k = 1 – suma (1 – ki) = 1 – (1 – 0,9 + 1 – 0,82 + 1 – 0,8) = 1 – (0,1 + 0,18 + 0,2) = 1 – 0,48 = 0,52, t. j korekcia = 48 %

Alternatívne by sme mohli korekciu vypočítať takto: 3 miestnosti pod strechou; výsledok
= 0,40, t. j. korekcia 60 %.

Skutočná korekcia bytu je 22%, spotreba 96,81 kWh/m² v roku 2009.

Príklad č. 2
Byt na severovýchodnom čele pod strechou, 3-izbový (65,28 m²), z toho 2 rohové izby orientované na severovýchod, 1 izba pod strechou:
k = 1 – (1,18 + 0,18 + 0,20) = 1 – 0,56 = 0,44,
t. j. korekcia 56%

Alternatívne by sme mohli korekciu vypočítať takto: 3 miestnosti pod strechou, korekcia = 60 %.

Skutočná korekcia bytu je však 24 %, spotreba 73,76 kWh/m² v roku 2009, a pritom je to menej vhodný byt z pohľadu orientácie a umiestnenia.

Príklad č. 3
Dva stredné byty na severovýchodnom čele, 3-izbové (65,28 m2), 2 izby rohové, orientované na severovýchod:
k = 1 – (1 – 0,82) + (1 – 0,82) = 1 – (0,18 + 0,18) = 1 – 0,36 = 0,64, t. j. korekcia 36 %

Skutočná korekcia je 18 %, priemerná spotreba v roku 2009 bola 55,57 kWh/m². Ide tu zrejme o úsporu pri vykurovaní na 20 °C.

Na základe týchto výpočtov som presvedčený, že používanie korekcie na spotrebu tepla si vyžaduje mnohoročnú štatistiku a nemôže byť v súlade s použitím vyhlášky č. 358/2009 Z. z. Každý dom je svojím spôsobom jedinečný a vyúčtovanie za spotrebu tepla je individuálnou záležitosťou aj vzhľadom na typ pomerových rozdeľovačov, keďže každý má svoje výhody aj nevýhody.
–>–>
Faktory ovplyvňujúce výšku spotreby

• Spotreba tepla je predurčená už projektom domu, jeho umiestnením, členitosťou, polohou vzhľadom na svetové strany, plochou bytov, schopnosťou akumulácie stavebných prvkov, najmä obvodového plášťa, a v rámci revitalizácie domu komplexným zateplením, vyregulovaným systémom ústredného vykurovania vrátane vykurovacích telies, zriadením samostatnej KOS.
• Nároky vlastníkov bytov na tepelnú pohodu individuálnou spotrebou tepla (každá extrémna spotreba je zistiteľná pri vyúčtovaní).
• Stupeň a spôsob vetrania, ktorý je závislý aj od kvality zateplenia (faktor difúzneho odporu Nobasilu sa rovná 1, faktor difúzneho odporu polystyrénu sa rovná 50) a od udržiavania správnej relatívnej vlhkosti (50 %).
• Nesprávna prevádzka vykurovacích telies (časté uzatváranie, znovuohrev).
• Správne využívanie tepelných ziskov zo slnečného žiarenia (reguláciou otvorových žalúzií v letnom i v zimnom období).
• Vylúčenie neobývaných bytov (spôsobujú nadmernú spotrebu okolitých bytov).
• Správny odhad a používanie vykurovacej krivky vlastníkmi bytov.

TEXT a FOTO: Ing. Pavol Polák

Autor je predseda Spoločenstva vlastníkov bytov DOM 460, M. R. Štefánika 9-15, v Žiari nad Hronom.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.