Chyby, ktoré vás môžu vyjsť draho: Čo nesmiete podceniť pri dekarbonizácii budov?
Monika Voleková 
Spoločnosť ENGIE Services je súčasťou medzinárodnej Skupiny ENGIE a poskytuje komplexné energetické riešenia so zameraním na dekarbonizáciu. Pomáha klientom zvyšovať energetickú efektívnosť prevádzok, optimalizovať náklady a znižovať uhlíkovú stopu. S Milanom Pavlem, manažérom divízie obchodných činností ENGIE Services, sme sa rozprávali o dekarbonizačných riešeniach v energetike a ich využití napríklad aj pre developerský segment.
Klimatické zmeny sa dlhodobo týkajú každého z nás. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality je dôležité začať s dekarbonizáciou čo najskôr. Čo si treba predstaviť pod pojmom dekarbonizácia?
Dekarbonizácia znamená zníženie alebo odstránenie emisií skleníkových plynov. Je to prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje. Myslím si, že témam súvisiacim s uhlíkovou neutralitou bolo venovaných už veľa článkov a diskusií. Samotná Európska únia prijala množstvo smerníc, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a zlepšiť klimatické pomery vo svete a v Únii. Ciele sú veľmi ambiciózne. Do roku 2030 chce znížiť uhlíkovú stopu až o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Jedným z viacerých segmentov, na ktoré sa ENGIE v rámci dekarbonizácie zameriava, sú budovy. Budovy produkujú tretinu emisií CO2 vo svete. Cesta, ako dekarbonizovať budovy, má dve línie. Prvá, najdôležitejšia, je energetická efektívnosť. To znamená, že najskôr je potrebné sa zamerať na zníženie spotreby energie. Každá nevyrobená energia je tá najčistejšia. Druhou líniou je implementácia obnoviteľných zdrojov v budovách.
Vaša materská Skupina ENGIE má skúsenosti z celého sveta. Aký je prístup a finančná podpora v súvislosti so znížením uhlíkovej stopy budov v Európskej únii a u nás?
Skupina ENGIE pôsobí v energetike po celom svete, a preto vieme porovnávať rôzne prístupy a technické riešenia v zahraničí a na Slovensku. Z pohľadu technického prístupu rozdiely nie sú také zásadné, pretože technické riešenia sú porovnateľné a aplikovateľné aj na Slovensku.
Z hľadiska finančného sú dotačne štátom podporované nielen projekty samotných existujúcich budov, ktoré je potrebné dekarbonizovať, ale aj novovznikajúce projekty v decentralizovaných developerských zónach. Sú to napríklad projekty s geotermálom či projekty s tepelnými čerpadlami. Navyše, s možnou kombináciou uskladňovania energie v danom území, a to nielen elektriny, ale aj technológie na uskladňovanie tepla a chladu. Aj takéto projekty môžu byť čiastočne finančne podporované štátom.
Ďalším aspektom je, že v prípade dotačnej podpory projektov máme u nás nastavené odlišné kritériá. Naprojektované riešenie sa schváli a následne musí byť „ľudovo povedané“ zrealizované do bodky. Teda presne podľa toho, čo je na výkrese. Mnohokrát však počas projektovania a realizácie dochádza k zmenám.
To je prirodzené, ale z hľadiska už napr. finančného zmenového konania je to náročné. To, čo nakreslíte na začiatku, musíte zrealizovať aj na konci. To znamená, že proces zmeny počas projektu je veľmi komplikovaný. Čo je podľa mňa škoda a môže to ovplyvniť celkový výsledok projektu.
V zahraničí dostanete dotáciu na projekt, kde výsledkom je cieľ zameraný na úsporu a dekarbonizáciu energie, ktorá je exaktne merateľná. A je na vás, akú technológiu ste zvolili pri projektovaní a akú už počas samotnej realizácie. Cieľom je, aby merateľný výsledok deklarovanej úspory bol minimálne lepší než ten, aký sa modeloval.
Z hľadiska legislatívy je rozdiel na Slovensku zásadný. V zahraničí už na dekarbonizačných stratégiách pracujú dlhodobo a systematicky. Je to dané aj tým, že transpozíciu zákonov prijímajú včas a je komunikovaná adresne a priamočiaro. Zároveň je tam predvídateľná legislatíva, a to nielen v energetike, ale aj v rámci uceleného legislatívneho rámca.
Od povoľovania až po kolaudáciu takýchto projektov. Vďaka tomu je tam možná predvídateľnosť investovania a zároveň plánovania dosahovania cieľov. Na Slovensku však pozitívne hodnotím postoj mnohých spoločností k investovaniu a to, že sa rozhodnú pre realizáciu projektov so zameraním na dekarbonizáciu aj napriek legislatívnym prekážkam.
Prečítajte si tiež
Mohli by ste povedať, o akú legislatívu ide a v akej oblasti treba pridať?
Sú to legislatívne rámce a stratégie, ktoré sa týkajú najmä energetiky. Na jednej strane na Slovensku stále prevládajú pomalé transpozície európskych smerníc do národnej legislatívy a na tej druhej sú lokálne procesy na národnej úrovni akoby iba v zárodku procesu. Nemáme vytvorené stratégie a následne legislatívne podmienky na to, aby sme projekty vedeli plánovať, realizovať a predvídateľne prevádzkovať.
Ide hlavne o podporné nástroje v rámci obnoviteľných zdrojov. Mám na mysli rôzne prístupy k schvaľovaniu a povoľovaniu využitia potenciálu vodného hospodárstva pri tepelných čerpadlách alebo geotermále. V rámci využívania spodných vôd na energetické účely je legislatíva rôznorodá. Nemá ucelený a súvisiaci systém. Je schvaľovaná ad hoc a nie systémovo či strategicky. To je rozdiel medzi zahraničím a Slovenskom.
Čo v prípade, ak sa zmení technológia? Je možné ju použiť vo vyššom stupni, pretože sa samotná technológia zlepší? Je možné ju zahrnúť do projektu?
Zmena a jej zahrnutie do projektu je možná a priam nevyhnutná. No opäť, ak ide o projekt s finančnou dotáciou, tak je to nielen náročný proces. Mnohokrát je takáto zmena zamietnutá alebo klasifikovaná ako neoprávnený náklad. A zároveň, ak si to vyžaduje aj zmenu dodatočného povoľovacieho konania, je to časovo náročný proces s neistým koncom.
Napríklad využitie geotermálnej energie vo forme hlbinných vrtov nie je u nás investorsky atraktívne. V zahraničí má aj hlbinný geotermál masívnu podporu. Je to jeden z najčistejších a najstabilnejších energetických zdrojov. Na Slovensku hlbinný geotermál zatiaľ nie je podporovaný.
Možno to súvisí s tým, že geotermálne vrty sú finančne dosť náročné.
Je to finančne náročné. Na druhej strane je to budúcnosť. Najmä ak sa využijú všetky aspekty jeho potenciálu a to teplo a výroba elektriny. Ak je projekt vsadený do vhodnej lokality, napríklad pri veľkých priemyselných parkoch a mestských aglomeráciách, teplo a elektrina sa môžu stabilne vyrábať a dodávať všetkým účastníkom v danej lokalite. Samozrejme, je to aj o vyspelosti vzájomných zmluvných partnerstiev, pretože si to vyžaduje dlhodobé kontrakty.
Je dekarbonizácia drahšia, ak sa zameriame na existujúcu budovu, alebo je to lacnejšie, keď staviame novú stavbu?
Paušálne sa nedá povedať, že je niečo drahé. Je to otázka prístupu a toho, čo porovnávame. Na jednej strane sú to súčasné investičné a prevádzkové náklady a na tej druhej očakávané náklady v budúcnosti. V zmysle novej legislatívy ETS 2 od roku 2027 už aj menšie zdroje budú platiť „daň“ za spaľovanie plynu. Zároveň si pri klimatickej zmene musíme uvedomiť, že rastie dopyt po chlade, a to bude väčšia výzva ako samotné vykurovanie.
Keď to z technického hľadiska dáme do komplexného súladu, napríklad s technológiou tepelného čerpadla, rekuperáciou a riadiacim systémom, tak z jednej technológie efektívne vyrábame teplo a zároveň aj chlad. Takýto zdroj vieme využívať aj na agregáciu flexibility a podporných služieb, ktoré prinášajú dodatočné benefity.
A aby sme predišli výkyvom a dynamike cien na trhu s elektrinou, vieme si dlhodobo zafixovať jej cenu prostredníctvom PPA kontraktov z vyrobenej elektrickej energie tam, kde je to možné. Sú to overené postupy a modely z praxe. Pri takomto komplexnom ponímaní už získavame úplne iný obraz o investíciách a prevádzkových nákladoch.
Keď si premietneme obdobie 2025/2026, zistíme, že predikované prevádzkové náklady (cena tepla a chladu) sa pri komplexných riešeniach s obnoviteľnými zdrojmi stávajú lacnejšími v porovnaní s konvenčnými technológiami.
Prečítajte si tiež
Aké sú to benefity, o ktorých ste hovorili?
Napríklad tepelné čerpadlo je určitý zdroj a môže byť súčasťou agregovaného bloku, ktorý spotrebováva elektrickú energiu. Takýto blok vie byť súčasťou agregovanej flexibility. To znamená, že vieme časovo v 15-minútových rastroch posúvať výrobu tepla a chladu (napr. akumuláciou) v závislosti od potreby podpornej služby pre nadradenú sústavu. To sú dodatočné benefity.
S čím sa na vás obracajú developeri a správcovia administratívnych budov?
Pri súčasných existujúcich objektoch, keď opomeniem štandardné prevádzkové požiadavky, tak je to najmä diskusia o nákladoch (energie, prevádzka, investície), čo je normálne, pretože ceny energie v minulých obdobiach dynamicky stúpli. Primárne je to však hľadanie spoločného riešenia, akým spôsobom znížiť prevádzkové náklady a zároveň ako nastaviť budovu pre budúcnosť.
Pri súčasnej legislatíve sa nás klienti pýtajú, na čo sa majú pripraviť, pretože informovanosť nie je u nás tak zvládnutá ako v zahraničí. Tam prijmú legislatívu a robia následne kroky, čo všetko treba aplikovať. Snažíme sa pripravovať na budúcu legislatívu, aby sme vedeli, čo bude prijaté z hľadiska európskych smerníc. Tiež klientom vysvetľujeme, ako sa majú pripraviť na budúcu prevádzku a atraktivitu budov z hľadiska dekarbonizácie a plnenia nastavených kritérií.
Veľkou témou je ESG, E-commerce a tiež otázky súvisiace s tým, aký typ nehnuteľnosti budú klienti vyhľadávať v budúcnosti, čo budú požadovať. Dôležite je, aby napríklad vlastníkovi budovy neodchádzali súčasní nájomcovia, pretože objekt nespĺňa ich požadované kritériá. Prirodzene sa snažíme úplne na začiatku pochopiť klienta, aká je jeho súčasnosť a akú chce mať budúcnosť. Ako som už spomínal, aký je jeho východiskový stav.
Potom sú tu rôzne nové investičné projekty, napr. developerské zóny. Tam sa so zákazníkom snažíme úplne od začiatku nastaviť „energokoncept“, ktorý spĺňa nielen súčasné kritéria, ale aj tie budúce. Pretože takéto projekty sa budú spúšťať do prevádzky o tri či štyri roky. Preto je dôležite, aby bol energokoncept flexibilný. Developerský koncept musí byť natoľko flexibilný, aby vedel reagovať na dynamické zmeny v budúcnosti. No to už prechádzame do stratégie.
Aké informácie potrebujete od zákazníka, aby ste mu ušili stratégiu na mieru?
Primárne to závisí od zákazníka. Pri existujúcich budovách je to práve zákazník, ktorý by mal mať reálnu motiváciu dať si spracovať stratégiu, ktorou sa chce aj riadiť.Do určite miery si sám klient tvorí stratégiu, pretože on sám vie, aký je jeho „core“ biznis, aké zmeny v podnikaní plánuje, čo je preňho akceptovateľné a na čo je aj reálne pripravený.
Klient sa musí zamyslieť nielen nad súčasnosťou využitia budovy, ale hlavne na čo ich bude používať v budúcnosti. Akých nájomcov tam chce mať, aké legislatívne kritériá bude musieť plniť atď. Toto všetko je zvyčajne komunikované hneď na začiatku. Základom je už spomínaný východiskový súčasný stav. Zo skúsenosti vieme, že často klient nemá k dispozícii dokumentáciu a projektové podklady. A to môže byť problém. Najmä ak chceme navrhovať energetickú zmenu a potrebujeme vedieť, aké zariadenia v objekte sú.
V týchto prípadoch potom pristupujeme k vlastnému mapovaniu. Vykonáme meranie a následnú podrobnú analýzu, aby sme vedeli odčleniť, kde, za akým účelom a koľko energie sa spotrebuje. O to je potom presnejší náš výpočet, koľko vieme napr. ušetriť danými zmenami. Na základe výsledkov diskutujeme so zákazníkom o navrhovaných opatreniach, či sú v súlade s jeho nastavením a zároveň nejdeme „proti“ jeho finančným alebo prevádzkovým možnostiam.
Následne rozoberáme koncept a tvoríme energetický mix, ktorý spĺňa na začiatku nastavené kritériá. V prvom rade sa hľadajú lokálne možnosti využitia obnoviteľných zdrojov. Okrem toho sa pozeráme aj na získavanie energie z Off-site projektov. Keď sa nakoniec odsúhlasí finálna stratégia, spoločne nastavíme harmonogram, financovanie a začneme s realizáciou.
Takže stratégia by mala obsahovať aj merateľné ciele, ktoré potom v priebehu času sledujete, či sú naplnené?
Určite. Dôležité je byť so zákazníkom počas celej cesty životného cyklu budovy. Teda na začiatku, pri návrhu, financovaní aj realizácii. Zameriavame sa na projekty, kde zákazníkovi vieme poskytnúť pridanú hodnotu. Nie je to iba o navrhnutí technológií, ich inštalácii a prevádzke, ale hlavne o konkurencieschopnosti cien energií tepla, chladu a elektriny.
Navyše, ponúkame aj iné agregované možnosti, ktoré sú dnes na trhu k dispozícii. Klient tak môže byť aktívnou súčasťou trhu, nie iba pasívnou. Sledujeme aj merateľné ciele, či bola dosiahnutá efektívnosť a zníženie spotreby energií. Chceme sa zamerať na dekarbonizáciu a neustále posudzovať, či je projekt dostatočne pripravený na bezuhlíkovú budúcnosť.
