Chyby, ktoré vás môžu vyjsť draho: Čo nesmiete podceniť pri dekarbonizácii budov?
Monika Voleková 
Spoločnosť ENGIE Services je súčasťou medzinárodnej Skupiny ENGIE a poskytuje komplexné energetické riešenia so zameraním na dekarbonizáciu. Pomáha klientom zvyšovať energetickú efektívnosť prevádzok, optimalizovať náklady a znižovať uhlíkovú stopu. S Milanom Pavlem, manažérom divízie obchodných činností ENGIE Services, sme sa rozprávali o dekarbonizačných riešeniach v energetike a ich využití napríklad aj pre developerský segment.
Na znižovaní uhlíkovej stopy sa aktívne podieľajú stavebníctvo a developeri. Ako môžu samotní developeri pomôcť pri dosahovaní klimatických cieľov?
Z pohľadu energetiky budov pristupujú developeri k projektom veľmi zodpovedne. Dnes už v podstate každý projekt alebo developerská zóna spĺňa štandardnú legislatívu a certifikáciu A0. No je veľa projektov, čo je príjemným prekvapením, ktoré vznikajú aj s certifikáciou BREEAM a snažia sa už vopred nastavovať svoje projekty tak, aby spĺňali nielen budúcu legislatívu, ale aj ESG kritériá. Využívajú sa nové technológie a prístupy k obnoviteľným zdrojom.
Nadnesene môžem povedať, že už v žiadnom projekte nie je vidieť klasický konvenčný zdroj. Väčšina investorov pristupuje k projektom rozumne. Hľadajú spôsoby, ako ich zlepšiť, a to nielen z hľadiska atraktivity a komfortu, ale aj z hľadiska primeraných investičných nákladov, najmä v energetike.
Dôležité je modelovanie budúcej potreby energie, ktorá reflektuje na existujúcu a zároveň budúcu klimatickú zmenu. Myslím tým pokles potreby tepla, nárast chladu a špičkovú energiu. Zároveň sa modeluje, ako „orezať“ špičku spotreby tak, aby sa neinštalovali zbytočne predimenzované výkony zdrojov, pretože tam je najväčšia spotreba energií. Na trhu sú už technológie, ktorými vieme „orezať“ špičku a držať sa baseloudu.
V projektoch sa uvažuje s nízkopotenciálovým systémom odovzdávania tepla a chladu. Koncové systémy vykurovania aj chladenia sa kombinujú, či už v strope, alebo podlahe. Taktiež rekuperácia významne prispieva k spätnému využívaniu energie.
Modelujú sa bilancie potrieb energie a na základe toho sa navrhuje efektívne zariadenie s využitím potenciálu v danej lokalite. Napríklad ak sú v lokalite dobré podmienky spodných vôd a dovoľujú to povoľovacie procesy, je to ideálny priestor na využitie tepelného čerpadla voda/voda, fotovoltiky, akumulácie energie, flexibility atď.
Zároveň je však potrebné dodať, že výška investície v energokoncepte ovplyvňuje koncovú cenu za energie. A tam je veľmi dôležitý balans. Výška investície je závislá od maximálneho využitia vysokoefektívnych a flexibilných technológií. Investícia sa premieta do ceny energie za MWh. Tá musí byť prijateľná a konkurencieschopná. Navyše, nesmieme zabúdať na tlak na garanciu ceny za energie v dlhodobom horizonte.
Máte klientov aj z developerského sektora. Čo ich motivuje k tomu, aby prichádzali k vám a ako sa o vás dozvedia?
Pôsobenie v developerskom segmente je naša doména, pretože sa zameriavame na výrobu a distribúciu energií (teplo, chlad, elektrická energia), či už z centralizovaných, alebo decentralizovaných zdrojov.
A čo je ich motiváciou? Už to nie je iba o motivácii z pohľadu krátkodobých a rýchlych výnosov. Mnohí z nich sú strategickí investori s trvalo udržateľnými a modernými urbanistickými konceptmi. Je to investícia do projektov, ktoré sú etapovo rozložené na 10 až 20 rokov.
Motiváciou je unikátnosť projektov, ktoré vznikajú aj v rôznych brownfieldoch a v náročných územiach. Sú to trvalo udržateľné projekty nielen z pohľadu kritérií od A0 cez BREEAM-u až po ESG, ale aj z pohľadu udržateľnosti prevádzkovo-finančných nákladov.
Ponúkate im aj vlastné technické riešenia?
Áno. S klientmi komunikujeme už na samotnom začiatku o vhodnom riešení. Chceme byť pre nich strategickým, silným a hlavne dlhodobým partnerom Sme medzinárodná energetická spoločnosť so skúsenosťami nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Zameriavame sa primárne na využitie obnoviteľných zdrojov.
Ponúkame rôzne technické riešenia. V rámci On-site riešenia sú to napríklad tepelné čerpadlá zem/voda, voda/voda, vzduch/voda. Zameriavame sa na piatu generáciu systému výroby a distribúcie energie. Ďalej na akumuláciu, rekuperáciu, fotovoltiku, flexibilitu, riadenie odchýlky elektrickej energie na samotnom odbernom mieste spotreby danej technológie atď.
V developerských zónach v zahraničí sú prefinancovateľné aj projekty, v rámci ktorých sa využíva akumulácia tepla v podzemí alebo spätné získavanie tepla z kanalizačných rozvodov, či podobne získavaná energia. Toto je však finančne náročnejšie, a preto sa na Slovensku sústreďujeme najmä na projekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá aj pre budúcnosť, ale zároveň sú aj financovateľné v čase. To je veľmi dôležité.
Potom sú tu aj spomínané Off-site riešenia. To je nákup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú bilančne alokované priamo na zdroje tepelných čerpadiel. Je to súčasť energetického riešenia. Elektrickú energiu si takto vieme priamo kontrahovať prostredníctvom PPA kontraktu a zafixovať si ju napríklad na 15 až 20 rokov.
Cieľom je, aby cena bola stabilná a nie dynamická, aby nepodliehala výkyvom. Získavame tak predvídateľnosť nákladov vo vzťahu k výrobe tepla a chladu. V ENGIE disponujeme vlastnými elektrárňami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. Sú určené najmä pre využitie našich klientov a developerských zón.
Ďalej existujú projekty, kde neviete úplne vylúčiť klasický fosílny zdroj, akým je plynový kotol v mestských aglomeráciách. Pre urbanistickú neprípustnosť retrofitu zmeny zdroja je jednoducho v krátkodobom horizonte zložité zameniť túto technológiu za obnoviteľný zdroj.
Preto investujeme a staviame zdroje na výrobu biometánu, ktorý vieme vtláčať do distribučnej sústavy a bilančne započítavať v projektoch a zónach, kde sa využívajú klasické plynové zdroje. Aj takto sa snažíme spĺňať kritériá z hľadiska uhlíkovej neutrality.
V mestách na západe Slovenska ako Malacky, Senica a Brezová pod Bradlom ste napojili nové domy na centrálne zásobovanie teplom. Do akej miery využívajú aktuálne tieto domy na kúrenie teplo vyrobené z biomasy a aký bude ďalší postup?
V spomínaných mestách pokrývame výrobu tepla aj z obnoviteľných zdrojov. Je to zhruba 30 až 40 % z celkovej spotreby. V týchto mestských častiach máme aplikovanú biomasu v centrálnych rozvodoch tepla, na ktoré sú tieto objekty napojené. Tam sa to nekončí.
V súčasnosti pripravujeme projekty na zvýšenie obnoviteľných zdrojov nielen v biomase. Chceme do vybraných centrálnych zdrojov inštalovať tepelné čerpadlá, aby sme v rámci celej centrálnej sústavy vedeli flexibilne kombinovať takéto zdroje aj s využitím produkcie chladu tam, kde bude dopyt. Zároveň inštalujeme fotovoltické zdroje všade tam, kde to je možné. Chceme, aby nám tieto technológie pomáhali so znižovaním vlastnej spotreby elektrickej energie.
Čo bude konečným cieľom?
Dosiahnutie maximalizácie obnoviteľných zdrojov centrálneho zásobovania teplom. Možno o 10 rokov to už nebudeme nazývať centrálne zásobovania teplom, pretože primárna doména bude chlad, ako som spomínal. Musím povedať, že spotreba tepla klesá a vidíme to aj z hľadiska klimatických zmien.
Keď porovnáme situáciu spred dvadsiatich rokov so súčasnosťou, radikálne klesá spotreba tepla. Takže musíme aplikovať aj iné technológie, aby centrálne zásobovanie teplom bolo udržateľné a aby sme v lete vedeli poskytovať aj iný druh energie tam, kde to je možné.
Vaša firma pôsobí v mnohých krajinách sveta. Sú krajiny, kde je teplejšie ako u nás na Slovensku. Máte skúsenosti z týchto krajín, ktoré môžete využiť aj u nás na Slovensku, keď už o 5 – 10 rokov pocítime rast výrazných teplôt aj my?
Uvediem príklad z Francúzska. ENGIE podpísalo dohodu so spoločnosťou Orange o spoločnom využívaní kolektorových rozvodov v Paríži. Ide o energetickú sieť s rozvodmi s celkovou dĺžkou zhruba tisíc kilometrov. Už teraz sa inštalujú rozvody na využívanie centrálneho zásobovania chladom. A to je práve tá predvídateľnosť. Nájsť lokality, kde sa budú inštalovať takéto projekty, lebo existuje predikcia, že v budúcnosti bude chlad doménou, a teda ho bude nutné vyrobiť a dopraviť ku konečným zákazníkom.
Taliansko, Španielsko, Portugalsko – to sú krajiny, ktorých sa to bytostne dotýka a je tam tiež vysoký tlak na dekarbonizáciu v oblasti priemyslu (doprava, poľnohospodárstvo, energetika). Napríklad v Barcelone odstraňujú technológie zo striech a inštalujú bazény, aby bola budova dostatočne ochladzovaná.
Okrem iného takto môžu v daných oblastiach zatraktívniť podmienky pre turizmus. Keď to pretavíme do chladu, ten bude v budúcnosti primárny, pretože teploty sú už teraz na mnohých miestach neznesiteľné. Veľkou výzvou bude tiež zabezpečiť výrobu a dodávku chladu pre priemyselnú výrobu, pretože tam je jeho spotreba veľmi vysoká.
Existujú v súvislosti s dekarbonizáciou časové termíny alebo míľniky, či ciele, ktoré sú dôležité pre odbornú verejnosť a mali by ich mať na pamäti firmy a podnikatelia?
Termíny vo všeobecnosti neexistujú vo vzťahu štát a budovy, respektíve priemysel. Korporátne spoločnosti majú nastavené reálne kritériá a majú ambiciózne plány, tak v priemysle, ako aj v budovách, pretože chcú byť pripravení na budúcnosť. Čo sa týka míľnikov, je to, samozrejme, legislatíva ETS 2, kde aj menšie zdroje budú platcom dodatočnej dane za spaľovanie plynu.
Keď to otočím, každá firma by mala uvažovať, čo ju čaká po roku 2027. Čo chcú spraviť do roku 2027? A čo po roku 2027? Je to väčšinou o nastavení silnej stratégie, aby mali vlastné harmonogramy a vlastné termíny, ktoré vedia zvládnuť nielen v súčasnosti, ale hlavne v strednodobom a dlhodobom horizonte, a to aj z pohľadu financovateľnosti. To je kľúčový parameter, silná stratégia a rozhodovanie v čase.
Čítali ste prepis rozhovoru z podcastu Na betón, vypočujte si ho ešte raz.
