Mnohé kvalitné a estetické keramické obklady strácajú po uložení svoju príťažlivosť, v horšom prípade aj funkčnosť. Takmer vždy to však u nás spôsobuje, bohužiaľ, stále prítomná nedbanlivosť pri ukladaní, neznalosť nových materiálov a ich vlastností i technológií montáže. V príspevku uvádzame najčastejšie chyby pri ukladaní a niektoré problémy, ktoré tieto chyby spôsobujú, pretože len ich elimináciou zabezpečíme správny postup ukladania na základné typy podkladov.
Správna technológia ukladania tenkostenných keramických obkladových prvkov je komplexný problém, ktorý zahŕňa znalosť správnej úpravy podkladového povrchu, správneho výberu obkladových materiálov (druh keramickej dlaždice, resp. obkladačky vhodnej do daného prostredia, výber správnych lepiacich a škárovacích hmôt a pod.), správneho rozvrhnutia škárorezu vrátane dilatačných škár atď. Opis všetkých pravidiel správnej technológie ukladania by bol nad rámec tohto článku. Potešiteľné je, že väčšinu potrebných informácií si už v súčasnosti možno vyhľadať v aktuálnej odbornej literatúre [1], [2], [3], [4], [5], [6]. Nasledujúci text prináša ukážku najčastejších chýb keramických dlažieb a obkladov, s ktorými sa stretávame v rámci posudkovej činnosti, spolu so správnym riešením ukladania alebo sanácie vzniknutých chýb.
Súhrn najčastejších príčin chýb a porúch keramických obkladov a dlažieb
Chyby obkladových prvkov vrátane doplnkov
Chyby pred ukladaním
Chyby keramických prvkov prejavujúce sa po ukladaní
Chyby pri ukladaní
Nepodopretie keramického prvku lepiacou hmotou na celej ploche
Nekompaktné škárovanie
Chyby rovinnosti dlažieb a obkladov
Chyby ukladania
Chyby pracovných a dilatačných škár
Hydrotermálny nárast
Vlhkosť podkladu
Chyby spájacích hmôt
Stavebné chyby a poruchy
Chyby spôsobené výberom nevhodných prvkov
Chyby spôsobené výberom nevhodných spájacích materiálov
Chyby spôsobené nekvalitným podkladom
Chyby spôsobené nevhodnou skladbou obkladu
Chyby spôsobené nerešpektovaním dilatácií objektu
Dynamické pohyby podkladu
Chyby v dôsledku zvýšeného teplotného namáhania
Chyby spôsobené vlhkosťou
Poruchy tmavých keramických obkladov na fasádach
Príklad poruchy – nerešpektovanie dilatačných škár v podklade
Predovšetkým v bytovej výstavbe sa v súčasnosti bežne využíva podlahové vykurovanie takmer výhradne v spojení s keramickou dlažbou, ktorá je zárukou dostatočného prenosu tepelnej energie. Bohužiaľ, v tejto súvislosti dochádza k chybám predovšetkým v oblasti správneho navrhnutia dilatačných škár a ich rešpektovania v celom súvrství keramickej dlažby (pozri obr. 1).
Obr. 1 Schematické znázornenie tvorby trhlín v dilatačných škárach
Nemožno zabudnúť ani na nevyhnutnosť ukladať dlaždice do tzv. úplného lôžka. Všetky tieto nedostatky sa neskôr môžu prejaviť v podobe trhlín alebo odtrhnutím prilepených dlaždíc.
Základné pravidlá ukladania dlažieb s podlahovým vykurovaním možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1. plochy väčšie ako 3 x 3 m treba rozdeliť dilatačnými škárami na časti s takouto veľkosťou a tieto škáry (široké minimálne 8 mm) musia prebiehať celou konštrukciou (podklad – dlaždice), 2. dilatačnými škárami treba oddeliť podlahové konštrukcie od stien, vykurované plochy od nevykurovaných, schodiská, jednotlivé miestnosti a pod., 3. dlaždice treba klásť do tzv. úplného lôžka zdokonalenej lepiacej hmoty (trieda 2 – bežne sa používajú cementové lepiace hmoty triedy C2, často tiež nazývané flexibilnými) s minimálnou kontaktnou plochou 95 % plochy dlaždice; pri nedodržaní tejto zásady hrozí vznik lokálnych trhlín pri jednotlivých, takto postihnutých dlaždiciach (schematicky na obr. 2) a v neposlednom rade nedochádza k dostatočnému prestupovaniu tepla (dutiny pôsobia ako tepelná izolácia).
Obr. 2 Schematické znázornenie chýb dlažby spôsobených nepodopretím celej plochy dlaždice
Praktická ukážka – diagnostika
Dlažba s podlahovým vykurovaním vykazovala veľké množstvo poškodených dlaždíc (trhliny, ktoré neprerušovane prestupovali niekoľkými dlaždicami) predovšetkým na miestach ukončenia podlahového vykurovania. Na základe sondy (obr. 3) sa zistilo, že dilatačné škáry boli v podkladovom betóne vytvorené správne. Táto skutočnosť však už nebola zohľadnená vo vrstve keramických dlaždíc. Preto došlo k vzniku trhlín v dlaždiciach na miestach dilatačných škár v podkladovej vrstve.
Po odstránení dlaždice sa zistilo nedostatočné podopretie dlaždice lepiacou hmotou na celej ploche (obr. 4). Táto skutočnosť svedčí o lepení dlaždíc do už obschnutej lepiacej hmoty. Nepodopretie keramického prvku lepiacou hmotou na celej ploche však, samozrejme, nebolo príčinou vzniknutých porúch.
Obr. 3 Sonda – dilatačná škára v betónovom podklade
Obr. 4 Detail rubovej strany pravej časti odrezanej dlaždice svedčiaci o nedostatočnej kontaktovej ploche medzi dlaždicou a lepidlom
Praktická ukážka – riešenie problému
Postup opráv musí teda pozostávať predovšetkým z priznania dostatočného počtu dilatačných škár, ktoré musia prebiehať nielen podkladovým betónovým poterom, ale neprerušovane aj vrstvou dlaždíc. Zároveň treba oddeliť podlahovú časť od stenovej (použil sa sokel). Všetko možno zabezpečiť: a) vyplnením škár pružným tmelom (napr. silikónom), b) použitím dilatačných profilov, ktoré majú oproti silikónom podstatne vyššiu životnosť.
Ak nemožno rešpektovať zásadu o priebežnosti dilatačnej škáry celou konštrukciou, možno použiť dilatačno-izolačné fólie. Tie vyrovnávajú napätie vznikajúce medzi podkladom a dlažbou alebo obkladom, spôsobené rozdielnou tepelnou rozťažnosťou oboch materiálov (obr. 5).
Riešením nedostatočného podopretia dlaždíc lepiacou hmotou je dodržanie pokynov výrobcu (množstvo zámesovej vody a pod.) alebo použitie redších lepiacich hmôt na tzv. tekuté lôžko. Vzhľadom na to, že obkladač nemôže vyvinúť dostatočnú silu na pritlačenie predovšetkým veľkoformátových dlaždíc do bežnej kašovitej lepiacej hmoty, slúžia tieto hmoty na bezdutinové ukladanie dlaždíc. Hmoty na tekuté lôžko vyžadujú veľmi kvalitnú prípravu podkladu. Použitím tejto samonivelizujúcej tekutej lepiacej hmoty s následným 100 % priľnutím možno dosiahnuť niekoľkonásobne vyššiu rýchlosť pri ukladaní. Vplyvom nižšieho povrchového napätia v lepiacej hmote dochádza k odvzdušneniu (odstráneniu vzduchových bubliniek vmiešaných do lepiacej hmoty pri rozmiešavaní). K odvzdušneniu (zhutneniu) dochádza vlastnou hmotnosťou dlažby tak, že prebytočný vzduch obsiahnutý v lepidle sa spod dlažby vytlačí von cez škáru.
Príklad výberu nevhodných keramických dlaždíc na použitie v exteriéri
Na obklady a dlažby v exteriéri treba používať výhradne mrazuvzdorné keramické obkladové prvky. Mrazuvzdornosť sa pri nich zabezpečuje nízkou nasiakavosťou črepu. Mrazuvzdornosť sa automaticky vyžaduje pri keramických obkladových prvkoch s nasiakavosťou do 3 %. Výrobcovia do exteriéru prednostne odporúčajú výhradne prvky triedy BIa. Keramické obkladové prvky hutné (skupina IIa), resp. polohutné (skupina IIb) sú v prevažnej väčšine prípadov tiež mrazuvzdorné, túto vlastnosť si však treba overiť u výrobcu. Predovšetkým polohutné dlaždice sú vo všeobecnosti vhodné na použitie v exteriéri skôr na fasády alebo na obkladanie vertikálnych a horizontálnych plôch v miernych klimatických podmienkach bez trvalého pôsobenia vody. Ak sa vo vonkajšom priestore použil črep s príliš vysokou nasiakavosťou, môže dopadnúť ako dlaždica na obr. 6. O vysokej nasiakavosti tohto črepu svedčí aj fakt, že v odprasknutých častiach vykryštalizovala v zimnom období posypová soľ, ktorá pórovitým črepom vzlinula rozpustená v zrážkovej vode.
Záver
Predložený článok nemá za úlohu detailne opísať všetky zásady správnej montáže, pretože to s ohľadom na rozsah tohto článku nie je možné. Skôr sme sa pokúsili uviesť príklady častých chýb a porúch, ktoré pri ukladaní môžu vznikať. Domnievame sa totiž, že publikovanie chýb a porúch by malo prispieť ku skvalitneniu realizácie takýchto prác, pretože stavebník (obkladač) tak má možnosť poučiť sa práve z cudzích chýb.
Uvedená problematika, vrátane výskumu a vývoja nových technológií, je riešená vo výskumnom zámere MSM 0021630511 „Progresivní stavební materiály s využitím druhotních surovin a jejich vliv na životnost konstrukcí“.
Literatúra: [1] DROCHYTKA, R. a kol.: Keramické obklady a dlažby. Správné užití keramických obkladaček a dlaždic. 1. vydanie. Hradec Králové: VEGA 2000. 187 s. ISBN 80-900860-5-5. [2] SOKOLÁŘ, R.: Technologie obkládání I. Příprava a provádění podkladu. 1. vydanie. Praha: SiliS 2003. 63 s. ISBN 80-86821-00-5. [3] SOKOLÁŘ, R.: Technologie obkládání II. Obkládání v interiéru. 1. vydanie. Praha: SiliS 2003. 78 s. ISBN 80-86821-01-3. [4] SOKOLÁŘ, R.: Technologie obkládání III. Obkládání v exteriéru. 1. vydanie. Praha: SiliS 2003. 65 s. ISBN 80-86821-02-1. [5] SOKOLÁŘ, R.: Materiály pro obkladače 1. 1. vydanie. Praha: SiliS 2004. 63 s. ISBN 80-86821-00-5. [6] SOKOLÁŘ, R.: Materiály pro obkladače 2. 1. vydanie. Praha: SiliS 2004. 63 s. ISBN 80-86821-00-5. [7] DROCHYTKA, R., BYDŽOVSKÝ, J., BROŽOVSKÝ, J. a kol.: Stavební chyby od A do Z. 1. vydanie. Praha: Verlag DASHÖFER 2004. ISSN 1214-7060.
prof. Ing. Rostislav Drochytka, CSc., Ing. Radomír Sokolář, PhD. FOTO: autori
prof. Ing. Rostislav Drochytka, CSc. pracuje na Vysokom učení technickom v Brne ako vedúci Ústavu technologie stavebních hmot a dílců Fakulty stavební VUT v Brne. Jeho vedeckou špecializáciou je predovšetkým trvanlivosť stavebných materiálov a predikácia životnosti stavieb, okrem toho sa zaoberá aj možnosťami ochrany stavebných konštrukcií aplikáciou vhodných typov sekundárnych ochrán, ako aj vývojom rôznych druhov hmôt vyrábaných s využitím odpadových surovín. V oblasti výskumu a vývoja nových typov stavebných materiálov publikoval viac než 300 odborných statí doma i v zahraničí.
Ing. Radomír Sokolář, PhD. – odborný asistent v odbore keramika v Ústave technologie stavebních hmot a dílců Fakulty stavební Vysokého učení technického v Brne. V rámci vedeckého zamerania sa dlhodobo zaoberá využívaním odpadových látok v technológii výroby stavebnej keramiky. Je autorom a spoluautorom niekoľkých odborných publikácií zaoberajúcich sa problematikou správneho ukladania obkladov a dlažieb a diagnostikou ich chýb.
Ak nemožno rešpektovať zásadu o priebežnosti dilatačnej škáry celou konštrukciou, možno použiť dilatačno-izolačné fólie. Tie vyrovnávajú napätie vznikajúce medzi podkladom a dlažbou alebo obkladom, spôsobené rozdielnou tepelnou rozťažnosťou oboch materiálov (obr. 5). 
