Správna realizácia komína

Postaviť kvalitné a súčasne bezpečné komínové teleso nie je jednoduché. Vyžaduje si to poznanie legislatívy a bezpečnostných predpisov, presné naprojektovanie, ale aj oboznámenie sa s montážnym návodom. Komínové teleso je konštrukciou, ktorá si pri realizácii vyžaduje precíznosť. Pri zanedbaní povinností pri jeho stavbe dochádza k ohrozeniu ľudských životov a majetku.

Na výber komínového telesa má vplyv spôsob vykurovania. V súčasnosti sa do popredia dostávajú ekologické, cenovo dostupné a zároveň úsporné vykurovacie zariadenia. Moderným trendom v oblasti energetiky a vykurovania sa musí prispôsobiť aj komín, ktorý má významný vplyv na účinnosť celej vykurovacej sústavy a celkový komfort bývania. Náročné požiadavky na bezpečnosť, odolnosť a dlhú životnosť spĺňajú komínové systémy zložené z kompatibilných prvkov od jedného dodávateľa.

Návrh komína
Navrhovanie komínov upravujú špeciálne normy a zákony, v ktorých sa stanovujú podmienky pre komínové teleso. Mimoriadnu pozornosť by komínovému telesu mali venovať všetky zúčastnené subjekty – stavebník (investor), projektant, stavebná firma aj subjekt vykonávajúci na stavbe dozornú činnosť. Projektant musí navrhnúť komín, ktorý vyhovie nielen súčasným, ale aj budúcim požiadavkám užívateľa.

Pred návrhom komínového telesa treba poznať spotrebič, ktorým bude budova na bývanie vykurovaná. Zvolený zdroj vykurovania a typ vykurovacej sústavy sú rozhodujúcimi faktormi, podľa ktorých možno následne komín správne nadimenzovať. V súčasnosti sa uprednostňuje použitie nízkoteplotnej a kondenzačnej techniky, ktorá prináša výrazné úspory spotreby vykurovacích palív, a tým aj finančných nákladov. Využitie kondenzačnej techniky si vyžaduje vybudovať komín, ktorý je dostatočne odolný proti vlhkosti. Komínové teleso má byť viacvrstvové s vnútornou vložkou dilatačne a tepelne oddelenou od komínového plášťa. To je aj jeden z dôvodov, prečo už nemožno použiť hliníkovú vložku.

Hliníkovú vložku možno podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách čistenia a vykonávania kontrol použiť len na odvod spalín zo spotrebiča na plynné palivo, pričom teplota spalín v dymovom hrdle môže dosiahnuť maximálne 250 °C. Rovnako možno takýto typ vložky použiť aj na odvod spalín, ktorých teplota je určená výpočtom podľa technickej normy STN EN 13 384-1: 2005 Komíny. Metódy tepelnotechnického a hydraulického výpočtu. Časť 1: Komíny s pripojením jedného spotrebiča palív neprekročí v celej dĺžke dymovej cesty ich rosný bod. Prísne požiadavky na tepelnú odolnosť spĺňajú napríklad šamotové vložky.

Umiestnenie komína
Podcenenie projektovej fázy môže pri stavbe komína spôsobiť vznik porúch a zároveň finančne náročné a často nedostatočne účinné opravy. Komín sa odporúča navrhovať do stredu budovy. Tým sa zabezpečia dobré rozptylové podmienky vo voľnom prúdení vzduchu. Projektovú dokumentáciu musí pred samotnou realizáciou schváliť revízny technik a podľa nej treba následne postupovať pri stavbe komínového telesa. Správne navrhnutý komín má mať takú účinnú výšku, prierez a vyústenie, aby sa docielil potrebný ťah.

Dodržanie predpísanej výšky
Pri určení výšky komínového telesa treba dodržiavať legislatívne požiadavky. Pri projektovaní a realizácií stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia, medzi ktoré patria aj komíny (malý zdroj znečistenia ovzdušia), treba zvoliť prijateľné technické riešenie. Podmienkou na vydanie pozitívneho vyjadrenia k stavebnému povoleniu je, aby sa vypúšťanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia zabezpečilo čo najmenším počtom výduchov alebo komínov. To však neplatí v prípade, že vyšší počet výduchov nemá vplyv na hodnoty určených emisných limitov. Najnižšia výška komína sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť. Podľa vyhlášky MŽP číslo 338/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, musí byť výška vyústenia komína alebo výduchu nad terénom minimálne 4 m. Dôležité je však dodržať aj prevýšenie ústia komína nad šikmou a plochou strechou. Pri zariadeniach s výkonom do 0,3 MW sa treba riadiť požiadavkami stanovenými STN EN 15287-1: 2008 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív.

Pri spaľovacích zariadeniach s výkonom od 0,3 MW do 1,2 MW musí byť prevýšenie komína nad šikmou strechou najmenej 1 m, pri plochej streche 1,5 m. Pri výkone zariadení nad 1,2 MW musí byť výška komína nad šikmou strechou 3 m a nad plochou strechou 3,5 m. Nevhodný návrh komínového telesa môže mať za následok požiar, poškodenie komínovej konštrukcie, ale aj nefunkčnosť vykurovacieho zariadenia.

Výpočet priemeru prieduchu
Nevyhnutnou súčasťou stavby komína je stanovenie priemeru prieduchu. Komínové prieduchy sú dutinou v konštrukcii dymovodu, komína a komínovej vložky, určené na odvádzanie splodín do voľného ovzdušia. Prierezy komínových prieduchov sa volia podľa typu pripojeného spotrebiča a jeho výkonu. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu spotrebiča, stráca spotrebič na účinnosti, čím dochádza k zvyšovaniu nákladov na vykurovanie. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta. Pre bežnú bytovú výstavbu a rodinné domy je návrh prieduchu jednoduchý. Pre rodinný dom bez ďalších zvláštnych požiadaviek na potrebu tepla postačuje priemer 140 mm. Tento priemer môže byť väčší v prípade, že účinná výška komína je nižšia ako 6 m. Priemer prieduchu sa stanovuje individuálne, na základe viacerých údajov. Pomer neúčinnej výšky k účinnej výške prieduchu má byť L 1 = 1/10 × L, kde L je účinná výška komínového prieduchu a L 1 – neúčinná výška komínového prieduchu. Pri vykurovaní rodinných domov či bytov zemným plynom stačí, aby priemer prieduchov bol 140 mm. Pre odvod spalín z kozubovej vložky musí byť priemer prieduchu 160 až 200 mm, z kachľovej pece 180 až 200 mm a z otvoreného kozuba 200 až 300 mm.

Pripojenie viacerých spotrebičov na jeden komín
V súčasnosti sa do popredia dostáva možnosť kombinácie viacerých spôsobov vykurovania. Dôvodom sú rastúce ceny za fosílne energie, nové predpisy o úspore energií, neistá situácia v zásobovaní (napríklad zemným plynom) a v neposlednom rade rastúce ekologické povedomie. Flexibilitu a prevádzkovú bezpečnosť možno užívateľovi zabezpečiť komínovým telesom vhodným na všetky druhy vykurovacích palív. Pripojenie viacerých druhov paliva na jeden prieduch však súčasná európska legislatíva nepovoľuje, preto treba navrhnúť a postaviť viacprieduchový komín. K jednému prieduchu sa pripája vykurovacie teleso, ktoré sa využíva ako hlavný zdroj tepla. Na druhý prieduch sa pripája druhý spotrebič, spravidla na tuhé palivá, ktorý možno použiť ako pomocný zdroj tepla pri výpadku dodávky elektrickej energie alebo zemného plynu.

Takto sa zabezpečí určitá nezávislosť od centrálnych zdrojov vykurovania, a predovšetkým požadovaná tepelná pohoda vnútorného prostredia. Na rozdiel od starších typov komínov majú nové komínové systémy už univerzálne použitie. Zmena paliva sa tak stáva už menej problematickou. Užívateľ si môže vybrať z viacerých vykurovacích spotrebičov a rozhodnúť sa medzi viacerými druhmi palív – plyn, drevo, pelety, štiepka atď.

Vlhkosti, prudkým zmenám teplôt, korózii a tiež prieniku kondenzátu dokáže odolávať komín so šamotovou vložkou z kvalitnej technickej keramiky.

Umiestnenie horľavých látok v predpísanej vzdialenosti od komína
Komínové teleso a jeho prevádzka sú častými príčinami vzniku požiarov. Je to stavebná konštrukcia, ktorá patrí k najviac namáhaným častiam stavby. Pri používaní tepelných spotrebičov a vykurovacích telies je z toho dôvodu nevyhnutné zabezpečiť prevádzku týchto zariadení tak, aby sa predchádzalo vzniku požiarov. Pri stavbe komína treba dbať na dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti horľavých látok a konštrukcií od plášťa komína alebo palivového spotrebiča. Obzvlášť dôležité to je v prípade neoverených komínov, komínových systémov a zložených komínov.

Minimálne vzdialenosti drevených konštrukcií od povrchu komínového plášťa a od prieduchu komína určuje výrobca komínového telesa. Podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. musí byť medzi telesom komína a drevenou konštrukciou dodržaný odstup minimálne 50 mm. Priestor medzi komínom a horľavou plochou musí byť trvale dobre odvetrávaný. Nemenej podstatná je aj vzdialenosť častí stavby zhotovených z horľavých látok alebo vstavaného nábytku od čistiacich otvorov komínového telesa, ktorá musí byť minimálne 60 cm. Pokiaľ je zabezpečená ochrana proti sálaniu, postačuje vzdialenosť 30 cm. Rovnako aj podlahy z horľavých materiálov pod čistiacimi otvormi treba chrániť nehorľavými materiálmi.

Precízna stavba
Na stavbu komína možno použiť rôzne materiály. Odporúča sa, aby sa výstavba zabezpečila zaškoleným pracovníkom výrobcu komínového telesa. Pri výbere vhodného komína zohráva dôležitú úlohu aj rýchlosť a jednoduchosť jeho montáže. Podstatou systémových komínov je, že ich tvoria kompatibilné prvky. Výsledkom je tak výrazné skrátenie času ich výstavby, vylúčenie porúch a úspora nákladov. Montáž komínového systému, ktorý pozostáva zo šamotovej vložky, izolácie a špeciálnych komínových tvárnic predstavuje v súčasnosti už jednoduchý proces. Pri stavbe komína treba postupovať podľa projektovej dokumentácie a samotného návodu. Komínové teleso treba realizovať na základ alebo na konštrukciu hrubej podlahy. Tvárnice sa spájajú klasickou maltou. Aby sa zabránilo prieniku malty do odvetrávacích otvorov, treba pri výstavbe systémového komína použiť maltovaciu šablónu. Tá umožní presné a úsporné nanášanie malty. V prípade stavby komína so zadným odvetrávaním treba dodržať spôsob kladenia tepelnej izolácie do komínovej konštrukcie. Spoj izolácie musí byť v osi kolmej na stenu tvárnice, čím sa zabráni upchatiu kanálikov zadného odvetrávania. Súčasťou komínového systému je aj šamotová vložka.

Predpísaný systém spájania šamotových vložiek treba presne dodržať, pričom spoje je nutné vyškárovať škárovacím materiálom. Cementová malta má síce rovnaký vzhľad, jej odolnosť proti teplotám a vlhkosti je však odlišná. Pri jej použití dochádza k porušeniu spoja a strate tesnosti komínového prieduchu.

Napojenie sopúchov a dymovodu
Pri stavbe komínového systému treba zohľadniť aj napojenie dymovodu. Dymovod je konštrukcia s prieduchom určeným na odvod spalín zo spotrebiča do vonkajšieho prostredia. Dymovody treba navrhnúť čo najkratšie, s plynulými zmenami smeru a minimálnou nerovnosťou vnútorného povrchu. Pri návrhu treba zohľadniť tepelnú rozťažnosť materiálu, z ktorého je dymovod vyrobený. Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm. Ideálne je využiť prechodový kus – redukciu priamo od výrobcu komínového systému. Napojovací kus treba vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie cez roh tvárnice, pretože by sa tak prerušilo prúdenie vzduchu v zadnom odvetrávaní. Okrem iného musí dymovod disponovať dostatočným počtom čistiacich otvorov, aby sa dal čistiť a pravidelne kontrolovať. U rovných častí dymovodov je najväčšia vzdialenosť medzi jednotlivými čistiacimi otvormi 3 m a ďalej sa montujú za každou zmenou smeru.

Ďalšou nevyhnutnou súčasťou komína je sopúch. Ide o otvor v komínovom plášti, ktorý slúži na pripojenie dymovodu na prieduch komína. Sopúchy musia byť priame, krátke a s prierezom nie väčším, ako je prierez komínového prieduchu. Dymovod a spôsob napojenia vykurovacieho zariadenia musí pred spustením komína do prevádzky schváliť revízny technik.

Prestupy cez strechu
Riešenie prestupu komína cez strešnú konštrukciu nie je jednoduchá záležitosť. Komínová konštrukcia nie je dimenzovaná na to, aby preniesla zaťaženie stropov, prievlakov alebo iných stavebných dielcov. Otvor v strešnej konštrukcii musí byť o 3 až 6 cm väčší ako je vonkajší rozmer komína, pričom túto medzeru treba vyplniť nehorľavými izolačnými materiálmi. V oblasti prechodu komína strešnou konštrukciou treba komínovú hlavu oplechovať. Používa sa klampiarske oplechovanie alebo flexibilné systémy utesnenia, ktoré sú na trhu dostupné. Ak sa použijú prefabrikované obklady, ktoré sa končia nad rovinou strechy, robí sa oplechovanie ešte pred montážou komínovej hlavy. Prechod medzi komínom a oplechovaním sa prekryje prefabrikovanou komínovou hlavou – prefabrikovaným komínovým plášťom. Oplechovanie by sa malo vytiahnuť na konštrukciu komína aspoň do výšky 20 až 30 cm nad úroveň strešnej krytiny. Tým sa zabezpečí jeho dostatočné utesnenie.

V šikmej streche treba realizovať dva prestupy, a to cez strop alebo podhľad a potom cez strechu. Správne vyriešenie detailu napojenia krytiny na komíny z hľadiska hydroizolácie je pri šikmých strechách veľmi dôležité. Riešenie prestupu komínového telesa v plochej streche je jednoduchšie, pretože sa vyhotovuje len jeden prestup cez strop. V okolí prestupu sa po obvode komínového telesa aplikuje hydroizolačná fólia. Aby sa predišlo zatekaniu, treba fóliu potiahnuť až pod atikový plech. V nadstrešnej časti a v mieste styku so strešným plášťom treba komín tepelne zaizolovať, aby nevznikli problémy s kondenzáciou spalín.
Spôsob ukončenia komína

V závere stavby komínového telesa treba vyriešiť spôsob jeho ukončenia. Nadstrešná časť komína je najviac namáhaná, a to nielen poveternostnými vplyvmi, ale aj korozívnymi účinkami spalín.

V nadstrešných častiach komínov sa dnes používajú obmurovky, ale aj opláštenie realizované pomocou prefabrikovaných dielcov. Podmienkou je, že musia byť vyrobené z nehorľavých stavebných materiálov. Ochrana komínovej hlavy obmurovkou si vyžaduje najmä kvalitný materiál a precíznu remeselnú prácu. Vzhľadom na rýchlosť montáže a ochranu komína sa v súčasnosti používajú predovšetkým prefabrikované dielce. Komínové hlavy prefabrikovaných dielcov nepotrebujú krákorcovú dosku, pretože sa nasadzujú priamo na ústie komína. Oplechovanie sa musí vytiahnuť pod obklad do výšky, ktorá je závislá od sklonu strechy a polohy komína v strešnej konštrukcii, v ktorej sa komín nachádza.

Ako obklady komínových hláv sa používajú rôzne dosky alebo šablóny strešných krytín (napríklad vláknito-cementových, plechových, bridličnatých a podobne). Montujú sa väčšinou na spodné nosné konštrukcie, ktoré sa upevňujú priamo na komín. Tesné obloženie komína má zamedziť riziku vznietenia horľavých stavebných materiálov použitých v spodnej nosnej konštrukcii obkladu. Ak sa pri stavbe komína dodržia všetky technologické ako aj všeobecne platné právne a normatívne predpisy, nič nebude brániť jeho správnej funkcii a dlhej životnosti.

Ing. Maroš Plško
Foto: Schiedel

Ing. Maroš Plško pracuje ako technický riaditeľ firmy Schiedel Slovensko, s. r. o.

Recenzoval Ing. Dušan Dlhý, PhD., ktorý pracuje na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.