Strategickรก bezpeฤnosลฅ vย zรกsobovanรญ teplom
Uznesenรญm ฤ. 732 zo dลa 15. oktรณbra 2008 prijala vlรกda SR Stratรฉgiu energetickej bezpeฤnosti SR. Tento dรดleลพitรฝยญ dokument vychรกdza zo skutoฤnosti, ลพe Eurรณpska รบnia nie je vย sรบฤasnosti schopnรก garantovaลฅ energetickรบยญ bezpeฤnosลฅ svojich ฤlenskรฝch ลกtรกtov, ktorรฉ si sย prihliadnutรญm na svoje konkrรฉtne moลพnosti musia samy navrhnรบลฅยญ opatrenia zaisลฅujรบce ich energetickรบ bezpeฤnosลฅ. Cieฤพom Stratรฉgie energetickej bezpeฤnostiยญ SR je dosiahnuลฅ konkurencieschopnรบ energetiku, zabezpeฤujรบcu spoฤพahlivรบ aย efektรญvnu dodรกvku vลกetkรฝch foriemยญ energie za prijateฤพnรฉยญ ceny โ sย prihliadnutรญm na ochranu odberateฤพa, ochranu ลพivotnรฉho prostredia, trvalo udrลพateฤพnรฝยญ rozvoj, bezpeฤnosลฅ zรกsobovania aย technickรบ bezpeฤnosลฅ energetickรฝch zariadenรญ.
Plynovรก krรญza aย zรกsobovanie teplomPri prรญprave Stratรฉgie energetickej bezpeฤnosti ani pri jej schvaฤพovanรญ nikto zo zainteresovanรฝch netuลกil, ลพe uลพ oย necelรฉ tri mesiace po schvรกlenรญ vo vlรกde SR bude tento dokument tvrdo konfrontovanรฝ sย realitou spรดsobenou รบplnรฝm preruลกenรญm dodรกvok zemnรฉho plynu na รบzemie SR. Od rozliฤnรฝch predstaviteฤพov ลกtรกtnych orgรกnov, odbornรฝch inลกtitรบciรญ, ale aj od zรกstupcov energetickรฝch spoloฤnostรญ bolo poฤuลฅ mnoลพstvo vyjadrenรญ, ktorรฉ (mierne povedanรฉ) svedฤili oย tom, ลพe ich vzniknutรก situรกcia zaskoฤila aย vย niektorรฝch prรญpadoch dezorientovala. Aย to aj napriek tomu, ลพe rieลกenie stavov nรบdze je vย platnej energetickej legislatรญve obsiahnutรฉ.
Zo zaฤiatku sa vลกetky vyjadrenia zainteresovanรฝch tรฝkali vรฝluฤne zemnรฉho plynu aย pohybovali sa vย rozmedzรญ od optimistickรฝch vyjadrenรญ oย niekoฤพkomesaฤnรฝch zรกsobรกch zemnรฉho plynu aย bezproblรฉmovom pokrytรญ potrieb zemnรฉho plynu na รบฤely vykurovania do konca vykurovacej sezรณny aลพ po alarmujรบce informovania oย znรญลพenรญ tรฝchto zรกsob na pรกr dnรญ spojenรฝch sย hrozbou blackoutu (okamลพitรฝ vรฝpadok dodรกvok elektriny veฤพkรฉho rozsahu sย tรฝm, ลพe dotknutรฝm รบzemรญm je celรฝ regiรณn, prรญpadne รบzemie celรฉho ลกtรกtu). Potom priลกlo kย preklenutiu najhorลกieho obdobia kolegiรกlnou vรฝpomocou, vย rรกmci ktorej nรกm pre potreby SPP svoje zรกsoby zemnรฉho plynu uskladnenรฉho na รบzemรญ SR poskytli zahraniฤnรฉ spoloฤnosti. Rieลกenie krรญzovรฉho stavu pokraฤovalo zmenou smeru toku plynu zย ฤR na รบzemie SR, aลพ sa celรก situรกcia nakoniec uzavrela รบspeลกnรฝm finรกle, keฤ sa obnovili dodรกvky plynu zย Ruskej federรกcie cez รบzemie Ukrajiny.
Poฤas plynovej krรญzy sa vลกak veฤพmi mรกlo hovorilo oย moลพnostiach nรกhradnรฉho zรกsobovania teplom โ ak vo vzniknutej situรกcii vย mnohรฝch prรญpadoch takรกto moลพnosลฅ vรดbec existovala. Ale aj po skonฤenรญ plynovej krรญzy sa oย tejto problematike hovorรญ mรกlo. Akoby sa vลกetci uspokojili sย tvrdenรญm predstaviteฤพov plynรกrenskรฝch spoloฤnostรญ, ลพe situรกcia zย januรกra 2009 sa uลพ nikdy nezopakuje. Je preto potrebnรฉ upozorniลฅ na niektorรฉ skutoฤnosti sรบvisiace sย problematikou nรกhradnรฉho zรกsobovania teplom. Zabezpeฤenie tepla je totiลพ zรกkladnou potrebou na preลพitie ฤloveka. Je znรกme, ลพe vย beลพnรฝch podmienkach preลพije ฤlovek bez vody 4 aลพ 7 dnรญ, bez jedla (ak je zdravรฝ) aj niekoฤพko tรฝลพdลov. Jedna studenรก noc na zaฤiatku vykurovacieho obdobia bez temperovania vลกak staฤรญ, aby celรก rodina prechladla, dve aลพ tri takรฉto noci znamenajรบ, ลพe do ลกkoly neprรญde pre ochorenie tretina ลพiakov aย jedna mrazivรก noc spรดsobรญ, ลพe nielen bezdomovec, ale aj trรฉnovanรฝ aย zablรบdenรฝ horolezec zomrie na podchladenie.ย
Stav nรบdze vย tepelnej energetike
Zopakujme si, ฤo vย problematike bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti zรกsobovania teplom rieลกi Stratรฉgia energetickej bezpeฤnosti SR aย ฤo vย tomto smere rieลกi platnรก energetickรก legislatรญva.
Vย strategickom dokumente sa vย ฤasti venovanej teplu ako hlavnรฉ priority aย opatrenia na bezpeฤnรฉ zรกsobovanie teplom uvรกdzajรบ:
- vypracovanie regionรกlnych energetickรฝch koncepciรญ aย zabezpeฤenie ich plnenia,
- vypracovanie akฤnรฝch plรกnov na zvรฝลกenie bezpeฤnosti zรกsobovania vย tepelnej energetike,
- zabezpeฤenie sprรกvneho dimenzovania spaฤพovacรญch zariadenรญ,
- zvรฝลกenie priemernej roฤnej รบฤinnosti zariadenรญ na vรฝrobu tepla aย na rozvod tepla,
- zvรฝลกenie podielu vysokoรบฤinnej kombinovanej vรฝroby elektriny aย tepla,
- zvรฝลกenie podielu inovatรญvnych technolรณgiรญ (naprรญklad tepelnรฉ ฤerpadlรก),
- zvรฝลกenie vyuลพรญvania biomasy, geotermรกlnej energie aย slneฤnej energie,
- potreba navrhnรบลฅ podpornรฉ programy, ktorรฉ obsahujรบ priority aย opatrenia smerujรบce kย podpore energetickej efektรญvnosti aย diverzifikรกcii palivovej zรกkladne,
- uprednostลovanie vysokoรบฤinnej kombinovanej vรฝroby elektriny aย tepla vย systรฉmoch centralizovanรฉho zรกsobovania teplom (CZT).
ล tatisticky vykรกzanรฝ podiel spotreby jednotlivรฝch primรกrnych zdrojov energie na celkovej spotrebe sa dokladuje ako diverzifikรกcia palivovej zรกkladne pri vรฝrobe tepla!
Rieลกenรญm stavov nรบdze vย energetike sa podฤพa platnej energetickej legislatรญvy zaoberajรบ tieto predpisy:
- zรกkon ฤ. 656/2004 Z. z. oย energetike aย oย zmene niektorรฝch zรกkonov vย znenรญ neskorลกรญch predpisov โ vย ยง 14 rieลกi problematiku elektroenergetiky aย plynรกrenstva,
- zรกkon ฤ. 657/2004 Z. z. oย tepelnej energetike vย znenรญ zรกkona ฤ. 99/2007 Z. z. โ vย ยง 27 aย ยง 28 rieลกi problematiku stavu nรบdze vย tepelnej energetike,
- vykonรกvacia vyhlรกลกka MH SR ฤ. 151/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri predchรกdzanรญ vzniku aย odstraลovanรญ nรกsledkov stavu nรบdze vย tepelnej energetike โ vydanรก vย sรบlade sย ustanoveniami ยง 28 zรกkona ฤ. 657/2004 Z. z.
Stav nรบdze vย tepelnej energetike je znรญลพenie alebo preruลกenie dodรกvok tepla alebo vyradenie sรบstavy tepelnรฝch zariadenรญ zย ฤinnosti na รบzemรญ kraja, viacerรฝch obcรญ alebo obce na obdobie dlhลกie ako 48 hodรญn. Stav nรบdze vย tepelnej energetike vznikรก vย dรดsledku mimoriadnej udalosti, havรกrie alebo poruchy tepelnรฝch zariadenรญ, dlhodobรฉho nedostatku zdrojov tepelnej energie, ktorรฝmi sรบ palivรก, elektrina aย voda, smogovej situรกcie podฤพa osobitnรฝch predpisov, teroristickรฉho ฤinu, opatrenรญ ลกtรกtnych orgรกnov pri stave ohrozenia ลกtรกtu alebo pri vyhlรกsenรญ vojnovรฉho stavu.
Predchรกdzanie vzniku stavu nรบdze vย tepelnej energetike sa podฤพa vyhlรกลกky ฤ. 151/2005 Z. z. rieลกi:
- zabezpeฤenรญm prevรกdzky sรบstavy tepelnรฝch zariadenรญ vย sรบlade sย prevรกdzkovรฝm poriadkom,
- vykonรกvanรญm pravidelnej รบdrลพby, obnovou alebo rozvojom sรบstavy tepelnรฝch zariadenรญ,
- vypracovanรญm havarijnรฝch plรกnov, ktorรฝmi sa stanovuje pouลพitie regulaฤnรฝch stupลov,
- kontrolou dodrลพiavania prevรกdzkovรฉho poriadku.
Pre รบplnosลฅ treba uviesลฅ, ลพe vyhlรกลกka ฤ. 151/2005 Z. z. stanovuje pre tepelnรบ energetiku ลกesลฅ regulaฤnรฝch stupลov.
Zย uvedenรฉho prehฤพadu priorรญt aย odporรบฤanรฝch postupov vidno, ลพe pod nรกzvom bezpeฤnosลฅ aย spoฤพahlivosลฅ zรกsobovania teplom sa rieลกi energetickรก efektรญvnosลฅ, zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti aย zรกvislosti od dovozu primรกrnych energetickรฝch zdrojov, zvyลกovanie podielu obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (OZE), starostlivosลฅ oย technickรฝ stav zariadenรญ aย pod. Samozrejme, ลพe vลกetko toto je veฤพmi dรดleลพitรฉ pre bezpeฤnรบ aย spoฤพahlivรบ prevรกdzku zariadenรญ na vรฝrobu aย dodรกvku tepla. Zย pohฤพadu plynovej krรญzy, ale aj zauลพรญvanรฝch zvyklostรญ vย energetike vย oblasti bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti dodรกvok energie, vลกak tieto opatrenia nepostaฤujรบ.
Bezpeฤnosลฅ aย spoฤพahlivosลฅ prevรกdzky energetickรฝch zariadenรญ
Chรกpanie bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti prevรกdzky energetickรฝch zariadenรญ vย minulosti, aย azda aj vย sรบฤasnosti, moลพno uviesลฅ na niektorรฝch prรญkladoch. Ako sa mรก navrhnรบลฅ zariadenie na vรฝrobu aย dodรกvku tepla, aby sa aj pri vรฝpadku najvรคฤลกieho zariadenia zabezpeฤila poลพadovanรก dodรกvka tepla, urฤovala dnes uลพ neplatnรก norma STN 38ย 3350 Zรกsobovanie teplom. Vลกetky dรดleลพitรฉ zariadenia (ฤerpadlรก, kompresory, ventilรกtory, ale aj niektorรฉ regulaฤnรฉ armatรบry) sa navrhovali vย zapojenรญ 1 + 1, ฤo znamenรก, ลพe sa navrhovalo 1 pracovnรฉ aย 1 rezervnรฉ zariadenie, prรญpadne 2 + 1, ฤiลพe sa navrhovali 2 pracovnรฉ zariadenia sย 1 rezervnรฝm. Vลกetky dรดleลพitรฉ pohony (napรกjacie ฤerpadlรก, obehovรฉ ฤerpadlรก, doplลovacie ฤerpadlรก, ventilรกtory kotla) mali zabezpeฤenรฉ elektrickรฉ napรกjanie zย dvoch nezรกvislรฝch zdrojov.
Pri prenose aย distribรบcii elektriny sa napฤบลa znรกme kritรฉrium n โ 1, ktorรฉ znamenรก, ลพe aj pri vรฝpadku ฤพubovoฤพnรฉho kฤพรบฤovรฉho zariadenia je zachovanรก 100-percentnรก schopnosลฅ prenosu aย distribรบcie.
Elektromotory dรดleลพitรฝch zariadenรญ pre dochladenie reaktora vย jadrovej elektrรกrni sa dokonca istia niekoฤพkonรกsobne โ zdrojom elektriny sรบ vlastnรฉ generรกtory parnรฝch turbรญn, pri odstavenรญ generรกtorov zย prevรกdzky sa zabezpeฤuje elektrickรฉ pripojenie dรดleลพitรฝch pohonov do prenosovej aj distribuฤnej sรบstavy.
Vย prรญpade preruลกenia dodรกvky elektriny zo sรบstavy ลกtartujรบ naftovรฉ dieselgenerรกtory, aย ak by doลกlo kย ich poruche, dรดleลพitรฉ pohony sa pripoja na akumulรกtorovรฉ batรฉrie doplnenรฉ tzv. striedaฤmi.
Aj zย inรฝch oblastรญ sรบ vลกak znรกme rieลกenia sย cieฤพom zvรฝลกenia bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti. Kaลพdรฉ vรฝpoฤtovรฉ stredisko mรก zรกloลพnรฝ (redundantnรฝ) zdroj elektriny, dieselgenerรกtor aย akumulรกtorovรฉ batรฉrie. Banky, nemocnice, dokonca aj hotely majรบ zรกloลพnรฝ zdroj elektriny โ dieselgenerรกtor, resp. kogeneraฤnรบ jednotku na bรกze plynovรฉho motora.
Riziko vzniku stavu nรบdze
Napriek citovanรฝm ubezpeฤeniam, ลพe situรกcia zย januรกra 2009 sa uลพ vย zรกsobovanรญ Eurรณpy zemnรฝm plynom nikdy nezopakuje, som toho nรกzoru, ลพe za plynovou krรญzou neboli ekonomickรฉ, technickรฉ, zmluvnรฉ ฤi klimatickรฉ problรฉmy, ani ลพiadna vyลกลกia moc, ale vรฝluฤne politickรฉ problรฉmy. Preto si dovolรญm pouลพiลฅ ฤasto pouลพรญvanรบ frรกzu vลกetkรฝch politikov โnikdy nehovor nikdyโ. Ak by sa (aย vย to treba รบprimne dรบfaลฅ) naozaj nikdy nezopakovalo รบplnรฉ odstavenie dodรกvok plynu do Eurรณpy, to eลกte neznamenรก, ลพe nemรดลพe nastaลฅ stav nรบdze, t. j. dlhodobรฉ preruลกenie vรฝroby aย dodรกvky tepla zย dรดvodu nedostatku paliva, prรญpadne elektriny. Nedajรบ sa vylรบฤiลฅ ani havรกrie veฤพkรฉho rozsahu ฤi prรญrodnรฉ katastrofy (povodne, vรญchrice, poลพiar).
Sรบฤasnรฝ stav diverzifikรกcie palivovej zรกkladne
Nepochybne si treba klรกsลฅ otรกzku, ฤo sa dรก urobiลฅ na zvรฝลกenie bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti vย oblasti zรกsobovania teplom, ak by vย budรบcnosti nastali situรกcie stavu nรบdze. Vย prvom rade treba uskutoฤniลฅ ozajstnรบ diverzifikรกciu palivovej zรกkladne โ kaลพdรก vรคฤลกia sรบstava CZT by mala maลฅ vย zdrojoch tepla moลพnosลฅ pouลพitia zรกloลพnรฉho paliva. Nakoniec, vย sรบฤasnosti mรก vรคฤลกina veฤพkรฝch sรบstav CZT moลพnosลฅ vyuลพiลฅ dvojpalivovรบ zรกkladลu. Vย Koลกiciach je to ฤierne uhlie aย zemnรฝ plyn, vย ลฝiline, Martine aย vo Zvolene je to hnedรฉ uhlie aย zemnรฝ plyn, Zvolen pritom vyuลพรญva dokonca aj biomasu. Vย tรฝchto sรบstavรกch sa ลพiada zachovaลฅ aย udrลพiavaลฅ dvojpalivovรบ zรกkladลu aย takisto udrลพiavaลฅ, resp. dobudovaลฅ zokruhovanie tepelnรฝch napรกjaฤov. Vย podstate bezpeฤnรก dodรกvka tepla funguje vย Trnave, Leopoldove, Hlohovci aย vย Prievidzi, kde sa dodรกvka tepla zabezpeฤuje zo Slovenskรฝch elektrรกrnรญ, a. s., aย teplo sa odoberรก zย jadrovej elektrรกrne, resp. vย Prievidzi je palivom hnedรฉ uhlie.
Najproblematickejลกie sa zย tohto pohฤพadu javรญ zรกsobovanie teplom vย Bratislave, ktorรก sa orientuje vย dodรกvkach tepla pre obyvateฤพov takmer vรฝluฤne na zemnรฝ plyn. Hoci sa pรดvodne veฤพkรฉ zdroje tepla ako Tp BA โ II, Tp BA โ Zรกpad aย ล V BA โ Juh rieลกili aj na spaฤพovanie ลฅaลพkรฝch vykurovacรญch olejov, poslednรฉ informรกcie nasvedฤujรบ tomu, ลพe prevรกdzkovateฤพ neuvaลพuje oย zachovanรญ nรกhradnรฉho paliva. Vo vรคzbe na moลพnรฉ problรฉmy by bolo treba aj vย Bratislave prehodnotiลฅ vรฝhฤพadovรฉ koncepcie aย zvรกลพiลฅ zachovanie aย udrลพiavanie dvojpalivovej zรกkladne vย prevรกdzkyschopnom stave, vrรกtane potrebnej zรกsoby paliva.
Nรกvrh opatrenรญ pre menลกie sรบstavy CZT
Podobne nepriaznivรก situรกcia ako vย Bratislave je aj vย menลกรญch sรบstavรกch, ฤi uลพ vย menลกรญch mestรกch alebo okrajovรฝch ฤastiach veฤพkรฝch miest, ktorรฉ sรบ mimo dosahu sรบstav CZT. Aj tu je palivom prevaลพne zemnรฝ plyn. Aย ak sa aj vย niektorรฝch mestรกch alebo sรบstavรกch objavรญ rieลกenie sย vyuลพitรญm niektorej formy OZE, nie je to zย dรดvodu diverzifikรกcie paliva, ale zย dรดvodu menลกรญch nรกkladov na palivo aย vย koneฤnom dรดsledku zย dรดvodu znรญลพenia ceny za teplo. Vย tรฝchto sรบstavรกch by sa ลพiadalo, aby sa pri rekonลกtrukcii nedemontovali vลกetky plynovรฉ kotly, ale aby sa zachovali niektorรฉ zย pรดvodnรฝch plynovรฝch kotlov na vรฝkon zodpovedajรบci spotrebe tepla na temperovanie. Kย tomuto vลกak bude treba aj stanovisko รradu pre regulรกciu sieลฅovรฝch odvetvรญ, ktorรฝ si musรญ vyjasniลฅ, ako uznรก tieto nรกklady do ceny.
Vย menลกรญch sรบstavรกch, keฤ sa vย rรกmci jednรฉho sรญdliska, resp. mesta nachรกdza niekoฤพko tepelnรฝch okruhov, treba zvรกลพiลฅ moลพnosลฅ ich vzรกjomnรฉho prepojenia. Takรฉto prepojenie mรดลพe okrem zvรฝลกenia bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti dodรกvok tepla vย stavoch nรบdze ฤasto zhospodรกrniลฅ prevรกdzku vย letnom obdobรญ โ pri zabezpeฤovanรญ potreby tepla vรฝluฤne na prรญpravu teplej vody (TV). Vย prรญpade, ลพe to miestne pomery dovolia, treba zvรกลพiลฅ moลพnosลฅ doplnenia zรกloลพnรฉho paliva do jednรฉho zย najvรฝhodnejลกie situovanรฝch zdrojov. Okrem zvรฝลกenia bezpeฤnosti prevรกdzky mรดลพe takรฉto rieลกenie znรญลพiลฅ aj nรกklady na palivo, pretoลพe umoลพnรญ rovnomernejลกรญ odberovรฝ diagram plynu aย takisto mรดลพe znรญลพiลฅ dennรฉ maximum odoberanรฉho plynu.
Inลกtalรกcia kogeneraฤnรฝch jednotiek
ฤalลกรญm nรกmetom โ aย asi najdรดleลพitejลกรญm na zvรฝลกenie spoฤพahlivosti prevรกdzky vo vรคฤลกรญch sรบstavรกch โ je inลกtalรกcia kogeneraฤnรฝch jednotiek, ktorรฉ sรบ schopnรฉ zabezpeฤiลฅ vlastnรบ spotrebu elektriny vย reลพime ostrovnej prevรกdzky. Aย nielen vlastnรบ spotrebu energetickej prevรกdzky, ale aj spotrebu elektriny najdรดleลพitejลกรญch inลกtitรบciรญ potrebnรฝch na fungovanie mesta โ ako sรบ nemocnica, ลกkoly, miestny รบrad, polรญcia, hasiฤi aย podobne.
Samozrejme, kogeneraฤnรฉ jednotky treba navrhovaลฅ vย zรกkladnom reลพime na paralelnรบ spoluprรกcu sย distribuฤnou sรบstavou. Zย hฤพadiska elektrickรฉho vybavenia kogeneraฤnej jednotky aย nรกvrhu riadiaceho systรฉmu vลกak treba zvรกลพiลฅ aย dorieลกiลฅ moลพnosลฅ ostrovnej prevรกdzky. Nรกsledne treba tรบto poลพiadavku prerokovaลฅ sย prevรกdzkovateฤพom distribuฤnej sรบstavy pri urฤenรญ podmienok aย poลพiadaviek na pripojenie vรฝrobnรฉho zariadenia do sรบstavy.
Podobne vo veฤพkรฝch mestskรฝch teplรกrลach treba zvรกลพiลฅ moลพnosลฅ รบpravy technologickรฝch zariadenรญ tak, aby umoลพnili nielen ostrovnรบ prevรกdzku, ale prรญpadne aj ลกtart zย tmy. Zo vลกetkรฝch rizikovรฝch faktorov pre vznik stavu nรบdze vย naลกich podmienkach je asi najpravdepodobnejลกรญ moลพnรฝ dlhodobรฝ vรฝpadok dodรกvky elektriny โ blackout. Aย vyrรกbaลฅ aย dodรกvaลฅ teplo bez elektriny nejde. Pritom je รบplne jedno, ฤi by kย blackoutu doลกlo zย dรดvodu samovoฤพnรฝch nekontrolovanรฝch tokov elektriny cez naลกu sรบstavu, alebo by primรกrnou prรญฤinou bola รบplne banรกlna porucha vย niektorej rozvodni sย nรกslednรฝm preลฅaลพenรญm sรบstavy aย postupnรฝm odpรกjanรญm preลฅaลพenรฝch รบsekov (avลกak vย ฤasovom slede niekoฤพkรฝch sekรบnd), ฤi by bola prรญฤinou naprรญklad vรญchrica aย povรกฤพanรฉ vedenie.
Vย tomto prรญpade by mohli mestskรฉ teplรกrne sย okolitou infraลกtruktรบrou tvoriลฅ nรบdzovรฝ ostrov so zabezpeฤenรญm zรกkladnรฝch funkciรญ aลพ do ฤasu obnovenia prevรกdzky celej elektrizaฤnej sรบstavy. Na reรกlne uplatnenie vย praxi je vลกak treba tรบto tรฉzu posรบdiลฅ aย rozpracovaลฅ na odbornej รบrovni. Oย tom, ลพe nejde oย fantazรญrovanie aย nereรกlnu tรฉmu, svedฤia skรบsenosti zย ฤR, kde sa uลพ dva roky rieลกia pod zรกลกtitou Ministerstva priemyslu aย obchodu ฤR vรฝskumnรฉ รบlohy na tรฉmu zvรฝลกenia odolnosti distribuฤnรฝch sรบstav proti dlhodobรฉmu vรฝpadku prenosovej sรบstavy aย na tรฉmu moลพnostรญ posilnenia ลกtartu zย tmy na zvรฝลกenie spoฤพahlivosti aย odolnosti elektrizaฤnej sรบstavy ฤR. Vย obidvoch projektoch zohrรกvajรบ vรฝznamnรบ รบlohu prรกve mestskรฉ teplรกrne.
Ing.ย Ladislav Jedinรฝ
Foto: Dano Veselskรฝ
Autor pรดsobรญ vย Rozvojovej spoloฤnosti, a. s., Bratislava aย je odbornรฝm konzultantom Teplรกrenskรฉho zdruลพenia na Slovensku. Vย rรกmci svojej profesionรกlnejยญ orientรกcie sa dlhodobo zaoberรก problรฉmami energetiky aย zรกsobovania teplom.
Literatรบra
1. Stratรฉgia energetickej bezpeฤnosti SR, www.economy.gov.sk.
2. Zรกkon ฤ. 658/2004 Z. z., ktorรฝm sa menรญ aย dopฤบลa zรกkon ฤ. 276/2001 Z. z. oย regulรกcii vย sieลฅovรฝch odvetviach aย oย zmene aย doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov vย znenรญ neskorลกรญch predpisov.
3. Zรกkon ฤ. 657/2004 Z. z. oย tepelnej energetike.
4. Zรกkon ฤ. 656/2004 Z. z. oย energetike aย oย zmene niektorรฝch zรกkonov.
5. Vyhlรกลกka MH SR ฤ. 151/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri predchรกdzanรญ vzniku aย odstraลovanรญ nรกsledkov stavu nรบdze vย tepelnej energetike.
6. Referรกty zย konferenciรญ Teplรกrenskรฉho zdruลพenia ฤR (I. Beneลก). Hradec Krรกlovรฉ: 2008 aย 2009.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.