Svetelné prostredie z hľadiska jeho psychologických a fyziologických vplyvov

Nemôžeme žiť zdravo, ak si neuvedomíme, že svetlo, farby a zvuk vplývajú na základné ľudské potreby. Aj keď sa podlahová plocha bytov stále zmenšuje, máme ešte dostatok denného svetla, ktoré je vhodne rozložené. Avšak farebná úprava miestností a farebný vzhľad svetla samotného svetelného zdroja sa v bytoch nevyužívajú dostatočne. Farby sa volia pod vplyvom módy alebo inštinktívne. Takáto voľba akýchkoľvek kombinácií farieb, bez zohľadnenia ich psychologického a fyziologického pôsobenia na ľudí, však nemôže zostať bez následkov.

Svetlo a farby
Svetlo vychádza z určitého primárneho zdroja, napríklad zo slnka. Časové zmeny prírodného denného svetla sú pomerne pomalé. Premenlivosť jeho úrovne súvisí s denným a nočným cyklom podmieneným otáčaním zeme okolo svojej osi. Príčinou premenlivosti spektrálneho zloženia prírodného denného svetla je, že na zemský povrch prichádza ako príspevok priameho slnečného žiarenia a súčasne ako časť oblohového žiarenia. Spektrum prírodného denného svetla je spojité. Súhrnné priame slnečné žiarenie a oblohové žiarenie sa mení v širokom rozsahu farieb – od azúrovomodrej a belasej farby, cez bielu a žltkastú až po pomarančovú farbu.

Vzhľad osvetlených stavebných povrchov a predmetov, ktoré nás obklopujú, sa vedome alebo podvedome porovnáva so vzhľadom týchto povrchov a predmetov pri svetle žiarovky. Príčinou je, že žiarovka je teplotný zdroj so spojitým spektrom, v ktorom sú určitou mierou zastúpené všetky monochromatické svetlá v celom rozsahu viditeľného žiarenia. 

Ak sú krivky odrazeného svetelného toku, resp. svetelného toku prepusteného vrstvou látky zhodné s priebehom spektrálneho zloženia dopadajúceho svetla umelého svetelného zdroja, resp. prírodného denného svetla, vnímaná farba osvetlených povrchov bude sýtejšia a svetlejšia. V prípade, že sú ich spektrálne charakteristiky rôzne, farby uvažovaného podnetu budú tlmené a tmavšie. Pretože počet hlavných skupín svetelných zdrojov nie je veľký, je ľahšie pre určitý druh svetla vybrať farby osvetlených predmetov, ktoré sa budú meniť určeným spôsobom, a nie naopak. Pri žiarovkách treba používať teplé farby osvetlených predmetov rozložené v žltej, pomarančovej a červenej časti spektra. Pri kombinácii niekoľkých farieb, sa nám jedna farba bude javiť sýtejšia a svetlejšia, druhá bude tlmená a tmavšia, čo naruší predpokladanú harmóniu farieb. Pri luminiscenčnom žiarení možno realizovať druh svetla, ktorý zodpovedá žiarovkovému osvetleniu (teplej bielej farbe), dennému svetlu s prevažujúcou zložkou slnečného svetla (bielej farbe) alebo dennému svetlu bez priameho slnečného žiarenia.

Farba svetla je dôležitým komponentom tvorby životného prostredia. Nesmieme však zabúdať na úroveň osvetlenosti v zornom poli. Osvetlenosť svetelného prostredia musí byť v určitých medziach, aby osvetlené predmety a ľudia vyzerali prirodzene. Pri teplej bielej farbe (červenkasté svetlo) – pod 3 300 K – vyhovujú nižšie hodnoty osvetlenosti. Denné svetlo (modravé svetlo) – nad 5 300 K – vyžaduje vysoké hodnoty osvetlenosti. Vzťah medzi teplotou chromatickosti (pri žiarovkách), resp. náhradnou teplotou chromatickosti (pri luminiscenčnom žiarení) a hodnotami osvetlenosti znázorňuje Kruythoffov diagram.

Psychologické a fyziologické pôsobenie farieb
Priamy vplyv farieb môže pridať svetelnému prostrediu teplejší alebo chladnejší vzhľad. Farby pôsobia na ľudí uspokojujúco či vzrušujúco a ovplyvňujú ich nálady. Nepriame pôsobenie farieb sa spája s citovými alebo myšlienkovými asociáciami. Tie môžu byť ovplyvnené subjektívne – pozorovateľom, ale aj objektívne. Pomarančové svetlo vyvoláva napríklad pocit tepla, pripomína oheň alebo západ slnka, preto je aj jeho psychologické pôsobenie povzbudzujúce. Modré farby pripomínajú oblohu a more, t. j. priestor a cestu. Bledšie pôsobia sviežo, ľahko a veselo, tmavé tóny pôsobia chladno a prázdno. Nepestré farby (sivá a čierna) alebo tmavé odtiene farieb pripomínajú smútok, pôsobia monotónne. Vo všeobecnosti sú svetlé farby veselé, tmavé tóny smutné, teplé farby povzbudzujúce a studené uspokojujúce. Psychologické pôsobenie farieb ovplyvňujú aj náboženské alebo občianske symboly. Farebný vzhľad svetla svetelných zdrojov však vyvoláva pocit tepla a chladu bez toho, aby ovplyvnil teplotu ľudského tela.

Spojitý rad farieb – fialová, modrá, zelená, žltá, pomarančová a červená – je z hľadiska ich dynamických účinkov rozložený v poradí vlnových dĺžok spektrálnych svetiel. Intenzívnosť pôsobenia spektrálnych svetiel na človeka sa mení spojito od jedného spektrálneho svetla k susednému. Tým sa vysvetľuje zmenu nálad človeka od pokoja pri fialovej farbe až do stavu vzrušenia pri červenej farbe. Zelená farba je v strede viditeľnej časti spektra a je farbou mieru, rovnováhy. Biela farba pôsobí sviežo, avšak veľmi triezvo až chladne.

Farebný vzhľad prírodného denného svetla ovplyvňuje aj odraz farieb od hlavných povrchov miestnosti. Preto pri maľbe miestnosti treba myslieť na to, že pri určitej kombinácii farieb stropu, stien a podlahy, bude farebný vnem v lete – pri pôsobení slnečného svetla na listovú zeleň stromov nachádzajúcich sa v bezprostrednom okolí obytných budov – iný ako v zime, keď sa okolie bytu nevyznačuje farebným tónom. Tento jav nastáva aj pri osvetlení rôznofarebných povrchov miestnosti žiarivkami. Dôležitý je tam, kde sa využíva farebná úprava miestnosti.

Osobitné požiadavky sa kladú na veľkosť farebnej úpravy miestnosti, veľké farebné úpravy miestnosti pôsobia disharmonicky. Farebné povrchy môžu tiež zmeniť odhad objemu a hmotnosti predmetov. Svetlé farby objem zväčšujú, tmavé zmenšujú. Svetlými farbami možno predmety vyľahčiť, tmavými zaťažiť.

Nálady ovplyvňuje aj súčasné pôsobenie teplých a studených farieb. V konkrétnych prípadoch si preto treba vyjasniť, či farebné páry miestnosti a nábytku, napríklad červená a modrá farba, budú pri rovnakej osvetlenosti vyrovnané, pokojné, alebo bude jedna farba dominovať a druhá bude potlačená. Treba osobitne zdôrazniť, že farby, ktoré sú harmonicky zladené, vyvolávajú príjemné pocity, a naopak, farby, ktoré spolu neladia, vyvolávajú zväčša nepríjemné pocity.

Chladnejší farebný vzhľad svetla sa uprednostňuje pri orientácii miestnosti na juh, zatiaľ čo pri orientácii miestnosti na sever sa uprednostňuje teplejší farebný vzhľad svetla.

Na dekoračné osvetlenie fasád budov sa využíva psychologické pôsobenie studených farieb, osobitne modrého svetla, ktoré zväčšuje priestor, pretože objekty zdanlivo ustupujú. Naopak, teplé farby vytvárajú pocit zmenšeného priestoru, pretože zdanlivo približujú vzdialenejšie plochy. Osvetlenosť na špecifikovanej ploche mení sýtosť farby a následne potenciál jej účinku. V tomto ohľade zvýšenie úrovne osvetlenosti modrej steny miestnosti vyvolá pocit pokoja. Naproti tomu, ak sa v divadle zvýši úroveň osvetlenosti červenej opony, divák sa dostane do štádia očakávania príjemného zážitku.

Niekoľko všeobecných pravidiel pre farbu v bytoch
Farba je dôležitá nielen pre zrakový výkon, ale aj pre duševnú pohodu. Nesmie sa zabúdať na psychologické a fyziologické pôsobenie farieb, dokonca aj na fyzikálny a biologický vplyv farieb na človeka. Účinnosť farieb treba preto rozumne využívať. Architekt by mal pri návrhu všetkých typov miestností uvažovať o farebnej úprave stropu, stien a podlahy, ako aj nábytku, dizajnér by mal ohraničiť používanie farebných povrchov, aby dosiahol harmonicky zladené farby, a svetelný technik musí zabezpečiť farebný vzhľad svetla samotného svetelného zdroja a podanie farieb osvetlených predmetov a osôb.

Napriek tomu, že účinky farieb na človeka sa nedajú normalizovať, platí niekoľko všeobecných pravidiel. Steny a strop miestností pre remeselné činnosti majú mať svetlú farbu, aby sa dosiahla vysoká hodnota činiteľa odrazu. V bytoch sa môže od tejto požiadavky upustiť v prospech vytvorenia farebne príjemných náterov. Problémom však zostáva harmonické zladenie farebnej úpravy miestnosti a nábytku. V praxi sa volia na zvislej rovine, pri prechode od stropu k podlahe, dva farebné tóny. S cieľom zachovania harmonickej kombinácie miestnosti s exteriérom sú jedna alebo dve steny natreté jednou farbou, ostatné inou. Môže pri širokých alebo úzkych oknách harmonicky zladiť celkový dojem tvaru a veľkosti miestnosti. Dvojfarebnosť sa však nesmie strácať pri prechode od denného svetla k umelému osvetleniu alebo pri ich kombinácii.

Odborníci sa zhodujú v názore na to, že:

• v kuchyni majú byť biele steny; bielu techniku (chladničku, sporák, umývačku a pod.) treba harmonicky zladiť s celým priestorom,
• v obývacej izbe je voľnosť výberu farieb – okrem bieleho stropu sa volia farby stien, ktoré harmonizujú s nábytkom,
• v pracovnej miestnosti sú dôležité farby, ktoré sa nevyznačujú farebným tónom, čiže nepestré farby na zamedzenie rozptyľovania pozornosti pri vykonávaní činnosti,
• v detskej izbe majú mať steny a predmety čisté a sýtejšie farby, farba stropu by mala byť zhodná s farebným odtieňom stien,
• v spálni pôsobia pokojne sivomodré steny kombinované s pomarančovými alebo ružovými dekoračnými prvkami,
• v kúpeľni a na WC majú mať steny a strop bielu farbu,
• v predsieni a na chodbách sú vhodné jasné, príjemné farby.

Aktuálna výstavba domov je v súčasnosti založená na jednoduchosti línii, preto city a nálady vlastníkov ovplyvňujú predovšetkým práve farby. Súčasné malé miestnosti sa vhodne zväčšujú dobre osvetlenými jednofarebnými stenami studených farebných tónov. Netreba sa však orientovať na monochromatizmus, ktorý chápe steny ako neutrálnu plochu. Jednofarebné povrchy stien vo veľkých miestnostiach však môžu dobre vyzdvihnúť štýlový nábytok a dekoračné predmety. Treba pritom dbať na harmóniu blízkych farebných tónov, avšak narábať veľmi opatrne s kontrastmi farieb. Najdôležitejšie je spájať farby s účelom miestnosti, jej orientáciou a polohou.

Väčšina žiariviek má vynikajúci farebný vzhľad svetla. Sú nástrojom kvality podania farieb. Žiarovky môžu vytvoriť teplejšie intímne prostredie, no povzbudzujúce a uspokojujúce, žlté a najmä modré farby miestnosti a nábytku môžu byť prirodzene podané iba žiarivkami. Spálňa s modrým odtieňom stien osvetlená žiarovkami nemá psychologické alebo fyziologické pôsobenie. Pri osvetlení žiarivkami si však zachová svoj účel. Zosúladením svetla a farieb možno dokonale zmeniť jednotlivé typy miestností (priestorov). Prechod od studenej modrej farby k teplej červenej farbe prostredníctvom LED technológií môže vytvoriť v miestnosti skutočnú zrakovú pohodu. To však vyžaduje veľké majstrovstvo, zdravý rozum, vkus a zmysel pre mieru.

Farba v reštauráciách a hoteloch
V reštauráciách a jedálňach možno využiť nepestré, biele svetlo, ktoré vytvára nielen zrakovú pohodu, ale zároveň poskytuje servírovaným pokrmom prirodzený vzhľad a v konečnom dôsledku podporuje chuť do jed­la. V tomto smere je prírodné denné svetlo bez konkurencie. Pri umelom osvetlení treba používať žiarivky bielej farby a vyššie hodnoty osvetlenosti. Ak vylúčime z bieleho svetla všetky farby okrem červenej a zelenej, pokrmy získajú nepríjemnú farbu a obed sa rýchlo skončí… Modré a najmä zelené nátery stien sú v reštauráciách neprijateľné.

V spoločenských miestnostiach hotelov by mali prevládať teplé farby, ktoré vytvárajú atmosféru pohostinnosti a pohodlia. Naopak, vstupné haly, okrem recepcie, kde sa celková pohoda vytvára kombináciou farebného vzhľadu svetla a farebnej úpravy nábytku, by mali charakterizovať pasívne studené farby.

V hotelových izbách sa správne rozloženým svetlom (nad posteľou, na nočných stolíkoch, okolo zrkadla) môže dosiahnuť pôsobivý účinok. Svetlo je vhodné doplniť príjemnými svetlými farbami stien. Ak budú nátery stien teplé (pri žiarovkách) alebo studené (pri žiarivkách), hotelová izba bude pôsobiť príjemným dojmom, v opačnom prípade bude pripomínať nemocničnú izbu alebo akvárium.

Farba fasád budov
Pri farebnom osvetlení fasád budov sa vyskytujú rozličné deformácie ešte častejšie ako v miestnostiach. Moderné budovy v tvare bezfarebných hranolov alebo kociek umiestnených vedľa seba predstavujú komplikované objekty na osvetľovanie. Fasády budov zvyčajne neobsahujú žiadne výstupy, ktoré by vytvárali tiene. Preto iba dobre premyslené farby môžu objektom pridať krásu. Farba môže narušiť vzhľad steny, skrášliť ju, vzdialiť alebo ju priblížiť. Preto treba podporovať harmóniu farieb, väčšiu rovnováhu a nepreháňať osvetlenie s monochromatickými farbami svetla LED technológií. Farba budov sa má orientovať na konštruktívnosť a dynamiku, rôznosť farieb je užitočná, ak chceme zvýrazniť rytmus a pohyb.

prof. Ing. Pavol Horňák, DrSc.
Foto: archív Philips

Autor bol v rokoch 1966 až 2008 pracovníkom Katedry elektroenergetiky FEI STU Bratislava. V rámci živnostenského podnikania sa naďalej orientuje na oblasť osvetlenia pozemných komunikácií, na projektovanie osvetlenia cestných tunelov a proces merania svetla a farieb.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.