Svetlo v budovรกch a jeho nevizuรกlne vnรญmanie
Z biologickรฉho hฤพadiska zabezpeฤuje optimรกlne svetelnรฉ prostredie dennรฉ svetlo. Dostatoฤnรฉ osvetlenie umoลพลuje dobrรบ orientรกciu v priestore a vizuรกlnu komunikรกciu s okolรญm. Svetelnรฉ prostredie ovplyvลuje sรบฤasne celรฝ rad biologickรฝch funkciรญ v organizme, preto treba zabezpeฤiลฅ potrebnรบ dynamiku svetla.
Rozลกรญrenie elektrickรฉho osvetlenia v minulom storoฤรญ prinieslo prevratnรฉ zmeny v naลกom svetelnom prostredรญ, ktorรฉ sa dnes vรฝrazne odliลกuje od prรญrodnรฉho prostredia. Vฤaka umelรฉmu osvetleniu sme dnes schopnรญ zabezpeฤiลฅ poลพadovanรบ intenzitu a kvalitu osvetlenia v akomkoฤพvek dennom ฤi noฤnom ฤase. Dochรกdza vลกak aj k potlaฤeniu prirodzenej dynamiky svetla, ktorรก pomรกha orientรกcii v ฤase. Je otรกzkou, ฤi svetelnรฉ prostredie, ktorรฉ spravidla prispรดsobujeme naลกim vizuรกlnym poลพiadavkรกm, zodpovedรก aj komplexnรฝm biologickรฝm potrebรกm nรกลกho tela.
Svetlo a vnรบtornรฝ ฤasovรฝ systรฉm ฤloveka
V roku 2002 identifikoval S. Hattar v ฤพudskom oku novรฝ druh buniek citlivรฝch na svetlo, fotoreceptorov pomenovanรฝch ipRGCs (intrinsically photosensitive Retinal Ganglion Cells). Tieto bunky sรบ sรบฤasลฅou tzv. systรฉmu nevizuรกlneho vnรญmania svetla, ktorรฝ do mozgu odovzdรกva informรกcie o prรญtomnosti alebo absencii svetla. Nejde vลกak o obrazovรบ informรกciu ako v prรญpade vizuรกlneho systรฉmu.
Nevizuรกlne vnรญmanie svetla synchronizuje vnรบtornรฝ ฤas organizmu s vonkajลกรญm prostredรญm, s rytmom striedania pozemskรฉho dลa a noci [8, 9]. K synchronizรกcii dochรกdza pri dopade dostatoฤnรฉho mnoลพstva svetelnรฉho ลพiarenia na sietnicu oka. Fotoreceptory ipRGCs aktivovanรฉ svetlom (obr. 1) sรบ priamo prepojenรฉ so suprachiazmatickรฝm jadrom (SCN) v hypotalame a s ฤalลกรญmi centrami v mozgu. SCN plnรญ funkciu hlavnรฝch cirkadiรกnnych hodรญn v tele, centrรกlneho oscilรกtora, ktorรฝ koordinuje perifรฉrne oscilรกtory v jednotlivรฝch orgรกnoch a bunkรกch.
Obr. 1 Schematickรฝ rez ฤพudskรฝm okom, detail sietnice s tromi typmi fotoreceptorov
Kaลพdรฝ telesnรฝ orgรกn, kaลพdรฝ proces aj kaลพdรก bunka v tele pravidelne menia poฤas dลa mieru svojej aktivity. Tento tzv. cirkadiรกnny rytmus (z latinฤiny circa = pribliลพne, diem = deล) je autonรณmny, pribliลพne 24-hodinovรฝ cyklus biochemickรฝch, fyziologickรฝch a behaviorรกlnych procesov v organizme [2]. Nejde len o rytmus aktivity a odpoฤinku, v tele prebiehajรบ aj zmeny telesnej teploty, tlaku, srdeฤnej frekvencie, menia sa aktivity trรกviaceho traktu, vyluฤovania, hladiny hormรณnov v tele atฤ. Cirkadiรกnna periรณda nezodpovedรก presne dฤบลพke pozemskรฉho dลa.
Priemernรก periรณda vnรบtornรฉho cirkadiรกnneho rytmu u ฤloveka je pribliลพne 24,2 hodiny, odliลกuje sa medzi jedincami a mรดลพe trvaลฅ od 23,6 do 25,1 hodiny. Vรคฤลกina populรกcie mรก teda periรณdu dlhลกiu neลพ pozemskรฝ deล. Ak by nedochรกdzalo k pravidelnej synchronizรกcii s vonkajลกรญm prostredรญm, vnรบtornรฉ hodiny jedincov s vรคฤลกou odchรฝlkou by sa predchรกdzali/oneskorovali aj o niekoฤพko hodรญn za tรฝลพdeล. Prรญฤiny a dรดsledky tohto javu uลพ roky skรบma Till Roenneberg a jeho vedeckรฝ tรญm. Ich zรกvery preukazujรบ, ลพe prรกve pravidelnรฉ striedanie dennรฉho svetla a noฤnej tmy predstavuje spoฤพahlivรฝ spรดsob, ako prรญroda automaticky zabezpeฤuje synchronizรกciu vnรบtornรฝch hodรญn organizmu, ale zรกroveล umoลพลuje adaptรกciu na zmenu podmienok, naprรญklad pri cestovanรญ cez niekoฤพko ฤasovรฝch pรกsiem.
Svetlo pรดsobรญ na organizmus ฤloveka trojakรฝm spรดsobom:
- Vysokรก intenzita svetla poฤas dลa zvyลกuje koncentrรกciu serotonรญnu v mozgu, ฤรญm podporuje dobrรบ nรกladu, zlepลกuje kognitรญvne funkcie a tlmรญ ospalosลฅ. Zรกroveล posilลuje stabilitu cirkadiรกnneho rytmu, ฤรญm nepriamo prispieva ku kvalitnรฉmu spรกnku v noci.
- Kaลพdodennรฉ zvyลกovanie ฤi zniลพovanie intenzity svetla pri svitanรญ a sรบmraku informuje biologickรฉ hodiny o tom, ลพe sa menรญ pomer medzi dลom a nocou. Tieto signรกly sรบ zรกsadnรฉ pre synchronizรกciu vnรบtornรฉho ฤasu s vonkajลกรญm prostredรญm. Rannรฉ svetlo posรบva naลกe hodiny dopredu (t. j. umoลพลuje nรกm rรกno sa prirodzene prebรบdzaลฅ), svetlo vo veฤernรฝch hodinรกch nรกลก vnรบtornรฝ ฤas oneskoruje (spรกnok prichรกdza neskรดr).
- Svetlo zasahujรบce do temnej fรกzy dลa pรดsobรญ patologicky. Zasahuje do periรณdy spรกnku, ktorรก je nevyhnutnรก na rast organizmu, konsolidรกciu pamรคลฅovรฝch stรดp, regenerรกciu perifรฉrnych orgรกnov a imunitnรฉho systรฉmu. Svetlo uprostred noci organizmus mylne vnรญma ako signรกl dลa, takลพe spรบลกลฅa biochemickรฉ procesy zabezpeฤujรบce jeho dennรบ aktivitu. Nevznikรก tak moลพnosลฅ potrebnej regenerรกcie a postupne dochรกdza k vyฤerpaniu.
Neurohormรณn melatonรญn
Sledovaลฅ funkciu cirkadiรกnneho systรฉmu mรดลพeme pomocou merania koncentrรกcie hormรณnu melatonรญnu, ktorรฝ sa produkuje v sรบฤinnosti s SCN v epifรฝze. Ako potvrdila vo svojich prรกcach profesorka Illnerovรก [3], produkcia melatonรญnu v organizme je vรฝrazne rytmickรก: poฤas dลa sรบ jeho koncentrรกcie v tele veฤพmi nรญzke a vรฝrazne sa zvyลกujรบ v ฤase, keฤ sa organizmus ukladรก k spรกnku. Maximรกlnu koncentrรกciu dosahuje melatonรญn v noci, preto sa nazรฝva hormรณnom โtemnaโ. Produkcia melatonรญnu je vลกak potlaฤenรก v prรญpade, ลพe je organizmus v ฤase subjektรญvnej noci vystavenรฝ svetelnรฉmu ลพiareniu. Pri znรญลพenej koncentrรกcii melatonรญnu mรดลพe dochรกdzaลฅ k oslabeniu imunitnรฉho systรฉmu a schopnosti regenerรกcie organizmu. Dlhodobรฉ znรญลพenie mรดลพe ohroziลฅ zdravie ฤloveka.
Spektrum
Biologickรก รบฤinnosลฅ svetla zรกvisรญ nielen od jeho intenzity, ale aj od spektrรกlneho zloลพenia. Zatiaฤพ ฤo na zabezpeฤenie zrakovej funkcie sa skladajรบ informรกcie z troch typov ฤapรญkov, priฤom vrchol citlivosti je v oblasti spektra okolo 555 nm, fotoreceptory ipRGC, ktorรฉ ovplyvลujรบ fyziologickรฉ procesy a kognitรญvne funkcie, sรบ citlivรฉ na svetlo s vlnovou dฤบลพkou 460 โ 480 nm, teda na modrรบ zloลพku svetelnรฉho spektra. Rozdiely medzi biologickou a vizuรกlnou รบฤinnosลฅou pri niekoฤพkรฝch vybranรฝch zdrojoch svetla sรบ vyznaฤenรฉ na obr. 2.
Obr. 2 Grafickรฉ porovnanie zdrojov prirodzenรฉho svetla a umelรฉho osvetlenia. Farebnรก plocha โ celรฉ spektrum zdroja. ฤiarkovanรก krivka vyznaฤuje vizuรกlne aktรญvnu ฤasลฅ spektra, plnรก krivka vyznaฤuje cirkadiรกnne aktรญvnu ฤasลฅ spektra. Ra โ index podania farieb, CT โ teplota chromatickosti (zdroj: [4])
Dostatoฤnรฉ zastรบpenie modrej zloลพky v svetelnom prostredรญ poฤas dลa je veฤพmi dรดleลพitรฉ na sprรกvnu synchronizรกciu cirkadiรกnneho rytmu. Naopak, v noci mรดลพe svetelnรฉ ลพiarenie s vyลกลกรญm obsahom modrej spektrรกlnej zloลพky potlaฤiลฅ produkciu melatonรญnu aj pri veฤพmi nรญzkej intenzite osvetlenia. Ak ide o svetlo, ktorรฉ mรก zastรบpenรบ len modrรบ oblasลฅ spektra (napr. modrรฉ LED), mรดลพe maลฅ na cirkadiรกnny systรฉm veฤพkรฝ รบฤinok, aj keฤ ho nรกลก zrak vnรญma ako svetlo s veฤพmi malou intenzitou (obr. 2, poslednรฝ graf).
Premena svetelnรฉho prostredia
Naลกe sรบฤasnรฉ svetelnรฉ prostredie je veฤพmi odliลกnรฉ od prostredia, v ktorom sa ฤlovek vyvรญjal miliรณny rokov. K zรกsadnรฉmu zlomu doลกlo s nรกstupom dostupnรฉho elektrickรฉho osvetlenia pred necelรฝmi 150 rokmi, ฤo je z hฤพadiska vรฝvoja ฤพudskรฉho organizmu a jeho moลพnej adaptรกcie na novรฉ podmienky veฤพmi krรกtky ฤas. Zmenu svetelnรฝch podmienok ilustruje zjednoduลกenรก rekonลกtrukcia typickรฉho svetelnรฉho prostredia v rรดznych etapรกch histรณrie (obr. 3).
Obr. 3 Simulรกcia (5 ร 24 hodรญn) typickรฉho profilu osvetlenosti v sledovanรฝch etapรกch histรณrie (zdroj: [5])
Kedysi sa ฤlovek pohyboval celรฝ deล vonku, v prรญrodnom prostredรญ s veฤพkรฝmi rozdielmi osvetlenosti medzi dลom a nocou. Aj pri zatiahnutej oblohe sa hladiny vonkajลกej osvetlenosti pohybujรบ nad รบrovลou 4 000 lx, poฤas jasnรฝch slneฤnรฝch dnรญ presahuje vonkajลกia osvetlenosลฅ 100 000 lx, svitanie a zรกpad slnka dosahujรบ pribliลพne 1 000 lx โ t. j. hodnoty potrebnรฉ na aktivรกciu nevizuรกlneho systรฉmu ฤloveka. Na takรฉto podmienky je nรกลก organizmus prispรดsobenรฝ, nรกลก cirkadiรกnny systรฉm mรก v takomto prostredรญ zabezpeฤenรฉ dostatoฤnรฉ mnoลพstvo podnetov. V sรบฤasnosti vลกak naprรญklad pri prรกci v kancelรกrii dosahuje hladina osvetlenosti beลพne len niekoฤพko percent toho, na ฤo bolo naลกe oko zvyknutรฉ pri pohybe vonku (obr. 4).
Obr. 4 Osvetlenosลฅ, vizuรกlna a nevizuรกlna funkcia. Prรญklad moลพnej osvetlenosti horizontรกlnej roviny (v lx) v rรดznych svetelnรฝch podmienkach, citlivosti ฤพudskรฉho oka, reลพime zraku a aktivite fotoreceptorov. Rozsah citlivosti ipRGCs fotoreceptorov nevizuรกlneho systรฉmu je vyznaฤenรฝ oranลพovou lรญniou (zdroj: [5]).
Dnes trรกvi ฤlovek podฤพa ลกtatistรญk aลพ 90 % ฤasu vo vnรบtri budov. To predstavuje pobyt vo veฤพmi konลกtantnom prostredรญ, ktorรฉ moลพno oznaฤiลฅ ako biologickรบ tmu. Naopak v noci, keฤ je nรกลก zmyslovรฝ aparรกt na svetlo veฤพmi citlivรฝ, sme ฤasto vystavenรญ svetelnรฉmu ลพiareniu televรญznej obrazovky ฤi monitora, umelรฉmu osvetleniu s nemalรฝm podielom krรกtkych vlnovรฝch dฤบลพok (t. j. modrej zloลพky svetelnรฉho spektra). Ich spektrum sa lรญลกi od svetla ohลa, svieฤok, ale aj tradiฤnej ลพiarovky so spektrรกlnym zloลพenรญm prevaลพne v dlhลกรญch vlnovรฝch dฤบลพkach, v ktorรฝch oblasti je citlivosลฅ ipRGCs veฤพmi nรญzka.
Na vytvorenie zdravรฉho svetelnรฉho prostredia je dรดleลพitรฉ zabezpeฤiลฅ veฤพkรบ dynamiku svetla. Poฤas dลa je vhodnรฉ osvetlenie s vysokou svetelnou intenzitou a obsahom modrej zloลพky. V noci treba naopak obmedziลฅ prรญtomnosลฅ ruลกivรฉho svetla a voliลฅ svetelnรฉ zdroje s minimรกlnym zastรบpenรญm krรกtkych vlnovรฝch dฤบลพok.
Nezosรบladenรฉ vnรบtornรฉ hodiny
Dรดsledkom ลพivota pod umelรฝm osvetlenรญm mรดลพe byลฅ nedostatok impulzov na synchronizรกciu dennรฝch a sezรณnnych telesnรฝch rytmov. Pri desynchronizรกcii vnรบtornรฝch cirkadiรกnnych hodรญn oproti vonkajลกiemu ฤasu dochรกdza v organizme k problรฉmom. Sezรณnny nedostatok dennรฉho svetla sa spรกja s jarnou รบnavou โ najmรค v oblastiach s vyลกลกou zemepisnou ลกรญrkou sa ฤasto vyskytujรบ sezรณnne depresie. Oslabenรฝ, nedostatoฤne synchronizovanรฝ cirkadiรกnny rytmus alebo dlhodobรฉ naruลกovanie temnej fรกzy noci zvyลกuje vรฝznamnรฝm spรดsobom riziko vzniku tzv. civilizaฤnรฝch chorรดb, ako sรบ psychiatrickรฉ ochorenia vrรกtane depresiรญ, spรกnkovรฝch porรบch a porรบch pamรคti (Alzheimerova demencia). Terapia jasnรฝm svetlom mรดลพe byลฅ รบฤinnou prevenciou [9]. Poลกkodenรก regulรกcia cirkadiรกnneho rytmu sa spรกja aj s vyลกลกรญm rizikom kardiovaskulรกrnych chorรดb, inzulรญnovej rezistencie a obezity, ako aj niektorรฝch foriem karcinรณmov.
Extrรฉmnu zรกลฅaลพ predstavuje pre organizmus ฤloveka prรกca na zmeny, najmรค striedanie prรกce v noฤnรฝch a dennรฝch hodinรกch. ล tรบdia na zdravotnรญckom personรกli v nemocniฤnรฝch zariadeniach preukรกzala niekoฤพkonรกsobne vyลกลกie riziko nรกdorovรฝch ochorenรญ u osรดb pracujรบcich v noฤnรฝch zmenรกch dlhลกie ako pรคลฅ rokov. Z tรฝchto dรดvodov vnรญma odbornรก verejnosลฅ svetlo v noci celosvetovo ako zรกvaลพnรฝ negatรญvny faktor pre zdravie ฤloveka. Svetovรก zdravotnรญcka organizรกcia (WHO) vo vyhlรกsenรญ z roku 2013 oznaฤuje โprรกcu na zmeny s naruลกenรญm cirkadiรกnneho cykluโ ako moลพnรฝ karcinogรฉn.
Dรกnsko uznalo rakovinu prsnรญka ako chorobu z povolania pri prรกci na zmeny. Vplyv umelรฉho osvetlenia na poลกkodenie cirkadiรกnneho rytmu zhลลa prรกca vedeckรฉho tรญmu R. G. Stevensa [7].
Znรกmym prรญkladom akรบtnej desynchronizรกcie vnรบtornรฝch a vonkajลกรญch cirkadiรกnnych hodรญn je naprรญklad jet-leg, stav po rรฝchlom prekroฤenรญ viacerรฝch ฤasovรฝch pรกsiem. Na vyrovnanie sa s novรฝm ฤasom treba pribliลพne jeden deล na kaลพdรฉ ฤasovรฉ pรกsmo a plnรก adaptรกcia organizmu mรดลพe trvaลฅ aj niekoฤพko tรฝลพdลov.
Ohrozenรฉ skupiny osรดb
Nielen ฤพudia pracujรบci v noci a cestovatelia mรดลพu trpieลฅ poruลกenรญm synchronizรกcie vnรบtornรฝch a vonkajลกรญch hodรญn. Presunutie dennej aktivity do interiรฉru budov a nadmernรฉ uลพรญvanie umelรฉho osvetlenia v noci vรฝrazne prispeli k tomu, ลพe sa poruchy spรกnku stali zรกvaลพnรฝm problรฉmom celej modernej spoloฤnosti.
Existujรบ vลกak skupiny osรดb, ktorรฉ sรบ vรฝrazne citlivejลกie na kvalitu svetelnรฉho prostredia. Tรกto citlivosลฅ mรดลพe byลฅ danรก naprรญklad vekom, pohlavรญm alebo vrodenรฝm chronotypom (preferencia aktivity veฤพmi skoro rรกno alebo veฤพmi neskoro veฤer).
Naprรญklad hormonรกlne zmeny poฤas dospievania takisto pรดsobia na vnรบtornรฝ ฤasovรฝ systรฉm organizmu. Biologickรฉ hodiny adolescentov mรกvajรบ tendenciu sa oneskorovaลฅ, ฤพudia okolo 20. roku majรบ z tohto dรดvodu sklon chodiลฅ spaลฅ aj vstรกvaลฅ neskรดr neลพ beลพnรก populรกcia โ sรบ veฤernรฝmi chronotypmi. Expozรญcia jasnรฉmu svetlu veฤer a v noci mรดลพe oneskorenie vnรบtornรฝch biologickรฝch hodรญn pri tรฝchto osobรกch eลกte zvรฝrazniลฅ, a tรฝm obmedziลฅ dฤบลพku spรกnku, najmรค ak sรบ spoloฤnosลฅou nรบtenรญ byลฅ aktรญvni uลพ skoro rรกno, teda vฤaka takto posunutรฉmu vnรบtornรฉmu ฤasu poฤas ich subjektรญvnej noci [10]. Dรดsledkom mรดลพe byลฅ dlhodobรก spรกnkovรก deprivรกcia a tzv. sociรกlny jetleg, ฤo mรก preukรกzateฤพnรฝ vplyv na ich kognitรญvne schopnosti a vรฝsledky ลกtรบdia.
Naopak u seniorov sa nevizuรกlny systรฉm stรกva vekom menej citlivรฝm โ na dobrรบ synchronizรกciu potrebujรบ poฤas dลa vyลกลกie hladiny osvetlenosti, neลพ sรบ beลพnรฉ v ich domovoch. Poruchy spรกnku a dennรฉho rytmu tak predstavujรบ jedny z najฤastejลกรญch problรฉmov seniorov. Trpรญ nimi viac ako 80 % starลกรญch osรดb. Jednou z prรญฤin je zhorลกenie priestupnosti oka na modrรฉ vlnovรฉ dฤบลพky, s ฤรญm sa spรกja desynchronizรกcia vnรบtornรฉho ฤasu jedinca. Starลกรญ ฤพudia trรกvia ฤasto vลกetok ฤas v budovรกch, spravidla pod nedostatoฤnรฝm osvetlenรญm, napriek tomu, ลพe najmรค pre nich je dostatok jasnรฉho svetla poฤas dลa veฤพmi dรดleลพitรฝ.
Zรกver
Zhromaลพdenรฉ fakty dokladajรบ, ลพe z biologickรฉho hฤพadiska zabezpeฤuje optimรกlne svetelnรฉ prostredie dennรฉ svetlo. Jeho kvalita aj kvantita sa menia poฤas dลa tak, ลพe prirodzene synchronizuje vnรบtornรฉ biologickรฉ hodiny ฤloveka. Pri niektorรฝch jedincoch pomรกha zรกroveล redukovaลฅ extrรฉmne fรกzovรฉ posuny cirkadiรกnneho rytmu, ฤรญm zabezpeฤuje zdravรฉ svetelnรฉ prostredie.
Z pohฤพadu architekta/projektanta budovy je teda dรดleลพitรฉ navrhovaลฅ objekty tak, aby sa dennรฉ svetlo dalo vyuลพรญvaลฅ v maximรกlnej miere. To znamenรก vytvรกraลฅ budovy, ktorรฉ umoลพลujรบ privรกdzaลฅ veฤพkรฉ mnoลพstvo dennรฉho svetla do interiรฉru, podporujรบ jeho rovnomernรบ distribรบciu a sรบฤasne chrรกnia pred neลพiaducimi efektmi ako oslnenie alebo vysokรฝ kontrast v zornom poli.
Vyuลพitie vรฝluฤne dennรฉho svetla, รบplne bez umelรฉho osvetlenia, urฤite nie je v dneลกnej spoloฤnosti prijateฤพnรฉ. Treba teda hฤพadaลฅ stratรฉgie a koncepty optimalizujรบce vyuลพitie dennรฉho a umelรฉho osvetlenia, ktorรฉ umoลพnia modernรฝ spรดsob ลพivota, no sรบฤasne minimalizujรบ moลพnรฉ neลพiaduce efekty a zabezpeฤia dostatoฤnรบ synchronizรกciu vnรบtornรฝch biologickรฝch hodรญn.
Systรฉmy umelรฉho osvetlenia by mali slรบลพiลฅ ako doplnenie dennรฉho svetla v mieste a ฤase jeho nedostatku, nie vลกak ako hlavnรฉ osvetlenie priestoru. Regulรกcia osvetฤพovacรญch systรฉmov by sa mala navrhovaลฅ ako dynamickรก, so zohฤพadnenรญm dennรฉho (cirkadiรกnneho) rytmu ฤloveka, tzn. mala by upravovaลฅ kvantitu a kvalitu svetla podฤพa dennรฉho ฤi noฤnรฉho ฤasu. To vลกetko by mala dopฤบลaลฅ moลพnosลฅ zohฤพadniลฅ ลกpecifickรฉ individuรกlne potreby.
Prรญspevok vznikol s podporou Mล MT v rรกmci programu NPU I ฤ. LO1605 โ Univerzitnรฉ centrum energeticky efektรญvnych budov โ Fรกza udrลพateฤพnosti.
Ing. arch. Lenka Maierovรก, PhD.
Autorka pรดsobรญ v Univerzitnom centre energeticky efektรญvnych budov ฤVUT v Buลกtฤhrade.
Literatรบra
- Hattar, S., et al.: Melanopsin-containing retinal ganglion cells: architecture, projections, and intrinsic photosensitivity. Science 2002. 295(5557): 1065โ70.
- IES Light and human health committee, Light and human health: an overview of the impact of optical radiationon visual, circadian, neuroendocrine, and neurobehavioral responses, 2008, IES of North America, ISBN 978-0-87995-228-0.
- Illnerovรก, H.: Melatonin, jeho tvorba a pลฏsobenรญ. Chemickรฉ listy 27/ 3. Bulletin Asociace ฤeskรฝch chemickรฝch spoleฤnostรญ 273, 2008.
- Maierovรก, L.: Dennรญ svฤtlo, umฤlรฉ osvฤtlenรญ a biorytmy ฤlovฤka. In: Sbornรญk odbornรฉho seminรกลe Kurz osvฤtlovacรญ techniky XXXII. Louฤnรก nad Desnou, 3. โ 5. 10. 2016.
- Maierovรก, L.: Svฤtelnรฉ prostลedรญ v budovรกch, nevizuรกlnรญ vnรญmรกnรญ svฤtla a inter-individuรกlnรญ rozdรญly. Disertaฤnรญ prรกce, ฤVUT v Praze, 2015.
- Roenneberg, T. โ Merrow, M.: Entrainment of the human circadian clock. Cold Spring Harbor Symposia Quantitative Biology 2007; 72:293-9.
- Stevens, R. G., et al.: Breast cancer and circadian disruption from electric lighting in the modern world. CA A Cancer Journal for Clinicians 2013; 64, 3.
- Wirz-Justice, A. โ Fournier, C.: Light Health and Wellbeing: Implications from chronobiology for architectural design. World Health Design. 2010: 44-9.
- Wirz-Justice, A. โ Cajochen, C.: Cirkadiรกnnรญ rytmy a deprese: moลพnosti chronobiologickรฉ lรฉฤby. ฤes. a slov. Psychiatrie 2012; 108 (4): 198 โ 204.
- Wittmann, M. โ Dinich, J. โ Merrow, M. โ Roenneberg, T. Social jetlag: misalignment of biological and social time. Chronobiol Int. 2006; 23: 497 โ 509.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 5/2017.