Systémy a rekonštrukcie vetrania bytových domov

Rekonštrukcia vetrania bytových domov je dôležitou súčasťou celkovej revitalizácie bytového fondu a zatepľovania vonkajších fasád s výmenou okien. Vetranie zaisťuje prívod čerstvého vzduchu (jedna osoba spotrebuje asi 20 000 litrov vzduchu za 24 hodín), odvod nadmernej vlhkosti, CO2 a iných škodlivín z bytu. Pri nevhodnej rekonštrukcii, keď dochádza k úplnému utesneniu objektu, sa zníži intenzita vetrania a nedodrží sa hygienicky nevyhnutná výmena vzduchu. Výsledkom je nielen nezdravé vnútorné prostredie, ale často aj poškodenie stavebných konštrukcií vplyvom vlhkosti či plesní.

V súčasnosti sa v bytových domoch možno stretnúť s rozličnými systémami vetrania, ktoré závisia predovšetkým od veku domu. V mnohých prípadoch sa stretávame len s prirodzeným vetraním, kde sa prívod vzduchu zabezpečuje otváraním okien a dverí, prípadne netesnosťami v obvodovej konštrukcii budovy. Prirodzené vetranie sa často kombinuje s odvodom vzduchu ventilátormi, v bytových domoch je okrem toho zastúpené aj šachtové vetranie.

Prirodzené vetranie s infiltráciou
K vetraniu a výmene vzduchu dochádza otváraním okien, dverí a prenikaním vzduchu netesnosťami v oknách, dverách a stavebnej konštrukcii. Pri bezvetrí sa infiltrácia iniciuje len teplotným rozdielom vnútorného a vonkajšieho prostredia. Ide o najlacnejšiu a bezúdržbovú metódu používanú v minulosti, ktorej parametre však nezodpovedajú súčasným komfortným a hygienickým požiadavkám na vetranie. V letnom období a počas bezvetria je infiltrácia vďaka malému teplotnému rozdielu celkom nefunkčná, vetranie nezabezpečuje ani minimálne požiadavky na komfort prostredia, pričom dochádza aj k obťažujúcemu prenosu pachov medzi bytovými jednotkami. Užívateľ má obmedzené možnosti ovplyvniť množstvo vetracieho vzduchu, čo je na WC, v kúpeľni a kuchyni neprijateľné. V zimnom období zasa dochádza pri nepriaznivom intenzívnom vetraní k veľkým tepelným stratám, čo je v rozpore s energetickými požiadavkami. Pri rekonštrukcii okien a ich nahradení modernými tesnými oknami je infiltrácia takmer nulová. Ďalšou nevýhodou tohto systému je aj ovplyvnenie vyváženia systému vykurovania na náveternej a záveternej strane budovy. Tento systém je teda pre rekonštrukcie nepoužiteľný.

Aerácia (samočinné vetranie)
K vetraniu a výmene vzduchu dochádza podobným spôsobom ako pri vetraní s infiltráciou, len s tým rozdielom, že na prívod a odvod vzduchu sú vytvorené zvláštne otvory v rozličných výškach miestnosti. Tým sa definuje a navýši prierez vetracích otvorov. Pri bezvetrí iniciuje aeráciu len teplotný rozdiel vnútorného a vonkajšieho prostredia, pri vyrovnaní teplôt je vetranie neúčinné. Systém má podobné vlastnosti ako predchádzajúci, jeho výhody aj nevýhody sú prakticky totožné. Opäť ide o systém vetrania, ktorý je pre bytové domy nepoužiteľný.

Šachtové vetranie
Funkciu systému iniciuje rozdiel teplôt vnútri a vonku budovy. Vzduch sa z vetraných miestností odvádza do zbernej vetracej šachty, ktorá môže mať podobu komína či svetlíka, niekedy ide o murovaný priestor alebo klasické potrubie. Šachty môžu slúžiť nielen na odvod, ale aj na prívod vzduchu. Zvyčajne sa však používajú len na odvod vzduchu, zatiaľ čo prívod vzduchu sa rieši privzdušňovacím prvkom za vykurovacím telesom, aby sa prívodný vzduch v zimnom období predhrieval. Neprípustný je prívod vzduchu z priestorov, kde môže vzniknúť podtlak napríklad schodisko a spoločné chodby.

Nevýhodou tohto systému je prenikanie hluku prívodným otvorom z vonkajšieho priestoru (ak sa nepoužije privzdušňovací prvok s tlmiacou úpravou) a opäť závislosť od poveternostných podmienok. V prechodnom období, keď sa vyrovnáva teplota vonkajšieho a vnútorného vzduchu, je vetranie nefunkčné; v letnom období môže okrem toho pri nižšej teplote vnútorného prostredia nastať prúdenie v šachte v obrátenom smere. Šachtové vetranie sa môže riešiť aj ako združené vetranie s núteným odvodom vzdu­chu, s definovanými privzdušňovacími prvkami.

Vetracie a rotačné hlavice
Nasávací účinok šachty sa niekedy zvyšoval vetracími hlavicami typu CAGI, prípadne rotačnými hlavicami (veternými turbínami). Rotačné hlavice sú historicky známe ako komínové hlavice a prvky ventilácie dvojplášťových striech. Hlavicu tvorí cibuľovité radiálne koleso s dozadu zahnutými lopatkami. Ak práve fúka vietor, dochádza k spojeniu účinku podtlaku v ústí pripojeného potrubia (podobne ako pri hlaviciach CAGI) a podtlaku na sacej strane rotujúceho radiálneho kolesa. Vzduchové výkony rotačných hlavíc a hlavíc CAGI sú podobné.

Na obr. 3 vidieť systémové charakteristiky hlavného stúpacieho potrubia domu s 12 nadzemnými podlažiami a pracovnú oblasť, v ktorej sa pohybuje pracovný bod strešného ventilátora s radiálnym kolesom s priemerom 450 mm. Do vyznačenej oblasti sa pracovný bod dostane pri otáčkach n ≈ 700 1/min. Ďalej vidieť, ako výkon radiálneho kolesa s nižšími otáčkami klesá. Podobné radiálne koleso použité ako veterná turbína dosiahne také otáčky pri rýchlosti vetra blížiacej sa víchrici. Pri rýchlosti vetra v ≈ 16 km/h dosahuje koleso turbíny s priemerom 450 mm výkon asi Pmax ≈ 5 Pa (0 m³/h) a Mmax ≈ 500 m³/h (0 Pa) pri n ≈ 150 1/min. Pri rýchlosti vetra v pásme v ≈ 5 km/h je príspevok radiálneho kolesa turbíny mizivý.

Paralelné spájanie dvoch hlavíc nevedie pri malých rýchlostiach vetra k žiadanému výsledku. Ide o paralelné radenie radiálnych kolies, ktoré v oblastiach reálnych hodnôt systémovej charakteristiky prakticky nezvyšuje dopravný tlak potrebný na prekonanie tlakových strát stúpacieho potrubia, odvodných a prívodných prvkov, tvaroviek a vedenia. Motorizované verzie majú význam vtedy, keď má motor vo vzťahu k rozmerom radiálneho kolesa dostatočné otáčky a výkon (pre koleso s priemerom 450 mm možno uvažovať otáčky od 700 1/min a P ≈ 300 W, 450 1/min a P ≈ 200 W). Motorizovaná turbína je v skutočnosti radiálnym strešným ventilátorom s veľmi jednoduchou konštrukciou. Podmienkou na riadnu funkciu pri vyšších otáčkach by však bolo staticky a dynamicky vyvážené radiálne koleso a pevná konštrukcia (túto podmienku dostupné turbíny väčšinou nespĺňajú). Systém zostáva stále závislý od poveternostných podmienok, a to aj v prípade použitia motorizovaných hlavíc s nízkymi otáčkami a výkonom motora. Nevýhodou je súčasne vetranie všetkých bytových jednotiek v dome a vznik energetických strát neriadeným vetraním. Systém je pre moderné rekonštrukcie nevhodný.

Obr. 4  Orientačné výkony pri paralelnom radení rotačných hlavíc a nefunkčné paralelné kombinácie

Decentrálne nútené vetranie
Vetranie sa zaisťuje ventilátormi osadenými v jednotlivých miestnostiach a pripojenými do stúpacieho zberného potrubia v šachte. Tlakové straty stúpacieho potrubia, tvaroviek, prívodných a prechodových prvkov kryje výkon individuálnych ventilátorov v bytových jednotkách. Prívod vzduchu sa zaisťuje prívodnými prvkami, resp. privzdušňovacími prvkami vo fasáde. Ventilátory sú v prevádzke podľa požiadavky užívateľov, môžu sa ovládať hygrostatmi, termostatmi, snímačmi CO₂, s doplnením dobehových spínačov a spínačov na funkciu trvalého zníženého vetrania.

Tento systém predstavuje účinnú metódu zodpovedajúcu súčasnému stavu techniky, pričom dosiahnuté parametre vetrania zodpovedajú súčasným komfortným a hygienickým požiadavkám na vetranie. V spojení s elektronickými snímačmi CO₂ a vhodnými regulačnými prvkami môžu spĺňať aj súčasné požiadavky na energeticky úsporné alebo účelné vetranie (najmä pri použití moderných motorov s nízkou spotrebou a vysokou účinnosťou). Náklady na vetranie hradí jednoznačne užívateľ, ktorý sám rozhoduje o režime vetrania. Vďaka samoregulačným charakteristikám ventilátorov (obr. 5) možno eliminovať nevýhody šachtového vetrania, pri ktorom kvalita vetrania závisí od poveternostných podmienok a vztlaku v stúpacom potrubí. Ventilátor zaisťuje zachovanie približne rovnakého prietoku pri zmene systémovej charakteristiky. Pri použití ventilátorov s tesnými klapkami nedochádza k prenikaniu pachov medzi bytmi, systém má dostatočný tlak na krytie strán rozvodov a prívodných prvkov vrátane tlmičov hluku. Výhodou systému je aj to, že sa účelne vetrajú len potrebné priestory.

Obr. 5  Schéma decentrálneho (vľavo) a centrálneho (vpravo) núteného vetrania

Nevýhodou systému decentrálneho vetrania je výkonové dimenzovanie na 100 % výkonu. Pri realizácii treba vhodne zvoliť ventilátor s dostatočným externým tlakom a prietokom, ktorý bude schopný prekonať tlakové straty systému. Vzhľadom na to, že rozmery existujúceho stúpacieho potrubia sú často poddimenzované, projektant vzduchotechniky (VZT) a prevádzkovateľ objektu musí zohľadniť technické možnosti vo vzťahu k projektovaným a hygienickým požiadavkám (súčasné používanie, maximálna rýchlosť prúdenia, výkon ventilátora atď.). Vždy je nevyhnutné voliť radiálne ventilátory, axiálne ventilátory totiž zvyčajne nemajú dostatočný dopravný tlak. Nevýhodou je aj emisia hluku od ventilátorov priamo v obytných miestnostiach. To sa však dá znížiť použitím špeciálnych ventilátorov s malým hlukom a filtrami vibrácií motorov.

Pri použití decentrálneho vetrania zostáva nedoriešený problém odvetranie digestorov – digestory s vlastnými ventilátormi nemožno pripojiť do spoločného stúpacieho potrubia, pretože dochádza k prefukovaniu a prenikaniu pachov do susedných bytových jednotiek. Možným riešením je odvádzanie vzduchu z digestorov samostatne do spoločného potrubia, prípadne jeho vyvedenie priamo cez stenu bytu mimo budovu alebo použitie cirkulačných digestorov.

Centrálne nútené vetranie
Vetranie zabezpečujú centrálne ventilátory osadené na konci stúpacieho zberného potrubia, väčšinou na streche budovy. Tlakové straty stúpacieho potrubia, tvaroviek, prívodných a odvodných prvkov vrátane tlmičov hluku sú pokryté výkonom centrálneho ventilátora (niekedy sústavou ventilátorov). Prívod vzduchu sa zaisťuje rovnako ako pri decentrálnom systéme. Základná charakteristika tohto typu vetrania je rovnaká ako pri predchádzajúcom. Rozdiel je v tom, že náklady na vetranie sú spoločné pre všetky bytové jednotky.

Užívateľovi však zostáva možnosť plne rozhodovať o potrebe vetrania. V tomto prípade sa však ventilátor ako zdroj hluku do potrubia inštaluje mimo bytovej jednotky. Dimenzovanie ventilátora na existujúcom hlavnom potrubí stanovuje projektant VZT v súčinnosti s prevádzkovateľom objektu.

Ak ventilátor nie je vybavený regulačnou jednotkou otáčok v závislosti od potreby vetrania a elektricky ovládanými tanierovými ventilmi, veľakrát sa prevádzkuje s väčším výkonom ako treba. Potom sa vetrajú súčasne všetky byty, čo výrazne zhoršuje energetické straty objektu.

Vetranie riadené skutočnou potrebou
Systém vetrania riadený podľa skutočnej potreby zohľadňuje dynamické správanie užívateľa domu, budovy aj okolitého prostredia. V závislosti od stúpajúcej ľudskej aktivity (produkcia CO₂, vlhkosti a nárastu teploty) je nevyhnutné výkon vetrania zvýšiť. V závislosti od poveternostných podmienok (ak je dostatočný rozdiel teplôt θi, θe a termický vztlak v stúpacom potrubí) možno výkon vetrania naopak znížiť.

Vetranie sa zaisťuje inteligentnými centrálnymi ventilátormi, ktoré obsahujú jednodoskový počítač a príslušné snímače tlaku, respektíve prietoku. Sú osadené na konci stúpacieho zberného potrubia, väčšinou na strechách budov. Tlakové straty aj prívod vzduchu sa zaisťujú podobne ako pri predchádzajúcom type vetracieho systému. Ventilátory sú v prevádzke len podľa požiadavky užívateľov. Vždy sa ovládajú inteligentnými snímačmi CO₂, ktoré sú doplnené snímačmi vlhkosti, teploty a programovateľnými časovými spínačmi a spínačmi trvalo zníženého vetrania.

Systém spĺňa prísne požiadavky na energeticky úsporné a účelné vetranie, väčšinou sa inštalujú moderné EC motory s nízkou spotrebou a vysokou účinnosťou. Náklady na vetranie sú spoločné, ale minimalizované na najnižšiu možnú úroveň. Vďaka systému elektricky ovládaných tanierových ventilov a digestorov s elektrickými klapkami sa vetrá len príslušná miestnosť či pracovisko a výkon presne zodpovedá najnižšej nevyhnutnej potrebe energie.

Jednodoskový počítač spolu s elektronikou ventilátora (vstavané snímače tlaku) rozpozná potrebu vetrania (pri otvorení tanierového ventilu na WC poklesne tlak v potrubí) a špeciálny elektronicky komutovaný rovnakosmerný motor riadený vlastnou elektronikou zvýši otáčky a výkon vetrania. Pri náraste vztlaku v stúpacom potrubí tlakový senzor rozpozná zvýšenie tlaku a elektronika automaticky zníži výkon motora.

Inteligentný ventilátor optimalizuje vlastný výkon s ohľadom na absolútnu minimalizáciu spotreby energie pri všetkých prevádzkových režimoch, čím zohľadňuje zmenu potreby vetrania (podľa činnosti obyvateľov domu), obsadenosť objektu a bytov, poveternostné podmienky, príspevok termického vztlaku, vplyv infiltrácie či ročné a denné obdobie (denné a nočné vetranie).

Inteligentný systém centrálneho vetrania MiX
Systém je založený na použití špeciálnych moderných prvkov pre DCV systémy (Demand Controlled Ventilation – vetranie riadené skutočnou potrebou) (obr. 6). Ide o ventilátory MiX, vybavené inteligentným systémom s jednodoskovým počítačom, vstavaným diferenciál­nym snímačom tlaku, rovnakosmerným EC motorom (elektronicky komutovaným), sériovým rozhraním RS 485, elektricky ovládanými odvodnými tanierovými ventilmi, snímačmi CO₂ a relatívnej vlhkosti a programovateľnými časovými spínačmi na ovládanie odvodných tanierových ventilov. Schéma systému je na obr. 6 – digestory, tanierové ventily v kúpeľniach a na WC sa môžu ovládať od osvetlenia, samostatnými vypínačmi, podľa snímačov CO₂, relatívnou vlhkosťou a programovateľným časovým spínačom.

Princíp EC motora
Ventilátory s rovnakosmernými motormi s elektronickou komutáciou sú napájané bežným sieťovým napätím, podľa vyhotovenia 230 alebo 400 V. To ďalej usmerňuje a napája motor ventilátora. Vonkajší rotor motora nesie silné permanentné magnety s vysokým sýtením, vnútorné statorové vinutie sa napája rovnakosmerným prúdom a vinutia sa prepínajú elektronicky. Priebeh komutácie kontroluje elektronika s Hallovou sondou. Rovnakosmerné motory s elektronickou komutáciu majú vďaka svojmu princípu a konštrukcii nižšie straty než konvenčné asynchrónne motory. Všeobecne EC motory dosahujú účinnosť až 80 % pri najvyšších otáčkach; v regulačnom režime účinnosť neklesá pod 60 %. Porovnanie príkonu klasických asynchrónnych motorov a EC motorov je znázornené na obr. 7, podľa pracovného bodu možno ušetriť bežne až 50 % energie.

Regulácia ventilátora
Regulácia MiX ventilátorov s EC motorom je digitálna jednotka so sériovým rozhraním RS 485. Pod krycím vekom jednotky sú štyri prepínače. Programátor môže zvoliť autonómny režim s dvoma prepínateľnými charakteristikami (max./min.) a prepnutie signálom 0/10 V (napríklad denné/nočné vetranie). Štyrmi prepínačmi sa nastavujú otáčky (napríklad 85/30 % max. otáčok) pre jednotlivé charakteristiky. Ďalej môže programátor zvoliť režim, keď ventilátor plynulo mení charakteristiky a reguluje na konštantný tlak v potrubí. Indikátory prevádzkového stavu signalizujú prevádzkové stavy, prípadné poruchy a ich príčiny. Regulačná jednotka obsahuje ochranu proti nadmernému otepleniu, zablokovaniu a opačnému zmyslu otáčania.

Cez sériové rozhranie možno ventilátor ovládať, uskutočňovať dátovú komunikáciu a programovať. Na to slúži programovací terminál alebo notebook s potrebným softvérom a prevodníkom z RS 485/232. Obe metódy sú identické na programovanie a snímanie prevádzkových parametrov. Terminál uchováva v pamäti naposledy zvolené hodnoty, notebook umožňuje navyše ukladať dáta do pamäte a ďalej ich spracovávať. Cez sériové rozhranie možno ventilátory navzájom prepojiť do siete a ovládať jedným terminálom.

Ventilátor má vstavaný snímač diferenciálneho tlaku, ktorý v spojení s regulačnou jednotkou a EC motorom umožňuje plynulú reguláciu otáčok (výkonu) ventilátora podľa požiadaviek na okamžitú hodnotu prietoku (v závislosti od počtu aktuálne otvorených tanierových ventilov na WC, v kúpeľniach a kuchyniach). Šípky na obr. 8 ukazujú zmenu pracovného bodu z Pb1 na Pb2 a zároveň výkonové charakteristiky ventilátora z otáčok n1 na n2 pri zmene systémovej charakteristiky z s1 na s2 (pri použití regulácie na konštantný tlak v stúpacom potrubí).

Komponenty pre DCV systémy

MiX ventilátor
Skriňa je konštruovaná na vertikálny výfuk vzduchu, motor ventilátora je uložený v prúde vzduchu. Obežné koleso ventilátora je radiálne s dozadu zahnutými lopatkami. Reguláciu otáčok zaisťuje elektronický vstavaný regulátor v závislosti od zmeny tlaku v zbernom stúpacom potrubí (obr. 10). Otáčanie je možné len jedným smerom – v zmysle šípky na skrini ventilátora.

Elektrický tanierový ventil
Ventil je určený na odvod (prívod) vzduchu s nastaviteľným stredovým elementom na reguláciu prietoku. Ventily sú kovové alebo z polypropylénu, montážne rámčeky sú z pozinkovaného plechu.

Elektricky ovládané tanierové ventily VEL a KEL sú vhodné pre systémy DCV, systémy fungujú na princípe regulácie na stály tlak v stúpacom potrubí. Pri rozsvietení v kúpeľni alebo WC, prípadne zapnutí vlhkostného alebo CO₂ snímača sa otvorí tanierový ventil, a tým poklesne tlak v potrubí. Diferenciálny tlakový senzor ventilátora MiX s riadiacou elektronikou zvýši otáčky tak, aby došlo k doregulovaniu na predchádzajúcu hodnotu tlaku.

Prechodové stenové ventily
VSC je kruhový prechodový stenový ventil určený na inštaláciu priamo na stenu. Ventil je zostavený z dvoch kruhových čelných panelov so zvukovou izoláciou, ktoré sa montujú z oboch strán steny. Tie sa spájajú s použitím perforovaných stenových nadstavcov, ktoré sú súčasťou dodávky. Toto riešenie zaisťuje účinný akustický útlm.

VSR je štvorhranný prechodový stenový ventil určený na inštaláciu priamo na stenu.

Prvky na prívod čerstvého vzduchu
Prívod vzduchu priamo do miestnosti sa často spája s nepríjemnými javmi, ako sú prenos hluku či zlá regulovateľnosť. Moderné prívodné prvky však už tieto problémy nemajú a ich po­užitie je komfortné.

PPA je kruhový prívodný prvok čerstvého vzduchu s teleskopickým puzdrom na montáž do vonkajšej steny blízko stropnej konštrukcie. PPA má vstavaný tlmič hluku. Teleskopický nadstavec umožňuje inštaláciu do steny bez pomoci skrutiek. Dve časti teleskopického nadstavca sa spoja a stiahnu k sebe cez stenu pomocou vnútorných skrutiek. Prvok sa dodáva s dvoma typmi vonkajšej mriežky – jeden z nich je vybavený aj sieťkou proti hmyzu. PPA je vybavený filtrom triedy EU3. Sieťku proti hmyzu a tlmič možno ľahko vybrať z vnútra miestnosti.

PPV je štvorhranný prívodný prvok čerstvého vzduchu na inštaláciu za radiátor, ktorý sa inštaluje s priestupom do vonkajšej steny. Prvok má vstavanú klapku ovládanú pákou na hornej strane. Na zabezpečenie dobrej tesnosti proti stene je zadná časť prívodného prvku vybavená tesniacimi prúžkami zo syntetickej gumy. PPV sa používa na prívod čerstvého vzduchu v spojení s núteným systémom vetrania, pričom sa dosiahne prívod vzduchu a konvekcia tepla.

Požiadavky na prietok vetracieho vzduchu

_{Poznámka: Hodnota pred lomkou je režim trvalého vetrania, za lomkou je hodnota nárazového zvýšenia pri prevádzke vetrania ≤ 12 h/deň.
Pre ostatné priestory platí nariadenie vlády ČR č. 361/2007 Sb. a vyhlášky č. 135/2004 Sb., č. 137/2004 Sb., č. 410/2005 Sb. a č. 6/2003 Sb.}

Záver
Systém vetrania je nevyhnutnou súčasťou obytného prostredia. Moderné systémy a ich prvky už ponúkajú širokú paletu komponentov, vďaka ktorým možno zostaviť účinný vetrací systém vhodný pre danú budovu a spĺňajúci požiadavky užívateľov. Vetranie bytových domov riadené skutočnou potrebou sa už viac ako pätnásť rokov bežne používa v Holandsku a Škandinávii. Pokročilé technológie výroby EC motorov umožňujú dnes ekonomicky výhodné nasadenie systémov DCV pri rekonštrukciách starších panelových a bytových domov. Je zrejmé, že rekonštruované vzduchotesné objekty nemožno vetrať so zastaranými vetracími systémami, respektíve nefunkčnými systémami s vetracími hlavicami.

Ing. Ivan Cifrinec, MBA
Autor je riaditeľom firmy ELEKTRODESIGN ventilátory, spol. s r. o.
Recenzovala: doc. Ing. Marta Székyová, PhD.

Foto a obrázky: archív autora, ELEKTRODESIGN ventilátory

Literatúra
1.    Čermák, J. a kol.: Ventilátory. Praha: SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1974.
2.    Cihelka, J. a kol.: Vytápění, větrání a klimatizace.
Praha: SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1985.
3.    Chyský, J. – Hemzal, K.: Větrání a klimatizace. Brno: Bolit-B press, 1993.
4.    Schramek, E. R. – Sprenger, E. – Recknagel:
Taschenbuch für Heizung und Klimatechnik. München: Oldenbourg Verlag GmbH, 2003.
5.    Székyová, M. – Ferstl, K. – Nový, R.: Vetranie a klimatizácia. Bratislava: JAGA GROUP, 2004.
6.    Gebauer, G. – Rubinová, O. – Horká, H.: Vzduchotechnika. Brno: ERA group, 2005.
7.    Soler and Palau: Demand-Controlled Ventilation systém. Barcelona: 2006. (Firemní literatura)
8.    Elektrodesign ventilátory: Inteligentní větrání budov. Praha: 2007. (Firemní literatura)
9.    www.elektrodesign.cz: Rekonstrukce větrání bytových domů s DCV systémy, Praha: 2008. (Firemní článek)
10.    Cifrinec, I.: Rotační ventilační hlavice, měření výkonových parametrů. Praha: 2008. (Firemní literatura)
11.    Mareš, L.: Rotující hlavice – mýty a realita. In: Sborník přednášek STP, 2010.
12.    Test report, měření výkonových parametrů hybridní hlavice. Praha, VÚPS, 2009.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik.