image 78203 25 v1

Technickรฉ zariadenia vย budovรกch sย takmer nulovou spotrebou energie

Partneri sekcie:

Zรกkon ฤ. 406/2000 Sb. o hospodรกrenรญ s energiou v znenรญ novely ฤ.โ€ฏ103/2015 Sb. (na Slovensku platรญ zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodรกrnosti budov) mรก vรฝznamnรฝ vplyv na koncepฤnรฉ rieลกenie budov nielen z tepelnotechnickรฉho hฤพadiska, ale najmรค z pohฤพadu systรฉmov vykurovania, vetrania, ochladzovania, prรญpravy teplej vody a osvetlenia.

Zรกkon a nadvรคzujรบce vyhlรกลกky ลกpecifikujรบ kritรฉriรก hodnotenia energetickej nรกroฤnosti budov. Novรฝ spรดsob hodnotenia energetickej nรกroฤnosti zavรกdza posรบdenie primรกrnej neobnoviteฤพnej energie, pojem budovy s takmer nulovou spotrebou energie a ฤalลกie kritรฉriรก, ktorรฉ smerujรบ k znรญลพeniu emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov, spotreby energie v budovรกch a k zvรฝลกeniu podielu obnoviteฤพnรฝch zdrojov v zmysle smernice ฤ. 2010/31/EC o energetickej hospodรกrnosti budov.

Zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti mรก vรฝznamnรฝ vplyv nielen na novรฉ, ale aj na jestvujรบce obytnรฉ budovy, z ktorรฝch sรบ dnes mnohรฉ v ลกtรกdiu nevyhnutnosti obnovy.
V praxi pritom platรญ, ลพe dotaฤnรฉ programy na vybranรฉ รบpravy budov predurฤujรบ charakter a rozsah vykonรกvanรฝch prรกc a nepriamo napovedajรบ, ฤo treba s budovou urobiลฅ. Vลกetky tieto ฤiastkovรฉ zmeny sa vลกak musia braลฅ komplexne, inak potom budeme stรกle poฤรบvaลฅ o plesnivรฝch bytoch v budovรกch po zateplenรญ alebo o prekurovanรญ dobre izolovanรฝch budov. Ako teda vyhovieลฅ poลพiadavkรกm energetickej hospodรกrnosti a zรกroveลˆ zabrรกniลฅ znรญลพeniu kvality vnรบtornรฉho prostredia?

Energetickรก hospodรกrnosลฅ vs.โ€ฏvnรบtornรฉ prostredie
Podฤพa zรกkona ฤ. 406/2000 Sb. sa pod energetickou hospodรกrnosลฅou budovy rozumie โ€žvypoฤรญtanรฉ mnoลพstvo energie nutnรฉ na pokrytie potreby energie spojenej s uลพรญvanรญm budovy, najmรค na vykurovanie, chladenie, vetranie, รบpravu vlhkosti vzduchu, prรญpravu teplej vody a osvetlenieโ€œ.

Ak hovorรญme o budove s takmer nulovou spotrebou energie, ide o budovu, ktorej energetickรก nรกroฤnosลฅ urฤenรก podฤพa metรณdy danej smernicou ฤ. 2010/31/EC je veฤพmi nรญzka, a tรกto takmer nulovรก ฤi nรญzka spotreba poลพadovanej energie by sa mala v znaฤnom rozsahu pokryลฅ z obnoviteฤพnรฝch zdrojov.
Opatrenia na ฤalลกie zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti budov by vลกak mali braลฅ do รบvahy klimatickรฉ a miestne podmienky, zรกroveลˆ aj mikroklรญmu vnรบtornรฉho prostredia a efektรญvnosลฅ nรกkladov. Medzi zloลพky vnรบtornรฉho prostredia patria:  

  • tepelno-vlhkostnรฉ zloลพky,
  • kvalita vzduchu (plyny, aerosรณly, mikroorganizmy),
  • akustika,
  • svetelnรก zloลพka,
  • elektrostatickรฉ, elektroiรณnovรฉ, elektromagnetickรฉ, ionizujรบce a radiaฤnรฉ pole,
  • psychickรฝ komfort (farby, povrchy, architektรบra).

Zรกsah do ktorejkoฤพvek z oblastรญ energetickej hospodรกrnosti (vykurovanie, chladenie, vetranie…) automaticky ovplyvnรญ aspoลˆ jednu zloลพku vnรบtornรฉho prostredia. Je preto zrejmรฉ, ลพe zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti pri obnove budovy mรก na vnรบtornรฉ prostredie zรกsadnรฝ vplyv. Urฤitรฉ vรฝsledky ukazuje aj prรญpad rekonลกtrukcie administratรญvnej budovy.

Vykurovanie a vetranie budov s nรญzkou spotrebou energie โ€“ prรญpad z praxe

Rekonลกtrukcia objektu
Hoci uvรกdzame prรญklad administratรญvnej budovy, ide o jednoduchรบ budovu bez riadenรฉho vetrania, na ktorej sa menil obvodovรฝ plรกลกลฅ, a vzhฤพadom na to sa kompletne zrekonลกtruovala aj vykurovacia sรบstava, a to za najmodernejลกiu dostupnรบ. Parametre novรฉho obvodovรฉho plรกลกลฅa sรบ:

  • severovรฝchodnรก strana objektu U = 0,87 W/(m2. K),
  • juhozรกpadnรก strana objektu U = 0,68 W/(m2 . K),

Juhozรกpadnรก fasรกda mรก vnรบtornรฉ (ruฤne ovlรกdanรฉ) a vonkajลกie (elektronicky ovlรกdanรฉ) ลพalรบzie. Na รบseku vetrania sa pri rekonลกtrukcii iba odstrรกnili vetracie klapky v prekladoch okien a znรญลพili sa poฤty otvรกracรญch okien. Vetranie miestnostรญ sa uskutoฤลˆuje otvรกracรญmi a vรฝklopnรฝmi tesnรฝmi oknami s hlinรญkovรฝm rรกmom. Pouลพitรฉ sรบ trojskรก, odhadovanรก infiltrรกcia je 0,3 h-1.

Novรก vykurovacia sรบstava je rieลกenรก ako dvojrรบrovรก, horizontรกlna, protiprรบdovรก, s doskovรฝmi vykurovacรญmi telesami v zรกkryte parapetu. Sรบstava je napojenรก na jestvujรบcu OST v suterรฉne budovy (samostatnรฉ vetvy pre SV a JZ ฤasลฅ budovy). Horizontรกlny rozvod (medenรฉ potrubie s rozmermi 22,0 ร— 1,0 a 28,0 ร— 1,5 mm) je vedenรฝ pod parapetnou doskou nad vykurovacรญm telesom a nie je tepelne izolovanรฝ.
Vykurovanie sa reguluje ekvitermickou regulรกciou na pรคte jednotlivรฝch vetvรญ v kombinรกcii s termostatickรฝmi hlavicami radiรกtorovรฝch ventilov. Hydraulickรก stabilita sa zabezpeฤuje vyvaลพovacรญmi armatรบrami na pรคte kaลพdej z horizontรกlnych vetvรญ a ฤerpadlom s elektronicky riadenรฝmi otรกฤkami na pรคte stรบpacieho potrubia.

Prevรกdzka
Nastavila sa ekvitermickรก krivka a sรบstava sa postupne uvรกdzala do prevรกdzky.
Z prevรกdzky referenฤnej kancelรกrie vyplynuli takรฉto vnรบtornรฉ tepelnรฉ zisky:

  • obsadenosลฅ kancelรกrie โ€“ prevaลพne 1 osoba, ฤพahkรก prรกca, celkovรฉ/citeฤพnรฉ teplo: 100/65 W
  • trvale zapnutรฝ PC: 250 W
  • 2 LCD monitory zapnutรฉ pri prรกci: 2 ร— 25 =  50 W
  • tlaฤiareลˆ โ€“ pouลพรญvanรก nรกrazovo: 0 W
  • osvetlenie โ€“ ลพiarovky โ€“ zapnutรฉ vรคฤลกinu dลˆa: 8 ร— 35 = 280 W

Spolu: 680 W

Po sprevรกdzkovanรญ vyregulovanej sรบstavy a nastavenรญ ekvitermickej krivky nastali problรฉmy s prehrievanรญm miestnosti. Pri meranรญ od 27. 11. do 9. 12. 2013 sa vnรบtornรก teplota vzduchu v miestnosti pohybovala v rozsahu od 16,6 do 27 ยฐC, priฤom priemernรก teplota pri zavretรฝch vykurovacรญch telesรกch bola 23,8 ยฐC. Vonkajลกie teploty sa poฤas merania pohybovali v intervale od โˆ’5,2 po +7,0 ยฐC.
Podฤพa NV ฤ. 367/2006 Sb. v znenรญ neskorลกรญch predpisov je vลกak pre triedu prรกce I (podฤพa tab. 2) medznรก dovolenรก operatรญvna teplota To,min = 20 ยฐC a To,max = 27 ยฐC. Na pracovisku sa na nastavenie vykurovania v prostredรญ kategรณrie B poฤรญta s operatรญvnou teplotou 22โ€ฏยฐC ยฑ 1,5 ยฐC, tzn. v rozpรคtรญ 20,5 aลพ 23,5 ยฐC.

Analรฝza zistenรฉho stavu
Na zistenie prรญฤin prehrievania miestnosti a korekciu ekvitermickej krivky sa spracoval zjednoduลกenรฝ matematickรฝ model tepelnej bilancie miestnosti. Ustรกlenรฉmu stavu zodpovedali takรฉto parametre modelu:

  • priemernรฝ sรบฤiniteฤพ prestupu tepla LOP:    U = 0,68 W/(m2 . K),
  • infiltrรกcia: n = 0,3 h-1,
  • vnรบtornรฉ zisky z vybavenia, osvetlenia, osรดb:    priemerne 300 W,
  • vnรบtornรฉ zisky z neizolovanรฝch rozvodov vykurovania: vypoฤรญtanรฉ z teploty vykurovacej vody,
  • vonkajลกie zisky: nepoฤรญtalo sa s nimi.

Zistilo sa, ลพe ak sa zapoฤรญtajรบ vnรบtornรฉ tepelnรฉ zisky, ktorรฉ sa dosiaฤพ ignorovali, mala by vykurovacia sรบstava zaฤaลฅ pracovaลฅ aลพ pri teplote okolo โˆ’1 ยฐC. Do tohto stavu je vลกetko teplo prebytkom a spรดsobuje prehrievanie.
Neprรญjemnรฉ prekvapenie priniesol aj test vรฝmeny vzduchu โ€“ nameranรฉ hodnoty n boli v skutoฤnosti iba 0,08 aลพ 0,15 h-1, priฤom predpoklad bol 0,3 h-1. Takรฝto stav sa takisto podieฤพal na prehrievanรญ miestnosti.
 
Rieลกenie a monitoring prevรกdzky
V rรกmci optimรกlneho naladenia sรบstavy sa ako prvรฉ zaizolovali leลพatรฉ rozvody na eliminรกciu vnรบtornรฝch ziskov z neizolovanรฝch rozvodov vykurovania. V obdobรญ od 1. 1. 2014 do 23. 3. 2014 prebehlo ฤalลกie meranie vybranรฝch teplotnรฝch parametrov v referenฤnej miestnosti a v exteriรฉri a merala sa aj infiltrรกcia. Postupne sa v tomto obdobรญ nastavovala aj ekvitermickรก krivka, ktorรก sa nakoniec ustรกlila na konลกtantnรฝch 40 ยฐC.

Zhrnutie
V budovรกch s veฤพmi nรญzkou spotrebou energie a nรญzkou infiltrรกciou sa zvyลกuje vรฝznam vnรบtornรฝch tepelnรฝch ziskov vrรกtane podlaลพnรฝch rozvodov. Tento predpoklad potvrdil aj orientaฤnรฝ vรฝpoฤet a vykonanรฉ merania โ€“ pri teplotรกch okolo 0โ€ฏยฐC a รบplne uzavretรฝch vykurovacรญch telesรกch sa priemernรก teplota v miestnosti pohybovala na รบrovni okolo 23,8 ยฐC s maximom 27 ยฐC a znรญลพiลฅ ju bolo moลพnรฉ len otvorenรญm okna a vyvetranรญm. Zlepลกenie nastalo aลพ po dodatoฤnom zaizolovanรญ horizontรกlnych rozvodov, ฤiลพe po znรญลพenรญ podielu neregulovateฤพnรฉho tepelnรฉho vรฝkonu potrubia, ktorรฝ je v prechodnรฝch obdobiach vyลกลกรญ neลพ treba.
ฤŽalลกรญm opatrenรญm bolo znรญลพenie ekvitermickej krivky na konลกtantnรบ teplotu pod 40 ยฐC, ฤo vลกak vedie k zamysleniu nad jestvujรบcou praxou pri nรกvrhu teplovodnรฉho vykurovania.

Systรฉm prirodzenรฉho vetrania je pri takomto type budovy problematickรฝ, nezabezpeฤuje totiลพ hygienicky nutnรบ vรฝmenu vzduchu pri zavretรฝch oknรกch.
Ukรกzalo sa, ako sme uลพ spomรญnali, ลพe dobre mienenรก rekonลกtrukcia zasiahla veฤพmi nepriaznivo do vnรบtornรฉho prostredia a nรกsledne si vyลพiadala viacerรฉ korekcie.

Vลกeobecnรฉ odporรบฤania na vykurovanie a vetranie
Vo vลกeobecnosti moลพno povedaลฅ, ลพe je dรดleลพitรฉ, aby sa znรญลพenรก potreba tepla na vykurovanie premietla aj do znรญลพenia spotreby tepla na vykurovanie. V modernรฝch, dobre zateplenรฝch budovรกch dochรกdza ฤasto k situรกciรกm, keฤ tepelnรฉ zisky z vnรบtornรฝch a vonkajลกรญch zdrojov plne pokryjรบ potrebu tepla a vykurovacie zariadenie nie je v urฤitom ฤasovom รบseku vykurovacieho obdobia potrebnรฉ. Vykurovacie zariadenie by preto malo umoลพลˆovaลฅ pruลพnรบ regulรกciu vรฝkonu v rozpรคtรญ 0 aลพ 100 %.
Sรบฤasne sa hฤพadajรบ takรฉ rieลกenia, pri ktorรฝch bude celkovรก celoroฤnรก รบฤinnosลฅ sรบstavy zahล•ลˆajรบca รบฤinnosลฅ zdroja, rozvodov aj vykurovacรญch plรดch ฤo najvyลกลกia. Splnenie tรฝchto poลพiadaviek vedie k rieลกeniam na princรญpe teplovodnรฝch, teplovzduลกnรฝch aj elektrickรฝch vykurovacรญch zariadenรญ. V prรญpade teplovodnรฝch sรบstav sa pouลพรญvajรบ nรญzkoteplotnรฉ vykurovacie sรบstavy a sofistikovanรฉ riadiace systรฉmy, ktorรฉ umoลพลˆujรบ individuรกlnu regulรกciu vรฝkonu vykurovacรญch plรดch.
V oblasti vetrania budov sa hฤพadรก optimรกlne riadenie mnoลพstva vonkajลกieho vetracieho vzduchu, ktorรฉ musรญ zabezpeฤiลฅ poลพadovanรบ kvalitu vnรบtornรฉho prostredia pri minimรกlnej energetickej nรกroฤnosti. Preto sa v modernรฝch budovรกch s nรญzkou potrebou energie musรญ vyrieลกiลฅ vetranie, a to buฤ prirodzenรฝm vetranรญm, ktorรฉ vyuลพรญva tlak vetra a vztlak pri rozdiele teplรดt, hybridnรฝm vetranรญm, alebo tradiฤnรฝm nรบtenรฝm vetranรญm.

ฤŒlรกnok vznikol na zรกklade prednรกลกky prof. Ing. Karla Kabeleho, CSc., vedรบceho Katedry TZB na FS ฤŒVUT v Prahe, ktorรบ prezentoval na konferencii Tepny nรกลกho bytovรฉho domu v Brne dลˆa 8.โ€ฏ9.โ€ฏ2015.

Ilustraฤnรฉ foto: Dano Veselskรฝ

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK

Najฤรญtanejลกie