Teplovodné podlahové vykurovanie

Pri takomto spôsobe vykurovania sa používajú tieto materiály: PPR (polypropylén random), PB (polybutén) PE-X (zosieťovaný polyetylén). Zosieťovanie sa uskutočňuje pri vysokej teplote pomocou peroxidu vodíka, v dôsledku čoho vzniká trojrozmerná sieť. Zosieťovaním sa vylepší najmä teplotná a tlaková odolnosť, ako aj rázová húževnatosť pri nízkych teplotách (–50 °C). Koextrudová tesniaca vrstva nerozpustná vo vode proti difúzii kyslíka je z etylvinylalkoholu (EVAL). Rúrky sa spájajú nerozoberateľnou spojovacou technikou, tzv. „násuvnou objímkou“, nalisovaním v axiálnom smere na rúrku a tvarovku, pričom nedochádza k zmenšeniu vnútornej svetlosti rúrky. Táto metóda nevyžaduje žiaden čas na zaschnutie lepidla a stuhnutie zvaru. Spájanie netrvá dlhšie ako niekoľko sekúnd a zvar je zaťažiteľný ihneď po dokončení.

Teplovodné podlahové vykurovanie možno realizovať dvoma spôsobmi. Prvým a zároveň najpoužívanejším je mokrý spôsob. Rúrky sú uložené v betónovom potere priamo nad tepelno-akustickou izoláciou. Betónová mazanina pri podlahovom vykurovaní sa zhoduje s bežne používanými betónovými mazaninami. Primiešaním plastifikátora P sa uľahčuje spracovanie zmesi, ako aj lepšie obtečenie rúrok. Na podkladový betón sa ukladajú systémové dosky z tvrdeného polystyrénu s objemovou hmotnosťou 50 kg/m³. Na vrchnej strane je nakašírovaná krycia fólia z PVC, ktorá zabraňuje preniknutiu vlhkosti z betónovej mazaniny pod tepelno-akustickú izoláciu. Obvodový zámok (pero – drážka) zaisťuje rýchle a kvalitné spojenie, čo zabraňuje vzniku zvukových a tepelných mostov.

Striedavé umiestnenie polí s výstupkami a prázdnych polí umožňuje vytvárať vzdialenosti medzi rúrkami od 5 cm a ich násobkov. Pozdĺž celej vykurovanej miestnosti sa medzi podlahu a stenu kladie okrajová izolačná páska. Plní funkciu akustickej vrstvy a tepelnej izolácie, pričom kompenzuje dilatáciu podlahy.

Veľmi zaujímavým, možno nepoznaným, je práve suchý systém podlahového vykurovania. Tento systém je možné inštalovať na stropy z masívneho dreva a drevených trámov bez použitia betónovej mazaniny. Základom tohto spôsobu je systémová doska z extrudovaného polystyrénu ESP. Na vrchnej strane dosky je nakašírovaná teplovodná hliníková fólia, ktorá slúži  na upevnenie rúrok svorkami a na priečny rozvod tepla. Vykurovacia rúrka je pevne uložená vo vyfrézovaných drážkach s možným rozstupom 12,5 cm alebo 25 cm vo forme jednoduchého meandra. V oblastiach stĺpov, vetracích prestupov, pred rozdeľovačom a na vyplnenie prázdnych plôch, ktoré nemajú pravouhlý pôdorys, sa používa plná systémová doska.

Na rozloženie zaťaženia sa môžu použiť dve vrstvy sadrokartónových dosiek s hrúbkou 12,5 mm, ktoré spĺňajú minimálne bodové zaťaženie 1,0 – 1,5 kN/m² a maximálnu teplotu 45 °C. Výška tohto systému predstavuje iba 55 mm bez krokovej izolácie a vrchnej podlahovej krytiny. Celková výška sa pohybuje od 80 mm do120 mm v závislosti od miesta použitia (podlaha nad terénom, nad vykurovanou miestnosťou, nad garážou atď.).

Pri tepelnotechnickom výpočte podlahového vykurovania je nutné zohľadniť  tepelný odpor podlahovej krytiny. Nezávisle od druhu a štruktúry smie tepelný odpor podlahovej krytiny vykazovať maximálnu hodnotu R = 0,15 m²K/W. Podlahové krytiny z drevených parkiet sú pri podlahovom vykurovaní takisto vhodné, je však nutné počítať s tvorbou škár. Najvhodnejšie sú minerálne podlahové krytiny, ako je napríklad kameň, alebo keramické podlahové krytiny. Podlahy z plastov sú v zásade tiež vhodné. Odporúča sa lepenie plastových podlahových krytín. Textilné podlahové krytiny (koberec) by sa za účelom dosiahnutia lepšieho prestupu tepla mali zásadne lepiť. Hrúbka koberca nemá presahovať 10 mm.