Tower 115: Od budovy pre nikoho po „áčkovú“ administratívnu budovu
Najskôr Presscentrum, potom Pressburgcentrum a teraz Tower 115. Áno, reč je o stále najvyššej budove v Bratislave, ktorá má po vrchol vysielača umiestneného na streche budovy 115 metrov. V rozmenení na drobné to znamená 44 800 metrov štvorcových úžitkovej plochy. Rozhodnutie o kompletnej prestavbe bývaleho Presscentra na modernú administratívnu budovu rozhodla J&T, ktorá spravuje budovu pre svojich klientov, ešte v roku 2004. O architektonickom prerode Presscentra na Tower 115 sa už toho popísalo dosť, na tomto mieste však skúsme poodhaliť technický prerod budovy so zastaraným a nefunkčným vnútorným organizmom na budovu pre „áčkovú“ administratívu.
Materiály a opláštenie
Určite nebolo zámerom ponechať všetko v pôvodnom stave a zarábať na prevádzke, lebo v tom čase už pribúdali nové obchodné a administratívne centrá v hlavnom meste. Tento konkurenčný tlak a vysoká energetická náročnosť sformovali zadanie pre architekta, ktoré bolo v podstate veľmi jednoduché – zásadným spôsobom zmeniť vzhľad objektu bez reminiscencií na dobu vzniku za čias bývalého režimu, a zároveň navrhnúť súdobé technické riešenie pre zabezpečenie pohody pre zamestnancov firiem platiacich nájomné.
„Okrem zmeny opláštenia stoja za povšimnutie napr. nová centrálne umiestnená vstupná hala alebo nadstavba s exkluzívnymi zasadacími priestormi na 28. nadzemnom podlaží,“ hovorí Ing. arch. Patrik Pavlásek z kancelárie Projekt Team P-T, ktorá budovu projekčne zabezpečovala. „Bežný pozorovateľ alebo návštevník si neuvedomí, že napríklad materiálové riešenie fasád ovplyvnili popri vzhľade a investičných nákladoch aj požiadavky na celoročnú vnútornú pohodu a bezproblémovú údržbu počas niekoľkých desiatok rokov.“
Opláštenie je navrhnuté v maximálnej miere ako umývateľné a dlhodobo odolné proti poveternostným vplyvom. Zabezpečenie vnútornej klímy, elektrickej energie a všadeprítomných dátových rozvodov s flexibilitou využitia bolo predmetom práce projektového tímu. Jeho zloženie aj na základe predchádzajúcich dobrých skúseností sformovali spoločne investor s architektom.
Jednotlivé technologické súbory v objekte možno rozdeliť na:
- zdroj tepla, zdroje chladu a vzduchotechniky
- zdravotnotechnické inštalácie
- elektroinštalácie
- dátové siete a požiarnu signalizáciu
- sprinklerové stabilné hasiace zariadenie
- ostatné systémy (kuchyne, triedenie odpadov, spôsob zabezpečenia objektu, vnútorné antény, výťahy, odvod tepla a splodín horenia pri požiari a pod.)
Zabezpečenie vnútornej klímy
Pôvodný objekt využíval horúcovodné pripojenie z Bratislavskej teplárenskej, a. s., obrovské strojovne (naozaj obrovské) dvojpodlažnej výmenníkovej stanice a technológie úpravy vody sa nachádzali v prvom a druhom suteréne. Dnes zostala v podzemí jedna menšia výmenníková stanica, zabezpečujúca teplo pre susedné objekty TASR a Datalan (bývalá požiarna zbrojnica tlačového kombinátu).
Ako ďalej uvádza Patrik Pavlásek, zdrojom tepla pre rekonštruovanú budovu je plynová kotolňa na 27. NP, kde sú umiestnené aj strojovne chladu pre celú administratívu a vzduchotechnika pre horných 14 podlaží administratívy. Stiesnenosť priestorov mala vplyv napríklad na výber kotlov a rozmiestnenie rozvodov. Chladiaci systém využíva vzduchom chladené kondenzátory na technickej terase vedľa strojovní výťahov na 28. NP. Pre viditeľnosť terasy i pre flexibilitu v tomto priestore, teda nielen preto, aby zjednotila celkový objem budovy, je celá atika objektu zdvihnutá nad strechu strojovní výťahov. Ďalšie strojovne vzduchotechniky sú umiestnené na 15. NP, ktoré bolo kedysi celé technické. Dnes sú strojovne zredukované na približne 20 % plochy podlažia a o ich existencii hovoria len žalúzie v sklenených poliach fasády. Keďže nájomcovia v budove si nemajú možnosť merať spotrebu energie, rozpočítava sa podľa nájomnej plochy.
V podnoži objektu a na dvoch podlažiach sa nachádzajú menšie obchodné prevádzky, reštaurácia a bufet pre zamestnancov, v ktorých si zariadenia dodávajú ich prevádzkovatelia, pričom odbery tepla, resp. chladu, sú merané.
Slaboprúdová a silnoprúdová elektroinštalácia
Objekt využíva pôvodné pripojenia vrátane transformátorov v prvom suteréne. Nové rozvody sa do kancelárskych priestorov vedú v dvoch stúpacích potrubiach v severnej a južnej tretine pôdorysu. Prípojky sú umiestnené medzi stĺpmi tak, aby sa umožnila maximálna flexibilita budúceho riešenia dispozície podľa požiadaviek nájomníka.
„Pôvodne sa rozvádzače nachádzali na západnej fasáde medzi schodiskami, kde zaberali cenné plochy s denným svetlom pri fasáde,“ upresňuje Patrik Pavlásek.
„Nami navrhnuté typové riešenie so silovou a dátovou rozvodňou na každej strane podlažia sa nakoniec použilo pre väčšinu nájomných priestorov. Chladenie rozvodní je celoročné zo samostatných VRV okruhov. Požiadavky nájomcov si vynútili doplnenie zdrojov chladu v priebehu realizácie, z čoho vyplýva potreba tieto kapacity v budúcich projektoch už pri stanovení koncepcie predimenzovať.“
Rozvody štruktúrovanej kabeláže boli pripravované špeciálne podľa požiadaviek nájomcov podľa rozmiestnenia pripájaných zariadení. Silové aj dátové zásuvky sa prioritne nachádzajú na podparapetných doskách, ktorých dizajnové a konštrukčné riešenie ovplyvnili do značnej miery investor a dodávateľ práve v záujme budúcej flexibility využitia projektovaných káblových trás. Každý nájomca má samostatne meranú spotrebu elektrickej energie.
Vzhľadom na podstatnú úsporu priestorov na technické vybavenie modernými technológiami vznikla možnosť prenajímať časti podlaží ako sklady, navyše, v prvom suteréne budovy sa pripravuje otvorenie veľkého fitnesscentra.
Štandardnou súčasťou obchodnej politiky prevádzkovateľov administratívnych komplexov je zabezpečiť parkovanie pre zamestnancov a klientov. V súčasnosti sa na tento účel využívajú všetky pôvodné parkovacie plochy na teréne, ale v rámci rozvoja územia v najbližších rokoch sa plánuje umiestniť potrebné plochy statickej dopravy v podzemí okolitých budov aj pre Tower 115.
Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský, Projekt Team P-T