Trieda A0: prísnejšie požiadavky treba brať ako novú príležitosť

Prísnejšia norma predstavuje príležitosť hovoriť o novom prístupe k príprave projektov aj o lepšej spolupráci jednotlivých špecialistov.

Požiadavky na stavby, v bežnej praxi označované triedou A0, ktoré začali platiť od začiatku roka, nie sú pre nikoho z odboru žiadnym prekvapením. Priniesli však zaujímavé otázky – kam má smerovať výstavba, na akých materiáloch a technológiách majú stáť energeticky udržateľné stavby a tiež, čo urobí prísnejšie posudzovanie s architektúrou.

Môže sa zdať, že splnenie požadovaných kritérií neprinesie do práce projektantov a architektov veľa zmien. Mnohí zmeny nevidia až tak dramaticky. Časť odbornej verejnosti to však vníma ako príležitosť hovoriť o novom prístupe k príprave projektu, aj o lepšej spolupráci jednotlivých špecialistov.

Mainstreamové uvažovanie

„Na vlastnej koži som zažil, že mi projekt vrátili kvôli tepelnej technike. Presne viem, čo sa odohráva v mysli tvorcu aj investora, keď z úradu dostanú projekt na prepracovanie. Napriek tomu si myslím, že prísnejšie požiadavky treba brať ako novú príležitosť, nie ako zbytočný úradnícky tlak,“ otvára tému Tomáš Guniš, projektovo-architektonický špecialista spoločnosti Saint-Gobain Slovensko.

„Ak budeme k stavbám pristupovať ako doteraz, nikdy sa nedostaneme k projektom, ktoré majú dlhodobý prínos. Je čas zmeniť prístup,“ dodáva.

Príhoda Tomáša Guniša nie je výnimočná a je isté, že trieda A0 bude po celý tento rok spôsobovať problémy pri rozpracovaných projektoch stavieb, ktoré neboli od začiatku pripravované na tento štandard. Tomáš Guniš približuje typický spôsob uvažovania, keď architekt nakreslí budovu s komplikovaným tvarom a s množstvom zasklených plôch orientovaných na všetky svetové strany.

Až potom si položí otázku, ako zvládnuť energetickú bilanciu. Odpoveďou sú neraz náročné chladiace a vykurovanie technológie. Inokedy navrhne konštrukciu, ktorá si vyžaduje enormnú vrstvu tepelnej izolácie, čo sa premieta do neadekvátnej ceny. Mnohé príklady z praxe poukazujú na to, že jednotliví špecialisti nespolupracujú.

Nový prístup a požiadavky by preto mohli posadiť za jeden stôl tých, ktorých rozhodnutia sa na konci podpisujú pod celkovú bilanciu stavby. Architekt by mal od začiatku pristupovať k stavbe s vedomím, že by mala dosahovať určité energetické parametre. Samozrejmosťou je prizvať k spolupráci ďalšie profesie a to už pri príprave architektonickej štúdie.

Je potom pravdepodobnejšie, že sa podarí dosiahnuť nielen požadovanú energetickú triedu, ale celkovo kvalitnejší návrh za primerané náklady. Prax tiež ukazuje, že čím neskôr sa uskutočňuje takéto vyladenie projektu, tým sú náklady na úpravy vyššie. Samozrejme, úplne najdrahšie sú zmeny počas výstavby.

Ako zdôrazňuje Tomáš Guniš, bola by škoda, keby sa z dokladovania splnenia požiadaviek pre budovy v energetickej triede A0 stala len formalita, podobne ako je to dnes pri energetických certifikátoch, do ktorých sa vkladali veľké nádeje.

Pre formálny prístup a absenciu kontrolných mechanizmov sa však energetická certifikácia budov minula účinkom. Certifikáty sa vydávajú od stola na základe údajov z projektu, bez obhliadky a premerania stavby.

Integrované uvažovanie

Pri veľkých administratívnych budovách alebo bytových komplexoch je význam integrovaného projektovania nespochybniteľný. Pla to však aj pri individuálnej bytovej výstavbe?

Podľa Tomáša Guniša je lepšie, ak má architekt pri navrhovaní rodinného domu k dispozícii tím profesistov, ideálne ak sú súčasťou architektonickej kancelárie. „Ak nejde o nejakú extravagantnú vilu, nemal by mať problém zvládnuť navrhnúť dom spĺňajúci energetickú triedu A0 aj vlastnými silami.“

Komplexnejšie projekty však otvárajú architektom možnos rozšíriť si znalosti. Príležitosť v tomto ponúka aj nová vzdelávacia platforma pre projektantov a architektov Mul Comfort.

„Každý architekt by mal ovládať základné veci, aby nenavrhol niečo úplne mimo reality a normy. Spomínam si na jedného profesora na vysokej škole, ktorý vravieval, že nie je jeho cieľom naučiť nás architektov počítať statiku, keďže aj tak nebudeme mať oprávnenie robiť to, ale vypestovať v nás cit pre statiku,“ približuje Tomáš Guniš.

„Podobne úlohou architekta nie je počítať energetické straty, mal by však ovládať základné pravidlá, ktoré neporuší. Takto je veľká pravdepodobnosť, že návrh nebude mať problém dosiahnuť požadovanú energetickú triedu. Pri rodinných domoch je dôležitejšie skôr integrované uvažovanie ako integrované projektovanie,“ dopĺňa.

Aké sú teda pravidlá pre integrované uvažovanie?

Zhrnuli sme ich. Ak má budúca budova spĺňať kritériá energeckej triedy A0, architekt by mal pri jej navrhovaní brať do úvahy:

• faktor tvaru
• orientáciu na svetové strany a danú lokalitu
• izolačné vlastnosti obálky a jej tesnosť
• zdroj a faktor primárnej energie a technológiu vykurovania, chladenia a prípravy teplej vody
• alternatívne využitie obnoviteľných zdrojov energie
• zosúladenie súčinnosti technológií

Ak ide o index tvaru, platí, že budova stráca najviac energie cez obálku. Čím je obálka zložitejšia, tým je strata energie väčšia. Z energetického hľadiska je ideálnym tvarom guľa, v praxi je však ťažko využiteľná. Hneď na druhom mieste sú kocka, resp. kváder. Z hľadiska energetickej bilancie budovy je dôležitá orientácia na svetové strany.

Projekt by mal zohľadňovať pohyb slnka, potenciálne solárne zisky aj potrebné enenie. Správna orientácia na svetové strany výrazne prispieva k zníženiu nákladov na vykurovanie, aj k menším výdavkom na ochladzovanie. Optimálnou skladbou obálky sa dajú dosiahnuť nielen značné úspory energie, ale súčasne aj úspory nákladov na výstavbu.

Oproti masívnym nosným múrom je efektívnejším riešením tzv. sendvičový princíp spájajúci múr a izoláciu. Tento princíp sa všeobecne využíva pri nízkoenergetickej výstavbe. Ani budova kandidujúca na energetickú triedu A0 sa nezaobíde úplne bez energie. Aby dosiahla požadované parametre, sú kľúčové výber zdroja primárnej energie na vykurovanie, ako aj samotná technológia vykurovania.

To, či bude budova využívať zemný plyn, elektrinu, drevnú biomasu alebo iný obnoviteľný zdroj energie, závisí od dostupnos sietí. Platí, že vždy treba zvoliť najvýhodnejší možný zdroj.

„Kde nie je privedený plyn, musí sa využiť elektrina. A keď už musíme pristúpiť k elektrine, ktorá má najhorší faktor energetickej premeny na teplo, nemôžeme v budove použiť len elektrické radiátory, ale ani tepelné čerpadlo,“ hovorí Tomáš Guniš.

Energetika a udržateľnosť

„Nastavené kritériá a požiadavky však nič nehovoria o predpokladanej životnosti budov a následnom uložení na skládku, resp. o opätovnej recyklácii materiálov. Naše uvažovanie by sa v budúcnosti malo uberať aj týmto smerom,“ všíma si Tomáš Guniš.

Každú stavbu raz bude nutné zrekonštruovať alebo zbúrať, preto by mala byť postavená tak, aby ju náklady na jej odstránenie nepredražili a enormne nezvýšili uhlíkovú stopu. Do celkových nákladov je totiž potrebné zarátať aj to, čo budú stáť jej zbúranie a likvidácia, na čo sa však pri projektovaní zabúda. Použité materiály by sa mali dať dobre rozobrať, odseparovať a zrecyklovať, resp. zhodnotiť.

„Nenechajme si zatemniť myseľ len energetickou,“ vyzýva Tomáš Guniš. „Dôležitá je predovšetkým udržateľnosť stavieb. Veci by sme nemali zbytočne predimenzovávať. Nemá zmysel dávať na fasádu pol metra hrubú vrstvu polystyrénu a vravieť si, veď tým nič nepokazím. Ak možno dosiahnuť požadované parametre aj s tenším zateplením, je to lepšie pre peňaženku aj prírodu.“

Energia vynaložená na výrobu izolačného materiálu, ktorý sa do konštrukcie zabuduje zbytočne, keďže už nebude prinášať žiadne ďalšie tepelné úspory, je zby-točne vynaloženou energiou, ktorá sa nevráti. Navyše zaťaží životné prostredie.