TZB ako súčasť energetickej efektívnosti na Slovensku

V Európskej únii sa problematika zásobovania energiami stáva jednou z ťažiskových priorít, ktorá zasahuje do politického, hospodárskeho aj spoločenského života. Aktuálne sa tu pritom prelínajú viaceré vnútorné aj vonkajšie faktory – vysoká cena energetických surovín na svetových trhoch a ich relatívne obmedzené zásoby na území členských štátov EÚ, potreba vyraďovania starších výrobných energetických kapacít a ich nahrádzania novými kapacitami, neustály rast celkového dopytu po energii a rast spotreby energie, zvyšujúce sa nároky na prepravu a distribúciu energie a pod.

Čoraz naliehavejším trendom sa preto stáva riadený dopyt po energii, realizácia energeticky úsporných opatrení efektívnych z hľadiska nákladov, čo najúčinnejšie využitie energie pri jej spotrebe, ako aj hľadanie alternatívnych a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Tak možno prispieť ku konceptu negawattow, t. j. kapacít a energie, ktoré nebolo treba vytvoriť a spotrebovať. Zvýšenie účinnosti konečného využitia energie a realizácia energeticky úsporných opatrení môžu výrazným spôsobom prispieť k zníženiu emisií CO₂ a iných skleníkových plynov, k zníženiu závislosti od dovozu energetických zdrojov z krajín mimo EÚ, a teda k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Posun smerom k energeticky účinným technológiám môže navyše podporiť inovácie, zvýšiť konkurencieschopnosť a exportné možnosti Európskeho spoločenstva a jeho priemyslu, a vytvoriť tak nové pracovné miesta, pre ktoré bude treba vyškoliť vysokokvalifikovaných špecialistov.

Aby sa mohol tento potenciál realizovať, treba pripraviť konkrétne opatrenia, ktoré umožnia priemyslu a spotrebiteľom lepšie sa orientovať a predvídať vývoj situácie v tejto oblasti v dlhodobejšej perspektíve. Medzi nástroje zamerané na dosiahnutie tohto zámeru patrí aj smernica č. 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, na ktorú nadväzuje príprava príslušných akčných plánov energetickej efektívnosti.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010 (akčný plán), schválený vládou SR 24. októbra 2007, je implementačným nástrojom Koncepcie energetickej efektívnosti SR. Konkretizuje vybrané opatrenia a činnosti v oblasti energetickej efektívnosti na najbližšie tri roky vrátane predpokladaných podporných finančných mechanizmov. Ako strategický programový dokument určuje kvantifikované ciele, definuje už existujúce, ako aj novonavrhované energeticky úsporné opatrenia, ktoré by sa mali realizovať v jednotlivých sektoroch spotreby energie, a zároveň stanovuje mechanizmy na zabezpečenie realizácie navrhnutých opatrení a na ich monitorovanie. To by malo umožniť lepšie vyhodnotiť a zacieliť podporné programy a zvýšiť flexibilitu štátnej politiky pri dosahovaní vytýčených cieľov v oblasti úspor energie pomocou najúčinnejších, nákladovo efektívnych opatrení. Akčný plán tak v kombinácii s Koncepciou energetickej efektívnosti SR vytvára pre podnikateľov, verejnú sféru aj bežných občanov základnú orientačnú platformu v krátkodobej a strednodobej perspektíve.

Kvantifikované ciele akčného plánu Aby sa mohla zistiť úspešnosť jednotlivých opatrení, stanovili sa príslušné referenčné ciele. Naším dlhodobým strategickým cieľom je zníženie energetickej náročnosti tvorby HDP na úroveň priemeru ostatných ekonomicky rozvinutých štátov EÚ. V zmysle požiadaviek a postupov smernice č. 2006/32/ES si SR v akčnom pláne stanovila priebežný indikatívny cieľ: dosiahnuť kumulovanú hodnotu energetických úspor vo výške 3 % konečnej spotreby energie, t. j. 12 405 TJ. V roku 2016 by mal tento národný indikatívny cieľ dosiahnuť (za roky 2008 až 2016) celkovú kumulovanú hodnotu energetických úspor vo výške 9 % konečnej energetickej spotreby, čo predstavuje 37 215 TJ. Je zrejmé, že tieto čísla nebudú konečné, pretože celkový cieľ EÚ je dosiahnuť v roku 2020 približne 20 % úspor primárnej energie, čo si vyžiada ďalšie úsilie.

Opatrenia v jednotlivých sektoroch

Vzhľadom na to, že v súčasnosti v SR ešte chýbajú niektoré dôležité nástroje na vytvorenie prostredia na účinné dosahovanie energetických úspor, akčný plán smeruje k vytvoreniu potrebného legislatívneho prostredia, účinného monitorovacieho a informačného systému a k definovaniu a realizácii predovšetkým nízkonákladových organizačných a technických opatrení, neskôr aj ďalších opatrení vrátane podporných finančných mechanizmov. Štruktúra opatrení je založená na úsilí stanoviť vyvážené a účinné činnosti, ktoré, ak sa podniknú spoločne, svojimi synergickými efektmi zabezpečia dlhodobú perspektívu a kratšiu návratnosť investícií.

Energetické úspory a opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti sa týkajú všetkých základných sektorov spotreby a využitia energie. Sú zamerané na budovy, spotrebiče, priemysel a pôdohospodárstvo, dopravu, výrobu energie a prenos, rozvod a predaj energie koncovým užívateľom. Niektoré, tzv. horizontálne, opatrenia sa týkajú viacerých alebo všetkých sektorov spotreby. Osobitnú úlohu (aj v zmysle príslušnej európskej legislatívy) hrá verejný sektor. V jednotlivých sektoroch sú identifikované dve skupiny opatrení. Prvou skupinou sú opatrenia, ktoré vychádzajú z už existujúcich politík, legislatívnych predpisov a podporných programov, druhou skupinou sú novonavrhnuté energeticky úsporné opatrenia.

Budovy

Veľmi významným sektorom spotreby so značným potenciálom úspor sú budovy. Spotrebu energie v tomto sektore významne ovplyvňujú (okrem klimatických podmienok) tepelnotechnické vlastnosti budov, účinnosti systémov vykurovania a chladenia, ich pravidelná kontrola, údržba a správanie obyvateľov. Opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách sa orientujú najmä na znižovanie spotreby energie na vykurovanie a chladenie pri zabezpečení tepelnej pohody a na znižovanie spotreby energie pri príprave teplej vody.

Existujúce opatrenia sa zameriavajú na aplikáciu legislatívnych predpisov, najmä o zavedení systému energetickej certifikácie budov a o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov, a na realizáciu nízkonákladových opatrení z nich vyplývajúcich. Ďalšími opatreniami sú meranie a vyhodnocovanie spotreby energie na vykurovanie a prípravu teplej vody, hydraulické vyregulovanie systémov vykurovania a systémov zásobovania teplou vodou, ako aj modernizácia systémov výroby a dodávky tepla v budovách. Významným faktorom ovplyvňujúcim spotrebu energie v budovách bude zlepšovanie tepelnotechnických vlastností budov prostredníctvom zatepľovania konštrukcií obvodového plášťa budov a striech či výmeny okien.

Nové opatrenia v sektore budov sa zameriavajú na zmeny legislatívnych predpisov súvisiacich s prípravou a realizáciou stavieb, ako aj s prevádzkou budov. Ide napríklad o vytvorenie povinného „balíčka dokumentácie budovy“, t. j. o vytváranie, dopĺňanie a aktualizáciu dokumentácie budovy s dôrazom na dokumentovanie opatrení prispievajúcich k úsporám energie, či perspektívne sprísnenie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti budov a stavebných konštrukcií pre nové a obnovované budovy. Ďalšou veľkou skupinou opatrení sú opatrenia zamerané na aktualizáciu predpisov o energetickej hospodárnosti budov. Pri uplatňovaní systémov techniky prostredia bude pritom dôležité stanoviť postup posúdenia technickej, environmentálnej a ekonomickej využiteľnosti alternatívnych energetických systémov v mieste výstavby, najmä možnosť využitia výroby elektriny a tepla zo zdroja kombinovanej výroby elektriny a tepla, možnosť centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo možnosť dodávky energie z lokálnych systémov využívajúcich OZE (tepelného čerpadla a pod.), ktoré by malo pripraviť MVRR SR. Prínosy z aplikácie navrhovaných predpisov sa však prejavia zväčša až po roku 2010, t. j. v období druhého akčného plánu.

V technických opatreniach prevažujú aktivity zamerané na zlepšovanie tepelnotechnických vlastností verejných budov – najmä školských budov a budov, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Významný pozitívny vplyv by mali mať aj pravidelné monitorovanie a hodnotenie spotreby energie v budovách, ako aj rekonštrukcia systémov vykurovania a zásobovania teplou vodou s cieľom optimalizovať spotrebu energie (najmä tepelné izolácie rozvodov v budovách, hydraulické vyregulovanie rozvodov, systémy merania a riadenia, inštalácie energeticky úsporných obehových čerpadiel atď.). V rámci podporných programov sa uvažuje o podpore inštalácie tepelných čerpadiel a vysokoúčinných klimatizačných systémov v nevýrobných budovách, podpore dobrovoľných energetických certifikátov/auditov nevýrobných budov, ako aj o výstavbe budov s lepšími tepelnotechnickými ukazovateľmi (nové systémy výstavby, nízkoenergetické domy, pasívne domy).

Na financovanie týchto opatrení sa prednostne využijú možnosti poskytované štrukturálnymi fondmi EÚ. S príspevkom na financovanie inštalácie vysokoúčinných vykurovacích a klimatizačných systémov, na podporu dobrovoľnej certifikácie budov, ako aj na výstavbu budov s lepšími tepelnotechnickými ukazovateľmi so zameraním na nové systémy výstavby, nízkoenergetické domy a pasívne domy sa počíta aj z pripravovaného Fondu energetickej efektívnosti.

Spotrebiče

Energeticky úsporné opatrenia v sektore spotrebičov sú už čiastočne zakotvené v legislatívnych predpisoch – najmä o energetickom štítkovaní spotrebičov a o minimálnych technických účinnostiach spotrebičov. Trend orientácie na úsporné spotrebiče treba udržať a podporiť, aby sa nárast spotreby energie z dôvodu zvyšujúcej sa vybavenosti spotrebičmi minimalizoval. Veľký význam bude mať v tomto smere aj aplikácia opatrení vyplývajúcich zo zákona č. 665/2007 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu, tzv. zákona o ekodizajne, ktoré by mali definovať technické požiadavky na asi 19 skupín výrobkov spotrebúvajúcich energiu, ako sú napríklad kotly a ohrievače teplej vody, energeticky úsporné obehové čerpadlá, klimatizačné a chladiace zariadenia a pod.

Tento zákon a jeho kontrolné mechanizmy by mali zabrániť prístupu na trh tým výrobkom, ktoré nebudú spĺňať prísne požiadavky na spotrebu energie a iné environmentálne aspekty. Informovanosť obyvateľstva v tejto problematike bude treba zvýšiť informačnými kampaňami o energetickej efektívnosti spotrebičov a zlepšením úrovne poradenstva pre spotrebiteľov na základe vzdelávania dovozcov a predajcov spotrebičov. Aby sa znížila spotreba energie v domácnostiach, bude treba uskutočniť program obmeny bielej techniky.

Verejný sektor – štátna správa a samospráva

Najvyšší podiel spotreby energie vo verejnom sektore predstavuje prevádzka budov. Okrem spotreby energie v budovách tu ku konečnej energetickej spotrebe významne prispieva prevádzka relatívne neefektívneho verejného osvetlenia v obciach a mestách. Neefektívnosť spotreby spočíva najmä v používaní zastaraných zdrojov svetla, v nespoľahlivej regulácii (spínanie, znižovanie napájacieho napätia) a v zlej lokalizácii svetelných zdrojov. Preto bude podpora modernizácie verejného osvetlenia cielená do oblasti inštalácie moderných, vysokoefektívnych zdrojov svetla na verejné osvetlenie, ako aj do spoľahlivej a účinnej regulácie a riadenia prevádzky.

Priemysel a poľnohospodárstvo

Sektor priemyslu je najväčším spotrebiteľom energie. Konečná energetická spotreba v priemysle predstavuje asi 34 %, v poľnohospodárstve asi 3 %.

Vzhľadom na významné priemyselné investície, najmä do automobilového a elektrotechnického priemyslu, sa v najbližších rokoch v tomto sektore nepredpokladá zníženie absolútnej spotreby energie. Treba však uplatniť energeticky efektívne technológie a výrobné postupy, ktorými možno znížiť energetickú náročnosť výroby. Významný potenciál úspor energie je v spracovateľskom priemysle (oceliarsky, chemický, papierenský, celulózový priemysel a pod.), no bude sa treba venovať aj energetickým odvetviam.

Akčný plán preto smeruje energeticky úsporné opatrenia v priemysle najmä na monitorovanie a riadenie spotreby energie v jednotlivých technologických procesoch, na zavádzanie inovácií s prioritou znižovania energetickej náročnosti priemyselnej výroby a na investície do energetickej efektívnosti vo vybraných priemyselných odvetviach. Najvýznamnejším existujúcim opatrením je pravidelná údržba a modernizácia sústav tepelných zariadení (zdroje tepla v spracovateľskom priemysle, z ktorých sa čiastočne zásobuje teplom iný sektor ako priemysel, rozvody tepla, kombinovaná výroba elektriny a tepla).

Inými významnými opatreniami majú byť energetické audity v priemyselných podnikoch, ktoré budú tvoriť základ na určenie potenciálu úspor energie, monitorovanie a riadenie spotreby energie v priemyselných podnikoch zavádzaním automatizovaných systémov riadenia a energetického manažmentu so širokou aplikáciou meracej a regulačnej techniky, na transfer nových, progresívnych a environmentálne vhodných technológií a na zavádzanie vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla v priemysle.

Doprava

Posledným sektorom obsiahnutým v akčnom pláne je sektor dopravy, ktorý má však z hľadiska TZB malý význam. Opatrenia v tomto sektore smerujú najmä do modernizácie vozidlového parku, optimalizácie dopravnej prevádzky (napríklad s využitím nových moderných riadiacich a informačných technológií), budovania a modernizácie dopravnej infraštruktúry a do budovania základnej siete verejných terminálov intermodálnej dopravy.

Horizontálne opatrenia

Energetická efektívnosť však nie je záležitosťou samostatných sektorov. Mnohé opatrenia sa navzájom prelínajú a podporujú. Tie, ktoré sa týkajú viacerých alebo všetkých sektorov spo­treby energie, sa zvyčajne označujú ako horizontálne opatrenia.

Tieto opatrenia majú zväčša podobu prierezových legislatívnych predpisov, daňových nástrojov, osobitných podporných schém a fondov (napríklad fond energetickej efektívnosti, schéma bielych certifikátov), štátnych a regionálnych energetických agentúr, poskytovania energetických služieb, verejného obstarávania energeticky efektívnych zariadení, informačných kampaní, energetického poradenstva, vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju, monitorovacieho a informačného systému energetickej efektívnosti. Vzhľadom na ich povahu sa dotýkajú širokej škály cieľových skupín.

Jedným z najdôležitejších horizontálnych opatrení je príprava zákona o energetickej efektívnosti. Je to legislatívny predpis, ktorý doteraz v SR chýbal. Je zameraný na tvorbu energetických koncepcií a regionálnych akčných plánov, legislatívne upravuje problematiku energetických auditov, stanovuje normatívy minimálnej účinnosti premeny energie v zdrojoch energie a hodnotenie prenosu, prepravy, distribúcie a rozvodu. V oblasti spotreby energie ustanovuje povinnosť zabezpečiť hydraulické vyváženie teplovodných vykurovacích sústav ústredného vykurovania, ako aj povinnosť inštalovať automatickú regulačnú techniku na všetkých spotrebičoch v miestnostiach s trvalým pobytom osôb a povinnosť vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou. Definuje tiež podnikanie v energetických službách a požiadavky na poskytovanie informácií o energetickej efektívnosti do monitorovacieho a informačného systému energetickej efektívnosti, ako aj niektoré prvky týkajúce sa uplatnenia vzorovej úlohy verejného sektora z hľadiska povinnosti realizovať identifikované nízkonákladové energeticky úsporné opatrenia.

Medzi ďalšie horizontálne opatrenia patria vzdelávacie aktivity, informačná kampaň a energetické poradenstvo, vytvorenie monitorovacieho a informačného systému energetickej efektívnosti, úprava pravidiel verejného obstarávania v štátnej správe a vytvorenie fondu energetickej efektívnosti.

Záver

Uskutočnenie energeticky úsporných opatrení si bude vyžadovať veľa úsilia a systematickej spolupráce všetkých dotknutých štátnych orgánov a organizácií a všetkých účastníkov trhu s energiou, keďže z hľadiska dosahu ide o výsostne multisektorovú problematiku. Napĺňanie opatrení uvedených v akčnom pláne je iba časťou z mozaiky činností, ktorými musíme prispieť k znižovaniu negatívnych vplyvov spotreby energie na životné prostredie z globálneho hľadiska.

Významný príspevok k dosiahnutiu týchto energetických úspor môže priniesť účinná aplikácia vhodných riešení technických zariadení budov, či už ide o zdroje tepla, samotné budovy a ich systémy techniky prostredia, zavádzanie meracej, regulačnej a riadiacej techniky v budovách, v priemysle či doprave, alebo o zavádzanie energeticky účinných výrobkov, ako sú napríklad kotly, čerpadlá či klimatizačné zariadenia v rámci špičkových technických riešení a systémov. To sa v konečnom dôsledku prejaví v zvýšení kvality života občanov, v zlepšení podmienok bývania z dôvodu obslužnosti energetickými službami, v komfortnejšom pracovnom prostredí, zvýšení konkurencieschopnosti priemyslu a v rozvoji malého a stredného podnikania, ako aj služieb s vysokou pridanou hodnotou. Dôležitým faktorom bude podstatné zvýšenie informovanosti o princípoch energetickej efektívností, jej dosahu na životné podmienky a zlepšenie vzdelanostnej úrovne.

Ing. Ján Magyar

Autor je hlavným štátnym radcom na odbore medzinárodných vzťahov v energetike, sekcia energetiky Ministerstva hospodárstva SR.