Udrลพateฤพnรฝ rozvoj aย podpora vyuลพรญvania obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie
Galรฉria(7)

Udrลพateฤพnรฝ rozvoj aย podpora vyuลพรญvania obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie

Partneri sekcie:

Podpora vyuลพรญvania obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie mรก byลฅ podporou udrลพateฤพnรฉho rozvoja vย oblasti zรกsobovania energiou. Udrลพateฤพnosลฅ zรกsobovania zย fosรญlnych zdrojov je obmedzenรก ich vyฤerpateฤพnosลฅou aj pri maximรกlne efektรญvnom vyuลพรญvanรญ. Preto by sa malo podporovaลฅ rozลกรญrenie takรฝch technolรณgiรญ, ktorรฉ sรบ od fosรญlnych zdrojov ฤo najmenej zรกvislรฉ. Trvalo udrลพateฤพnรฉ zรกsobovanie, ktorรฉ by malo byลฅ koneฤnรฝm cieฤพom, je moลพnรฉ len na bรกze nevyฤerpateฤพnรฝch zdrojov energie.

ฤŒlenskรฉ ลกtรกty Eรš sรบ zย hospodรกrskeho, energetickรฉho aย environmentรกlneho hฤพadiska konfrontovanรฉ sย tรฝmito tromi vรฝzvami na zabezpeฤenie:

  • konkurencieschopnosti โ€“ vย sรบvislosti sย ลˆou sa vย Lisabonskom programe deklaruje, ลพe do roku 2010 sa mรก Eรš staลฅ najkonkurencieschopnejลกรญm regiรณnom sveta,
  • bezpeฤnosti zรกsobovania โ€“ zรกsobovanie mรก byลฅ bezpeฤnรฉ, konkurencieschopnรฉ aย cenovo prรญstupnรฉ,
  • ochrany ลพivotnรฉho prostredia โ€“ vย jej zรกujme sa stanovili tri ciele vo vรฝลกke 20โ€‰%, ktorรฉ sa majรบ dosiahnuลฅ do roku 2020:
  • znรญลพenie emisie sklenรญkovรฝch plynov oย 20โ€‰%,
  • zvรฝลกenie podielu obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie (OZE) na 20โ€‰% (vย roku 2005 to bolo len 6,4โ€‰%),
  • znรญลพenie celkovej spotreby primรกrnej energie oย 20โ€‰% (ฤo mimochodom na celom svete rastie).

Hlavnรฉ piliere udrลพateฤพnรฉho rozvoja verzus navrhovanรฉ opatrenia
Tieto tri faktory spolu predstavujรบ hlavnรฉ piliere udrลพateฤพnรฉho rozvoja. Mnohรฉ opatrenia prijรญmanรฉ na plnenie jednotlivรฝch cieฤพov, ktorรฉ sรบ sย nimi spojenรฉ vย praktickej politike Eรš, sa vลกak javia ako protireฤivรฉ. Jednostrannรฉ neprimeranรฉ zdรดrazลˆovanie environmentรกlnych hฤพadรญsk, najmรค potreby boja proti zmene klรญmy, vย sebe skrรฝva veฤพkรฉ riziko zhorลกovania konkurencieschopnosti vย porovnanรญ sย ostatnรฝmi ekonomicky silnรฝmi regiรณnmi sveta aย hlavnรฝ cieฤพ Lisabonskรฉho programu zostane nedosiahnuteฤพnรฝ.

Navyลกe, antropogรฉnna emisia sklenรญkovรฝch plynov sa podieฤพa na celkovom sklenรญkovom efekte len zanedbateฤพnou ฤiastkou vo vรฝลกke pribliลพne 4โ€‰% (hlavnรฝm sklenรญkovรฝm โ€žplynomโ€œ je voda, ktorej obsah vย atmosfรฉre nevieme ovplyvniลฅ). Preto sa efektรญvnosลฅ boja proti globรกlnemu otepฤพovaniu jej zniลพovanรญm blรญลพi efektรญvnosti donkichotovskรฉho boja proti veternรฝm mlynom. Na dรดvaลพok je to aj preto, lebo najvรคฤลกรญ producenti sklenรญkovรฝch plynov (USA, ฤŒรญna, India) sa na tom odmietajรบ podieฤพaลฅ.

Namiesto stanovenia nereรกlnych zรกmerov podobnรฝch uvedenรฝm trom 20โ€‰% cieฤพom (ktorรฉ sa zdajรบ by nesplniteฤพnรฉ, resp. ekonomicky mimoriadne nรกroฤnรฉ so zanedbateฤพnรฝm vรฝslednรฝm vplyvom na vรฝvoj globรกlnej teploty) by รบlohou ฤlenskรฝch krajรญn Eรš malo byลฅ hฤพadanie optimรกlneho kompromisu medzi energetikou, konkurencieschopnosลฅou aย ochranou ลพivotnรฉho prostredia. Tรฝka sa to najmรค podpory energetickรฝch technolรณgiรญ vyuลพรญvajรบcich OZE. Tieto technolรณgie by sa mali presadzovaลฅ hlavne niลพลกรญmi prevรกdzkovรฝmi nรกkladmi, ale pri ich vysokej investiฤnej nรกroฤnosti je to vย sรบฤasnosti ฤasto nereรกlne ลพelanie. Pri aktuรกlnom trende vรฝvoja cien fosรญlnych palรญv je vลกak len otรกzkou ฤasu, kedy sa stanรบ aj zย ekonomickรฉho hฤพadiska vรฝhodnou alternatรญvou technolรณgiรญ vyuลพรญvajรบcich fosรญlne zdroje energie.

Zย celospoloฤenskรฉho hฤพadiska je zย mnohรฝch prรญฤin vรฝhodnรฉ podporovaลฅ rozvoj obnoviteฤพnej energetiky. Vrchovatou mierou to platรญ na Slovensku, ktorรฉ je odkรกzanรฉ na dovoz aลพ pribliลพne 90โ€‰% spotrebovanรฝch energetickรฝch surovรญn. Veฤพmi dรดleลพitรก je pritom sprรกvna voฤพba vรฝลกky aย adresovania podpory. Spotrebovanie neprimerane veฤพkej sumy zo ลกtรกtneho rozpoฤtu na podporu zvyลกovania energetickej efektรญvnosti aย vyuลพรญvania OZE by spรดsobilo nedostatok financiรญ na vzdelรกvanie aย vรฝskum aย vรฝvoj, ako aj neลพiaducu deformรกciu trhovรฉho prostredia. Skรดr ฤi neskรดr by to viedlo kย znรญลพeniu konkurencieschopnosti ekonomiky.

Vย tejto sรบvislosti mรดลพe byลฅ pre Eรš pouฤnรก energetickรก politika USA, ktorรก je ฤasto terฤom kritiky pre odmietnutie Kjรณtskeho protokolu. Energetickรก nรกroฤnosลฅ vย USA sa vย porovnanรญ sย Eรš oveฤพa vรฝraznejลกie zniลพuje na ฤisto trhovรฝch zรกkladoch. Naprรญklad vย rokoch 1980 aลพ 2007 sa znรญลพila energetickรก nรกroฤnosลฅ vo Francรบzsku oย 16,7โ€‰%, vย USA vลกak aลพ oย 46,7โ€‰% [7]. Vรฝraznejลกie zvรฝลกenie energetickej efektรญvnosti vย USA sa teda dosiahlo bez povinnรฝch predpisov, ฤiลพe vรฝluฤne uplatnenรญm trhovรฝch nรกstrojov.

Obdobnรก je aj situรกcia vย oblasti vyuลพรญvania OZE. Ich podiel bol vย Eรš aj vย USA vย roku 2007 vo vรฝลกke pribliลพne 7 %. Stanovenie povinnรฝch cieฤพov aย mnoลพstvo direktรญv energetickej politiky Eรš teda neviedlo kย lepลกiemu vรฝsledku, neลพ vyuลพรญvanie trhovรฝch nรกstrojov vย americkej energetickej politike.

Podpora obnoviteฤพnej energetiky na Slovensku
Napriek tรฝmto faktom je vย podmienkach Slovenska podpora obnoviteฤพnej energetiky opodstatnenรก zย tรฝchto hlavnรฝch dรดvodov:

  • zlepลกenie zahraniฤnoobchodnej bilancie aย zvรฝลกenie bezpeฤnosti zรกsobovania vย dรดsledku zniลพovania nรกrokov na dovoz energetickรฝch surovรญn,
  • zniลพovanie sociรกlnych vรฝdavkov vย dรดsledku zvyลกovania zamestnanosti,
  • zintenzรญvnenie ekonomickรฉho rozvoja aj vย zaostalejลกรญch regiรณnoch,
  • zlepลกenie stavu ลพivotnรฉho prostredia.

Vรฝลกka podpory vyuลพรญvania OZE, ako aj jej smerovanie na konkrรฉtne technolรณgie, by mali byลฅ vย sรบlade sย prรญnosom pre tieto oblasti, ktorรฝ zรกvisรญ od fyzikรกlnej podstaty technolรณgie, konkrรฉtne od poฤtu aย druhu realizovanรฝch energetickรฝch premien, ako aj od ich termodynamickej kvality aย od parametrov ekonomickรฉho prostredia. Sprรกvna podpora by sa teda mala diferencovaลฅ podฤพa kvality konkrรฉtnych projektov. Avลกak aj pauยญลกรกlna podpora (napr. podฤพa veฤพkosti plochy inลกtalovanรฝch solรกrnych kolektorov) je lepลกia neลพ ลพiadna podpora โ€“ okrem inรฉho aj preto, lebo posudzovanie kvality projektov mรดลพe byลฅ nรกroฤnรฉ pre subjekt, ktorรฝ rozhoduje oย pridelenรญ dotรกciรญ, aย tieลพ nemoลพno zaruฤiลฅ jeho objektรญvnosลฅ.

Budovy ako dominantnรญ spotrebitelia energie
Vย Eรš sa budovy podieฤพajรบ na celkovej spotrebe primรกrnej energie vรฝznamnou hodnotou vo vรฝลกke aลพ okolo 45โ€‰% (tab. 1) [1].

Vย tejto oblasti teda zrejme existuje veฤพkรฝ potenciรกl moลพnรฝch รบspor fosรญlnych palรญv, aย to tak na strane spotreby zlepลกenรญm tepelnej ochrany budov aย pouลพรญvanรญm energeticky รบspornรฝch elektrospotrebiฤov, ako aj na strane vรฝroby, prenosu aย distribรบcie energiรญ zvyลกovanรญm energetickej efektรญvnosti aย nahradzovanรญm fosรญlnych palรญv OZE.

Ich vyยญuลพรญvanie, pochopiteฤพne, patrรญ medzi hlavnรฉ priority environmentรกlnej aย energetickej politiky Eรš, ฤo okrem inรฝch dokumentov dokazuje aj smernica 2002/91/ES oย energetickej hospodรกrnosti budov.

Ako je zrejmรฉ zย tab. 2, vย ลกtruktรบre energetickej spotreby vysoko dominuje spotreba tepla na vykurovanie aย prรญpravu teplej vody. Pritom na zabezpeฤenie tepelnej pohody postaฤuje udrลพiavaลฅ vo vykurovanรฝch priestoroch interiรฉrovรบ teplotu na รบrovni pribliลพne 20 ยฐC, takisto teplota teplej vody spravidla neprekroฤรญ 50โ€‰ยฐC, ide teda oย potrebu nรญzkoteplotnรฉho tepla.

Vย sรบฤasnosti sa tรกto potreba kryje zvรคฤลกa veฤพmi neefektรญvne โ€“ priamo spaฤพovanรญm fosรญlneho paliva, pri ktorom spaฤพovacia teplota spravidla prevyลกuje 1ย 000 ยฐC, preto je vyuลพitie kvality paliva veฤพmi slabรฉ aj pri minimรกlnych energetickรฝch stratรกch. Je zrejmรฉ, ลพe tento druh zรกsobovania teplom je trvalo neudrลพateฤพnรฝ.

Udrลพateฤพnรฝ rozvoj vย oblasti zรกsobovania energiou budov sa musรญ uberaลฅ cestou zvyลกovania energetickej efektรญvnosti vyuลพitia energetickรฝch vstupov aย nahradzovania fosรญlnych palรญv obnoviteฤพnรฝmi zdrojmi energie. Tieto opatrenia sa mรดลพu aplikovaลฅ oddelene alebo kombinovane. ฤŒasto sa vลกak treba rozhodnรบลฅ medzi vyลกลกou รบฤinnosลฅou aย moลพnosลฅou nahradenia fosรญlneho paliva biopalivom (napr. kotol na zemnรฝ plyn verzus kotol na pevnรฉ biopalivo).

Moลพnosti zvyลกovania energetickej efektรญvnosti vyuลพรญvania fosรญlnych palรญv zvyลกovanรญm รบฤinnosti sรบ pri dneลกnej รบrovni kotlovej techniky uลพ veฤพmi obmedzenรฉ. Vรคฤลกie rezervy sรบ vย nahradenรญ monovรฝroby tepla vย kotloch kombinovanou vรฝrobou elektriny aย tepla.

Toto opatrenie je vhodnรฉ najmรค pre zรกsobovanie bytovรฝch domov. Moลพnosti udrลพateฤพnรฉho aลพ trvalo udrลพateฤพnรฉho zรกsobovania rodinnรฝch domov aย inรฝch porovnateฤพnรฝch budov teplom sรบ znรกzornenรฉ na obr. 1.


Obr. 1: Moลพnosti zรกsobovania rodinnรฝch domov a inรฝch porovnateฤพnรฝch budov teplom

Moลพnosti zรกsobovania budov teplom
Zรกsobovanie rodinnรฝch domov teplom sa vย sรบฤasnosti zvyฤajne zabezpeฤuje kotlom na zemnรฝ plyn. Vย tom prรญpade nie je potrebnรก akumulรกcia tepla na vykurovanie, nanajvรฝลก zรกsobnรญk teplej vody. Prechod od takรฉho dlhodobo neยญudrลพateฤพnรฉho zรกsobovania je teoreticky jednoduchรฝ โ€“ kotol na zemnรฝ plyn sa nahradรญ kotlom na pevnรฉ biopalivo (pelety, brikety, ลกtiepky, palivovรฉ drevo). Vย skutoฤnosti je vลกak nevyhnutnรฉ ลกetriลฅ aj zdroje biomasy, aby nedoลกlo kย poruลกeniu rovnovรกhy medzi jej spotrebou aย tvorbou. Okrem toho sa biopalivรก sรญce povaลพujรบ zย hฤพadiska CO2 za neutrรกlne, ich spaฤพovanie vลกak zaลฅaลพuje ลพivotnรฉ prostredie niektorรฝmi ลกkodlivinami viac neลพ spaฤพovanie zemnรฉho plynu. Preto by sa biomasa ako hlavnรฝ zdroj tepla mala kombinovaลฅ sย inรฝm obnoviteฤพnรฝm zdrojom.

Do รบvahy prichรกdzajรบ inรฉ formy solรกrnej energie:

  • ลพiarivรก energia, vyuลพรญvanรก solรกrnymi kolektormi,
  • energia prostredia, presnejลกie solรกrna energia akumulovanรก vย prirodzenom pevnom, kvapalnom aย plynnom prostredรญ, ktorรก sa dรก vyuลพiลฅ tepelnรฝmi ฤerpadlami.

Vย stratรฉgii vyลกลกieho vyuลพรญvania obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie sa navrhuje podpora solรกrnych kolektorov aย kotlov na biomasu. Je na ลกkodu aย vย rozpore sย trendom vรฝvoja vย Eรš, ลพe zatiaฤพ ostala vย rovine โ€žtu mรกลก niฤ, drลพ ho pevneโ€œ. Sprรกvne nastavenรฝ podpornรฝ mechanizmus mรดลพe odลกtartovaลฅ intenzรญvny rozvoj obnoviteฤพnej energetiky, ktorรฝ mรดลพe byลฅ ekonomicky zaujรญmavรฝ pre zainteresovanรฉ podnikateฤพskรฉ subjekty. Vย tomto kontexte nie je prekvapenรญm, ลพe presadzujรบ aj technolรณgiu ฤerpania tepla, ktorรก zย logickรฝch dรดvodov dominuje vย oblasti vรฝroby chladu. Za vรฝhodnรฝch podmienok sa tepelnรฉ ฤerpadlรก mรดลพu vyuลพรญvaลฅ naozaj veฤพmi zmysluplne aj pri vรฝrobe tepla. Avลกak pauลกรกlne tvrdenie, ลพe tepelnรฉ ฤerpadlรก efektรญvnejลกie vyuลพรญvajรบ OZE neลพ solรกrne kolektory, neobstojรญ. Existujรบ dobrรฉ aลพ veฤพmi dobrรฉ, ako aj zlรฉ aลพ veฤพmi zlรฉ aplikรกcie tepelnรฝch ฤerpadiel aj solรกrnych kolektorov. Vymedziลฅ oblasti efektรญvneho vyuลพรญvania tรฝchto technolรณgiรญ aย orientaฤne posรบdiลฅ ich prรญnos kย udrลพateฤพnรฉmu rozvoju vย oblasti zรกsobovania budov teplom moลพno na zรกklade zรกkonov termomechaniky.
ย 
Termodynamickรก podstata tepelnรฉho ฤerpadla
Zย termodynamickรฉho hฤพadiska je tepelnรฉ ฤerpadlo zariadenie, ktorรฉ umoลพลˆuje dopraviลฅ teplo zย niลพลกej teplotnej รบrovne na vyลกลกiu, teda obrรกtiลฅ smer jeho samovoฤพnรฉho ลกรญrenia. Vย zmysle II. vety termodynamiky to nie je moลพnรฉ bez vynaloลพenia energie. Tรก je potrebnรก na realizรกciu obrรกtenรฉho termodynamickรฉho cyklu, ktorรฝ je zย odbornej literatรบry znรกmy aj ako termodynamickรฉ vykurovanie.

Realizรกcia obrรกtenรฉho termodynamickรฉho cyklu je nevyhnutnรก na udrลพiavanie teploty vo vymedzenom (tepelne izolovanom) prostredรญ na niลพลกej รบrovni, neลพ je teplota okolia, teda na vรฝrobu chladu. To znamenรก potrebu dopravy tepla zodpovedajรบceho tepelnรฉmu zisku tohto priestoru zย niลพลกej teploty na รบroveลˆ teploty okolia.

Pri vykurovanรญ treba, naopak, udrลพiavaลฅ teplotu vo vykurovanรฝch priestoroch na teplote vyลกลกej, neลพ je teplota okolia. To znamenรก potrebu dopraviลฅ do tรฝchto priestorov teplo zodpovedajรบce tepelnรฝm stratรกm. To je moลพnรฉ buฤ zo zdroja sย vyลกลกou teplotou alebo zo zdroja sย niลพลกou teplotou. Vย prvom prรญpade ide oย samovoฤพnรฝ proces prechodu tepla, kรฝm vย druhom prรญpade je nevyhnutnรฉ smer samovoฤพnรฉho prechodu tepla obrรกtiลฅ. Vย zmysle II. vety termodynamiky na to treba vynaloลพiลฅ energiu, ktorรก je potrebnรก na pohon tepelnรฉho ฤerpadla. To znamenรก, ลพe vykurovacรญ systรฉm sย tepelnรฝm ฤerpadlom mรก uลพ vย termodynamickom princรญpe zakรณdovanรบ urฤitรบ nevรฝhodu vย konkurencii sย ostatnรฝmi vykurovacรญmi systรฉmami. To vลกak zฤaleka neznamenรก jeho diskvalifikรกciu. Naopak, vย priaznivรฝch podmienkach mรดลพe byลฅ efektรญvnejลกรญ neลพ konvenฤnรฉ vykurovacie systรฉmy.

Efektรญvnosลฅ vyuลพรญvania niektorรฝch foriem solรกrnej energie pomocou tepelnรฉho ฤerpadla
Vย laickej verejnosti, ale ฤasto aj vย odbornej literatรบre aย vย oficiรกlnych materiรกloch energetickej politiky, sa tepelnรฉ ฤerpadlรก nesprรกvne povaลพujรบ za OZE. Vย skutoฤnosti sรบ to vลกak technickรฉ prostriedky, ktorรฉ slรบลพia na vyuลพรญvanie nรญzkoteplotnรฝch zdrojov, teda aj OZE.

Ako to vลกak funguje? Slneฤnรฉ ลพiarenie prechรกdza atmosfรฉrou aย zoslabenรฉ dopadรก na zemskรฝ povrch, ktorรฝ ho ฤiastoฤne absorbuje aย vย dรดsledku toho sa ohrieva. Nรกsledne sa od zemskรฉho povrchu konvekciou ohrieva vzduch, ktorรฝ je zdrojom tepla pre ekonomicky najprijateฤพnejลกie, aย tak aj najviac rozลกรญrenรฉ tepelnรฉ ฤerpadlรก typu vzduch โ€“ voda. Vo vรฝparnรญku tepelnรฉho ฤerpadla sa zo vzduchu odoberรก teplo pri vyparovanรญ pracovnej lรกtky. Vzniknutรก para sa dopravuje kompresorom do kondenzรกtora, kde pri kondenzรกcii odovzdรก vykurovacej vode teplo odoberanรฉ zo vzduchu aย zvรคฤลกenรฉ oย energiu spotrebovanรบ na pohon kompresora. Nรกsledne sa tlak skvapalnenej pracovnej lรกtky expanznรฝm ventilom priลกkrtรญ na tlak vyparovania. Vลกetky tieto procesy sprevรกdza disipรกcia energie, ktorรก zniลพuje COP tepelnรฉho ฤerpadla vย porovnanรญ sย ideรกlnym zariadenรญm pracujรบcim na zรกklade vratnรฉho obrรกtenรฉho Carnotovho cyklu oย vyลกe 50 %. Vyjadriลฅ to moลพno vzลฅahom

COP = COPC . ฮทex = (Tk / TkTv ) . ฮทex ย  ย  ย  (1)ย  ย  ย  ย  ย ย ย ย ย ย ย ย 

kde je รบฤinnosลฅ obrรกtenรฉho vratnรฉho Carnotovho cyklu,
Tkย  โ€“ kondenzaฤnรก teplota,
Tvย  โ€“ย  vyparovacia teplota,
ฮทex โ€“ exergetickรก รบฤinnosลฅ tepelnรฉho ฤerpadla.

Dรดkazom nรญzkej energetickej efektรญvnosti obrรกtenรฉho cyklu tepelnรฉho ฤerpadla je hodnota exergetickej รบฤinnosti, ktorรก vย prรญpade tepelnรฉho ฤerpadla sย elektrickรฝm pohonom dosahuje podฤพa [6] len ฮทexย  0,4.

Na porovnanie: tepelnรฝ vรฝkon, ktorรฝ sa takto zรญskava po mnoลพstve energetickรฝch premien vย kondenzรกtore tepelnรฉho ฤerpadla, generuje solรกrny kolektor priamo zย absorbovanรฉho slneฤnรฉho ลพiarenia. Tvrdenie, ลพe tepelnรฉ ฤerpadlo vyuลพรญva solรกrnu energiu efektรญvnejลกie neลพ kolektor, je teda rovnako neprijateฤพnรฉ ako nรกzor, ลพe bremeno sa ฤพahลกie dopravuje zย niลพลกej polohy na vyลกลกiu ako naopak. Pravdou je, ลพe nie je podstatnรฉ, akรฉ mnoลพstvo solรกrnej energie sa spotrebuje na generovanie vykurovacieho vรฝkonu, lebo ide oย nevyฤerpateฤพnรฝ zdroj, ktorรฝ nezaลฅaลพuje ลพivotnรฉ prostredie aย za vyuลพรญvanie ktorรฉho รบฤet neplatรญme.

Zย hฤพadiska naliehavej poลพiadavky udrลพateฤพnรฉho zรกsobovania energiou nรกm vลกak nemรดลพe byลฅ ฤพahostajnรฉ, akรฉ mnoลพstvo fosรญlneho paliva je nevyhnutnรฉ zรญskaลฅ zย prรญrody, teda zย vyฤerpateฤพnรฉho zdroja, aย nenรกvratne spotrebovaลฅ na generovanie toho istรฉho tepelnรฉho vรฝkonu. Orientaฤnรฉ porovnanie niektorรฝch druhov technolรณgiรญ zobrazuje obr. 2. Aj keฤ odrรกลพa pomery vย Nemecku vย ฤase pribliลพne pred 20 rokmi, relรกcie sa odvtedy podstatne nezmenili aย sรบ pouฤnรฉ aj vย sรบฤasnosti vย naลกich podmienkach.


Obr. 2: Porovnanie niektorรฝch spรดsobov vykurovania

Elektrickรฉ vykurovanie sa ฤasto propaguje ako najฤistejลกie. Zย lokรกlneho hฤพadiska to aj platรญ, zย globรกlneho hฤพadiska (zrejmรฉ zย obr. 2) vลกak patrรญ medzi najvรคฤลกie zloฤiny pรกchanรฉ na ลพivotnom prostredรญ aย jeho vyuลพรญvanie by sa malo obmedziลฅ na nevyhnutnรฉ vรฝnimky. Vyuลพรญvaลฅ elektrinu na generovanie nรญzkoteplotnรฉho tepla na vykurovanie je zvrรกtenรฉ najmรค vtedy, keฤ sa vyrรกba nรญzkou รบฤinnosลฅou vย tepelnรฝch elektrรกrลˆach.

Zรกstancovia technolรณgiรญ ฤerpania tepla ฤasto pouลพรญvajรบ zjednoduลกenรฝ argument na ich podporu, ลพe vynaloลพenรญm 1 kWh dokรกลพu vygenerovaลฅ 3 aลพ 4 kWh. Nie je vลกak kWh ako kWh. Na pohon kompresora tepelnรฉho ฤerpadla treba mechanickรฝ vรฝkon na hriadeli, ktorรฝ sa spravidla zรญskava pomocou elektromotora. Vykurovacรญ systรฉm sย takรฝm tepelnรฝm ฤerpadlom na generovanie nรญzkohodnotnรฉho tepelnรฉho vรฝkonu (sย malรฝm podielom exergie) teda spotrebuje najuลกฤพachtilejลกiu formu energie, elektrinu (ฤistรก exergia).

Vย skutoฤnosti ide teda oย energeticky sรญce podstatne efektรญvnejลกiu, ale investiฤne vรฝrazne nรกroฤnejลกiu alternatรญvu elektrickรฉho vykurovania. Tak isto moลพno chรกpaลฅ vykurovacรญ systรฉm sย tepelnรฝm ฤerpadlom sย plynovรฝm motorom za vylepลกenรบ alternatรญvu vykurovania sย plynovรฝm kotlom, ktorรก je vลกak tieลพ investiฤne podstatne nรกroฤnejลกia.

Ako je zrejmรฉ aj zย obr. 2, plnosolรกrne vykurovanie je zย hฤพadiska nรกrokov na spotrebu primรกrnej energie bez konkurencie, preto by sa vรฝvoj vย oblasti zรกsobovania teplom na vykurovanie mal uberaลฅ smerom zvyลกovania podielu priamo vyuลพรญvanej solรกrnej energie, ktorรก je najฤistejลกia aย kย dispozรญcii zadarmo.
Vย najbliลพลกom ฤรญsle nadviaลพeme na tรบto tรฉmu priblรญลพenรญm termodynamickej predstavy vykurovacieho systรฉmu, konvenฤnรฝch,ย nekonvenฤnรฝch aย ฤalลกรญch vykurovacรญch systรฉmov.

doc.ย Ing.ย Ladislav Bรถszรถrmรฉnyi, CSc.
Autor pรดsobรญ na รšstave budov aย prostredia Technickej univerzity vย Koลกiciach.

Recenzoval: prof.ย Ing.ย Duลกan Petrรกลก, PhD.
Foto aย obrรกzky: archรญv autora, Dano Veselskรฝ, Masterthermยญ

Prรญspevok vznikol vย sรบvislosti sย rieลกenรญm vรฝskumnรฉho projektu VEGA 1/3234/06.

Literatรบra:
1. Allard, F.: REHVA strategic plan to enhance research activity in order to improve energy efficiencyand environmental quality of European buildings. In: Magyarย  ร‰pรผletgรฉpรฉszet, 2007, ฤ. 6.
2. Bรถszรถrmรฉnyi, L. st., Bรถszรถrmรฉnyi, G.: The Barriers and Possibilities of Heat Supply Sustainibility. In: ASHREA Transactions Volume 114, Part 2.
3. Ferner, H. โ€“ Schnitzer, H.: Optimierte Wรคrmeintegration in Industriebetrieben. Graz: Technische Universitรคt, 1990.
4. Havelskรฝ, V.: Porovnanie moลพnostรญ efektรญvneho vyuลพitia tepelnรฝch ฤerpadiel vย podmienkach SR. In: TZB Haustechnik, 2008, ฤ. 2.
5. Havelskรฝ, V.: Tepelnรฉ ฤerpadlรก versus slneฤnรฉ kolektory โ€“ eลกte raz. In: TZBย  Haustechnik, 2008, ฤ. 5.
6. Kirn, H. โ€“ Hadenfeldt, A.: Anwendung von Elektrowรคrmepumpe. Karlsruhe: Verlag C. F. Mรผller, 1987.
7. Molnรกr, L.: Az EU energiapolitikรกjรกnak elentmondรกsai. In: Magyar Energetika, 2008, ฤ. 3.
8. Novรกk, M.: Tepelnรฉ ฤerpadlรก verzus slneฤnรฉ kolektory. In: TZB Haustechnik 2008, ฤ. 4.
9. Tomlein, P.: Tepelnรฉ ฤerpadlรก โ€“ vyuลพitie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. In: TZB Haustechnik, 2008, ฤ. 5.
10. Kalmรกr F. โ€“ Halรกsz Gy-nรฉ: Kapcsolt kรถzponti fลฑtรฉs รฉs hasznรกlati melegvรญztermelรฉs vizsgรกlata I โ€“ II. In: Magyar ร‰pรผletgรฉpรฉszet,ย  2005, 9. โ€“ 10. sz.
11. Kalmรกr, F.: Kรถzponti fลฑtรฉsi rendszerek exergetikai elemzรฉse. In: Debreceni Mลฑszaki Kรถzlemรฉnyek, 2006, 2. sz.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.