image 91633 25 v1
Galรฉria(5)

Uhlรญkovรก stopa bรฝvania v globalizovanรฝch domoch

Partneri sekcie:

Pri naลกtartovanรญ auta, zapรญnanรญ mikrovlnky ฤi plynovรฉho sporรกka, alebo aj pri kaลพdom splรกchnutรญ toalety sa uvoฤพnรญ do atmosfรฉry oxid uhliฤitรฝ. Staฤรญ menej ako desaลฅ rokov na to, aby prebytok CO2 v atmosfรฉre vรฝraznou mierou prispel ku globรกlnemu otepฤพovaniu. Preto je namieste otรกzka, ฤi si ฤพudstvo uvedomuje, koฤพko sklenรญkovรฝch plynov produkuje bรฝvanie v globalizovanรฝch domoch. 

obr 1
obr 2 zalozka energie
obr 3 zalozka potraviny
obr4 zalozka zhodnotenie 1

ฤŒo je to uhlรญkovรก stopa?

Uhlรญkovรก stopa ako podmnoลพina ekologickej stopy je sรบฤasลฅou vyjadrenia celkovรฉho vplyvu ฤพudskรฝch aktivรญt na ลพivotnรฉ prostredie. Vo vลกeobecnosti sa pod uhlรญkovou stopou rozumie objem emisiรญ takรฝch plynov, ktorรฉ majรบ vplyv na podnebie Zeme, priฤom tieto emisie sรบ spรดsobenรฉ ฤlovekom.

Definรญcia uhlรญkovej stopy nie je jednotnรก, no v zรกsade rozliลกujeme jej uลพลกie a ลกirลกie ponรญmanie. Pri vรฝpoฤte uhlรญkovej stopy v uลพลกom zmysle sa za sklenรญkovรฉ plyny povaลพuje len oxid uhliฤitรฝ alebo viacerรฉ plyny obsahujรบce uhlรญk (napr. metรกn), alebo aj plyny so sklenรญkovรฝm efektom bez obsahu uhlรญka (napr. oxid dusnรฝ). Okrem samotnej definรญcie plynov moลพno rozdielne definovaลฅ aj aktivity ฤloveka, ktorรฝch vplyv sa berie do รบvahy.

Mรดลพeme poฤรญtaลฅ len s priamymi aktivitami, medzi ktorรฉ patrรญ naprรญklad pouลพรญvanie motorovรฝch prostriedkov ฤi spotreba elektrickej energie. Pri ลกirลกom pohฤพade sa berรบ do รบvahy aj emisie, ktorรฉ vznikli poฤas celรฉho ลพivotnรฉho cyklu vรฝrobkov a sluลพieb โ€“ od zรญskania surovรญn na ich vรฝrobu aลพ po spracovanie odpadu z nich.

Samotnรฉ jednotky, v ktorรฝch sa uhlรญkovรก stopa vyjadruje, sรบ takisto rรดzne. Mรดลพe to byลฅ hmotnosลฅ uhlรญka, CO2, ekvivalent hmotnosti CO2 (eCO2) pre vลกetky sklenรญkovรฉ plyny alebo mรดลพe รญsลฅ o vyjadrenie v hektรกroch rastรบcej zelene, ktorรฉ by takรบto produkciu sklenรญkovรฝch plynov vedeli eliminovaลฅ [1]. Uhlรญkovรก stopa, nech uลพ je definovanรก akokoฤพvek, je uลพitoฤnรฝm vyjadrenรญm vplyvu naลกich aktivรญt na podnebie ฤi ลพivotnรฉ prostredie vo vลกeobecnosti.

Kolobeh uhlรญka a jeho vplyv na ลพivotnรฉ prostredie

Rozliลกujeme dva typy uhlรญkovรฉho cyklu: biologickรฝ a geochemickรฝ. Zรกkladnou hnacou silou biologickรฉho cyklu je fotosyntรฉza rastlรญn a dรฝchanie ลพivoฤรญchov. Geochemickรฝ cyklus je znaฤne pomalลกรญ a funguje v zรกvislosti od biologickรฉho cyklu [2].

Platรญ zhruba, ลพe polovica ฤlovekom vyprodukovanรฉho CO2 zostรกva v atmosfรฉre, druhรก polovica skonฤรญ v oceรกnoch a na pevnine. Zistiลฅ podiel uhlรญka v atmosfรฉre je vฤaka modernej technike ฤพahkรฉ, zatiaฤพ vลกak nie je moลพnรฉ presne urฤiลฅ jeho mnoลพstvo v pรดde a oceรกnoch [3, 4].

Uhlรญk existuje v atmosfรฉre hlavne ako plyn โ€“ oxid uhliฤitรฝ. Hoci tvorรญ veฤพmi malรฝ podiel atmosfรฉry (asi 0,04 %), je zรกsadnรฝ pre ลพivot na Zemi. Vzลฅah koncentrรกcie CO2 a globรกlneho otepฤพovania je zrejmรฝ (obr. 1), preto si v nasledujรบcej ฤasti analyzujme produkciu CO2 v rรกmci bรฝvania v globalizovanรฝch domoch.

Obr. 1 Stav globálnej teploty, koncentrácie CO2 a hladiny oceánov za posledných 450 000 rokov [5]

Obr. 1 Stav globรกlnej teploty, koncentrรกcie CO2 a hladiny oceรกnov za poslednรฝch 450 000 rokov [5]

Fosรญlne palivรก, ฤพudskรฉ potreby a CO2

Na zachovanie vhodnรฝch podmienok ลพivota je koncentrรกcia CO2 v atmosfรฉre podstatnรก. Zdรก sa, ลพe prรญroda mรก svoje vlastnรฉ regulaฤnรฉ schopnosti ukladania uhlรญka tak, aby jeho รบroveลˆ v atmosfรฉre zostala v prijateฤพnom intervale. Prebytoฤnรฝ uhlรญk Zem ukladรก do ลกtyroch zรกkladnรฝch uhlรญkovรฝch rezervoรกrov [2]:

โ€ข hydrosfรฉra (rozpustenรฝ oxid uhliฤitรฝ a organickรก hmota) โ€“ okolo 36 000 gigaton,
โ€ข sedimenty (uhliฤitany, lรกtky s obsahom uhlรญka vrรกtane fosรญlnych palรญv),
โ€ข atmosfรฉra (CO2),
โ€ข biosfรฉra (organickรก ลพivรก i neลพivรก hmota) โ€“ okolo 1 900 gigaton.

Spaฤพovanรญm fosรญlnych palรญv, ktorรฉ vznikli (ฤi uลพ priamo, alebo nepriamo) v dรดsledku regulรกcie uhlรญka na Zemi, sa uvoฤพลˆuje viazanรฝ uhlรญk naspaลฅ do atmosfรฉry enormne rรฝchlo, pretoลพe uhlรญk ukladanรฝ do fosรญlnych palรญv v rรกmci tisรญcroฤรญ uvoฤพnรญme ich spaฤพovanรญm poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ.

Energia a CO2

Na ฤalลกie vรฝpoฤty je nevyhnutnรฉ urฤiลฅ vzลฅah produkcie CO2 pri vyuลพรญvanรญ energie. V zรกsade vyuลพรญvame v praxi elektrickรบ a tepelnรบ energiu (urฤitรฉho paliva). Z dรดvodu obmedzenรฉho rozsahu veฤพmi struฤne urฤรญme vzลฅahy medzi produkciou 1 kWh elektrickej ฤi tepelnej energie zรญskanej zo zรกkladnรฝch energetickรฝch nosiฤov (ak berieme do รบvahy celรฝ ลพivotnรฝ cyklus โ€“ od ลฅaลพby surovรญn, dopravy, stavby elektrรกrne, spotreby paliva minutรฉho na dopravu ฤพudรญ obsluhujรบcich elektrรกreลˆ aลพ po recyklรกciu a asimilรกciu odpadov, napr. energiu nevyhnutnรบ na skladovanie a dohฤพad vyhorenรฉho rรกdioaktรญvneho paliva).

Elektrickรก energia

Na obr. 2 je znรกzornenรก produkcia elektrickej energie podฤพa energetickรฉho nosiฤa v Eurรณpe a vo svete. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ fakt, ลพe aj v Eurรณpe sa takmer polovica elektrickej energie vyrรกba z fosรญlnych palรญv (ak sa berรบ do รบvahy ลกirลกie vรคzby LCA a EROEI, je to aลพ takmer 70 % [8]).

Obr. 2 Produkcia elektrickej energie podฤพa energetického nosiฤa EÚ 28 (vฤพavo) [6], svet (vpravo) [7]

Obr. 2 Produkcia elektrickej energie podฤพa energetickรฉho nosiฤa Eรš 28 (vฤพavo) [6], svet (vpravo) [7]

Vรฝroba 1 kWh elektrickej energie v jadrovej ฤi uhoฤพnej elektrรกrni mรก, prirodzene, veฤพmi rozdielnu uhlรญkovรบ stopu, ktorรก sa vลกak v zรกsade skladรก z dvoch zรกkladnรฝch ฤastรญ. Prvรบ tvorรญ uhlรญkovรก stopa na stavbu a prevรกdzku elektrรกrne a druhรบ tvorรญ produkcia CO2 pri spaฤพovanรญ paliva โ€“ t. j. pri vรฝrobe elektrickej energie.

Podฤพa รบdajov z obr. 2 a tab. 1 moลพno urฤiลฅ produkciu CO2 na vรฝrobu 1 kWh elektrickej energie v rรกmci Eurรณpy โ€“ ide o hodnotu pribliลพne 503 g.

Tepelnรก energia

Produkcia CO2 pri vรฝrobe 1 kWh tepelnej energie je eลกte rรดznorodejลกia ako v prรญpade elektrickej energie. Na jednej strane mรดลพeme vyuลพรญvaลฅ odpadovรฉ teplo z jadrovej elektrรกrne, na druhej strane zohrievaลฅ vodu ฤi dom pomocou uhlia. V uhlรญkovej stope โ€žodpadovรฉho teplaโ€œ bude zapoฤรญtanรก aj produkcia CO2 pri vรฝrobe a รบdrลพbe horรบcovodu, produkcia CO2 pri vรฝrobe elektrickej energie na pohon ฤerpadiel na dopravu horรบcej vody atฤ.

Napriek dostatku dรกt ฤi presnรฝm metodikรกm treba podotknรบลฅ, ลพe vรฝroba 1 kWh tepelnej energie z rovnakรฉho zdroja mรดลพe vykazovaลฅ fatรกlne rozdielne vรฝsledky v produkcii CO2 z prรญpadu na prรญpad (dom vykurovanรฝ drevom z vlastnej zรกhrady v splyลˆovacom kotle produkuje oveฤพa menej CO2 ako rovnakรฝ susednรฝ dom vykurujรบci drevom dovezenรฝm zo vzdialenรฉho lesa, ktorรฉ sa spaฤพuje v kozube).

Medzi zรกkladnรฉ atribรบty ovplyvลˆujรบce produkciu CO2 pri โ€žvรฝrobeโ€œ mรดลพeme zaradiลฅ vzdialenosลฅ energetickรฉho nosiฤa, jeho fyzikรกlne a chemickรฉ vlastnosti, รบฤinnosลฅ technolรณgie a pod. V tab. 2 sรบ preto uvedenรฉ len orientaฤnรฉ ลกtatistickรฉ hodnoty (ak skonzumuje jeden ฤlovek celรฉ kurฤa a druhรฝ sa postรญ, ลกtatisticky zjedli obaja polovicu kurฤaลฅa; so ลกtatistickรฝmi รบdajmi je preto nevyhnutnรฉ narรกbaลฅ veฤพmi obozretne, vลพdy v ลกirลกรญch sรบvislostiach viazanรฝch na danรฝ kontext).

ฤฝudskรฉ potreby

Emisie sklenรญkovรฝch plynov v prรญpade odtrhnutรฉho jablka z vlastnej zรกhrady sa blรญลพia k nule, priฤom vyprodukovanรฉ emisie v kรบpenom jablku zo supermarketu sรบ neporovnateฤพne vyลกลกie.

Podobne ako v predchรกdzajรบcom ฤlรกnku [15] budeme v nasledujรบcej ฤasti analyzovaลฅ produkciu sklenรญkovรฝch plynov v ekvivalente CO2 (eCO2) pri uspokojovanรญ naลกich ฤพudskรฝch potrieb, a to v poradรญ ich priorรญt (A. Maslow): dรฝchanie, smรคd, hlad, vyluฤovanie, spรกnok atฤ. Emisie sa vyhodnocujรบ vzhฤพadom na uspokojenie potreby jednรฉho ฤloveka โ€“ jedinca (40 m2 obytnej plochy, t. j. ako v prรญpade, keby v dome s obytnou plochou 120 m2 bรฝvali traja ฤพudia).

Fyziologickรฉ potreby

Dรฝchanie
Priemernรฝ ฤlovek vydรฝchne v rรกmci jednรฉho dลˆa pribliลพne 500 l CO2, ฤo predstavuje hmotnosลฅ pribliลพne 1 kg [13]. Pri nรบtenom vetranรญ treba pomocou urฤitej energie vyrobiลฅ ventilaฤnรฝ systรฉm, ktorรฝ je pohรกลˆanรฝ takisto urฤitou energiou (pohon ventilรกtorov) a v rรกmci jednรฉho dลˆa vyprodukuje v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa domu pribliลพne od 0,59 kg CO2 [14, 15].

Smรคd
Odporรบฤanรก dennรก potreba vody je 2 aลพ 3 l vody. Nรกลก smรคd si v dome mรดลพeme uhasiลฅ vodou z vodovodu alebo fฤพaลกovanou vodou z obchodu. Ich emisie CO2 sรบ vรฝrazne odliลกnรฉ. Kรฝm v prvom prรญpade dodanie litra vody aลพ po vodovodnรฝ kohรบtik vyprodukuje pribliลพne 0,62 g CO2 [16], v prรญpade vody v plastovรฝch fฤพaลกiach sa vyprodukuje aลพ od 350 g [17, 18] na 1 l vody. V dome tak denne vyprodukujeme na uhasenie smรคdu pribliลพne 2 g sklenรญkovรฝch plynov v prรญpade kohรบtikovej vody, dokonca aลพ viac ako 1,2 kg v prรญpade vody zakรบpenej v obchode v plastovรฝch fฤพaลกiach.

Hlad
Okolie domov uลพ nie je zdrojom jedla, ako to bolo v minulosti, preลพitie v globalizovanรฝch domoch dnes zรกvisรญ od intenzifikovanรฉho poฤพnohospodรกrstva, ktorรฉ je charakteristickรฉ enormnou potrebou energie a nesmiernou produkciou zneฤistenia. Do agrรกrneho sektora vkladรกme 10-krรกt viac energie, ako zรญskavame z dopestovanรฝch potravรญn. Vo veฤพmi nepriaznivom pomere tak โ€žvymieลˆame fosรญlne palivรก za potravinyโ€ [19].

ล tatisticky potrebuje priemernรฝ ฤlovek 2,80 kWh [20] energie zรญskanej vo forme potravy. V intenzifikovanom poฤพnohospodรกrstve tak potrava jednรฉho ฤloveka vyลพaduje dodaลฅ 28 kWh energie (najฤastejลกie vo forme fosรญlnych palรญv).

Vplyv nรกลกho jedรกlniฤka na produkciu sklenรญkovรฝch plynov je zรกsadnรฝ, najmรค v ponรญmanรญ konzumรกcie ลพivoฤรญลกnych produktov, pretoลพe pri konzumรกcii rastlinnรฝch produktov ide o potravu, ktorรก pri svojom raste do seba viazala CO2, kรฝm v prรญpade ลพivoฤรญลกnej potravy (mรคsa) ide v rรกmci โ€žrastuโ€œ o produkciu CO2 (CH4).

Metรกn je v rรกmci ponรญmania globรกlneho otepฤพovania pribliลพne 100-krรกt niฤivejลกรญ ako oxid uhliฤitรฝ [21]. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ, ลพe chov zvierat na ฤพudskรบ konzumรกciu je na prvom mieste v rรกmci emisie sklenรญkovรฝch plynov [22] a je hlavnรฝm dรดvodom vรฝrubu daลพฤovรฝch pralesov [23] (takmer tri ลกtvrtiny poฤพnohospodรกrskej produkcie skonzumujรบ zvieratรก, ktorรฉ skonฤia na naลกich tanieroch).

Skladovanie, doprava a prรญprava jedla predstavujรบ ฤalลกie prvky bilancie produkcie sklenรญkovรฝch plynov v rรกmci nรกลกho nasรฝtenia (tvoria pribliลพne 20 % z emisiรญ) [24].
Dennรก bilancia produkcie sklenรญkovรฝch plynov je nesmierne odliลกnรก v prรญpade vitariรกna (cca 1,2 kg), vegรกna (cca 2,6 kg), vegetariรกna (cca 5,5 kg) ฤi ฤloveka konzumujรบceho mรคso (17 kg) [25].

Vyluฤovanie
Z hฤพadiska vyluฤovania produkuje ฤlovek pribliลพne 1,5 l moฤu a 0,15 kg stolice [26]. Navyลกe, ลกtatisticky ฤlovek uvoฤพลˆuje 14-krรกt za deลˆ plyny s celkovรฝm objemom pribliลพne 0,5 litra (zloลพenie: 59 % dusรญka, 21 % vodรญka, 9 % oxidu uhliฤitรฉho, 7 % metรกnu, 4 % kyslรญka, 1 % sรญrovodรญk โ€“ pรกchnuca ฤasลฅ) [27].

Uhlรญkovรก stopa asimilรกcie nรกลกho vyluฤovania sa skladรก z troch zรกkladnรฝch ฤastรญ. Z emisiรญ, ktorรฉ sa uvoฤพnia zo samotnรฝch vรฝluฤkov (rรกdovo jednotky gramov ekvivalentu CO2), z emisiรญ uvoฤพnenรฝch pri doprave vody do WC a emisiรญ, ktorรฉ boli uvoฤพnenรฉ na vybudovanie kanalizรกcie, ฤistiฤky odpadovรฝch vรดd a na jej prevรกdzku. V prรญpade veฤพkej ฤistiฤky odpadovรฝch vรดd je prepoฤรญtanรก dennรก produkcia CO2 pribliลพne 79 g [28] a pri malรฝch domovรฝch ฤistiฤkรกch 24 g.

Obr. 3 Uhlíková stopa 1 kg potravín podฤพa metodiky LCA Modrou farbou sú znázornené „výrobné emisie“ (zahล•ลˆajú všetky emisie aลพ do momentu, keฤ produkt opustí farmu vrátane priamych aj nepriamych vstupov a odpadov), oranลพovou farbou sú znázornené „povýrobné emisie“ (zahล•ลˆajú najmä spracovanie, prepravu, predaj, varenie a spracovanie súvisiacich odpadov) [25].

Obr. 3 Uhlรญkovรก stopa 1 kg potravรญn podฤพa metodiky LCA
Modrou farbou sรบ znรกzornenรฉ โ€žvรฝrobnรฉ emisieโ€œ (zahล•ลˆajรบ vลกetky emisie aลพ do momentu, keฤ produkt opustรญ farmu vrรกtane priamych aj nepriamych vstupov a odpadov), oranลพovou farbou sรบ znรกzornenรฉ โ€žpovรฝrobnรฉ emisieโ€œ (zahล•ลˆajรบ najmรค spracovanie, prepravu, predaj, varenie a spracovanie sรบvisiacich odpadov) [25].

Potreby bezpeฤia

Spรกnok
Potrebu spรกnku (bezpeฤia) zaruฤuje najmรค dom, ktorรฝ chrรกni ฤloveka pred nepriaznivรฝm poฤasรญm ฤi proti inรฝm neลพiaducim okolitรฝm vplyvom. Tรบto uhlรญkovรบ stopu mรดลพeme v najhrubลกom priblรญลพenรญ rozdeliลฅ na tri ฤasti: emisie uvoฤพnenรฉ pri stavbe domu, emisie nevyhnutnรฉ na vykurovanie a na chladenie.

Dneลกnรฉ domy sรบ zvรคฤลกa postavenรฉ z fabricky vyrobenรฝch materiรกlov, ktorรฉ na svoju vรฝrobu uvoฤพnia veฤพkรฉ mnoลพstvo sklenรญkovรฝch plynov, rovnako aj na sรบvisiacu dopravu a sรบvisiace stavebnรฉ prรกce (nรกkladnรฉ auto ฤi bager spaฤพuje vรฝhradne fosรญlne palivรก). Podฤพa metodiky LCA mรก 1 tona betรณnu na svedomรญ od 200 do 500 kg emisiรญ CO2 [29], 1 kg vodรกrenskej plastovej hadice (LDPE) mรก na svedomรญ emisie vรคฤลกie ako 2 kg CO2. Vรฝroba materiรกlov domu tak produkuje ohromnรฉ mnoลพstvo sklenรญkovรฝch plynov.

Podฤพa prepoฤtu sa pri stavbe jednรฉho ลกtvorcovรฉho metra domu v miernom pรกsme (podobnรฉ naลกim podmienkam) uvoฤพnรญ necelรก tona vyprodukovanรฝch sklenรญkovรฝch plynov. Pri predpoklade, ลพe na jednรฉho ฤloveka prislรบcha 40 m2 obytnej plochy a ลพivotnosลฅ domu je 100 rokov, je potom dennรก produkcia eCO2 ฤloveka nevyhnutnรก na stavbu domu pribliลพne 1,09 kg.

V naลกich podmienkach je na zabezpeฤenie zdravรฉho 8-hodinovรฉho spรกnku potrebnรฉ dom vykurovaลฅ a v niektorรฝch prรญpadoch aj chladiลฅ.
Dennรก potreba ฤloveka bรฝvajรบceho v dome v energetickej triede B (predpoklad 70 kWh/(m2 . rok)) je pribliลพne 7,7 kWh [15], ฤo predstavuje emisie eCO2 znรกzornenรฉ v tab. 3.

Chladenie
Dennรก spotreba ฤloveka v rรกmci chladenia klimatizovanรฉho domu predstavuje emisie pribliลพne od 0,35 kg eCO2 (chladenie tepelnรฝm ฤerpadlom) aลพ po 0,8 kg eCO2 (v prรญpade klasickej klimatizรกcie) [15].

Hygiena
ล tatisticky sa za beลพnรบ priemernรบ spotrebu (teplej) vody v domรกcnosti poฤรญta 50 l na osobu. Mnoลพstvo vyprodukovanรฝch emisiรญ na uspokojenie hygienickej potreby jednรฉho ฤloveka pozostรกva z troch zรกkladnรฝch zloลพiek โ€“ dopravy vody, jej ohrevu a vyฤistenia v ฤŒOV.

Dopraveniu vody k vodovodnรฉmu kohรบtiku zodpovedรก pribliลพne 0,7 g CO2 na 1 l, ohrev 1 l vody o 30 หšC (ak sa poฤรญta รบฤinnosลฅ ohrevu 100 %) zodpovedรก pribliลพne 18 g v prรญpade elektrickรฉho ohrevu, asi 11 g v prรญpade ohrevu pomocou zemnรฉho plynu, 7 g pri pouลพitรญ tepelnรฉho ฤerpadla, 3 g pri ohreve pomocou biomasy alebo len 1 g CO2 na 1 l zohriatej vody v prรญpade solรกrneho ohrevu. V rรกmci ฤŒOV sa na vyฤistenie 50 l vody vyprodukuje pribliลพne 30 g CO2.

Sociรกlne potreby
Medzi tieto potreby zaraฤujeme potrebu sociรกlneho kontaktu, estetickรฉ potreby, potreby uznania, ocenenia, potrebu poznรกvania, sebarealizรกcie atฤ. V rรกmci domu tak existuje veฤพa spotrebiฤov, ktorรฉ nรกm ฤasลฅ tรฝchto potrieb napฤบลˆajรบ (napr. osvetlenie -> ฤรญtanie knihy -> vzdelรกvanie, TV, internet ฤi hracie konzoly atฤ. -> oddych, zรกbava).

Z energetickรฉho pohฤพadu sa ako najvรฝznamnejลกie javรญ pouลพรญvanie elektroniky a osvetlenia. ล tatisticky tvorรญ v priemernej ลกtvorฤlennej slovenskej rodine tรกto spotreba pribliลพne 43 % spotrebovanej elektrickej energie, ฤo predstavuje pribliลพne 0,91 kWh [31] na jednรฉho ฤloveka, ฤomu zodpovedรก (podฤพa skladby vรฝroby el. energie v Eรš 28) pribliลพne 0,45 kg eCO2.

Sebarealizรกcia
Po uspokojenรญ fyziologickรฝch potrieb aj potreby bezpeฤia sa ฤพudskรก pozornosลฅ presรบva od fyzickej รบrovne k duchovnej. Keฤลพe ฤlovek je tvor (odvodenรฉ od slova tvoriลฅ), nasรฝtenรฝ ฤlovek v pohodlรญ svojho domu inklinuje, prirodzene, k sebarealizรกcii. Podฤพa aktuรกlnych ลพivotnรฝch tรฉm, vedomostรญ a schopnostรญ si slobodnรฝ ฤlovek vyberรก prรกcu, kde naplno rozvรญja svoju sebarealizรกciu, schopnosลฅ a potrebu tvorenia.

Pracuje v zamestnanรญ, ktorรฉ ho bavรญ a napฤบลˆa. Nepriamym dรดsledkom sebarealizรกcie z pohฤพadu zamestnania je aj finanฤnรก odmena, ktorej ฤasลฅ sa spravidla minie na zmienenรฉ potreby (nรกklady domu). Z tohto pohฤพadu zohrรกva dรดleลพitรบ รบlohu umiestnenie domu  vzhฤพadom na miesto zamestnania. Je zrejmรฉ, ลพe ฤรญm bliลพลกie k zamestnaniu je dom umiestnenรฝ, tรฝm menej emisiรญ vyprodukuje ฤlovek dopravou do zamestnania.

Emisie dopravy mรดลพeme rozdeliลฅ na ลกtyri zรกkladnรฉ ฤasti โ€“ emisie uvoฤพnenรฉ pri vรฝrobe dopravnรฉho prostriedku, ลฅaลพbe โ€“ vรฝrobe โ€“ preprave paliva, spaฤพovanรญm samotnรฉho paliva a na emisie, ktorรฉ sa uvoฤพnia pri stavbe a รบdrลพbe ciest.

Uhlรญkovรก stopa auta strednej triedy je pribliลพne 20 ton eCO2 [32]. Pri ลพivotnosti 15 rokov (ak nepoฤรญtame s poruchami, servisom โ€“ vรฝmena oleja a i.) je dennรก produkcia CO2 pri automobile 3,65 kg alebo ekvivalent 40 g na prejdenรฝ kilometer (ak predpokladรกme ลพivotnosลฅ auta 500 000 km).
ลคaลพba ropy, jej preprava a spracovanie na liter benzรญnu ฤi nafty do nรกdrลพe automobilu mรก na svedomรญ pribliลพne 0,43 kg eCO2 na 1 l [33].

Spรกlenรญm 1 l benzรญnu sa uvoฤพnรญ pribliลพne 2,35 kg eCO2, spรกlenรญm nafty pribliลพne 2,68 kg eCO2 [33]. ล tatisticky pripadรก podฤพa sรบฤasnej vyลฅaลพenosti ciest pribliลพne jedna desatina paliva spotrebovanรฉho na cestรกch na samotnรบ stavbu a รบdrลพbu ciest [34, 35]. V hrubom priblรญลพenรญ (priama aj nepriama produkcia) eCO2 tak emisie prepravy automobilom predstavujรบ 280 g na jeden prejdenรฝ kilometer.

Pri priemernej vzdialenosti dochรกdzania do prรกce 15 km [36] a v prรญpade, ลพe autom cestuje naraz 1,8 ฤloveka [37] (slovenskรฝ priemer) a pracovnom tรฝลพdni v trvanรญ 5 dnรญ, bude na jeden deลˆ a jednรฉho ฤloveka prislรบchaลฅ produkcia pribliลพne 1,6 kg eCO2.

Na obr. 4 je znรกzornenรก dennรก produkcia eCO2 jednรฉho ฤloveka v rรกmci bรฝvania v globalizovanom dome v ponรญmanรญ vรคzieb domu na planรฉtu Zem (podฤพa metodรญk LCA a EROEI). Ak chceme ลกetriลฅ ลพivotnรฉ prostredie, je nevyhnutnรฉ znรญลพiลฅ naลกu uhlรญkovรบ stopu na miestach, kde najviac mรญลˆame. Najvรคฤลกie mnoลพstvo uhlรญka uลกetrรญme zmenou nรกลกho jedรกlniฤka. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ, ลพe uspokojenie nรกลกho hladu uvoฤพnรญ do atmosfรฉry 7-krรกt viac sklenรญkovรฝch plynov ako vykurovanie domu.

Obr. 4 Denná produkcia eCO2 jedného ฤloveka v rámci bývania v globalizovanom dome

Obr. 4 Dennรก produkcia eCO2 jednรฉho ฤloveka v rรกmci bรฝvania v globalizovanom dome

ฤŒlovek bรฝvajรบci v nulovom dome so ลกpiฤkovou riadiacou technikou a vybavenรญm TZB vypustรญ denne do atmosfรฉry o 3,5 kg sklenรญkovรฝch plynov menej ako ฤlovek bรฝvajรบci v beลพnom dome. Vegรกn vypustรญ denne do atmosfรฉry o 14 kg menej sklenรญkovรฝch plynov ako ฤlovek  konzumujรบci mรคso.

Produkcia sklenรญkovรฝch plynov na uspokojenie nรกลกho hladu je vรคฤลกia ako sรบฤet emisiรญ vลกetkรฝch ostatnรฝch ฤinnostรญ uspokojujรบcich zostรกvajรบce ลพivotnรฉ potreby (dรฝchanie, smรคd, stavba domu, vykurovanie, chladenie, osvetlenie, doprava a pod.).

Druhou najvรคฤลกou oblasลฅou, kde mรดลพeme uลกetriลฅ najviac emisiรญ, je vhodnรฉ situovanie domu vzhฤพadom na potreby svojej sebarealizรกcie (zamestnania). ฤŒรญm bliลพลกie je naลกe zamestnanie k nรกลกmu domu, tรฝm menej sklenรญkovรฝch plynov do atmosfรฉry vypustรญme. Ak sa presลฅahujeme do domu, ktorรฝ je bliลพลกie k nรกลกmu zamestnaniu, znรญลพime svoju uhlรญkovรบ stopu viac, ako keby sme starรฝ, od zamestnania vzdialenejลกรญ dom zrekonลกtruovali a prerobili ho na nรญzkoenergetickรฝ.

ฤŒlovek pracujรบci doma (v beลพnom dome) โ€“ โ€žhomeofficeโ€œ โ€“ mรญลˆa menej energie ako ฤlovek bรฝvajรบci v pasรญvnom dome, ak dochรกdza denne autom do prรกce (10 km).  
V poradรญ treลฅou oblasลฅou s maximรกlnou mierou moลพnรฉho znรญลพenia uhlรญkovej stopy je vykurovanie domu. Vypรบลกลฅanie niลพลกieho mnoลพstva CO2 v oblasti vykurovania moลพno realizovaลฅ dvomi spรดsobmi.

Prvรบ vรฝznamnejลกiu moลพnosลฅ predstavuje sprรกvne (etickรฉ, efektรญvne) vyuลพitie priestoru. Zdravรฝ sedliacky rozum nรกm vravรญ, ลพe ak ฤlovek bรฝva sรกm v dome s plochou 150 m2, mรก na svedomรญ 4-krรกt viac emisiรญ, ako keby rovnakรฝ dom nรกleลพite vyuลพรญvala ลกtvorฤlennรก rodina. Zateplenie, vรฝmena okien, novรฉ technolรณgie na vykurovanie ฤi LED osvetlenie dokรกลพu znรญลพiลฅ produkciu CO2 uลพ len v menลกej miere.

ล etrenie na sprรกvnych miestach

Zmenou naลกich stravovacรญch nรกvykov, priblรญลพenรญm domu k zamestnaniu ฤi uvedomenรญm si skutoฤnej potreby priestoru na bรฝvanie vypustรญme do atmosfรฉry Zeme oveฤพa menej emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov v porovnanรญ s ich redukciou pomocou akรฉhokoฤพvek zateplenia domu ฤi pouลพitรญm modernรฝch technolรณgii v oblasti TZB alebo obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie.

Zmena naลกich nรกvykov predstavuje najjednoduchลกiu cestu, ako devastovaลฅ ลพivotnรฉ prostredie pomalลกie, pretoลพe nรกs niฤ nestojรญ a ani nemusรญme vyrobiลฅ ลพiadne novรฉ zariadenie, t. j. emitovaลฅ novรฉ sklenรญkovรฉ plyny.

Vฤaka nรกm kaลพdรฝ deลˆ v prรญrode vymierajรบ rรดzne druhy rastlรญn, hmyzu ฤi zvierat. Ak nezaฤneme ลพiลฅ udrลพateฤพne, bude len otรกzkou ฤasu, kedy prรญde rad na nรกs. Znรญลพenie uhlรญkovej stopy je preto nevyhnutnรฝm krokom dlhej cesty k trvalej udrลพateฤพnosti…

Literatรบra
1. Wiedman, T. โ€“ Minx, J.: A Definition of Carbon Footprint. ISAUK Research Report 07-01.
2. Bohรกฤek, I.: Globรกlnรญ cyklus uhlรญku. On-line: http://www.vesmir.cz/files/file/name/2001_003:pdf, 2001.
3. Archer, D.: Global warming: understanding the forecast. Global warming: understanding the forecast / David Archer. 2012.
4. Globe Carbon Cycle (2007): Globรกlnรญ cyklus uhlรญku. On-line: http://www.meteocentrum.cz/zmeny-klimatu/sklenikovy-efekt-kolobeh-uhliku.php.
5. Englander, J.: CO2 breaks the 400 level. Significant? May 14, 2013. On-line: http://www.johnenglander.net.
6. On-line: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Special:ListFiles&user=Bassama&sort=img_timestamp.
7. International Energy Outlook 2016, Chapter 5. Electricity, September 2017, Report Number: DOE/EIA-0484(2016)https://www.eia.gov/outlooks/ieo/electricity.cfm.
8. Raugei, M. โ€“ Fullana-i-Palmer, P. โ€“ Fthenakis, V.: The Energy Return on Energy Investment (EROI) of Photovoltaics: Methodology and Comparisons with Fossil Fuel Life, UNESCO Chair in Life Cycle and Climate Change, Madrid, Spain, Jan. 25, 2011.
9. Wilson, L.: What is the greenest source of electricity? http://shrinkthatfootprint.com/greenest-electricity-source, 5/2014.
10. Baldwin, S.: Carbon footprint of electricity generation. Parliamentary Office of Science and Technology, October 2006.
11. Turconi, R. โ€“ Boldrin, A. โ€“ Astrup, T.: Life cycle assessment (LCA) of electricity generation technologies: Overview, comparability and limitations. Department of Environmental Engineering, Technical University of Denmark, Kongens Lyngby, Denmark, 3 September 2013.
12. Squires, J.: Carbon Footprint of Heat Generation. Royal Society of Chemistry, Parliamentary Office of Science and Technology, May 2016.
13. Thatcher, P.: How much does human breathing contribute to climate change? In: Science Focus, 22nd July 2010.
14. Energy Efficiency โ€“ Made in Germany Energy Efficiency in Industry, Building Service Technology and Transport, Federal Ministry for Economic Affairs and Energy Efficiency Export Initiative Scharnhorststrasse 34 โ€“ 37 D-10115 Berlin Germany, March 2010.
15. ล tevo, S.: Energetika bรฝvania v globalizovanรฝch domoch. In: TZB Haustechnik, roฤ. 25, ฤ. 1 (2017), s. 18 โ€“ 21.
16. Botto, S.: Tap water vs. bottled water in a Footprint integrated approach. On-line: https://core.ac.uk/download/pdf/288584.pdf.
17. Dailey Paulson, L.: What Is Bottled Waterโ€™s Carbon Footprint? July 8, 2015. On-line: https://www.rwlwater.com/what-is-bottled-waters-carbon-footprint/.
18. Poulter, S.: Sales of bottled water fall 9 per cent after environmental backlash, Mail Online, 14 April 2008.
19. Novรกฤek, P.: Udrลพitelnรฝ rozvoj, Olomouc 2010, Univerzita Palackรฉho v Olomouci, str. 150.
20. FAO: Human energy requirements Report of a Joint FAO/WHO/UNU Expert Consultation Rome, 17โ€“24 October 2001.
21. Smith, K. R.: Carbon on Steroids, The Untold Story of Methane, Climate, and Health. PowerPoint presentation to the California Air Resources Board (CARB), Sacramento, California, November 10, 2008.
22. Goodland, R. โ€“ Anhang, J.: Livestock and Climate Change: What if the Key Actors in Climate Change Were Pigs, Chickens and Cows? Worldwatch, November/December 2009. Worldwatch Institute, Washington, DC, USA. pp. 10โ€“19. On-line: www.worldwatch.org/node/6294.
23. Oppenlander, R. A.: Food Choice and Sustainability: Why Buying Local, Eating Less Meat, and Taking Baby Steps Wonโ€™t Work. Minneapolis, MN: Langdon Street, 2013. Print. Margulis, Sergio. Causes of Deforestation of the Brazilian Rainforest. Washington: World Bank Publications, 2003. On- line: https://openknowledge.worldbank.org/handle/10986/15060.
24. Carbon calculator by terrapass, Eat your way to a smaller carbon footprint. On-line: https://www.terrapass.com/eat-your-way-to-a-smaller-carbon-footprint.
25. Environmental Working Group Meat Eaters Guide: Methodology 2011. On-line: http://www.businessinsider.com/the-top-10-foods-with-the-biggest-environmental-footprint-2015-9.
26. Human feces, Wikipedia, the free encyclopedia. On-line: https://en.wikipedia.org/wiki/Human_feces, 2 March, 2017.
27. Jenkins, B.: Fart Facts: 10 Facts About Farting, Weird Science, 6/14/2013. On-line: http://www.oddee.com/item_98612.aspx.
28. Singh, P. โ€“ Kansal, A. โ€“ Carliell-Marquet, C. M.: Energy and carbon footprints of sewage treatment methods. Journal of Environmental Management 165:22-30. January 2016. On-line: https://www.researchgate.net/figure/282072981_tbl1_Table-1-Energy-and-carbon-footprints-of-various-processes-used-in-sewage-treatment.
29. Antti Ruuska (ed.): Carbon footprint for building products, ECO2 data for materials and products with the focus on wooden building products. On-line: URL: http://www.vtt.fi/publications/index.jsp).
30. Klaus, D.: Technika budov. Prรญruฤka pre architektov a projektantov, Bratislava: JAGA Group, 2003.
31. ล tatistika SPP, Roฤnรฉ nรกklady na palivo a energiu pre rodinnรฝ dom, 2015.
32. The Guardian: What’s the carbon footprint of … a new car? September 2010. On-line: https://www.theguardian.com/environment/green-living-blog/2010/sep/23/carbon-footprint-new-car.
33. Wilson, L.: Calculate your driving emissions. On-line: http://shrinkthatfootprint.com/calculate-your-driving-emissions.
34. Pavement Interactive: Energy and Road Construction-Whatโ€™s the Mileage of Roadway? February 21, 2012.
35. Sharrard, A. L., S. M. ASCE โ€“ Matthews, H. S., A. M. ASCE  โ€“ Roth, M.: Environmental Implications of Construction Site Energy Use and Electricity Generation. DOI: 10.1061/ASCE0733-93642007133:11846, Journal of Construction Engineering and Management ยฉ ASCE/November 2007.
36. Office for National Statistics, 2011 Census Analysis โ€“ Distance Travelled to Work, England and Wales, 26 March 2014.
37. European Environment Agency, Occupancy rates of passenger vehicles, July, 2010. On-line: http://www.eea.europa.eu/.

Text: Ing. Stanislav ล tevo, PhD.
Obrรกzky: archรญv autora

Ilustraฤnรฉ foto: JRKVC, Peter Jurkoviฤ
Autor sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb a automatizรกcii budov.
Recenzovala: Ing. Veronika Fรถldvรกry, PhD.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 2/2017.

Najฤรญtanejลกie