Uhlรญkovรก stopa bรฝvania v globalizovanรฝch domoch
Pri naลกtartovanรญ auta, zapรญnanรญ mikrovlnky ฤi plynovรฉho sporรกka, alebo aj pri kaลพdom splรกchnutรญ toalety sa uvoฤพnรญ do atmosfรฉry oxid uhliฤitรฝ. Staฤรญ menej ako desaลฅ rokov na to, aby prebytok CO2 v atmosfรฉre vรฝraznou mierou prispel ku globรกlnemu otepฤพovaniu. Preto je namieste otรกzka, ฤi si ฤพudstvo uvedomuje, koฤพko sklenรญkovรฝch plynov produkuje bรฝvanie v globalizovanรฝch domoch.
ฤo je to uhlรญkovรก stopa?
Uhlรญkovรก stopa ako podmnoลพina ekologickej stopy je sรบฤasลฅou vyjadrenia celkovรฉho vplyvu ฤพudskรฝch aktivรญt na ลพivotnรฉ prostredie. Vo vลกeobecnosti sa pod uhlรญkovou stopou rozumie objem emisiรญ takรฝch plynov, ktorรฉ majรบ vplyv na podnebie Zeme, priฤom tieto emisie sรบ spรดsobenรฉ ฤlovekom.
Definรญcia uhlรญkovej stopy nie je jednotnรก, no v zรกsade rozliลกujeme jej uลพลกie a ลกirลกie ponรญmanie. Pri vรฝpoฤte uhlรญkovej stopy v uลพลกom zmysle sa za sklenรญkovรฉ plyny povaลพuje len oxid uhliฤitรฝ alebo viacerรฉ plyny obsahujรบce uhlรญk (napr. metรกn), alebo aj plyny so sklenรญkovรฝm efektom bez obsahu uhlรญka (napr. oxid dusnรฝ). Okrem samotnej definรญcie plynov moลพno rozdielne definovaลฅ aj aktivity ฤloveka, ktorรฝch vplyv sa berie do รบvahy.
Mรดลพeme poฤรญtaลฅ len s priamymi aktivitami, medzi ktorรฉ patrรญ naprรญklad pouลพรญvanie motorovรฝch prostriedkov ฤi spotreba elektrickej energie. Pri ลกirลกom pohฤพade sa berรบ do รบvahy aj emisie, ktorรฉ vznikli poฤas celรฉho ลพivotnรฉho cyklu vรฝrobkov a sluลพieb โ od zรญskania surovรญn na ich vรฝrobu aลพ po spracovanie odpadu z nich.
Samotnรฉ jednotky, v ktorรฝch sa uhlรญkovรก stopa vyjadruje, sรบ takisto rรดzne. Mรดลพe to byลฅ hmotnosลฅ uhlรญka, CO2, ekvivalent hmotnosti CO2 (eCO2) pre vลกetky sklenรญkovรฉ plyny alebo mรดลพe รญsลฅ o vyjadrenie v hektรกroch rastรบcej zelene, ktorรฉ by takรบto produkciu sklenรญkovรฝch plynov vedeli eliminovaลฅ [1]. Uhlรญkovรก stopa, nech uลพ je definovanรก akokoฤพvek, je uลพitoฤnรฝm vyjadrenรญm vplyvu naลกich aktivรญt na podnebie ฤi ลพivotnรฉ prostredie vo vลกeobecnosti.
Kolobeh uhlรญka a jeho vplyv na ลพivotnรฉ prostredie
Rozliลกujeme dva typy uhlรญkovรฉho cyklu: biologickรฝ a geochemickรฝ. Zรกkladnou hnacou silou biologickรฉho cyklu je fotosyntรฉza rastlรญn a dรฝchanie ลพivoฤรญchov. Geochemickรฝ cyklus je znaฤne pomalลกรญ a funguje v zรกvislosti od biologickรฉho cyklu [2].
Platรญ zhruba, ลพe polovica ฤlovekom vyprodukovanรฉho CO2 zostรกva v atmosfรฉre, druhรก polovica skonฤรญ v oceรกnoch a na pevnine. Zistiลฅ podiel uhlรญka v atmosfรฉre je vฤaka modernej technike ฤพahkรฉ, zatiaฤพ vลกak nie je moลพnรฉ presne urฤiลฅ jeho mnoลพstvo v pรดde a oceรกnoch [3, 4].
Uhlรญk existuje v atmosfรฉre hlavne ako plyn โ oxid uhliฤitรฝ. Hoci tvorรญ veฤพmi malรฝ podiel atmosfรฉry (asi 0,04 %), je zรกsadnรฝ pre ลพivot na Zemi. Vzลฅah koncentrรกcie CO2 a globรกlneho otepฤพovania je zrejmรฝ (obr. 1), preto si v nasledujรบcej ฤasti analyzujme produkciu CO2 v rรกmci bรฝvania v globalizovanรฝch domoch.
Obr. 1 Stav globรกlnej teploty, koncentrรกcie CO2 a hladiny oceรกnov za poslednรฝch 450 000 rokov [5]
Fosรญlne palivรก, ฤพudskรฉ potreby a CO2
Na zachovanie vhodnรฝch podmienok ลพivota je koncentrรกcia CO2 v atmosfรฉre podstatnรก. Zdรก sa, ลพe prรญroda mรก svoje vlastnรฉ regulaฤnรฉ schopnosti ukladania uhlรญka tak, aby jeho รบroveล v atmosfรฉre zostala v prijateฤพnom intervale. Prebytoฤnรฝ uhlรญk Zem ukladรก do ลกtyroch zรกkladnรฝch uhlรญkovรฝch rezervoรกrov [2]:
โข hydrosfรฉra (rozpustenรฝ oxid uhliฤitรฝ a organickรก hmota) โ okolo 36 000 gigaton,
โข sedimenty (uhliฤitany, lรกtky s obsahom uhlรญka vrรกtane fosรญlnych palรญv),
โข atmosfรฉra (CO2),
โข biosfรฉra (organickรก ลพivรก i neลพivรก hmota) โ okolo 1 900 gigaton.
Spaฤพovanรญm fosรญlnych palรญv, ktorรฉ vznikli (ฤi uลพ priamo, alebo nepriamo) v dรดsledku regulรกcie uhlรญka na Zemi, sa uvoฤพลuje viazanรฝ uhlรญk naspaลฅ do atmosfรฉry enormne rรฝchlo, pretoลพe uhlรญk ukladanรฝ do fosรญlnych palรญv v rรกmci tisรญcroฤรญ uvoฤพnรญme ich spaฤพovanรญm poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ.
Energia a CO2
Na ฤalลกie vรฝpoฤty je nevyhnutnรฉ urฤiลฅ vzลฅah produkcie CO2 pri vyuลพรญvanรญ energie. V zรกsade vyuลพรญvame v praxi elektrickรบ a tepelnรบ energiu (urฤitรฉho paliva). Z dรดvodu obmedzenรฉho rozsahu veฤพmi struฤne urฤรญme vzลฅahy medzi produkciou 1 kWh elektrickej ฤi tepelnej energie zรญskanej zo zรกkladnรฝch energetickรฝch nosiฤov (ak berieme do รบvahy celรฝ ลพivotnรฝ cyklus โ od ลฅaลพby surovรญn, dopravy, stavby elektrรกrne, spotreby paliva minutรฉho na dopravu ฤพudรญ obsluhujรบcich elektrรกreล aลพ po recyklรกciu a asimilรกciu odpadov, napr. energiu nevyhnutnรบ na skladovanie a dohฤพad vyhorenรฉho rรกdioaktรญvneho paliva).
Elektrickรก energia
Na obr. 2 je znรกzornenรก produkcia elektrickej energie podฤพa energetickรฉho nosiฤa v Eurรณpe a vo svete. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ fakt, ลพe aj v Eurรณpe sa takmer polovica elektrickej energie vyrรกba z fosรญlnych palรญv (ak sa berรบ do รบvahy ลกirลกie vรคzby LCA a EROEI, je to aลพ takmer 70 % [8]).
Obr. 2 Produkcia elektrickej energie podฤพa energetickรฉho nosiฤa Eร 28 (vฤพavo) [6], svet (vpravo) [7]
Vรฝroba 1 kWh elektrickej energie v jadrovej ฤi uhoฤพnej elektrรกrni mรก, prirodzene, veฤพmi rozdielnu uhlรญkovรบ stopu, ktorรก sa vลกak v zรกsade skladรก z dvoch zรกkladnรฝch ฤastรญ. Prvรบ tvorรญ uhlรญkovรก stopa na stavbu a prevรกdzku elektrรกrne a druhรบ tvorรญ produkcia CO2 pri spaฤพovanรญ paliva โ t. j. pri vรฝrobe elektrickej energie.
Podฤพa รบdajov z obr. 2 a tab. 1 moลพno urฤiลฅ produkciu CO2 na vรฝrobu 1 kWh elektrickej energie v rรกmci Eurรณpy โ ide o hodnotu pribliลพne 503 g.
Tepelnรก energia
Produkcia CO2 pri vรฝrobe 1 kWh tepelnej energie je eลกte rรดznorodejลกia ako v prรญpade elektrickej energie. Na jednej strane mรดลพeme vyuลพรญvaลฅ odpadovรฉ teplo z jadrovej elektrรกrne, na druhej strane zohrievaลฅ vodu ฤi dom pomocou uhlia. V uhlรญkovej stope โodpadovรฉho teplaโ bude zapoฤรญtanรก aj produkcia CO2 pri vรฝrobe a รบdrลพbe horรบcovodu, produkcia CO2 pri vรฝrobe elektrickej energie na pohon ฤerpadiel na dopravu horรบcej vody atฤ.
Napriek dostatku dรกt ฤi presnรฝm metodikรกm treba podotknรบลฅ, ลพe vรฝroba 1 kWh tepelnej energie z rovnakรฉho zdroja mรดลพe vykazovaลฅ fatรกlne rozdielne vรฝsledky v produkcii CO2 z prรญpadu na prรญpad (dom vykurovanรฝ drevom z vlastnej zรกhrady v splyลovacom kotle produkuje oveฤพa menej CO2 ako rovnakรฝ susednรฝ dom vykurujรบci drevom dovezenรฝm zo vzdialenรฉho lesa, ktorรฉ sa spaฤพuje v kozube).
Medzi zรกkladnรฉ atribรบty ovplyvลujรบce produkciu CO2 pri โvรฝrobeโ mรดลพeme zaradiลฅ vzdialenosลฅ energetickรฉho nosiฤa, jeho fyzikรกlne a chemickรฉ vlastnosti, รบฤinnosลฅ technolรณgie a pod. V tab. 2 sรบ preto uvedenรฉ len orientaฤnรฉ ลกtatistickรฉ hodnoty (ak skonzumuje jeden ฤlovek celรฉ kurฤa a druhรฝ sa postรญ, ลกtatisticky zjedli obaja polovicu kurฤaลฅa; so ลกtatistickรฝmi รบdajmi je preto nevyhnutnรฉ narรกbaลฅ veฤพmi obozretne, vลพdy v ลกirลกรญch sรบvislostiach viazanรฝch na danรฝ kontext).
ฤฝudskรฉ potreby
Emisie sklenรญkovรฝch plynov v prรญpade odtrhnutรฉho jablka z vlastnej zรกhrady sa blรญลพia k nule, priฤom vyprodukovanรฉ emisie v kรบpenom jablku zo supermarketu sรบ neporovnateฤพne vyลกลกie.
Podobne ako v predchรกdzajรบcom ฤlรกnku [15] budeme v nasledujรบcej ฤasti analyzovaลฅ produkciu sklenรญkovรฝch plynov v ekvivalente CO2 (eCO2) pri uspokojovanรญ naลกich ฤพudskรฝch potrieb, a to v poradรญ ich priorรญt (A. Maslow): dรฝchanie, smรคd, hlad, vyluฤovanie, spรกnok atฤ. Emisie sa vyhodnocujรบ vzhฤพadom na uspokojenie potreby jednรฉho ฤloveka โ jedinca (40 m2 obytnej plochy, t. j. ako v prรญpade, keby v dome s obytnou plochou 120 m2 bรฝvali traja ฤพudia).
Fyziologickรฉ potreby
Dรฝchanie
Priemernรฝ ฤlovek vydรฝchne v rรกmci jednรฉho dลa pribliลพne 500 l CO2, ฤo predstavuje hmotnosลฅ pribliลพne 1 kg [13]. Pri nรบtenom vetranรญ treba pomocou urฤitej energie vyrobiลฅ ventilaฤnรฝ systรฉm, ktorรฝ je pohรกลanรฝ takisto urฤitou energiou (pohon ventilรกtorov) a v rรกmci jednรฉho dลa vyprodukuje v prepoฤte na jednรฉho uลพรญvateฤพa domu pribliลพne od 0,59 kg CO2 [14, 15].
Smรคd
Odporรบฤanรก dennรก potreba vody je 2 aลพ 3 l vody. Nรกลก smรคd si v dome mรดลพeme uhasiลฅ vodou z vodovodu alebo fฤพaลกovanou vodou z obchodu. Ich emisie CO2 sรบ vรฝrazne odliลกnรฉ. Kรฝm v prvom prรญpade dodanie litra vody aลพ po vodovodnรฝ kohรบtik vyprodukuje pribliลพne 0,62 g CO2 [16], v prรญpade vody v plastovรฝch fฤพaลกiach sa vyprodukuje aลพ od 350 g [17, 18] na 1 l vody. V dome tak denne vyprodukujeme na uhasenie smรคdu pribliลพne 2 g sklenรญkovรฝch plynov v prรญpade kohรบtikovej vody, dokonca aลพ viac ako 1,2 kg v prรญpade vody zakรบpenej v obchode v plastovรฝch fฤพaลกiach.
Hlad
Okolie domov uลพ nie je zdrojom jedla, ako to bolo v minulosti, preลพitie v globalizovanรฝch domoch dnes zรกvisรญ od intenzifikovanรฉho poฤพnohospodรกrstva, ktorรฉ je charakteristickรฉ enormnou potrebou energie a nesmiernou produkciou zneฤistenia. Do agrรกrneho sektora vkladรกme 10-krรกt viac energie, ako zรญskavame z dopestovanรฝch potravรญn. Vo veฤพmi nepriaznivom pomere tak โvymieลame fosรญlne palivรก za potravinyโ [19].
ล tatisticky potrebuje priemernรฝ ฤlovek 2,80 kWh [20] energie zรญskanej vo forme potravy. V intenzifikovanom poฤพnohospodรกrstve tak potrava jednรฉho ฤloveka vyลพaduje dodaลฅ 28 kWh energie (najฤastejลกie vo forme fosรญlnych palรญv).
Vplyv nรกลกho jedรกlniฤka na produkciu sklenรญkovรฝch plynov je zรกsadnรฝ, najmรค v ponรญmanรญ konzumรกcie ลพivoฤรญลกnych produktov, pretoลพe pri konzumรกcii rastlinnรฝch produktov ide o potravu, ktorรก pri svojom raste do seba viazala CO2, kรฝm v prรญpade ลพivoฤรญลกnej potravy (mรคsa) ide v rรกmci โrastuโ o produkciu CO2 (CH4).
Metรกn je v rรกmci ponรญmania globรกlneho otepฤพovania pribliลพne 100-krรกt niฤivejลกรญ ako oxid uhliฤitรฝ [21]. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ, ลพe chov zvierat na ฤพudskรบ konzumรกciu je na prvom mieste v rรกmci emisie sklenรญkovรฝch plynov [22] a je hlavnรฝm dรดvodom vรฝrubu daลพฤovรฝch pralesov [23] (takmer tri ลกtvrtiny poฤพnohospodรกrskej produkcie skonzumujรบ zvieratรก, ktorรฉ skonฤia na naลกich tanieroch).
Skladovanie, doprava a prรญprava jedla predstavujรบ ฤalลกie prvky bilancie produkcie sklenรญkovรฝch plynov v rรกmci nรกลกho nasรฝtenia (tvoria pribliลพne 20 % z emisiรญ) [24].
Dennรก bilancia produkcie sklenรญkovรฝch plynov je nesmierne odliลกnรก v prรญpade vitariรกna (cca 1,2 kg), vegรกna (cca 2,6 kg), vegetariรกna (cca 5,5 kg) ฤi ฤloveka konzumujรบceho mรคso (17 kg) [25].
Vyluฤovanie
Z hฤพadiska vyluฤovania produkuje ฤlovek pribliลพne 1,5 l moฤu a 0,15 kg stolice [26]. Navyลกe, ลกtatisticky ฤlovek uvoฤพลuje 14-krรกt za deล plyny s celkovรฝm objemom pribliลพne 0,5 litra (zloลพenie: 59 % dusรญka, 21 % vodรญka, 9 % oxidu uhliฤitรฉho, 7 % metรกnu, 4 % kyslรญka, 1 % sรญrovodรญk โ pรกchnuca ฤasลฅ) [27].
Uhlรญkovรก stopa asimilรกcie nรกลกho vyluฤovania sa skladรก z troch zรกkladnรฝch ฤastรญ. Z emisiรญ, ktorรฉ sa uvoฤพnia zo samotnรฝch vรฝluฤkov (rรกdovo jednotky gramov ekvivalentu CO2), z emisiรญ uvoฤพnenรฝch pri doprave vody do WC a emisiรญ, ktorรฉ boli uvoฤพnenรฉ na vybudovanie kanalizรกcie, ฤistiฤky odpadovรฝch vรดd a na jej prevรกdzku. V prรญpade veฤพkej ฤistiฤky odpadovรฝch vรดd je prepoฤรญtanรก dennรก produkcia CO2 pribliลพne 79 g [28] a pri malรฝch domovรฝch ฤistiฤkรกch 24 g.
Obr. 3 Uhlรญkovรก stopa 1 kg potravรญn podฤพa metodiky LCA
Modrou farbou sรบ znรกzornenรฉ โvรฝrobnรฉ emisieโ (zahลลajรบ vลกetky emisie aลพ do momentu, keฤ produkt opustรญ farmu vrรกtane priamych aj nepriamych vstupov a odpadov), oranลพovou farbou sรบ znรกzornenรฉ โpovรฝrobnรฉ emisieโ (zahลลajรบ najmรค spracovanie, prepravu, predaj, varenie a spracovanie sรบvisiacich odpadov) [25].
Potreby bezpeฤia
Spรกnok
Potrebu spรกnku (bezpeฤia) zaruฤuje najmรค dom, ktorรฝ chrรกni ฤloveka pred nepriaznivรฝm poฤasรญm ฤi proti inรฝm neลพiaducim okolitรฝm vplyvom. Tรบto uhlรญkovรบ stopu mรดลพeme v najhrubลกom priblรญลพenรญ rozdeliลฅ na tri ฤasti: emisie uvoฤพnenรฉ pri stavbe domu, emisie nevyhnutnรฉ na vykurovanie a na chladenie.
Dneลกnรฉ domy sรบ zvรคฤลกa postavenรฉ z fabricky vyrobenรฝch materiรกlov, ktorรฉ na svoju vรฝrobu uvoฤพnia veฤพkรฉ mnoลพstvo sklenรญkovรฝch plynov, rovnako aj na sรบvisiacu dopravu a sรบvisiace stavebnรฉ prรกce (nรกkladnรฉ auto ฤi bager spaฤพuje vรฝhradne fosรญlne palivรก). Podฤพa metodiky LCA mรก 1 tona betรณnu na svedomรญ od 200 do 500 kg emisiรญ CO2 [29], 1 kg vodรกrenskej plastovej hadice (LDPE) mรก na svedomรญ emisie vรคฤลกie ako 2 kg CO2. Vรฝroba materiรกlov domu tak produkuje ohromnรฉ mnoลพstvo sklenรญkovรฝch plynov.
Podฤพa prepoฤtu sa pri stavbe jednรฉho ลกtvorcovรฉho metra domu v miernom pรกsme (podobnรฉ naลกim podmienkam) uvoฤพnรญ necelรก tona vyprodukovanรฝch sklenรญkovรฝch plynov. Pri predpoklade, ลพe na jednรฉho ฤloveka prislรบcha 40 m2 obytnej plochy a ลพivotnosลฅ domu je 100 rokov, je potom dennรก produkcia eCO2 ฤloveka nevyhnutnรก na stavbu domu pribliลพne 1,09 kg.
V naลกich podmienkach je na zabezpeฤenie zdravรฉho 8-hodinovรฉho spรกnku potrebnรฉ dom vykurovaลฅ a v niektorรฝch prรญpadoch aj chladiลฅ.
Dennรก potreba ฤloveka bรฝvajรบceho v dome v energetickej triede B (predpoklad 70 kWh/(m2 . rok)) je pribliลพne 7,7 kWh [15], ฤo predstavuje emisie eCO2 znรกzornenรฉ v tab. 3.
Chladenie
Dennรก spotreba ฤloveka v rรกmci chladenia klimatizovanรฉho domu predstavuje emisie pribliลพne od 0,35 kg eCO2 (chladenie tepelnรฝm ฤerpadlom) aลพ po 0,8 kg eCO2 (v prรญpade klasickej klimatizรกcie) [15].
Hygiena
ล tatisticky sa za beลพnรบ priemernรบ spotrebu (teplej) vody v domรกcnosti poฤรญta 50 l na osobu. Mnoลพstvo vyprodukovanรฝch emisiรญ na uspokojenie hygienickej potreby jednรฉho ฤloveka pozostรกva z troch zรกkladnรฝch zloลพiek โ dopravy vody, jej ohrevu a vyฤistenia v ฤOV.
Dopraveniu vody k vodovodnรฉmu kohรบtiku zodpovedรก pribliลพne 0,7 g CO2 na 1 l, ohrev 1 l vody o 30 หC (ak sa poฤรญta รบฤinnosลฅ ohrevu 100 %) zodpovedรก pribliลพne 18 g v prรญpade elektrickรฉho ohrevu, asi 11 g v prรญpade ohrevu pomocou zemnรฉho plynu, 7 g pri pouลพitรญ tepelnรฉho ฤerpadla, 3 g pri ohreve pomocou biomasy alebo len 1 g CO2 na 1 l zohriatej vody v prรญpade solรกrneho ohrevu. V rรกmci ฤOV sa na vyฤistenie 50 l vody vyprodukuje pribliลพne 30 g CO2.
Sociรกlne potreby
Medzi tieto potreby zaraฤujeme potrebu sociรกlneho kontaktu, estetickรฉ potreby, potreby uznania, ocenenia, potrebu poznรกvania, sebarealizรกcie atฤ. V rรกmci domu tak existuje veฤพa spotrebiฤov, ktorรฉ nรกm ฤasลฅ tรฝchto potrieb napฤบลajรบ (napr. osvetlenie -> ฤรญtanie knihy -> vzdelรกvanie, TV, internet ฤi hracie konzoly atฤ. -> oddych, zรกbava).
Z energetickรฉho pohฤพadu sa ako najvรฝznamnejลกie javรญ pouลพรญvanie elektroniky a osvetlenia. ล tatisticky tvorรญ v priemernej ลกtvorฤlennej slovenskej rodine tรกto spotreba pribliลพne 43 % spotrebovanej elektrickej energie, ฤo predstavuje pribliลพne 0,91 kWh [31] na jednรฉho ฤloveka, ฤomu zodpovedรก (podฤพa skladby vรฝroby el. energie v Eร 28) pribliลพne 0,45 kg eCO2.
Sebarealizรกcia
Po uspokojenรญ fyziologickรฝch potrieb aj potreby bezpeฤia sa ฤพudskรก pozornosลฅ presรบva od fyzickej รบrovne k duchovnej. Keฤลพe ฤlovek je tvor (odvodenรฉ od slova tvoriลฅ), nasรฝtenรฝ ฤlovek v pohodlรญ svojho domu inklinuje, prirodzene, k sebarealizรกcii. Podฤพa aktuรกlnych ลพivotnรฝch tรฉm, vedomostรญ a schopnostรญ si slobodnรฝ ฤlovek vyberรก prรกcu, kde naplno rozvรญja svoju sebarealizรกciu, schopnosลฅ a potrebu tvorenia.
Pracuje v zamestnanรญ, ktorรฉ ho bavรญ a napฤบลa. Nepriamym dรดsledkom sebarealizรกcie z pohฤพadu zamestnania je aj finanฤnรก odmena, ktorej ฤasลฅ sa spravidla minie na zmienenรฉ potreby (nรกklady domu). Z tohto pohฤพadu zohrรกva dรดleลพitรบ รบlohu umiestnenie domu vzhฤพadom na miesto zamestnania. Je zrejmรฉ, ลพe ฤรญm bliลพลกie k zamestnaniu je dom umiestnenรฝ, tรฝm menej emisiรญ vyprodukuje ฤlovek dopravou do zamestnania.
Emisie dopravy mรดลพeme rozdeliลฅ na ลกtyri zรกkladnรฉ ฤasti โ emisie uvoฤพnenรฉ pri vรฝrobe dopravnรฉho prostriedku, ลฅaลพbe โ vรฝrobe โ preprave paliva, spaฤพovanรญm samotnรฉho paliva a na emisie, ktorรฉ sa uvoฤพnia pri stavbe a รบdrลพbe ciest.
Uhlรญkovรก stopa auta strednej triedy je pribliลพne 20 ton eCO2 [32]. Pri ลพivotnosti 15 rokov (ak nepoฤรญtame s poruchami, servisom โ vรฝmena oleja a i.) je dennรก produkcia CO2 pri automobile 3,65 kg alebo ekvivalent 40 g na prejdenรฝ kilometer (ak predpokladรกme ลพivotnosลฅ auta 500 000 km).
ลคaลพba ropy, jej preprava a spracovanie na liter benzรญnu ฤi nafty do nรกdrลพe automobilu mรก na svedomรญ pribliลพne 0,43 kg eCO2 na 1 l [33].
Spรกlenรญm 1 l benzรญnu sa uvoฤพnรญ pribliลพne 2,35 kg eCO2, spรกlenรญm nafty pribliลพne 2,68 kg eCO2 [33]. ล tatisticky pripadรก podฤพa sรบฤasnej vyลฅaลพenosti ciest pribliลพne jedna desatina paliva spotrebovanรฉho na cestรกch na samotnรบ stavbu a รบdrลพbu ciest [34, 35]. V hrubom priblรญลพenรญ (priama aj nepriama produkcia) eCO2 tak emisie prepravy automobilom predstavujรบ 280 g na jeden prejdenรฝ kilometer.
Pri priemernej vzdialenosti dochรกdzania do prรกce 15 km [36] a v prรญpade, ลพe autom cestuje naraz 1,8 ฤloveka [37] (slovenskรฝ priemer) a pracovnom tรฝลพdni v trvanรญ 5 dnรญ, bude na jeden deล a jednรฉho ฤloveka prislรบchaลฅ produkcia pribliลพne 1,6 kg eCO2.
Na obr. 4 je znรกzornenรก dennรก produkcia eCO2 jednรฉho ฤloveka v rรกmci bรฝvania v globalizovanom dome v ponรญmanรญ vรคzieb domu na planรฉtu Zem (podฤพa metodรญk LCA a EROEI). Ak chceme ลกetriลฅ ลพivotnรฉ prostredie, je nevyhnutnรฉ znรญลพiลฅ naลกu uhlรญkovรบ stopu na miestach, kde najviac mรญลame. Najvรคฤลกie mnoลพstvo uhlรญka uลกetrรญme zmenou nรกลกho jedรกlniฤka. Mnohรฝch moลพno prekvapรญ, ลพe uspokojenie nรกลกho hladu uvoฤพnรญ do atmosfรฉry 7-krรกt viac sklenรญkovรฝch plynov ako vykurovanie domu.
Obr. 4 Dennรก produkcia eCO2 jednรฉho ฤloveka v rรกmci bรฝvania v globalizovanom dome
ฤlovek bรฝvajรบci v nulovom dome so ลกpiฤkovou riadiacou technikou a vybavenรญm TZB vypustรญ denne do atmosfรฉry o 3,5 kg sklenรญkovรฝch plynov menej ako ฤlovek bรฝvajรบci v beลพnom dome. Vegรกn vypustรญ denne do atmosfรฉry o 14 kg menej sklenรญkovรฝch plynov ako ฤlovek konzumujรบci mรคso.
Produkcia sklenรญkovรฝch plynov na uspokojenie nรกลกho hladu je vรคฤลกia ako sรบฤet emisiรญ vลกetkรฝch ostatnรฝch ฤinnostรญ uspokojujรบcich zostรกvajรบce ลพivotnรฉ potreby (dรฝchanie, smรคd, stavba domu, vykurovanie, chladenie, osvetlenie, doprava a pod.).
Druhou najvรคฤลกou oblasลฅou, kde mรดลพeme uลกetriลฅ najviac emisiรญ, je vhodnรฉ situovanie domu vzhฤพadom na potreby svojej sebarealizรกcie (zamestnania). ฤรญm bliลพลกie je naลกe zamestnanie k nรกลกmu domu, tรฝm menej sklenรญkovรฝch plynov do atmosfรฉry vypustรญme. Ak sa presลฅahujeme do domu, ktorรฝ je bliลพลกie k nรกลกmu zamestnaniu, znรญลพime svoju uhlรญkovรบ stopu viac, ako keby sme starรฝ, od zamestnania vzdialenejลกรญ dom zrekonลกtruovali a prerobili ho na nรญzkoenergetickรฝ.
ฤlovek pracujรบci doma (v beลพnom dome) โ โhomeofficeโ โ mรญลa menej energie ako ฤlovek bรฝvajรบci v pasรญvnom dome, ak dochรกdza denne autom do prรกce (10 km).
V poradรญ treลฅou oblasลฅou s maximรกlnou mierou moลพnรฉho znรญลพenia uhlรญkovej stopy je vykurovanie domu. Vypรบลกลฅanie niลพลกieho mnoลพstva CO2 v oblasti vykurovania moลพno realizovaลฅ dvomi spรดsobmi.
Prvรบ vรฝznamnejลกiu moลพnosลฅ predstavuje sprรกvne (etickรฉ, efektรญvne) vyuลพitie priestoru. Zdravรฝ sedliacky rozum nรกm vravรญ, ลพe ak ฤlovek bรฝva sรกm v dome s plochou 150 m2, mรก na svedomรญ 4-krรกt viac emisiรญ, ako keby rovnakรฝ dom nรกleลพite vyuลพรญvala ลกtvorฤlennรก rodina. Zateplenie, vรฝmena okien, novรฉ technolรณgie na vykurovanie ฤi LED osvetlenie dokรกลพu znรญลพiลฅ produkciu CO2 uลพ len v menลกej miere.
ล etrenie na sprรกvnych miestach
Zmenou naลกich stravovacรญch nรกvykov, priblรญลพenรญm domu k zamestnaniu ฤi uvedomenรญm si skutoฤnej potreby priestoru na bรฝvanie vypustรญme do atmosfรฉry Zeme oveฤพa menej emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov v porovnanรญ s ich redukciou pomocou akรฉhokoฤพvek zateplenia domu ฤi pouลพitรญm modernรฝch technolรณgii v oblasti TZB alebo obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie.
Zmena naลกich nรกvykov predstavuje najjednoduchลกiu cestu, ako devastovaลฅ ลพivotnรฉ prostredie pomalลกie, pretoลพe nรกs niฤ nestojรญ a ani nemusรญme vyrobiลฅ ลพiadne novรฉ zariadenie, t. j. emitovaลฅ novรฉ sklenรญkovรฉ plyny.
Vฤaka nรกm kaลพdรฝ deล v prรญrode vymierajรบ rรดzne druhy rastlรญn, hmyzu ฤi zvierat. Ak nezaฤneme ลพiลฅ udrลพateฤพne, bude len otรกzkou ฤasu, kedy prรญde rad na nรกs. Znรญลพenie uhlรญkovej stopy je preto nevyhnutnรฝm krokom dlhej cesty k trvalej udrลพateฤพnosti…
Literatรบra
1. Wiedman, T. โ Minx, J.: A Definition of Carbon Footprint. ISAUK Research Report 07-01.
2. Bohรกฤek, I.: Globรกlnรญ cyklus uhlรญku. On-line: http://www.vesmir.cz/files/file/name/2001_003:pdf, 2001.
3. Archer, D.: Global warming: understanding the forecast. Global warming: understanding the forecast / David Archer. 2012.
4. Globe Carbon Cycle (2007): Globรกlnรญ cyklus uhlรญku. On-line: http://www.meteocentrum.cz/zmeny-klimatu/sklenikovy-efekt-kolobeh-uhliku.php.
5. Englander, J.: CO2 breaks the 400 level. Significant? May 14, 2013. On-line: http://www.johnenglander.net.
6. On-line: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Special:ListFiles&user=Bassama&sort=img_timestamp.
7. International Energy Outlook 2016, Chapter 5. Electricity, September 2017, Report Number: DOE/EIA-0484(2016)https://www.eia.gov/outlooks/ieo/electricity.cfm.
8. Raugei, M. โ Fullana-i-Palmer, P. โ Fthenakis, V.: The Energy Return on Energy Investment (EROI) of Photovoltaics: Methodology and Comparisons with Fossil Fuel Life, UNESCO Chair in Life Cycle and Climate Change, Madrid, Spain, Jan. 25, 2011.
9. Wilson, L.: What is the greenest source of electricity? http://shrinkthatfootprint.com/greenest-electricity-source, 5/2014.
10. Baldwin, S.: Carbon footprint of electricity generation. Parliamentary Office of Science and Technology, October 2006.
11. Turconi, R. โ Boldrin, A. โ Astrup, T.: Life cycle assessment (LCA) of electricity generation technologies: Overview, comparability and limitations. Department of Environmental Engineering, Technical University of Denmark, Kongens Lyngby, Denmark, 3 September 2013.
12. Squires, J.: Carbon Footprint of Heat Generation. Royal Society of Chemistry, Parliamentary Office of Science and Technology, May 2016.
13. Thatcher, P.: How much does human breathing contribute to climate change? In: Science Focus, 22nd July 2010.
14. Energy Efficiency โ Made in Germany Energy Efficiency in Industry, Building Service Technology and Transport, Federal Ministry for Economic Affairs and Energy Efficiency Export Initiative Scharnhorststrasse 34 โ 37 D-10115 Berlin Germany, March 2010.
15. ล tevo, S.: Energetika bรฝvania v globalizovanรฝch domoch. In: TZB Haustechnik, roฤ. 25, ฤ. 1 (2017), s. 18 โ 21.
16. Botto, S.: Tap water vs. bottled water in a Footprint integrated approach. On-line: https://core.ac.uk/download/pdf/288584.pdf.
17. Dailey Paulson, L.: What Is Bottled Waterโs Carbon Footprint? July 8, 2015. On-line: https://www.rwlwater.com/what-is-bottled-waters-carbon-footprint/.
18. Poulter, S.: Sales of bottled water fall 9 per cent after environmental backlash, Mail Online, 14 April 2008.
19. Novรกฤek, P.: Udrลพitelnรฝ rozvoj, Olomouc 2010, Univerzita Palackรฉho v Olomouci, str. 150.
20. FAO: Human energy requirements Report of a Joint FAO/WHO/UNU Expert Consultation Rome, 17โ24 October 2001.
21. Smith, K. R.: Carbon on Steroids, The Untold Story of Methane, Climate, and Health. PowerPoint presentation to the California Air Resources Board (CARB), Sacramento, California, November 10, 2008.
22. Goodland, R. โ Anhang, J.: Livestock and Climate Change: What if the Key Actors in Climate Change Were Pigs, Chickens and Cows? Worldwatch, November/December 2009. Worldwatch Institute, Washington, DC, USA. pp. 10โ19. On-line: www.worldwatch.org/node/6294.
23. Oppenlander, R. A.: Food Choice and Sustainability: Why Buying Local, Eating Less Meat, and Taking Baby Steps Wonโt Work. Minneapolis, MN: Langdon Street, 2013. Print. Margulis, Sergio. Causes of Deforestation of the Brazilian Rainforest. Washington: World Bank Publications, 2003. On- line: https://openknowledge.worldbank.org/handle/10986/15060.
24. Carbon calculator by terrapass, Eat your way to a smaller carbon footprint. On-line: https://www.terrapass.com/eat-your-way-to-a-smaller-carbon-footprint.
25. Environmental Working Group Meat Eaters Guide: Methodology 2011. On-line: http://www.businessinsider.com/the-top-10-foods-with-the-biggest-environmental-footprint-2015-9.
26. Human feces, Wikipedia, the free encyclopedia. On-line: https://en.wikipedia.org/wiki/Human_feces, 2 March, 2017.
27. Jenkins, B.: Fart Facts: 10 Facts About Farting, Weird Science, 6/14/2013. On-line: http://www.oddee.com/item_98612.aspx.
28. Singh, P. โ Kansal, A. โ Carliell-Marquet, C. M.: Energy and carbon footprints of sewage treatment methods. Journal of Environmental Management 165:22-30. January 2016. On-line: https://www.researchgate.net/figure/282072981_tbl1_Table-1-Energy-and-carbon-footprints-of-various-processes-used-in-sewage-treatment.
29. Antti Ruuska (ed.): Carbon footprint for building products, ECO2 data for materials and products with the focus on wooden building products. On-line: URL: http://www.vtt.fi/publications/index.jsp).
30. Klaus, D.: Technika budov. Prรญruฤka pre architektov a projektantov, Bratislava: JAGA Group, 2003.
31. ล tatistika SPP, Roฤnรฉ nรกklady na palivo a energiu pre rodinnรฝ dom, 2015.
32. The Guardian: What’s the carbon footprint of … a new car? September 2010. On-line: https://www.theguardian.com/environment/green-living-blog/2010/sep/23/carbon-footprint-new-car.
33. Wilson, L.: Calculate your driving emissions. On-line: http://shrinkthatfootprint.com/calculate-your-driving-emissions.
34. Pavement Interactive: Energy and Road Construction-Whatโs the Mileage of Roadway? February 21, 2012.
35. Sharrard, A. L., S. M. ASCE โ Matthews, H. S., A. M. ASCE โ Roth, M.: Environmental Implications of Construction Site Energy Use and Electricity Generation. DOI: 10.1061/ASCE0733-93642007133:11846, Journal of Construction Engineering and Management ยฉ ASCE/November 2007.
36. Office for National Statistics, 2011 Census Analysis โ Distance Travelled to Work, England and Wales, 26 March 2014.
37. European Environment Agency, Occupancy rates of passenger vehicles, July, 2010. On-line: http://www.eea.europa.eu/.
Text: Ing. Stanislav ล tevo, PhD.
Obrรกzky: archรญv autora
Ilustraฤnรฉ foto: JRKVC, Peter Jurkoviฤ
Autor sa venuje nรกvrhom udrลพateฤพnรฝch stavieb a automatizรกcii budov.
Recenzovala: Ing. Veronika Fรถldvรกry, PhD.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 2/2017.