รspeลกnรก diplomovka: Kotolลa na biomasu pre dom dรดchodcov v Stupave
Diplomovรก prรกca s touto tรฉmou zรญskala Cenu SSTP a Cenu TOP za rokโฏ 2014. Diplomovรก prรกca sa zaoberala nรกvrhom kotolne na spaฤพovanie biomasy s cieฤพom zรกsobovaลฅ teplom dom dรดchodcov v Stupave a moลพnosลฅami zรญskavania paliva v danom regiรณne s nรกslednรฝm ekonomickรฝm a ekologickรฝm vplyvom na ลพivotnรฉ prostredie.
Vย sรบฤasnosti sa na รบseku technolรณgiรญ kladie ฤoraz vรคฤลกรญ dรดraz nielen na ich ekonomickรบ, ale aj ekologickรบ strรกnku. Veฤพkรฝ podiel mรก na tom transformovanie energie obsiahnutej vo fosรญlnych palivรกch. Pri spaฤพovanรญ fosรญlnych palรญv vznikรก totiลพ mnoลพstvo zneฤisลฅujรบcich lรกtok, ktorรฉ prinรกลกajรบ klimatickรฉ zmeny aj zdravotnรฉ problรฉmy. Aj na zรกklade toho nariadila Eurรณpska รบnia, aby sa vย energetickรฝch politikรกch ฤlenskรฝch ลกtรกtov znรญลพili do roku 2020 emisie sklenรญkovรฝch plynov oย 20 %, zvรฝลกila energetickรก efektรญvnosลฅ oย 20 % aย vyuลพili sa obnoviteฤพnรฉ zdroje energie na รบrovni 20 %.
Dom dรดchodcov aย zdroj paliva
Dom dรดchodcov (kaลกtieฤพ), ktorรฝ bol predmetom diplomovej prรกce, sa nachรกdza vย centre mesta Stupava na zastavanej ploche 2โฏ740โฏm2 aย je vย ลom ubytovanรฝch 210 osรดb (obr. 1). Roฤnรก spotreba energie objektu je 6 859 GJ. Sรบฤasลฅou domu dรดchodcov je aj rozsiahly stupavskรฝ park sย rozlohou 289 ha (obr. 2). Na tejto ploche sa nachรกdza trvalรฝ trรกvnatรฝ porast (TTP) aย stromy, ktorรฉ treba pravidelne udrลพiavaลฅ. Zย รบdrลพby vznikรก odpad, ktorรฝ je potenciรกlnym zdrojom energie. Produkciu TTP sme preto navrhli energeticky zhodnotiลฅ vo forme energetickรฉho sena, ktorรฉ sa nรกsledne zuลกฤพachtรญ speletovanรญm na tzv. agropelety (obr. 3). Vรฝnos suลกiny sena sa pohybuje medzi 2 aลพ 4 t/ha zย jednรฉho kosenia, ktorรฉ sa dรก realizovaลฅ 2- aลพ 3-krรกt do roka [1]. Zo stupavskรฉho parku tak moลพno vyprodukovaลฅ 344 t agropeliet za rok. Energetickรก hodnota speletovanรฉho sena sa pohybuje na รบrovni okolo 17 MJ/kg [2]. Zย รบdrลพby stromov vznikรก drevnรฝ odpad, ktorรฝ mรก zย hฤพadiska energetiky tieลพ veฤพkรฝ potenciรกl vyuลพitia. Halรบzky aย konรกre sme navrhli zuลกฤพachtiลฅ ลกtiepkovaฤom do formy drevnej ลกtiepky, ktorej vรฝhrevnosลฅ sa pri optimรกlnej vlhkosti pohybuje od 10 do 15 MJ/kg [3]. Vรฝnos drevnej ลกtiepky zo stupavskรฉho parku sa predpokladรก na รบrovni 15 t za rok. Stupavskรฝ park mรดลพe byลฅ teda znaฤnรฝm producentom paliva.
Nรกvrh zdroja tepla
Pri nรกvrhu typu kotlov sme zvรกลพili tak ekologickรฉ, ako aj ekonomickรฉ hฤพadisko [4]. V sรบฤasnosti sรบ zdrojom tepla domu dรดchodcov tri kotly na spaฤพovanie zemnรฉho plynu (3ร 300 kW) a bolo by neekonomickรฉ nahradiลฅ vลกetky tieto zariadenia, ktorรฉ majรบ 12 rokov a sรบ v podstate zachovalรฉ. Z toho dรดvodu sme navrhli, aby sa jeden kotol zachoval a pokrรฝval potrebu tepla na prรญpravu TV v letnom obdobรญ a ลกpiฤkovรบ potrebu tepla, ktorรก sa vyskytuje v zimnรฝch mesiacoch. Navrhnutรฉ kotly na biomasu budรบ pokrรฝvaลฅ zรกkladnรบ potrebu tepla a prรญpravu TV v zimnom obdobรญ. Prerozdelenie kotlov s potrebou paliva v jednotlivรฝch mesiacoch je graficky znรกzornenรฉ na obr. 4.
Obr. 4 Pokrytie mesaฤnรฝch potrieb energie palivami: ๏ฎ agropelety, ๏ฎ drevnรก ลกtiepka, ๏ฎ zemnรฝ plyn
Potreba paliva
Aby nevznikol problรฉm sย nedostatkom paliva vย rรกmci jednotlivรฝch mesaฤnรฝch vykurovacรญch procesov, bolo nevyhnutnรฉ vypoฤรญtaลฅ potrebnรฉ mnoลพstvรก paliva vย danรฝch mesaฤnรฝch obdobiach (obr. 4). Pri vรฝpoฤtoch sme vychรกdzali zย mesaฤnรฝch spotrieb energie, zย priemernej vรฝhrevnosti paliva aย zย รบฤinnosti spaฤพovania kotlov. Zย vรฝpoฤtov vyplynulo, ลพe roฤnรบ spotrebu energie bude vo vรคฤลกej miere pokrรฝvaลฅ teplo vyprodukovanรฉ zo spaฤพovania agropeliet. Najvรคฤลกรญm prรญnosom tohto nรกvrhu spaฤพovania biomasy je znรญลพenie potreby plynu na 9,4 % zย pรดvodnรฉho stavu. Na zรกklade vypoฤรญtanรฝch mnoลพstiev potrieb paliva vย danรฝch mesaฤnรฝch obdobiach sa ukรกzalo, ลพe vyprodukovanรฉ mnoลพstvo agropeliet รบplne pokryje potrebu paliva pre kotol na spaฤพovanie agropeliet (obr. 5). Zย vรฝpoฤtov vyplynula dokonca jasnรก nadprodukcia agropeliet vย mnoลพstve 26,3 t. Tรบto nadprodukciu sa oplatรญ uviesลฅ na trh, aย tรฝm si zlepลกiลฅ ekonomickรบ situรกciu. Zรกroveล sa ukรกzal vรคฤลกรญ zostatok paliva poฤas jesene, preto treba pri realizรกcii rieลกiลฅ aj externรฝ sklad na uskladnenie agropeliet.
Obr. 5 Palivovรฉ hospodรกrstvo pokrytia spotreby paliva agropeletami
Vyprodukovanรฉ mnoลพstvo drevnej ลกtiepky vลกak vย mesiaci februรกr nepokryje celรบ potrebu paliva pre kotol na spaฤพovanie drevnej ลกtiepky (obr. 6). Nedostatok drevnej ลกtiepky treba preto rieลกiลฅ dovozom zย okolitรฉho lesnรฉho priemyslu. Na zรกklade vypoฤรญtanรฉho potrebnรฉho objemu paliva sa navrhli sklady palรญv, aย to zย hฤพadiska veฤพkosti, dispozรญcie aย technickรฝch rieลกenรญ. Sklad paliva agropeliet by mal maลฅ objem 25,6 m3 aย sklad paliva drevnej ลกtiepky 37,8 m3. Pri spaฤพovanรญ agropeliet aย drevnej ลกtiepky vznikรก znaฤnรฉ mnoลพstvo popola. Tento popol moลพno povaลพovaลฅ za ฤistรฝ, pretoลพe pri vรฝrobe paliva neboli pouลพitรฉ ลพiadne chemickรฉ lรกtky ani chemickรฉ รบpravy. Otรกzka vลกak znie, ฤi sa bude popol povaลพovaลฅ za odpad aย bude sa vyvรกลพaลฅ na sklรกdku, alebo sa efektรญvne vyuลพije ako prรญrodnรฉ minerรกlne hnojivo. Vย naลกom prรญpade sa popol pneumaticky nasรกva zย technickej miestnosti do kontajnera umiestnenรฉho vedฤพa objektu. Objem kontajnera je 12,14 m3 aย bude sa vyvรกลพaลฅ 3-krรกt za rok.
Obr. 6 Palivovรฉ hospodรกrstvo pokrytia spotreby paliva drevnou ลกtiepkou
Nรกklady na vรฝrobu paliva
Nรกklady na vรฝrobu paliva predstavujรบ nรกklady vzniknutรฉ pri vรฝrobe agropeliet aย drevnej ลกtiepky. Pri stanovenรญ ceny agropeliet bolo potrebnรฉ rozdeliลฅ vรฝrobnรบ prevรกdzku do dvoch sekciรญ. Prvรก sekcia pozostรกva zย nรกkladov vynaloลพenรฝch pri zisku sena, teda pri kosenรญ, prehrabanรญ aย samotnom balรญkovanรญ vysuลกenรฉho sena. Celkovรฉ nรกklady jednotlivรฝch รบkonov na zisk sena sรบ uvedenรฉ vย tab. 1 โ poฤรญtalo sa sย rozlohou trรกvnatรฝch porastov 255 ha. Vย druhej sekcii sa poฤรญta sย nรกkladmi na spotrebu elektrickej energie navrhnutรฉho drviฤa balรญkov sena aย peletovacej linky. Vย tomto prรญpade sa zohฤพadnila aj nutnรก pracovnรก obsluha zariadenรญ. Pri vรฝrobe paliva sa poฤรญtalo sย vytvorenรญm novรฝch pracovnรฝch miest aย sย pracovnรฝm ฤasom 8 hodรญn (poฤas pracovnรฉho dลa). Celkovรฉ roฤnรฉ nรกklady sรบ uvedenรฉ vย tab. 1.
Ak vypoฤรญtame nรกklady na vรฝrobu 1 t agropeliet, vyjde cena 85,36 โฌ/t. Pri porovnanรญ tejto vรฝrobnej ceny sย predajnou cenou agropeliet, ktorรก sa pohybuje na trhu na รบrovni okolo 175,00 โฌ/t, je naลกa vรฝrobnรก cena skoro 2-krรกt lacnejลกia. Zย potrieb paliva vychรกdza potom aj nadprodukcia agropeliet, aย to sย hmotnosลฅou 26,3 t. Ak by sa tรกto nadprodukcia uviedla na trh, priniesla by zย predaja roฤnรฉ prilepลกenie oย 4 598,00 โฌ. Ako sme uลพ spomรญnali, drevnรก ลกtiepka vyprodukovanรก zย รบdrลพby zelene znรญลพi potrebu dokupovaniaย drevnej ลกtiepky vย mesiaci februรกr, ฤรญm sa znรญลพia aj nรกklady. Ani pri drevnej ลกtiepke vลกak nesmieme zabรบdaลฅ na vรฝrobnรฉ nรกklady, ktorรฉ sรบ uvedenรฉ vย tab.โฏ2.
Nรกklady na vรฝrobu drevnej ลกtiepky sa pohybujรบ okolo 76,42 โฌ/t, trhovรก cena je vย priemere 85,00 โฌ/t. Pri porovnanรญ vychรกdza naลกa vรฝrobnรก cena oย nieฤo niลพลกia, stรกle vลกak sย ekonomickรฝm prรญnosom.
Zย porovnania nรกkladov vynaloลพenรฝch na palivo pri sรบฤasnej aย navrhovanej prevรกdzke (tab. 3) je zrejmรฉ, ลพe pri prevรกdzke navrhovanej kotolne sa roฤne uลกetrรญ skoro polovica nรกkladov. Pri roฤnej spotrebe energie 6โฏ859,3 GJ dokรกลพeme vย sรบฤasnosti vyrobiลฅ 1 GJ tepla zo spaฤพovania zemnรฉho plynu za 15,50 โฌ, kรฝm pri nami navrhovanej prevรกdzke spaฤพovania palรญv sa 1 GJ tepla vyrobรญ za 8,13 โฌ.
Obr. 7 Ekonomickรฉ aย ekologickรฉ porovnanie prevรกdzok: ๏ฎ prevรกdzkovรฉ nรกklady ๏ฎ emisie CO2
Nรกvratnosลฅ investiฤnรฝch nรกkladov
Keฤ hovorรญme oย nรกvratnosti vynaloลพenรฝch investรญciรญ, uvรกdzame ฤas, za ktorรฝ sa pomocou prevรกdzkovรฝch รบspor na palive vrรกti vynaloลพenรก investรญcia na vybudovanie kotolne. Po uplynutรญ nรกvratnosti investiฤnรฝch nรกkladov prinรกลกa nรกvrh rieลกenia ekonomickรฝ zisk. Celkovรฉ investiฤnรฉ nรกklady zariadenรญ navrhovanej kotolne aย zariadenรญ na vรฝrobu paliva sa pohybujรบ okolo 218 252,66 โฌ. Pribliลพnรก nรกvratnosลฅ tรฝchto investรญciรญ je 4,3 roka. Pri biomase sa oplatรญ realizovaลฅ investรญcie pri nรกvratnosti do 8 rokov.
Obr. 3 Energetickรฉ zhodnotenie sena
Ekologickรฉ zhodnotenie prevรกdzky
Mnoลพstvo emisiรญ jednotlivรฝch prevรกdzok sme urฤili pomocou sรบฤiniteฤพa emisiรญ aย faktora emisiรญ primรกrnej energie na zรกklade vyhlรกลกky MVRRSR ฤ. 364/2012 Z. z. Porovnanie mnoลพstva emisiรญ CO2 je uvedenรฉ vย tab.โฏ4. Zย nej vyplรฝva, ลพe zavedenรญm navrhovanej prevรกdzky kotolne sa emitujรบce emisie CO2 znรญลพia oproti sรบฤasnej prevรกdzke takmer 2,5-nรกsobne.
Obr. 2 Stupavskรฝ park mรก rozlohu 289 ha.
Zรกver
Vykonรกvanรญm รบdrลพby zelene stupavskรฉho parku aย nรกslednou vรฝrobou agropeliet aย drevnej ลกtiepky moลพno znaฤne pokryลฅ spotrebu energie domu dรดchodcov vย Stupave. Navrhnutou prevรกdzkou sa znรญลพi zรกvislosลฅ od dodรกvok zemnรฉho plynu pribliลพne oย 90 %, ฤรญm sa zรกroveล prispeje kย plneniu smernice ฤ. 2010/31/Eร oย energetickej hospodรกrnosti budov (20/20/20). Znรญลพi sa aj emitovanรฉ mnoลพstvo emisiรญ CO2 (asi oย 88 %), aย to vฤaka prirodzenรฉmu kolobehu uhlรญka pri spaฤพovanรญ biomasy. Ekonomickรฝ prรญnos navrhnutej prevรกdzky spoฤรญva vย znรญลพenรญ prevรกdzkovรฝch nรกkladov pribliลพne oย 47 %, priฤom vynaloลพenรฉ investรญcie sa vrรกtia do 4,3 roka. Pravidelnou รบdrลพbou stupavskรฉho parku sa zรกroveล vytvoria novรฉ pracovnรฉ miesta aย znรญลพi sa aj zaลฅaลพenie alergikov.
Ak chce investor aย prevรกdzkovateฤพ znรญลพiลฅ nรกklady na prevรกdzku domu dรดchodcov vย Stupave, mal by tak zvรกลพiลฅ realizรกciu navrhnutรฉho rieลกenia.
Foto aย obrรกzky: autor
Literatรบra
1. ONDRUล KA, J.; ล OOล , ฤฝ.; MATรล , M.: Chemicko-termickรก analรฝza sena โ ekologickรฝ aย energetickรฝ potenciรกl. In: Ochrana ovzduลกia: Kongres STUDIO, spol. sย r. o., Bratislava, 2011.
2. DAVIS, CH. et al.: Technical assessment of grass pellets as boiler fuel in Vermont. By University of Vermont, Burlington USA, 2011.
3. TRIENฤANSKY, M.; LIESKOVSKร, M.; ORAVEC, M.: Energetickรฉ zhodnotenie biomasy. Zvolen: Vydavateฤพstvo Nรกrodnรฉ lesnรญcke centrum, 2007.
4. LULKOVIฤOVร, O. aย kolektรญv: Zdroje tepla aย domovรฉ kotolne. Bratislava: Vydavateฤพstvo JAGA Group, s.โฏr.โฏo., 2004.
Ing. Tomรกลก Kukumberg
Autor pรดsobรญ vย realizaฤnej aย projekฤnej firme vย oblasti TZB.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopiseย ย TZB HAUSTECHNIK.