รšspory elektrickej energie pri osvetฤพovanรญ
Galรฉria(4)

รšspory elektrickej energie pri osvetฤพovanรญ

Partneri sekcie:

Umelรฉ osvetlenie sa vo vyspelรฝch krajinรกch stalo neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou kaลพdodennรฉho ลพivota a len ลฅaลพko si vieme predstaviลฅ svoju existenciu bez neho. Ak sa vลกak na umelรฉ osvetlenie pozrieme z energetickรฉho hฤพadiska, zistรญme, ลพe svetelnรก technika je jednรฝm z vรฝznamnรฝch spotrebiteฤพov elektrickej energie. Na celkovej spotrebe sa podieฤพa viac ako 10 %, poฤas ลกpiฤky asi jednou ลกtvrtinou. Odhaduje sa, ลพe v priemernej administratรญvnej budove sa na osvetlenie spotrebuje pribliลพne 65 % elektrickej energie. Podiel spotreby elektrickej energie na osvetฤพovanie v priemysle predstavuje v SR asi 10 %. Pri nรกvrhu osvetฤพovacรญch sรบstav preto musรญme vychรกdzaลฅ zo zรกsad maximรกlnej hospodรกrnosti.

ล etriลฅ elektrickou energiou a prevรกdzkovรฝmi nรกkladmi na osvetlenie mรดลพeme najmรค:
  • pouลพitรญm svetelnรฝch zdrojov s vysokรฝm mernรฝm vรฝkonom a dlhou ลพivotnosลฅou,
  • vรฝberom svietidiel s vysokou รบฤinnosลฅou,
  • nรกvrhom osvetฤพovacรญch sรบstav s ฤo najvyลกลกou รบฤinnosลฅou,
  • riadenรญm a regulรกciou osvetฤพovacรญch sรบstav,
  • racionรกlnou prevรกdzkou osvetฤพovacรญch sรบstav.

Svetelnรฉ zdroje

Svetelnรฝ zdroj vรฝznamnou mierou ovplyvลˆuje hospodรกrnosลฅ osvetlenia, preto pri nรกvrhu novรฝch osvetฤพovacรญch sรบstav alebo pri ich rekonลกtrukcii treba venovaลฅ zvรฝลกenรบ pozornosลฅ jeho vรฝberu โ€“ napr. nรกhradou jednej obyฤajnej ลพiarovky kompaktnou ลพiarivkou mรดลพeme pri sรบฤasnรฝch cenรกch elektrickej energie uลกetriลฅ poฤas jej ลพivotnostiย  2- aลพ 4-tisรญc korรบn.

Najฤastejลกie sa nahrรกdzajรบ:

  • obyฤajnรฉ ลพiarovky halogรฉnovรฝmi ลพiarovkami alebo eลกte lepลกie โ€“ kompaktnรฝmi ลพiarivkami,
  • ลพiarovky lineรกrnymi ลพiarivkami alebo halogenidovรฝmi vรฝbojkami,
  • vysokotlakovรฉ ortuลฅovรฉ vรฝbojky vysokotlakovรฝmi sodรญkovรฝmi vรฝbojkami a pod.

Svietidlรก

รšฤinnosลฅ svietidiel, podobne ako รบฤinnosลฅ svetelnรฝch zdrojov, vรฝrazne ovplyvลˆuje รบฤinnosลฅ osvetlenia. Nejde pritom iba o celkovรบ รบฤinnosลฅ svietidla, ale aj o jeho schopnosลฅ usmerniลฅ svetelnรฝ tok do poลพadovanรฉho smeru. V administratรญvnych priestoroch sa preto uลพ takmer vรฝhradne pouลพรญvajรบ ลพiarivkovรฉ svietidlรก s optikou z vysokolesklรฉho hlinรญka s parabolickou mrieลพkou na zรกbranu oslnenia (obr. 1). Kvalita pouลพitรฝch optickรฝch materiรกlov, krytie, technickรฉ vyhotovenie i elektrickรฉ prรญsluลกenstvo svietidiel vรฝznamne ovplyvลˆujรบ celkovรบ รบฤinnosลฅ osvetฤพovacรญch sรบstav.

Zvlรกลกtne poลพiadavky sa kladรบ na exteriรฉrovรฉ svietidlรก. รšฤinnosลฅ svietidla poฤas prevรกdzky zvyลกuje maximรกlna tesnosลฅ optickej ฤasti; vhodnรก krivka svietivosti svietidiel na verejnรฉ osvetlenie umoลพลˆuje zvรคฤลกiลฅ vzdialenosลฅ medzi svietidlami, a tรฝm znรญลพiลฅ poฤet svietidiel pri zachovanรญ poลพadovanej intenzity osvetlenia. Veฤพmi dรดleลพitรก je aj poลพiadavka znรญลพiลฅ stupeลˆ oslnenia รบฤastnรญkov premรกvky v ฤo najvรคฤลกej miere.

Elektronickรฉ predradnรญky

Elektronickรฉ predradnรญky sa vyuลพรญvajรบ na napรกjanie a riadenie vรฝboja najmรค v ลพiarivkรกch a vรฝbojkรกch. V svietidlรกch nahrรกdzajรบ zapaฤพovaฤ, tlmivku a kompenzaฤnรฝ kondenzรกtor. Pracujรบ na vyลกลกej frekvencii, ktorรบ uลพ ฤพudskรฉ oko nevnรญma, ฤรญm sa odstrรกni stroboskopickรฝ jav. Elektronickรฉ predradnรญky pre ลพiarivky obsahujรบ obvod mรคkkรฉho ลกtartu, ktorรฝ zabezpeฤuje plynulรฝ a rรฝchly nรกbeh jasu po zapnutรญ. Tรฝm, ลพe sa nepouลพรญva kompenzaฤnรฝ kondenzรกtor, je vylรบฤenรฉ vytekanie toxickรฉho elektrolytu s obsahom PCB. Preto sa mรดลพu pouลพรญvaลฅ aj v hygienicky veฤพmi nรกroฤnรฝch prostrediach (zdravotnรญctvo, ลกkolstvo, potravinรกrsky priemysel a pod.). Elektronickรฉ predradnรญky sรบ vhodnรฉ aj do svietidiel na osvetlenie toฤivรฝch strojov (obrรกbacรญch, textilnรฝch a pod.), pretoลพe eliminujรบ stroboskopickรฝ efekt.

Vรฝhody elektronickรฝch predradnรญkov:

  • รบspora elektrickej energie v modernรฝch svietidlรกch aลพ 18 % oproti svietidlรกm s klasickรฝm predradnรญkom,
  • predฤบลพenie ลพivotnosti ลพiariviek aลพ o 50 %,
  • plynulรฝ a rรฝchly nรกbeh jasu, po zapnutรญ odstrรกnenรฝ stroboskopickรฝ jav,
  • vyลกลกรญ รบฤinnรญk bez nรกkladov na kompenzรกciu,
  • ลกirลกie pouลพitie v rozsahu napรคtรญ 198 aลพ 254 V,
  • bez ruลกivรฝch magnetickรฝch polรญ,
  • nehluฤnรก prevรกdzka,
  • menลกie teplotnรฉ zaลฅaลพenie svietidiel โ€“ zlepลกenie poลพiarnej bezpeฤnosti,
  • vysokรก prevรกdzkovรก spoฤพahlivosลฅ โ€“ automatickรฉ odpojenie chybnรฝch ลพiariviek,
  • prevรกdzka na jednosmernรฉ aj striedavรฉ napรคtie pri rovnakom svetelnom toku,
  • menลกรญ pokles svietivosti v dรดsledku starnutia trubice,
  • menลกie zvlnenie svetelnรฉho toku (5 % oproti 40 % pri klasickom predradnรญku),
  • rรฝchla ekonomickรก nรกvratnosลฅ,
  • niลพลกie sadzby za elektrickรบ energiu v dรดsledku menลกieho inลกtalovanรฉho vรฝkonu,
  • vhodnรฉ na pouลพitie v hygienicky veฤพmi nรกroฤnรฝch podmienkach,
  • zlepลกenie hygieny prรกce โ€“ podstatnรฉ znรญลพenie zrakovej รบnavy.

Nรกvrh osvetฤพovacรญch sรบstav

Sprรกvne osvetlenie mรก vytvoriลฅ priaznivรฉ podmienky videnia, zabrรกniลฅ predฤasnej รบnave, predchรกdzaลฅ รบrazom, vytvรกraลฅ svetelnรฝ komfort, prรญjemnรฉ pocity a dobrรบ nรกladu. Tรฝmto poลพiadavkรกm sa vyhovie najmรค primeranou intenzitou osvetlenia, vhodnรฝmi jasmi, kontrastmi jasov a farieb a sprรกvnym smerom dopadu svetla. Hlavnรฝm ukazovateฤพom akosti osvetlenia je jeho intenzita. Volรญ sa podฤพa svetelnotechnickรฝch noriem.

Hospodรกrnosลฅ osvetlenia pomรกha dosahovaลฅ aj samotnรฝ nรกvrh osvetฤพovacรญch sรบstav. Sprรกvne navrhnutรฉ osvetlenie nielenลพe zabezpeฤuje poลพadovanรฉ podmienky na vykonรกvanie zrakovรฝch รบloh, ale umoลพลˆuje minimalizovaลฅ investiฤnรฉ aj prevรกdzkovรฉ nรกklady, ฤรญm zvyลกuje hospodรกrnosลฅ osvetlenia.

Vhodnรฉ je, ak sรบ pri osvetฤพovanรฝch priestoroch vopred znรกme polohy pracovnรฝch miest, vฤaka ฤomu moลพno vypracovaลฅ hospodรกrnejลกรญ nรกvrh osvetlenia โ€“ napr. norma STN EN 12464-1 Osvetlenie pracovnรฝch miest stanovuje dodrลพaลฅ v kancelรกriรกch v mieste vykonรกvania zrakovej รบlohy udrลพiavanรบ osvetlenosลฅ 500 lx a rovnomernosลฅ 0,7.

Ak vลกak poloha pracovnรฝch miest nie je vopred znรกma, projektant musรญ navrhnรบลฅ osvetฤพovaciu sรบstavu tak, aby sa v celej miestnosti dodrลพala poลพadovanรก osvetlenosลฅ a rovnomernosลฅ.

Z hฤพadiska hospodรกrnosti treba navrhovaลฅ osvetฤพovacie sรบstavy na zรกklade svetelnotechnickรฝch vรฝpoฤtov. Sprรกvne navrhnutรฉ a udrลพiavanรฉ osvetlenie zabezpeฤรญ dodrลพanie kvalitatรญvnych a kvantitatรญvnych parametrov poลพadovanรฝch normami poฤas celej prevรกdzky.

Vรฝpoฤet osvetฤพovacรญch sรบstav moลพno realizovaลฅ pomocou rรดznych vรฝpoฤtovรฝch metรณd alebo pouลพitรญm poฤรญtaฤovรฝch programov na nรกvrh osvetlenia (obr. 2a, 2b), ktorรฉ uลพ dnes okrem svetelnotechnickรฝch vรฝsledkov ponรบkajรบ aj vizualizรกciu osvetฤพovanรฝch priestorov a projektantom umoลพลˆujรบ spracovaลฅ kompletnรบ vรฝkresovรบ dokumentรกciu k svetelnotechnickรฉmu projektu.

Riadenie a regulรกcia osvetlenia

Modernรฝ spรดsob, ako moลพno dosiahnuลฅ racionalizรกciu spotreby elektrickej energie v osvetlenรญ, je zavedenie viac ฤi menej inteligentnรฝch riadiacich prvkov. Tieto umoลพลˆujรบ dosahovaลฅ รบspory regulรกciou osvetlenia v zรกvislosti od aktuรกlnych podmienok a tieลพ poลพiadaviek na osvetlenie. Riadiace systรฉmy vyuลพรญvajรบ napr. snรญmaฤe dennรฉho osvetlenia s moลพnosลฅou sledovania polohy slnka na oblohe, snรญmaฤe intenzity osvetlenia, snรญmaฤe prรญtomnosti osรดb a pod. Na zรกklade takto zรญskanรฝch รบdajov v reรกlnom ฤase riadia parametre umelรฉho osvetlenia tak, aby sa dosiahli poลพadovanรฉ vizuรกlne podmienky a sรบฤasne ฤo najvyลกลกia hospodรกrnosลฅ.

Modernรฝmi prvkami na dosahovanie รบspor riadenรญm osvetlenia v klasickรฝch elektroinลกtalรกciรกch sรบ napr. infraฤervenรฉ alebo rรกdiovรฉ diaฤพkovรฉ ovlรกdaฤe, impulznรฉ relรฉ, elektronickรฉ stmievaฤe a pod. Ich pouลพitรญm sa sรบฤasne vรฝrazne zvyลกuje komfort.

Infraฤervenรฉ diaฤพkovรฉ ovlรกdanie

Na prenos riadiaceho signรกlu vyuลพรญva vlnovรฉ dฤบลพky okolo 950 nm. Z jednรฉho miesta a jednรฝm ovlรกdacรญm prvkom moลพno ovlรกdaลฅ niekoฤพko zariadenรญ, a to nielen zapnutie a vypnutie, ale aj stmievanie. Pritom ovlรกdanรฉ zariadenie nemusรญ byลฅ priamo viditeฤพnรฉ z miesta ovlรกdania, pretoลพe na prenos IR signรกlu sa vyuลพรญvajรบ aj odrazy od pevnรฝch predmetov.

Impulznรฉ (pamรคลฅovรฉ) relรฉ

Slรบลพia na ovlรกdanie svetelnรฝch spotrebiฤov jednรฝm tlaฤidlom a nahrรกdzajรบ funkciu schodiskovรฝch a krรญลพovรฝch vypรญnaฤov v beลพnรฝch inลกtalรกciรกch. Ich vรฝhody sa uplatลˆujรบ najmรค v priestoroch s veฤพkรฝm poฤtom vchodov a vรฝchodov, kde je potrebnรฉ ovlรกdanie z mnohรฝch miest a pospรกjanie v elektroinลกtalaฤnรฝch krabiฤkรกch a krรญลพovรฝch prepรญnaฤoch by bolo zdฤบhavรฉ a prรกcne. รšspory pouลพitรญm dvojลพilovรฝch kรกblov namiesto troj- a viacลพilovรฝch nie sรบ zanedbateฤพnรฉ. Na ovlรกdanie staฤia beลพnรฉ inลกtalaฤnรฉ tlaฤidlรก a dvojลพilovรฉ kรกblovรฉ rozvody paralelne spojenรฉ ako jeden ovlรกdacรญ vstup pre impulznรฉ relรฉ.

Medzi ฤalลกie typy impulznรฝch relรฉ patria impulznรฉ relรฉ na skupinovรฉ alebo centrรกlne ovlรกdanie, pomocou ktorรฝch mรดลพeme ovlรกdaลฅ tlaฤidlami tak jednotlivรฉ obvody v danom mieste, ako aj celรฉ skupiny svetelnรฝch obvodov. Ich sรบฤasลฅou je prรกve miestne ovlรกdanie, a to samostatnรฝmi tlaฤidlami na zapnutie a vypnutie celรฝch skupรญn (svetelnรฝch) obvodov (napr. recepcie). Vรฝhodou je pamรคลฅovรฝ jav. Ak napr. pouลพรญvame na ovlรกdanie elektromagnetickรฉ relรฉ, ovlรกdame ich dvojitรฝmi tlaฤidlami a pri strate napรคtia relรฉ (alebo stรฝkaฤ) vypadne a po obnove dodรกvky elektrickej energie ho musรญme znovu zapnรบลฅ.

Stmievaฤe

Umoลพลˆujรบ รบsporu nรกkladov na elektrickรบ energiu, ale aj zvรฝลกenie komfortu ovlรกdania osvetlenia. Ovlรกdajรบ sa buฤ externรฝm tlaฤidlom, alebo vstavanรฝm potenciometrom pre stmievaฤe do rozvรกdzaฤov alebo potenciometrom vstavanรฝm do vypรญnaฤa. Stmievaฤom moลพno stmievaลฅ vลกetky svetelnรฉ zdroje s touto moลพnosลฅou: ลพiarovky, halogรฉnovรฉ ลพiarovky, ลพiarivky s elektronickรฝm predradnรญkom a pod.

Stmievaฤe umoลพลˆujรบ nastavenie konลกtantnej intenzity osvetlenia nezรกvisle od okolitej intenzity, ale aj regulรกciu na konลกtantnรบ hodnotu vzhฤพadom na zmenu okolitej intenzity, s ochranou proti prechodnรฝm javom, ako je napr. zasvietenie reflektorov okoloidรบceho automobilu do miestnosti.

Prevรกdzka a รบdrลพba osvetฤพovacรญch sรบstav

Uvedenรญm svietidiel do prevรกdzky sa zaฤรญna ich znehodnocovanie, ktorรฉ mรก za nรกsledok pokles intenzity osvetlenia v osvetฤพovacรญch priestoroch. Celkovo moลพno povedaลฅ, ลพe poฤas prevรกdzky nastรกvajรบ doฤasnรฉ a trvalรฉ zmeny svetelnotechnickรฝch vlastnostรญ svietidiel. Doฤasnรฉ zmeny sรบ spรดsobenรฉ najmรค zneฤistenรญm svetelnรฝch zdrojov a svietidiel. Trvalรฉ zmeny spรดsobuje starnutie svetelnรฝch zdrojov a poruลกenie materiรกlov svetelnoฤinnรฝch ฤastรญ svietidiel.

Z dรดvodu ekonomickej prevรกdzky osvetฤพovacรญch sรบstav je potrebnรก pravidelnรก รบdrลพba v intervaloch uvedenรฝch v projektovej dokumentรกcii. V rรกmci รบdrลพby osvetฤพovacรญch sรบstav treba v prvom rade vymeniลฅ opotrebovanรฉ a zostarnutรฉ svetelnรฉ zdroje a vyฤistiลฅ svietidlรก. Vรฝmenu svetelnรฝch zdrojov moลพno rieลกiลฅ individuรกlnou alebo skupinovou vรฝmenou. Na zรกklade predpokladanรฝch nรกkladov treba urฤiลฅ, ktorรฝ spรดsob je hospodรกrnejลกรญ.

Pri skupinovej vรฝmene svetelnรฝch zdrojov, keฤ sa vลพdy po urฤitom obdobรญ hromadne vymenia vลกetky svetelnรฉ zdroje, moลพno:

  • lepลกie vyuลพiลฅ svetelnรฝ tok zdrojov,
  • dosiahnuลฅ rovnakรบ farbu svetla a rovnakรฝ jas svietidiel,
  • presnejลกie stanoviลฅ nรกklady na vรฝmenu svetelnรฝch zdrojov,
  • znรญลพiลฅ nรกklady na รบdrลพbu svietidiel.

Nevรฝhodou skupinovej vรฝmeny je vyลกลกรญ poฤet spotrebovanรฝch svetelnรฝch zdrojov.
Pri skupinovej vรฝmene sa svetelnรฉ zdroje vymieลˆajรบ po dosiahnutรญ 80 % ich ลพivotnosti.

ฤŒistenie svietidiel

ฤŒistenie svietidiel spoฤรญva v odstrรกnenรญ vrstvy usadenรฉho prachu a agresรญvnych neฤistรดt z povrchu svietidiel a svetelnรฝch zdrojov. Svietidlรก nemรดลพu byลฅ poฤas ฤistenia pod prรบdom.

ฤŒistenie svietidiel mรดลพeme rozdeliลฅ na:

  • ฤistenie v pracovnej polohe โ€“ ฤistenie za sucha (mรกlo efektรญvne),
  • ฤistenie na zemi โ€“ ฤistenie mokrรฝm spรดsobom.

Poลพiadavka prevรกdzkovateฤพov zniลพovaลฅ prevรกdzkovรฉ nรกklady hฤพadanรญm รบspor a realizรกciou racionalizaฤnรฝch opatrenรญ v budovรกch รบzko sรบvisรญ s celkovou spotrebou energie v danej krajine, s potrebou vรฝstavby novรฝch elektrรกrnรญ, s obmedzenรฝmi zรกsobami energetickรฝch zdrojov a tieลพ vo veฤพkej miere so ลพivotnรฝm prostredรญm. Je preto nevyhnutnรฉ hฤพadaลฅ rieลกenia hospodรกrneho vyuลพรญvania energetickรฝch zdrojov, aby sa zabezpeฤil dostatok energie nielen pre sรบฤasnosลฅ, ale aj pre ฤพudstvo v budรบcnosti.

Ing. Frantiลกek Krasลˆan, PhD.
Autor pรดsobรญ na Katedre elektroenergetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Recenzoval: prof. Ing. Alfonz Smola, PhD.
Foto, obrรกzky: archรญv autora

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopuse TZB HAUZTECHNIK, ฤ. 4, roฤnรญk 2007

Najฤรญtanejลกie