รspory elektrickej energie pri osvetฤพovanรญ
Umelรฉ osvetlenie sa vo vyspelรฝch krajinรกch stalo neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou kaลพdodennรฉho ลพivota a len ลฅaลพko si vieme predstaviลฅ svoju existenciu bez neho. Ak sa vลกak na umelรฉ osvetlenie pozrieme z energetickรฉho hฤพadiska, zistรญme, ลพe svetelnรก technika je jednรฝm z vรฝznamnรฝch spotrebiteฤพov elektrickej energie. Na celkovej spotrebe sa podieฤพa viac ako 10 %, poฤas ลกpiฤky asi jednou ลกtvrtinou. Odhaduje sa, ลพe v priemernej administratรญvnej budove sa na osvetlenie spotrebuje pribliลพne 65 % elektrickej energie. Podiel spotreby elektrickej energie na osvetฤพovanie v priemysle predstavuje v SR asi 10 %. Pri nรกvrhu osvetฤพovacรญch sรบstav preto musรญme vychรกdzaลฅ zo zรกsad maximรกlnej hospodรกrnosti.
- pouลพitรญm svetelnรฝch zdrojov s vysokรฝm mernรฝm vรฝkonom a dlhou ลพivotnosลฅou,
- vรฝberom svietidiel s vysokou รบฤinnosลฅou,
- nรกvrhom osvetฤพovacรญch sรบstav s ฤo najvyลกลกou รบฤinnosลฅou,
- riadenรญm a regulรกciou osvetฤพovacรญch sรบstav,
- racionรกlnou prevรกdzkou osvetฤพovacรญch sรบstav.
Svetelnรฉ zdroje
Svetelnรฝ zdroj vรฝznamnou mierou ovplyvลuje hospodรกrnosลฅ osvetlenia, preto pri nรกvrhu novรฝch osvetฤพovacรญch sรบstav alebo pri ich rekonลกtrukcii treba venovaลฅ zvรฝลกenรบ pozornosลฅ jeho vรฝberu โ napr. nรกhradou jednej obyฤajnej ลพiarovky kompaktnou ลพiarivkou mรดลพeme pri sรบฤasnรฝch cenรกch elektrickej energie uลกetriลฅ poฤas jej ลพivotnostiย 2- aลพ 4-tisรญc korรบn.
Najฤastejลกie sa nahrรกdzajรบ:
- obyฤajnรฉ ลพiarovky halogรฉnovรฝmi ลพiarovkami alebo eลกte lepลกie โ kompaktnรฝmi ลพiarivkami,
- ลพiarovky lineรกrnymi ลพiarivkami alebo halogenidovรฝmi vรฝbojkami,
- vysokotlakovรฉ ortuลฅovรฉ vรฝbojky vysokotlakovรฝmi sodรญkovรฝmi vรฝbojkami a pod.
Svietidlรก
รฤinnosลฅ svietidiel, podobne ako รบฤinnosลฅ svetelnรฝch zdrojov, vรฝrazne ovplyvลuje รบฤinnosลฅ osvetlenia. Nejde pritom iba o celkovรบ รบฤinnosลฅ svietidla, ale aj o jeho schopnosลฅ usmerniลฅ svetelnรฝ tok do poลพadovanรฉho smeru. V administratรญvnych priestoroch sa preto uลพ takmer vรฝhradne pouลพรญvajรบ ลพiarivkovรฉ svietidlรก s optikou z vysokolesklรฉho hlinรญka s parabolickou mrieลพkou na zรกbranu oslnenia (obr. 1). Kvalita pouลพitรฝch optickรฝch materiรกlov, krytie, technickรฉ vyhotovenie i elektrickรฉ prรญsluลกenstvo svietidiel vรฝznamne ovplyvลujรบ celkovรบ รบฤinnosลฅ osvetฤพovacรญch sรบstav.
Zvlรกลกtne poลพiadavky sa kladรบ na exteriรฉrovรฉ svietidlรก. รฤinnosลฅ svietidla poฤas prevรกdzky zvyลกuje maximรกlna tesnosลฅ optickej ฤasti; vhodnรก krivka svietivosti svietidiel na verejnรฉ osvetlenie umoลพลuje zvรคฤลกiลฅ vzdialenosลฅ medzi svietidlami, a tรฝm znรญลพiลฅ poฤet svietidiel pri zachovanรญ poลพadovanej intenzity osvetlenia. Veฤพmi dรดleลพitรก je aj poลพiadavka znรญลพiลฅ stupeล oslnenia รบฤastnรญkov premรกvky v ฤo najvรคฤลกej miere.
Elektronickรฉ predradnรญky
Elektronickรฉ predradnรญky sa vyuลพรญvajรบ na napรกjanie a riadenie vรฝboja najmรค v ลพiarivkรกch a vรฝbojkรกch. V svietidlรกch nahrรกdzajรบ zapaฤพovaฤ, tlmivku a kompenzaฤnรฝ kondenzรกtor. Pracujรบ na vyลกลกej frekvencii, ktorรบ uลพ ฤพudskรฉ oko nevnรญma, ฤรญm sa odstrรกni stroboskopickรฝ jav. Elektronickรฉ predradnรญky pre ลพiarivky obsahujรบ obvod mรคkkรฉho ลกtartu, ktorรฝ zabezpeฤuje plynulรฝ a rรฝchly nรกbeh jasu po zapnutรญ. Tรฝm, ลพe sa nepouลพรญva kompenzaฤnรฝ kondenzรกtor, je vylรบฤenรฉ vytekanie toxickรฉho elektrolytu s obsahom PCB. Preto sa mรดลพu pouลพรญvaลฅ aj v hygienicky veฤพmi nรกroฤnรฝch prostrediach (zdravotnรญctvo, ลกkolstvo, potravinรกrsky priemysel a pod.). Elektronickรฉ predradnรญky sรบ vhodnรฉ aj do svietidiel na osvetlenie toฤivรฝch strojov (obrรกbacรญch, textilnรฝch a pod.), pretoลพe eliminujรบ stroboskopickรฝ efekt.
Vรฝhody elektronickรฝch predradnรญkov:
- รบspora elektrickej energie v modernรฝch svietidlรกch aลพ 18 % oproti svietidlรกm s klasickรฝm predradnรญkom,
- predฤบลพenie ลพivotnosti ลพiariviek aลพ o 50 %,
- plynulรฝ a rรฝchly nรกbeh jasu, po zapnutรญ odstrรกnenรฝ stroboskopickรฝ jav,
- vyลกลกรญ รบฤinnรญk bez nรกkladov na kompenzรกciu,
- ลกirลกie pouลพitie v rozsahu napรคtรญ 198 aลพ 254 V,
- bez ruลกivรฝch magnetickรฝch polรญ,
- nehluฤnรก prevรกdzka,
- menลกie teplotnรฉ zaลฅaลพenie svietidiel โ zlepลกenie poลพiarnej bezpeฤnosti,
- vysokรก prevรกdzkovรก spoฤพahlivosลฅ โ automatickรฉ odpojenie chybnรฝch ลพiariviek,
- prevรกdzka na jednosmernรฉ aj striedavรฉ napรคtie pri rovnakom svetelnom toku,
- menลกรญ pokles svietivosti v dรดsledku starnutia trubice,
- menลกie zvlnenie svetelnรฉho toku (5 % oproti 40 % pri klasickom predradnรญku),
- rรฝchla ekonomickรก nรกvratnosลฅ,
- niลพลกie sadzby za elektrickรบ energiu v dรดsledku menลกieho inลกtalovanรฉho vรฝkonu,
- vhodnรฉ na pouลพitie v hygienicky veฤพmi nรกroฤnรฝch podmienkach,
- zlepลกenie hygieny prรกce โ podstatnรฉ znรญลพenie zrakovej รบnavy.
Nรกvrh osvetฤพovacรญch sรบstav
Sprรกvne osvetlenie mรก vytvoriลฅ priaznivรฉ podmienky videnia, zabrรกniลฅ predฤasnej รบnave, predchรกdzaลฅ รบrazom, vytvรกraลฅ svetelnรฝ komfort, prรญjemnรฉ pocity a dobrรบ nรกladu. Tรฝmto poลพiadavkรกm sa vyhovie najmรค primeranou intenzitou osvetlenia, vhodnรฝmi jasmi, kontrastmi jasov a farieb a sprรกvnym smerom dopadu svetla. Hlavnรฝm ukazovateฤพom akosti osvetlenia je jeho intenzita. Volรญ sa podฤพa svetelnotechnickรฝch noriem.
Hospodรกrnosลฅ osvetlenia pomรกha dosahovaลฅ aj samotnรฝ nรกvrh osvetฤพovacรญch sรบstav. Sprรกvne navrhnutรฉ osvetlenie nielenลพe zabezpeฤuje poลพadovanรฉ podmienky na vykonรกvanie zrakovรฝch รบloh, ale umoลพลuje minimalizovaลฅ investiฤnรฉ aj prevรกdzkovรฉ nรกklady, ฤรญm zvyลกuje hospodรกrnosลฅ osvetlenia.
Vhodnรฉ je, ak sรบ pri osvetฤพovanรฝch priestoroch vopred znรกme polohy pracovnรฝch miest, vฤaka ฤomu moลพno vypracovaลฅ hospodรกrnejลกรญ nรกvrh osvetlenia โ napr. norma STN EN 12464-1 Osvetlenie pracovnรฝch miest stanovuje dodrลพaลฅ v kancelรกriรกch v mieste vykonรกvania zrakovej รบlohy udrลพiavanรบ osvetlenosลฅ 500 lx a rovnomernosลฅ 0,7.
Ak vลกak poloha pracovnรฝch miest nie je vopred znรกma, projektant musรญ navrhnรบลฅ osvetฤพovaciu sรบstavu tak, aby sa v celej miestnosti dodrลพala poลพadovanรก osvetlenosลฅ a rovnomernosลฅ.
Z hฤพadiska hospodรกrnosti treba navrhovaลฅ osvetฤพovacie sรบstavy na zรกklade svetelnotechnickรฝch vรฝpoฤtov. Sprรกvne navrhnutรฉ a udrลพiavanรฉ osvetlenie zabezpeฤรญ dodrลพanie kvalitatรญvnych a kvantitatรญvnych parametrov poลพadovanรฝch normami poฤas celej prevรกdzky.
Vรฝpoฤet osvetฤพovacรญch sรบstav moลพno realizovaลฅ pomocou rรดznych vรฝpoฤtovรฝch metรณd alebo pouลพitรญm poฤรญtaฤovรฝch programov na nรกvrh osvetlenia (obr. 2a, 2b), ktorรฉ uลพ dnes okrem svetelnotechnickรฝch vรฝsledkov ponรบkajรบ aj vizualizรกciu osvetฤพovanรฝch priestorov a projektantom umoลพลujรบ spracovaลฅ kompletnรบ vรฝkresovรบ dokumentรกciu k svetelnotechnickรฉmu projektu.
Riadenie a regulรกcia osvetlenia
Modernรฝ spรดsob, ako moลพno dosiahnuลฅ racionalizรกciu spotreby elektrickej energie v osvetlenรญ, je zavedenie viac ฤi menej inteligentnรฝch riadiacich prvkov. Tieto umoลพลujรบ dosahovaลฅ รบspory regulรกciou osvetlenia v zรกvislosti od aktuรกlnych podmienok a tieลพ poลพiadaviek na osvetlenie. Riadiace systรฉmy vyuลพรญvajรบ napr. snรญmaฤe dennรฉho osvetlenia s moลพnosลฅou sledovania polohy slnka na oblohe, snรญmaฤe intenzity osvetlenia, snรญmaฤe prรญtomnosti osรดb a pod. Na zรกklade takto zรญskanรฝch รบdajov v reรกlnom ฤase riadia parametre umelรฉho osvetlenia tak, aby sa dosiahli poลพadovanรฉ vizuรกlne podmienky a sรบฤasne ฤo najvyลกลกia hospodรกrnosลฅ.
Modernรฝmi prvkami na dosahovanie รบspor riadenรญm osvetlenia v klasickรฝch elektroinลกtalรกciรกch sรบ napr. infraฤervenรฉ alebo rรกdiovรฉ diaฤพkovรฉ ovlรกdaฤe, impulznรฉ relรฉ, elektronickรฉ stmievaฤe a pod. Ich pouลพitรญm sa sรบฤasne vรฝrazne zvyลกuje komfort.
Infraฤervenรฉ diaฤพkovรฉ ovlรกdanie
Na prenos riadiaceho signรกlu vyuลพรญva vlnovรฉ dฤบลพky okolo 950 nm. Z jednรฉho miesta a jednรฝm ovlรกdacรญm prvkom moลพno ovlรกdaลฅ niekoฤพko zariadenรญ, a to nielen zapnutie a vypnutie, ale aj stmievanie. Pritom ovlรกdanรฉ zariadenie nemusรญ byลฅ priamo viditeฤพnรฉ z miesta ovlรกdania, pretoลพe na prenos IR signรกlu sa vyuลพรญvajรบ aj odrazy od pevnรฝch predmetov.
Impulznรฉ (pamรคลฅovรฉ) relรฉ
Slรบลพia na ovlรกdanie svetelnรฝch spotrebiฤov jednรฝm tlaฤidlom a nahrรกdzajรบ funkciu schodiskovรฝch a krรญลพovรฝch vypรญnaฤov v beลพnรฝch inลกtalรกciรกch. Ich vรฝhody sa uplatลujรบ najmรค v priestoroch s veฤพkรฝm poฤtom vchodov a vรฝchodov, kde je potrebnรฉ ovlรกdanie z mnohรฝch miest a pospรกjanie v elektroinลกtalaฤnรฝch krabiฤkรกch a krรญลพovรฝch prepรญnaฤoch by bolo zdฤบhavรฉ a prรกcne. รspory pouลพitรญm dvojลพilovรฝch kรกblov namiesto troj- a viacลพilovรฝch nie sรบ zanedbateฤพnรฉ. Na ovlรกdanie staฤia beลพnรฉ inลกtalaฤnรฉ tlaฤidlรก a dvojลพilovรฉ kรกblovรฉ rozvody paralelne spojenรฉ ako jeden ovlรกdacรญ vstup pre impulznรฉ relรฉ.
Medzi ฤalลกie typy impulznรฝch relรฉ patria impulznรฉ relรฉ na skupinovรฉ alebo centrรกlne ovlรกdanie, pomocou ktorรฝch mรดลพeme ovlรกdaลฅ tlaฤidlami tak jednotlivรฉ obvody v danom mieste, ako aj celรฉ skupiny svetelnรฝch obvodov. Ich sรบฤasลฅou je prรกve miestne ovlรกdanie, a to samostatnรฝmi tlaฤidlami na zapnutie a vypnutie celรฝch skupรญn (svetelnรฝch) obvodov (napr. recepcie). Vรฝhodou je pamรคลฅovรฝ jav. Ak napr. pouลพรญvame na ovlรกdanie elektromagnetickรฉ relรฉ, ovlรกdame ich dvojitรฝmi tlaฤidlami a pri strate napรคtia relรฉ (alebo stรฝkaฤ) vypadne a po obnove dodรกvky elektrickej energie ho musรญme znovu zapnรบลฅ.
Stmievaฤe
Umoลพลujรบ รบsporu nรกkladov na elektrickรบ energiu, ale aj zvรฝลกenie komfortu ovlรกdania osvetlenia. Ovlรกdajรบ sa buฤ externรฝm tlaฤidlom, alebo vstavanรฝm potenciometrom pre stmievaฤe do rozvรกdzaฤov alebo potenciometrom vstavanรฝm do vypรญnaฤa. Stmievaฤom moลพno stmievaลฅ vลกetky svetelnรฉ zdroje s touto moลพnosลฅou: ลพiarovky, halogรฉnovรฉ ลพiarovky, ลพiarivky s elektronickรฝm predradnรญkom a pod.
Stmievaฤe umoลพลujรบ nastavenie konลกtantnej intenzity osvetlenia nezรกvisle od okolitej intenzity, ale aj regulรกciu na konลกtantnรบ hodnotu vzhฤพadom na zmenu okolitej intenzity, s ochranou proti prechodnรฝm javom, ako je napr. zasvietenie reflektorov okoloidรบceho automobilu do miestnosti.
Prevรกdzka a รบdrลพba osvetฤพovacรญch sรบstav
Uvedenรญm svietidiel do prevรกdzky sa zaฤรญna ich znehodnocovanie, ktorรฉ mรก za nรกsledok pokles intenzity osvetlenia v osvetฤพovacรญch priestoroch. Celkovo moลพno povedaลฅ, ลพe poฤas prevรกdzky nastรกvajรบ doฤasnรฉ a trvalรฉ zmeny svetelnotechnickรฝch vlastnostรญ svietidiel. Doฤasnรฉ zmeny sรบ spรดsobenรฉ najmรค zneฤistenรญm svetelnรฝch zdrojov a svietidiel. Trvalรฉ zmeny spรดsobuje starnutie svetelnรฝch zdrojov a poruลกenie materiรกlov svetelnoฤinnรฝch ฤastรญ svietidiel.
Z dรดvodu ekonomickej prevรกdzky osvetฤพovacรญch sรบstav je potrebnรก pravidelnรก รบdrลพba v intervaloch uvedenรฝch v projektovej dokumentรกcii. V rรกmci รบdrลพby osvetฤพovacรญch sรบstav treba v prvom rade vymeniลฅ opotrebovanรฉ a zostarnutรฉ svetelnรฉ zdroje a vyฤistiลฅ svietidlรก. Vรฝmenu svetelnรฝch zdrojov moลพno rieลกiลฅ individuรกlnou alebo skupinovou vรฝmenou. Na zรกklade predpokladanรฝch nรกkladov treba urฤiลฅ, ktorรฝ spรดsob je hospodรกrnejลกรญ.
Pri skupinovej vรฝmene svetelnรฝch zdrojov, keฤ sa vลพdy po urฤitom obdobรญ hromadne vymenia vลกetky svetelnรฉ zdroje, moลพno:
- lepลกie vyuลพiลฅ svetelnรฝ tok zdrojov,
- dosiahnuลฅ rovnakรบ farbu svetla a rovnakรฝ jas svietidiel,
- presnejลกie stanoviลฅ nรกklady na vรฝmenu svetelnรฝch zdrojov,
- znรญลพiลฅ nรกklady na รบdrลพbu svietidiel.
Nevรฝhodou skupinovej vรฝmeny je vyลกลกรญ poฤet spotrebovanรฝch svetelnรฝch zdrojov.
Pri skupinovej vรฝmene sa svetelnรฉ zdroje vymieลajรบ po dosiahnutรญ 80 % ich ลพivotnosti.
ฤistenie svietidiel
ฤistenie svietidiel spoฤรญva v odstrรกnenรญ vrstvy usadenรฉho prachu a agresรญvnych neฤistรดt z povrchu svietidiel a svetelnรฝch zdrojov. Svietidlรก nemรดลพu byลฅ poฤas ฤistenia pod prรบdom.
ฤistenie svietidiel mรดลพeme rozdeliลฅ na:
- ฤistenie v pracovnej polohe โ ฤistenie za sucha (mรกlo efektรญvne),
- ฤistenie na zemi โ ฤistenie mokrรฝm spรดsobom.
Poลพiadavka prevรกdzkovateฤพov zniลพovaลฅ prevรกdzkovรฉ nรกklady hฤพadanรญm รบspor a realizรกciou racionalizaฤnรฝch opatrenรญ v budovรกch รบzko sรบvisรญ s celkovou spotrebou energie v danej krajine, s potrebou vรฝstavby novรฝch elektrรกrnรญ, s obmedzenรฝmi zรกsobami energetickรฝch zdrojov a tieลพ vo veฤพkej miere so ลพivotnรฝm prostredรญm. Je preto nevyhnutnรฉ hฤพadaลฅ rieลกenia hospodรกrneho vyuลพรญvania energetickรฝch zdrojov, aby sa zabezpeฤil dostatok energie nielen pre sรบฤasnosลฅ, ale aj pre ฤพudstvo v budรบcnosti.
Ing. Frantiลกek Krasลan, PhD.
Autor pรดsobรญ na Katedre elektroenergetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Recenzoval: prof. Ing. Alfonz Smola, PhD.
Foto, obrรกzky: archรญv autora
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopuse TZB HAUZTECHNIK, ฤ. 4, roฤnรญk 2007