รspory tepla v bytovom dome โ predpoklad a realita
V ฤlรกnku sรบ vysvetlenรฉ hlavnรฉ chyby a nedostatky v prevรกdzkovanรญ vykurovacieho systรฉmu bytovรฉho domu, ktorรฉ zaprรญฤiลujรบ nadmernรบ spotrebu tepla na vykurovanie.
Na Slovensku sa uลพ niekoฤพko desaลฅroฤรญ realizujรบ opatrenia na zniลพovanie spotreby energie. Vย rรดznych oblastiach energetiky sa navrhujรบ rieลกenia na efektรญvnejลกie vyuลพรญvanie energie, racionalizรกciu jej spotreby, tรฝm aj na zniลพovanie prevรกdzkovรฝch nรกkladov.
Tento ฤlรกnok sa zameriava na zniลพovanie spotreby tepla na vykurovanie bytovรฝch domov, ktorรฉ sa vรฝraznou mierou podieฤพajรบ na spotrebe energie. Snaha oย zniลพovanie spotreby tepla na vykurovanie domov nie je novรก.
Zvyลกovanie poฤtu obyvateฤพov aย prudkรฝ nรกrast spotreby energie stoja za zhorลกovanรญm ลพivotnรฉho prostredia, priฤom vykurovanie aย chladenie tvoria aลพ polovicu spotreby energie vย Eurรณpe, preto Brusel vnรญma ako svoju prioritu optimalizรกciu prรกve vย tejto oblasti.
Eurรณpsky parlament aย Rada Eร prijali uลพ vย roku 2002 smernicu oย energetickej hospodรกrnosti budov, ktorรก sa postupne dopฤบลala, priฤom poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ aย znรญลพenie spotreby tepla na vykurovanie budov sa postupne sprรญsลujรบ.
Kto rozhoduje oย koneฤnej spotrebe tepla na vykurovanie?
Do procesu zniลพovania spotreby tepla na vykurovanie vstupuje viac subjektov. Okrem ลกtรกtnych inลกtitรบciรญ sรบ to aj projektanti aย osoby oprรกvnenรฉ na vykonรกvanie odbornรฝch ฤinnostรญ, sprรกvcovskรฉ spoloฤnosti, stavebnรฉ aย montรกลพne firmy, dodรกvatelia tepla aย nakoniec aj vlastnรญci bytov ako prevรกdzkovatelia domov aย odberatelia tepla.
Oย koneฤnej spotrebe tepla na vykurovanie konkrรฉtneho domu vลกak nakoniec rozhodujรบ len dva zย tรฝchto subjektov โ dodรกvateฤพ aย odberateฤพ tepla. Vลกetci ostatnรญ zastรกvajรบ len pomocnรบ ฤi poradnรบ funkciu. Do vzลฅahu medzi dodรกvateฤพom tepla (prรญpadne plynu pri vlastnej kotolni) aย vlastnรญkmi bytov ako odberateฤพmi tepla nikto inรฝ nevstupuje.
Zย formรกlnej strรกnky mรดลพe zmluvu oย dodรกvke tepla pripraviลฅ aj podpรญsaลฅ vย mene vlastnรญkov niekto inรฝ, naprรญklad sprรกvca. Ale aj vย takom prรญpade platรญ, ลพe jedinรฝm subjektom, ktorรฝ je priamo zainteresovanรฝ na dosiahnutรฝch รบsporรกch tepla, sรบ vlastnรญci bytov.
Lenลพe ฤasto sรบ to prรกve vlastnรญci, kto mรก najmenej informรกciรญ aย odbornรฝch vedomostรญ oย energetickej politike, prevรกdzkovanรญ systรฉmov TZB aย oย vรฝzname aย ekonomickรฝch vรฝhodรกch sรบvisiacich so zniลพovanรญm spotreby energie.
Opatrenia sa vykonรกvajรบ, no ich efektรญvnosลฅ sa nevyhodnocuje
Vlastnรญci sa preto pri rieลกenรญ tejto problematiky ฤasto spoliehajรบ na ostatnรฉ zรบฤastnenรฉ subjekty, ako sรบ ลกtรกtne inลกtitรบcie alebo sprรกvcovskรฉ spoloฤnosti.
Tie sรญce navrhujรบ aย zabezpeฤujรบ rรดzne predpรญsanรฉ ฤi odporรบฤanรฉ opatrenia na zniลพovanie spotreby tepla na vykurovanie budov, ale nesledujรบ ani nevyhodnocujรบ efektรญvnosลฅ tรฝchto opatrenรญ.
Na Slovensku sa preto mรดลพeme stretnรบลฅ sย bytovรฝmi domami, vย ktorรฝch sa realizovali รบspornรฉ opatrenia, ale vรฝslednรก spotreba tepla je stรกle vysokรก aย dosiahnutรฉ รบspory sรบ minimรกlne.
Kto za to mรดลพe?
Vย takรฝchto prรญpadoch pritom zvyฤajne ne-existuje vinnรญk. Keฤลพe spotreba tepla na vykurovanie zรกvisรญ len od dodรกvateฤพa aย odberateฤพa, ลกtรกtne inลกtitรบcie, sprรกvcovskรฉ spoloฤnosti ani projektanti ju nemรดลพu ovplyvniลฅ. Dodรกvateฤพ tepla argumentuje tรฝm, ลพe dodรกva toฤพko tepla, koฤพko vlastnรญci odoberรบ.
Takลพe koneฤnรก spotreba tepla na vykurovanie aย znรญลพenie spotreby po realizรกcii รบspornรฝch opatrenรญ zรกvisia len od sprรกvania sa vlastnรญkov bytov. Vย ฤlรกnku sa pokรบsim vysvetliลฅ, ฤi je to skutoฤne tak, aย upozornรญm na prรญpadnรฉ chyby ฤi nesprรกvne postupy, ktorรฉ sรบ prรญฤinou nadmernej spotreby tepla na vykurovanie domov.
โUrobili sme vลกetko, no ani tak sme nedosiahli znรญลพenie spotreby tepla na vykurovanie…โ
ฤasto sa stretรกvam sย nรกzorom vlastnรญkov, ktorรญ tvrdia: โMรกme zateplenรฝ dom, namontovanรฉ termoregulaฤnรฉ ventily na radiรกtoroch, hydraulicky vyregulovanรฝ vykurovacรญ systรฉm aj pomerovรฉ meraฤe tepla, ale oฤakรกvanรฉ znรญลพenie spotreby tepla na vykurovanie domu sa nรกm nepodarilo dosiahnuลฅ.โ
Tรกto jedna veta obsahuje vลกetky dรดleลพitรฉ informรกcie aย fakty, ktorรฉ priamo ฤi nepriamo sรบvisia sย energetickรฝmi รบsporami aย so zniลพovanรญm nรกkladov na bรฝvanie. Lebo, povedzme si รบprimne, vlastnรญkov bytov viac zaujรญmajรบ niลพลกie nรกklady na bรฝvanie ako รบspora energie.
Ak boli vย bytovom dome vypracovanรฉ projekty aj odbornรฉ posudky, na zรกklade ktorรฝch bolo vydanรฉ stavebnรฉ povolenie, aย zrealizovali sa predpรญsanรฝm spรดsobom vลกetky odporรบฤanรฉ รบspornรฉ opatrenia (naprรญklad zateplenie aย nรกslednรฉ hydraulickรฉ vyregulovanie รK), potom vlastnรญci oฤakรกvajรบ dosiahnutie predpokladanej รบspory vย spotrebe tepla aj znรญลพenie nรกkladov.
Skutoฤnรก spotreba tepla, dosiahnutรก vย reรกlnych podmienkach, vลกak bรฝva ฤasto oveฤพa vyลกลกia. Stretol som sa sย prรญpadmi bytovรฝch domov, ktorรฉ mali skutoฤnรบ spotrebu tepla na vykurovanie dvoj- aลพ trojnรกsobne vyลกลกiu, neลพ bola predpokladanรก potreba tepla uvedenรก vย energetickom certifikรกte. Ako je to moลพnรฉ? Kde sa stala chyba?
Kde sa robia chyby?
Vย podobnรฝch prรญpadoch, keฤ je rozdiel medzi teoretickou potrebou aย skutoฤnou spotrebou tepla na vykurovanie vรฝraznรฝ, je veฤพmi pravdepodobnรฉ, ลพe doลกlo kย viacerรฝm chybรกm. Vysvetlรญme si to na prรญklade konkrรฉtneho bytovรฉho domu (BD).
Vyuลพijeme pri tom dostupnรฉ รบdaje zย projektov, energetickรฉho certifikรกtu aย informรกcie oย spotrebe tepla na vykurovanie vย posudzovanom obdobรญ. Porovnanie potreby (predpokladanej spotreby) aย skutoฤnej spotreby tepla na vykurovanie posudzovanรฉho BD, prepoฤรญtanรฉ na mernรบ spotrebu tepla vย kWh/(m2 . r), sรบ uvedenรฉ vย tab. 1 aย graficky znรกzornenรฉ na obr. 1.
Zย รบdajov uvedenรฝch vย tab. 1 sa zameriame na spotrebu tepla na vykurovanie. Pred obnovou bolo potrebnรฉ dodaลฅ BD teplo na vykurovanie na รบrovni 97,7 kWh/(m2 . r), ฤo predstavovalo 74 % celkovej potreby tepla. Zvyลกok, teda asi 26 % tepla bolo moลพnรฉ vyuลพiลฅ zย tepelnรฝch ziskov.
Po obnove BD sa potreba tepla na vykurovanie znรญลพila na 34,2 kWh/(m2 .r), ฤo je 50 % celkovej potreby. ฤo to vlastne znamenรก? Po obnove BD klesla celkovรก potreba tepla zo 132,2 kWh/(m2 . r) na 68,7 kWh/(m2 .r), teda na 52 % pรดvodnej hodnoty. No potreba tepla dodanรฉho vykurovacรญm systรฉmom klesla zย 97,7 kWh/(m2 . r) na 34,2 kWh/(m2 . r), ฤo je iba 35 % pรดvodnej hodnoty.
To znamenรก, ลพe vย posudzovanom objekte mรดลพe byลฅ spotreba tepla dodanรฉho vykurovacรญm systรฉmom len tretinovรก vย porovnanรญ sย pรดvodnรฝm stavom. Ak bol objekt pred obnovou nadmerne vykurovanรฝ, mรดลพe byลฅ znรญลพenie spotreby eลกte vรฝraznejลกie. Ako je moลพnรฉ dosiahnuลฅ takรฉ vรฝraznรฉ znรญลพenie spotreby tepla?
Aj na tรบto otรกzku moลพno nรกjsลฅ odpoveฤ vย tab. 1 sย รบdajmi oย mernej potrebe. Aj keฤ predpokladรกme, ลพe tepelnรฉ zisky budรบ pred obnovou BD aj po nej rovnakรฉ, na รบrovni 34,5 kWh/(m2 . r), po obnove objektu stรบpne ich podiel na celkovej potrebe tepla zย pรดvodnรฝch 26 % na oฤakรกvanรฝch 50 %.
Zย teoretickรฉho hฤพadiska je teda obnova posudzovanรฉho BD jednoznaฤne vรฝhodnรก. Akรก je vลกak realita? Poลพiadavky na potrebu tepla na vykurovanie bytovรฝch domov sรบ podฤพa STN 73 0540-2: 2012 takรฉto:
- od roku 2013 โ 50 kWh/(m2 . r),
- od roku 2016 โ 25 kWh/(m2 . r),
- od roku 2021 โ 12,5 kWh/(m2 . r).
Posudzovanรฝ BD bol zateplenรฝ vย roku 2015, priฤom predpokladanรก mernรก potreba tepla na vykurovanie bola 34,2 kWh/(m2 . r). Navrhovanรฉ rieลกenie tepelnej ochrany objektu zodpovedalo predpisom platnรฝm vย tom ฤase. Preto bolo vydanรฉ stavebnรฉ povolenie, stavba sa zrealizovala aj skolaudovala.
Vลกetko sa zdalo byลฅ vย poriadku, aลพ na dosiahnutรฉ รบspory tepla na vykurovanie. Skutoฤnรก spotreba tepla dodanรฉho vykurovacรญm systรฉmom bola pรดvodne 141,2 kWh/(m2 . r), po inลกtalovanรญ termostatickรฝch ventilov (TRV) aย hydraulickom vyregulovanรญ klesla na 107,0 kWh/(m2 . r).
Pri porovnanรญ sย predpokladanou potrebou tepla zistรญme, ลพe vย oboch prรญpadoch bola skutoฤnรก spotreba tepla nadmernรก, teda vyลกลกia ako predpokladanรก teoreticky vypoฤรญtanรก hodnota. Vย prvom prรญpade bola spotreba vyลกลกia oย 7 %, po inลกtalovanรญ TRV to bolo pribliลพne oย 10 %.
Po obnove BD bola najniลพลกia spotreba tepla 67,0 kWh/(m2 . r), ฤo je oย 95 % viac ako predpokladanรก teoreticky vypoฤรญtanรก potreba tepla. Netreba myslรญm zdรดrazลovaลฅ, ลพe pri nadmernej spotrebe tepla sa dosiahnu len minimรกlne รบspory tepla.
Preto je ohrozenรฉ nielen znรญลพenie nรกkladov na bรฝvanie, ale aj nรกvratnosลฅ prostriedkov vloลพenรฝch do obnovy objektu. Dรดvodom tohto stavu je vย prรญpade posudzovanรฉho domu pravdepodobne tรก skutoฤnosลฅ, ลพe pred obnovou vyuลพรญvali vlastnรญci bytov tepelnรฉ zisky len ฤiastoฤne aย po obnove prakticky vรดbec.
Prvรฝ stฤบpec grafu na obr. 1 predstavuje potrebu tepla na vykurovanie pรดvodnรฉho BD na รบrovni 132,2 kWh/(m2 . r), rozdelenรบ na vetranie aย prestup cez stavebnรฉ konลกtrukcie. Tento stav zodpovedรก BD pred zateplenรญm aย pred inลกtalรกciou TRV.
Rozdiel vย spotrebe medzi jednotlivรฝmi miestnosลฅami (bytmi) mohol byลฅ spรดsobenรฝ len vetranรญm. Vetranรฉ byty mohli maลฅ spotrebu tepla asi oย 30 % vyลกลกiu ako nevetranรฉ (neobรฝvanรฉ) byty. Po zavedenรญ TRV (druhรฝ stฤบpec grafu) sa situรกcia zmenila.
Sprรกvnym pouลพรญvanรญm TRV bolo moลพnรฉ vyuลพiลฅ tepelnรฉ zisky aย znรญลพiลฅ spotrebu tepla asi oย 33 % na 97,7 kWh/(m2 . r). Kombinรกciou รบspornรฝch opatrenรญ aย neobรฝvanรฉho bytu bolo moลพnรฉ dosiahnuลฅ spotrebu tepla asi na รบrovni 60 % vย porovnanรญ sย obรฝvanรฝm bytom.
Tento predpoklad vลกak platรญ len vย tom prรญpade, ak sa vลกetky TRV vย celom dome poฤas vykurovacieho obdobia pouลพรญvajรบ sprรกvne โ teda sรบ nastavenรฉ na predpรญsanรบ regulaฤnรบ teplotu podฤพa projektu. Podobnรก, ba dokonca โhorลกiaโ situรกcia zย hฤพadiska rozdielu vย spotrebe tepla aย vรฝลกke platieb mรดลพe nastaลฅ vย BD po zateplenรญ.
Po obnove klesne potreba tepla na krytie strรกt prestupom aย vyrovnรก sa pribliลพne potrebe tepla na vetranie miestnostรญ (stฤบpec 3 na obr. 1). Zย toho vyplรฝva, ลพe rozdiel vย spotrebe vetranรฉho aย nevetranรฉho bytu mรดลพe byลฅ aลพ 45 %. Okrem vetrania mรดลพu rozdiel vย spotrebe spรดsobiลฅ aj TRV.
Sprรกvnym vyuลพitรญm tepelnรฝch ziskov pomocou TRV moลพno znรญลพiลฅ spotrebu tepla riadne vetranรฉho bytu na 34,2 kWh/(m2 . r). Pri nevetranom byte, ak poฤรญtame aj sย vyuลพitรญm tepelnรฝch ziskov zย oslnenia, mรดลพe byลฅ spotreba tepla dokonca len 26,9 kWh/(m2 . r).
Spotreba nevetranรฉho bytu pri vykurovanรญ na predpรญsanรบ teplotu aย pri riadnom vyuลพitรญ tepelnรฝch ziskov mรดลพe byลฅ menลกia ako 40 % spotreby riadne vetranรฉho bytu, ktorรฝ tepelnรฉ zisky nevyuลพรญva. Ak je takรฝto byt prekurovanรฝ na teplotu vyลกลกiu ako 20 ยฐC, mรดลพu byลฅ rozdiely eลกte vรฝraznejลกie.
Ako dosiahnuลฅ predpokladanรฉ รบspory tepla vย reรกlnych podmienkach?
Odpoveฤ na tรบto otรกzku je pomerne jednoduchรก. Treba prispรดsobiลฅ prevรกdzkovรฉ podmienky vykurovania vย maximรกlnej moลพnej miere optimรกlnemu stavu, ktorรฝ sa pouลพil pri urฤenรญ predpokladanej potreby tepla.
Vลกetky vรฝpoฤty pri nรกvrhu vykurovacieho systรฉmu, teda hlavne urฤenie tepelnรฉho vรฝkonu spotrebiฤov, sa robia na jeden konkrรฉtny prevรกdzkovรฝ stav.
Vรฝsledok tohto vรฝpoฤtu sa pouลพije pri stanovenรญ predpokladanej potreby tepla na vykurovanie, priฤom sa vyuลพijรบ ฤalลกie zjednoduลกenia (ฤas vykurovania, priemernรก vonkajลกia teplota).
Pravdepodobnosลฅ, ลพe skutoฤnรก spotreba tepla na vykurovanie konkrรฉtneho domu bude pribliลพne rovnakรก ako vypoฤรญtanรก hodnota, je veฤพmi vysokรก len vย jednom konkrรฉtnom prรญpade โ vย tom, ktorรฝ zodpovedรก vรฝchodiskovรฝm podmienkam.
Vypoฤรญtanรก potreba tepla, uvedenรก naprรญklad vย energetickom certifikรกte, nehovorรญ niฤ oย tom, akรก bude spotreba pri ostatnรฝch neลกtandardnรฝch prevรกdzkovรฝch stavoch.
Aj zย hodnotenia posudzovanรฉho objektu moลพno vidieลฅ, ลพe ani splnenie zรกkladnรฝch predpokladov, ako sรบ termoregulรกcia, hydraulickรฉ vyregulovanie aย zateplenie objektu, nie je dostatoฤnou zรกrukou na dosiahnutie predpokladanej potreby tepla aย oฤakรกvanรฝch รบspor.
Vyuลพitie projektov, odbornรฝch posudkov aย energetickรฝch certifikรกtov pri dosahovanรญ energetickรฝch รบspor mรก vรฝznam len vtedy, ak sa objekt vykuruje navrhovanรฝm spรดsobom. Vย skutoฤnosti existuje len jeden prevรกdzkovรฝ reลพim vykurovania, pri ktorom sa dosiahne predpokladanรก spotreba tepla, aย to je vykurovanie podฤพa projektu.
Inรฝ spรดsob prevรกdzky teplovodnรฉho vykurovacieho systรฉmu je neprรญpustnรฝ, poลกkodzuje vลกetkรฝch pripojenรฝch odberateฤพov vย bytovom dome aย mรก minimรกlny prรญnos kย optimalizรกcii vykurovania, kย znรญลพeniu spotreby tepla aย nรกkladov na bรฝvanie.
โZรกkladnรฉ desatoroโ sprรกvneho postupu
Pre prรญpadnรฝch zรกujemcov oย znรญลพenie spotreby tepla na vykurovanie vย obnovenรฝch BD, aย tรฝm aj oย znรญลพenie nรกkladov na bรฝvanie, uvediem โzรกkladnรฉ desatoroโ sprรกvneho postupu. Sรบ to vลกeobecne znรกme poลพiadavky vychรกdzajรบce zย fyzikรกlnych zรกkonov, ktorรฉ sa musia dodrลพaลฅ, ak chceme vย objekte dosiahnuลฅ, aby bolo skutoฤnรฉ mnoลพstvo odoberanรฉho tepla rovnakรฉ, alebo dokonca niลพลกie ako predpokladanรก hodnota.
Vychรกdza sa pri tom, samozrejme, zย predpokladu, ลพe pri obnove BD sa splnili vลกetky platnรฉ poลพiadavky aย odporรบฤanรฉ postupy. Podrobnosti oย jednotlivรฝch bodoch aย vysvetlenie prรญpadnรฝch sรบvislostรญ sย celkovou spotrebou tepla uvediem vย pokraฤovanรญ tohto ฤlรกnku. Takลพe, medzi zรกkladnรฝch 10 bodov patria:
- optimalizรกcia vykurovacieho systรฉmu,
- sprรกvne pouลพรญvanie urฤenรฝch termostatickรฝch ventilov,
- vykurovanie miestnostรญ na predpรญsanรบ teplotu,
- obmedzenie otvรกrania hlavรญc TRV,
- obmedzenie zatvรกrania hlavรญc TRV,
- dodrลพanie teploty vykurovacej vody,
- optimรกlne vetranie miestnostรญ,
- meranie aย sledovanie spotreby tepla,
- urฤenie spotreby tepla bez koeficientov polohy,
- vysokรฝ pomer spotrebnej zloลพky, tzn. 60 % aย viac.
Pri posudzovanรญ navrhovanรฝch opatrenรญ si treba uvedomiลฅ, ลพe vykurovacรญ systรฉm objektu bol navrhovanรฝ ako jeden celok, ktorรฉho รบlohou je zabezpeฤiลฅ optimรกlnu tepelnรบ pohodu vย kaลพdej miestnosti danรฉho objektu. Rovnakรฝm spรดsobom, vychรกdzajรบcim zย platnรฝch noriem, sa posudzovala aj predpokladanรก potreba tepla aย dosiahnuteฤพnรฉ รบspory po obnove objektu.
Zย toho vyplรฝva, ลพe oฤakรกvanรฉ รบspory sa dosiahnu len vย tom prรญpade, ak sa bude sprรกvne vykurovaลฅ celรฝ objekt. Aby sme znรญลพili spotrebu tepla, treba tomu prispรดsobiลฅ naลกe sprรกvanie. Len tak mรดลพeme zabrรกniลฅ problรฉmu nadmernej spotreby. Uลพรญvatelia bytov si sami musia uvedomiลฅ, ฤo je dรดleลพitรฉ aย dobrรฉ pre vลกetkรฝch.
Nielen krรกtkodobo pre niektorรฝch jednotlivcov, ale pre vลกetkรฝch vlastnรญkov vย dlhลกom ฤasovom horizonte. Ak mรก byลฅ BD sprรกvne vykurovanรฝ, musia kรบriลฅ vลกetci. Ak chce BD uลกetriลฅ nรกklady na vykurovanie, musia ลกetriลฅ vลกetci.
Ak chce BD dobre kรบriลฅ aย pritom uลกetriลฅ nรกklady, musia byลฅ sprรกvne vykurovanรฉ vลกetky miestnosti vย dome, aย to poฤas celรฉho vykurovacieho obdobia. Okrem spoฤพahlivรฉho aย bezproblรฉmovรฉho vykurovania moลพno pri dodrลพanรญ podmienok sprรกvneho prevรกdzkovรฉho reลพimu รK dosiahnuลฅ vรฝraznรฉ znรญลพenie nรกkladov.
Vย prรญpade posudzovanรฉho BD, ktorรฝ sa pouลพil ako prรญklad vย tomto ฤlรกnku, predstavuje roฤnรก รบspora sumu viac ako 11-tisรญc โฌ, ฤo vychรกdza vย prepoฤte na jeden byt viac ako 350 โฌ roฤne. Myslรญm, ลพe to je dostatoฤnรฝ dรดvod na zamyslenie.
Autor je energetickรฝ audรญtor, pรดsobรญ vย ลฝiline.
Redakcia TZB Haustechnik ponรบka (po dohode sย autorom) prรญpadnรฝm zรกujemcom moลพnosลฅ posรบdenia spotreby tepla. Svoj zรกujem nรกm mรดลพete oznรกmiลฅ mailom na adresu redakcie. Po zaslanรญ potrebnรฝch รบdajov vyberieme objekty vhodnรฉ na vypracovanie energetickรฉho posudku,ย vyhodnotenie moลพnostรญ znรญลพenia spotreby tepla aย nรกvrhu odporรบฤanรฝch opatrenรญ. Vรฝslednรฉ hodnotenie bude potom publikovanรฉ vย niektorom zย ฤalลกรญch ฤรญsiel ฤasopisu.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 3/2019.