Vetranie tunela Sitina
Systรฉm vetrania je jednou zย najdรดleลพitejลกรญch sรบฤastรญ technologickรฉho vybavenia cestnรฝch tunelov. Do znaฤnej miery ovplyvลuje ich spoฤพahlivรบ aย bezpeฤnรบ prevรกdzku, ฤi uลพ pri normรกlnej premรกvke, alebo pri vzniku poลพiarnej situรกcie vย tuneli. Zvolenรฝ vetracรญ systรฉm, jeho koncepcia, voฤพba konkrรฉtnych typov ventilรกtorov aย ich regulรกcia ovplyvลujรบ aj energetickรบ nรกroฤnosลฅ vetracieho systรฉmu tunela, aย tรฝm aj vรฝลกku nรกkladov na prevรกdzku tunela. Vetracรญ systรฉm tunela Sitina spฤบลa eurรณpske ลกtandardy kladenรฉ na vetracie systรฉmy cestnรฝch tunelov. Jeho realizรกciu ocenila aj Slovenskรก spoloฤnosลฅ pre techniku prostredia ZSVTS Bratislava udelenรญm ceny za rok 2007 vย kategรณrii realizovanรฝ projekt.
- znรญลพenie koncentrรกciรญ emisiรญ produkovanรฝch motorovรฝmi vozidlami vย tuneli pod limitnรฉ hodnoty koncentrรกciรญ,
- dobrรบ viditeฤพnosลฅ na prejazd vozidiel pri zneฤistenรญ vzduchu vย tuneli dymom zo vznetovรฝch motorov,
- odvod spalรญn horenia aย prรญvod vzduchu pre osoby unikajรบce zย tunela vย prรญpade poลพiaru,
- usmernenie rozptylu ลกkodlivรฝch lรกtok zย exhalรกciรญ vozidiel do okolia tunela aย znรญลพenie emisnรฉho zaลฅaลพenia okolia tunela; odvรกdzanie zneฤistenรฉho vzduchu sa musรญ posรบdiลฅ vzhฤพadom na dovolenรฉ koncentrรกcie emisiรญ vย miestach vypรบลกลฅania aย na miestne klimatickรฉ aย morfologickรฉ podmienky.
Nรกzov stavby: Tunel Sitina
Miesto: Bratislava Zhotovovateฤพ: Taisei corporation โ Skanska D.S. Diaฤพniฤnรฝ ลฅah: D2 Nรกzov รบseku: Lamaฤskรก cesta โ Starรฉ Grunty Zaฤiatok realizรกcie: 30. 10. 2003 Uvedenie do prevรกdzky: 24. 6. 2007 Rรบry: 2 Dฤบลพka tunela: 1ย 440ย m โ zรกpadnรก tunelovรก rรบra, 1ย 415ย m โ vรฝchodnรก tunelovรก rรบra Priemernรฝ sklon tunelovรฝch rรบr: 2ย % Plocha prieฤneho prierezu: 59,11 m2 Hydraulickรฝ priemer prieฤneho prierezu: 7,80ย m SOS vรฝklenky: po 150ย m Poลพiarne vรฝklenky: po 90ย m Vetranie: pozdฤบลพne, prรบdovรฝmi ventilรกtormi Autori vetrania: doc.ย Ing.ย Jozef Jandaฤka, PhD., Ing.ย Jรกn Kapusta |
Prรญvod ฤerstvรฉho vzduchu do tunela
Zรกkladnou poลพiadavkou bezpeฤnosti prevรกdzky aย kvality ovzduลกia vย cestnom tuneli je udrลพanie prรญpustnรฝch koncentrรกciรญ plynnรฝch emisiรญ aย dymu produkovanรฝch motorovรฝmi vozidlami pod limitnรฝmi hodnotami. Vyลกลกie koncentrรกcie emisiรญ neลพ dovolenรฉ moลพno znรญลพiลฅ systรฉmom vetrania tunela prostrednรญctvom prรญvodu ฤerstvรฉho vzduchu do tunela.
Privรกdzanรฉ mnoลพstvo ฤerstvรฉho vzduchu sa pri normรกlnej prevรกdzke tunela projektuje na zรกklade mnoลพstva emisiรญ aย splodรญn horenia vznetovรฝch motorov (opacity), ktorรฉ produkujรบ vozidlรก pri prejazde tunelom, aย na zรกklade maximรกlnych prรญpustnรฝch koncentrรกciรญ oxidu uhoฤพnatรฉho (CO) aย opacity. Vรฝpoฤet mnoลพstva ฤerstvรฉho vzduchu sa pri normรกlnej prevรกdzke vย tuneli realizuje pre plynulรบ aย viaznucu (stop and go) premรกvku. Maximรกlna prรญpustnรก koncentrรกcia CO pre plynulรบ aย viaznucu premรกvku vย tuneli je 70 ppm aย maximรกlna prรญpustnรก viditeฤพnosลฅ charakterizovanรก hodnotou opacity je 0,005ย 1/m.
Mnoลพstvo emisiรญ produkovanรฉ dopravnรฝm prรบdom vozidiel sa urฤuje vรฝpoฤtom, ktorรฉho vstupnรฝmi hodnotami sรบ intenzita aย skladba dopravnรฉho prรบdu. Do รบvahy sa pritom berie nielen podiel aย priemernรก hmotnosลฅ vozidiel pohรกลanรฝch vznetovรฝmi motormi, ale aj vekovรก skladba vozovรฉho parku. ฤalลกรญmi vstupnรฝmi hodnotami vรฝpoฤtu mnoลพstiev ลกkodlivรญn sรบ rรฝchlosลฅ vozidiel vย tuneli, sklon trasy aย nadmorskรก vรฝลกka tunela. Vรฝpoฤet produkcie CO aย opacity sa realizuje zvlรกลกลฅ pre osobnรฉ aย nรกkladnรฉ vozidlรก. Mnoลพstvo emisiรญ, ktorรฉ produkujรบ vozidlรก vย tuneli, sa vypoฤรญta na zรกklade produkcie emisie jednรฉho priemernรฉho osobnรฉho vozidla (benzรญnovรฉho, dieslovรฉho) aย nรกkladnรฉho vozidla.
Vetracie systรฉmy cestnรฝch tunelov sa realizujรบ sย moลพnosลฅou riadenia mnoลพstva privรกdzanรฉho ฤerstvรฉho vzduchu, ktorรฉ zรกvisรญ od rรฝchlosti, zloลพenia aย intenzity dopravnรฉho prรบdu vย tuneli. Mnoลพstvo potrebnรฉho ฤerstvรฉho vzduchu privรกdzanรฉho do tunela ovplyvลuje celkovรบ energetickรบ nรกroฤnosลฅ vetracieho systรฉmu, aย tรฝm aj vรฝลกku nรกkladov na prevรกdzku tunela.
Systรฉmy vetrania
Systรฉmy vetrania cestnรฝch tunelov moลพno rozdeliลฅ na prirodzenรฉ, ktorรฉ nevyuลพรญvajรบ ลพiadne prรญdavnรฉ technickรฉ zariadenia, aย na nรบtenรฉ, ktorรฉ sa realizujรบ ventilรกtormi.
Prirodzenรฉ vetranie nevyลพaduje ลพiadne prรญdavnรฉ technickรฉ zariadenia. Obmena vzduchu sa realizuje pomocou rozdielu tlakov aย teploty medzi portรกlmi aย prostrednรญctvom vozidiel spรดsobujรบcich vรฝmenu vzduchu tzv. piestovรฝm efektom. Znaฤnรฝ vplyv na prirodzenรฉ prรบdenie mรก iย smer prevlรกdajรบcich vetrov aย celkovรฝ odpor tunela pre prรบdiaci vzduch. Systรฉm prirodzenรฉho vetrania neobsahuje ลพiadne mechanickรฉ komponenty. Vรฝmena vzduchu sa realizuje vรฝluฤne cez vstupnรฉ portรกly tunela.
Nรบtenรฉ systรฉmy vetrania rozdeฤพujeme na pozdฤบลพne, poloprieฤne aย prieฤne. Kaลพdรฝ zย tรฝchto systรฉmov nรบtenรฉho vetrania charakterizuje jeho usporiadanie.
Obr. 1 Pozdฤบลพne vetranie | Obr. 3 Poloprieฤne vetranie |
Obr. 4 Prieฤne vetranie |
Pozdฤบลพny systรฉm vetrania vย cestnom tuneli (obr.ย 1) sa realizuje prรบdovรฝmi ventilรกtormi (obr.ย 2). Pri tuneloch sย jednosmernou premรกvkou sa smer prรบdenia vzduchu vplyvom ventilรกtorov zvyฤajne zhoduje so smerom premรกvky. Pri tuneloch sย obojsmernou premรกvkou treba spรบลกลฅaลฅ prรบdovรฉ ventilรกtory vลพdy tak, aby sa podporovali prirodzenรฉ spรดsoby vetrania vyplรฝvajรบce zo samotnej premรกvky, teplotnรฝch aย meteorologickรฝch rozdielov. Vย prรญpade nehody sa uvoฤพnenรฉ spaliny ลกรญria vย pozdฤบลพnom smere vย priestore tunela. Smer aย rรฝchlosลฅ tรฝchto plynov vย jazdnom priestore ovplyvลujรบ prรบdovรฉ ventilรกtory. Vย klenutรฝch tuneloch sa mรดลพu prรบdovรฉ ventilรกtory umiestniลฅ nad jazdnรฝm profilom, ฤรญm sa nezvรคฤลกuje prierez tunela. Pravouhlรฉ prierezy vย priestore vyลพadujรบ zvรคฤลกa miestne rozลกรญrenie profilu tunela.
Obr. 2โHlavnรฉ ฤasti prรบdovรฉho ventilรกtora
1 โ zรกvesnรก konลกtrukcia, 2 โ zariadenie proti vyboฤeniu, 3 โ bezpeฤnostnรฝ zรกves/poistnรก reลฅaz, 4 โ nosnรฝ drลพiak na bezpeฤnostnรฝ zรกves/poistnรบ reลฅaz, 5 โ signalizaฤnรฝ elektrickรฝ spรญnaฤ pri spadnutรญ ventilรกtora, 6 โ kryt prรบdovรฉho ventilรกtora, 7 โ vodiaca lopatka, 8 โ lopatkovรฉ koleso ventilรกtora, 9 โ presmerovacia lopatka, 10 โ motor, 11 โ tlmiฤ hluku, 12 โ ochrannรก mrieลพka, 13 โ pripojovacia skrinka, 14 โ vedฤพajลกia/doplnkovรก pripojovacia skrinka
Pri poloprieฤnom vetranรญ sa ฤerstvรฝ vzduch privรกdza vzduchotechnickรฝm kanรกlom pozdฤบลพ tunela (obr. 3) aย vย pravidelnรฝch vzdialenostiach sa rozdeฤพuje distribuฤnรฝmi klapkami do priestoru tunelovej rรบry. Vyfukovanรฝ vzduch prรบdi portรกlmi do vonkajลกieho prostredia.
Pri prieฤnom vetranรญ (obr. 4) sa ฤerstvรฝ vzduch privรกdza do dopravnรฉho priestoru osobitnรฝm rozdeฤพovacรญm vzduchotechnickรฝm kanรกlom. Kontaminovanรฝ vzduch sa zย dopravnรฉho priestoru odvรกdza zbernรฝm vzduchotechnickรฝm kanรกlom vedenรฝm pozdฤบลพ tunela. Pri poลพiari sa ฤerstvรฝ vzduch privรกdza zdola aย dymovรฉ ลกkodliviny sa odsรกvajรบ hore.
Voฤพba vetracieho systรฉmu
Na sprรกvnu voฤพbu vetracieho systรฉmu tunela aย jeho dimenzovanie vplรฝva veฤพa vstupnรฝch รบdajov, ktorรฉ musia byลฅ kย dispozรญcii. Medzi ne patria:
รdaje oย tuneli
Medzi tieto รบdaje patrรญ miesto vstupnรฉho aย vรฝstupnรฉho otvoru tunela, poฤet tunelovรฝch rรบr, poฤet jazdnรฝch pruhov, dฤบลพka kaลพdej tunelovej rรบry, normรกlny profil aย od neho sa odliลกujรบce prieฤne profily tunelovej rรบry, รบdaje oย moลพnosti rozmiestnenia prรบdovรฝch ventilรกtorov, vรฝลกkovรฝ profil tunela, nadmorskรก vรฝลกka, moลพnosลฅ umiestnenia vetracรญch jednotiek aย vetracรญch ลกรกcht na odvรกdzanie vzduchu sย obsahom ลกkodlivรญn, miesta รบnikovรฝch chodieb.
รdaje oย dopravnej premรกvke
Sem sa zaraฤujรบ รบdaje ako priemernรก dennรก intenzita dopravy, podiel nรกkladnรฝch vozidiel na priemernej dennej intenzite dopravy, smerodajnรก hodinovรก preprava, podiel nรกkladnรฝch vozidiel na smerodajnej hodinovej preprave (vลกetky uvedenรฉ รบdaje pre rok plรกnovanรฉho otvorenia tunela aย oย desaลฅ rokov neskรดr), jednosmernรก alebo obojsmernรก premรกvka, strednรก celkovรก hmotnosลฅ nรกkladnรฝch vozidiel, rozdelenie vyลกลกie uvedenรฝch hodnรดt na jednotlivรฉ jazdnรฉ pruhy, najvyลกลกie povolenรฉ rรฝchlosti, povolenie pre vozidlรก poฤพnohospodรกrskej techniky, motorky aย bicykle, ako aj pre chodcov, predpokladanรก poฤetnosลฅ zablokovanej dopravy aย poฤetnosลฅ jej vรฝskytu na kaลพdรบ tunelovรบ rรบru.
Inรฉ รบdaje
Sem patria meteorologickรฉ รบdaje (teplota, vietor, tlak vzduchu), normy tรฝkajรบce sa ลพivotnรฉho prostredia aย pod.
ย
Vetranie cestnรฝch tunelov pri poลพiari
Zย hฤพadiska bezpeฤnosti prevรกdzky cestnรฝch tunelov patrรญ poลพiar medzi najnepriaznivejลกie prevรกdzkovรฉ stavy. Vย prvom rade tu ide oย zรกchranu ฤพudskรฝch ลพivotov. Vย prรญpade poลพiaru vย cestnom tuneli treba chrรกniลฅ unikajรบce osoby pred รบฤinkom ohลa aย dymu technickรฝmi alebo stavebnotechnickรฝmi opatreniami. Neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou technickรฝch prostriedkov ochrany osรดb pred รบฤinkami poลพiaru vย cestnom tuneli je aj vetracรญ systรฉm.
Vetracรญ systรฉm cestnรฝch tunelov by mal pri poลพiari zabezpeฤiลฅ dve zรกkladnรฉ funkcie, aย to odvod spalรญn horenia zย miesta lokalizรกcie poลพiaru aย vhodnรฉ podmienky na รบnik osรดb.
Mnoลพstvo spalรญn horenia aย uvoฤพnenรฝ tepelnรฝ vรฝkon poลพiaru zรกvisia od druhu automobilu aย nรกkladu, ktorรฉ vย tuneli horia. Pri poลพiari osobnรฉho vozidla sa poฤรญta sย nominรกlnym vรฝkonom 25ย MW, pri dodรกvkovom vozidle 15 MW, pri autobuse 20 MW aย pri naloลพenom nรกkladnom vozidle 20 aลพ 30 MW. Mnoลพstvo spalรญn horenia zรกvisรญ od uvoฤพnenรฉho tepelnรฉho vรฝkonu pri poลพiari. Pri tepelnom vรฝkone 30 MW sa predpokladรก produkยญcia spalรญn horenia 80 m3/s, pri vรฝkone 50ย MW 120 m3/sย aย pri vรฝkone 100 MW 200 m3/s.
ล รญrenie dymu vย tuneli sย nulovรฝm sklonom bez pรดsobenia ventilรกtorov je znรกzornenรฉ na obr.ย 5.
Obr. 5โล รญrenie dymu a) vย ฤase vzniku, b) oย niekoฤพko minรบt neskรดr |
Potrebnรฝ poฤet ventilรกtorov vychรกdza pre prรญpad poลพiaru pri pozdฤบลพnom vetranรญ tunelov zย poลพiadavky na veฤพkosลฅ pozdฤบลพnej rรฝchlosti vย tunelovej rรบre pre danรฝ druh premรกvky (jednosmernรก, resp. obojsmernรก). Tรกto rรฝchlosลฅ sa stanovuje na zรกklade poลพiadavky ohraniฤiลฅ ลกรญrenie dymu smerom proti รบฤinku ventilรกtorov, resp. zamedziลฅ zaplneniu celรฉho prierezu tunela, ฤo ovplyvลuje veฤพkosลฅ tzv. kritickej rรฝchlosti. Na obr. 6 je znรกzornenรฉ ลกรญrenie dymu vย tuneloch so sklonom.
ย Obr. 6โล รญrenie dymu vย tuneloch so sklonom | ||
ย | ย | |
ย a) silnรฝ prietok vzduchu smerom hore, | ย b) slabรฝ prietok vzduchu smerom hore, | |
ย | ||
c) slabรฝ prietok vzduchu smerom dole, | d) silnรฝ prietok vzduchu smerom dole | ย |
Pri dimenzovanรญ poฤtu ventilรกtorov pre prรญpad poลพiaru zohrรกva dรดleลพitรบ รบlohu poฤet vozidiel, ktorรฉ sa nachรกdzajรบ vย tunelovej rรบre. Pre jednosmernรบ premรกvku vย tunelovej rรบre sย nรญzkou poฤetnosลฅou dopravnรฝch zรกpch vย tuneli sa poฤรญta sย poฤtom stojacich vozidiel, ktorรฉ sa nachรกdzajรบ pred miestom poลพiaru, danรฝm ฤasom 3 minรบty, ktorรฝ ubehol od zaฤiatku poลพiaru po uvedenie opatrenรญ pre prรญpad poลพiaru vย tuneli do prevรกdzky. Pre tento prรญpad premรกvky sa poฤet vozidiel vย tuneli pri poลพiari vypoฤรญta na zรกklade hodinovej premรกvky vย tuneli. Pri tuneloch sย jednosmernou premรกvkou sย ฤastou poฤetnosลฅou dopravnรฝch zรกpch sa poฤรญta sย poฤtom vozidiel pri poลพiari vย tuneli, ktorรฝ sa rovnรก minimรกlne 75ย % zaplnenia celkovej dฤบลพky tunela. Vย prรญpade poลพiaru treba braลฅ do รบvahy aj meteorologicko-teplotnรฉ vplyvy.
Vetracรญ systรฉm tunela Sitina
Tunel Sitina je sรบฤasลฅou diaฤพnice D2 Lamaฤskรก cesta โ Starรฉ Grunty aย eurรณpskej cesty E65 Praha โ Brno โ Bratislava โ Gyรถr โ Budapeลกลฅ. Leลพรญ na severnom okraji Bratislavy. Pozostรกva zย dvoch paralelnรฝch tunelovรฝch rรบr โ vรฝchodnej sย dฤบลพkou 1ย 415ย m aย zรกpadnej sย dฤบลพkou 1ย 440ย m (obr. 7). Obe tunelovรฉ rรบry sรบ rieลกenรฉ sย jednosmernou prevรกdzkou. Vย prรญpade vรฝluky jednej tunelovej rรบry sa predpokladรก obฤasnรก obojsmernรก prevรกdzka. Pri juลพnรฝch aj severnรฝch portรกloch sรบ vybudovanรฉ portรกlovรฉ objekty, ktorรฉ sa rieลกia ako podzemnรฉ. Vย portรกlovรฝch objektoch sรบ priestory na umiestnenie energetickรฉho, bezpeฤnostnรฉho aย riadiaceho zabezpeฤenia tunela. Tieto priestory treba zย hฤพadiska spoฤพahlivej prevรกdzky vetraลฅ. Vetranie sa rieลกi vzduchotechnickou jednotkou zo strojovne vzduchotechniky. Nasรกvanie aย vรฝtlak vzduchu do strojovne vzduchotechniky portรกlovรฉho objektu je na obr. 11. Najvyลกลกia prรญpustnรก rรฝchlosลฅ vozidiel vย tuneli je 80ย km/h. Tunel sa projektoval podฤพa ลกvajฤiarskej smernice Lรผftung der Strassentunnel (Systemwahl, Dimensionierung und Aussttatung) ASTRA 2004.
Obr. 7โPortรกly tunela | Obr. 8 Umiestnenie ventilรกtora bez tlmiฤov vย tuneli |
Vetranie oboch tunelovรฝch rรบr sa realizuje desiatimi prรบdovรฝmi ventilรกtormi sย moลพnosลฅou reverzรกcie, ktorรฉ sรบ vybavenรฉ dvomi kusmi tlmiฤov hluku sย difรบzorom. Na obr. 8 je znรกzornenรฝ ventilรกtor bez tlmiฤa aย na obr. 9 ventilรกtor sย tlmiฤmi. Prรบdovรฉ ventilรกtory sย tlmiฤmi hluku majรบ vrรกtane zรกvesnej konลกtrukcie odolnosลฅ 400 ยฐC poฤas 90 minรบt. Maximรกlna povolenรก hodnota vybrรกciรญ poฤas prevรกdzky je 2,8ย mm/s.
Nรกbeh motora je priamy. Nรกbeh motora na menovitรฉ otรกฤky trvรก max. 10 sekรบnd. Ak ventilรกtor po tomto ฤasovom รบseku nie je prevรกdzkovanรฝ na menovitรฝch otรกฤkach, je nevyhnutnรฉ ho vypnรบลฅ aย zistiลฅ prรญฤinu dlhลกieho nรกbehu. Parametre ventilรกtora aย elektromotora sรบ uvedenรฉ vย tab. 1.
Vย zรกpadnej aj vรฝchodnej tunelovej rรบre sรบ na vstupe do tunelovej rรบry umiestnenรฉ tri pรกry ventilรกtorov vo vzdialenostiach 100, 200 aย 300ย m od severnรฉho, resp. juลพnรฉho portรกlu. Na vรฝstupe zo zรกpadnej aย vรฝchodnej tunelovej rรบry sรบ umiestnenรฉ dva pรกry ventilรกtorov vo vzdialenostiach 100 aย 200ย m od juลพnรฉho, resp. severnรฉho portรกlu.
Ventilรกtory sa za normรกlnej prevรกdzky ovlรกdajรบ vย zรกvislosti od intenzity aย smeru dopravy, koncentrรกcie CO aย opacity, ktorรฉ sa merajรบ pomocou centrรกlneho riadiaceho systรฉmu. Ventilรกtory by sa mali ovlรกdaลฅ tak, aby hodnoty emisiรญ vย tuneli nepresiahli prรญpustnรฉ koncentrรกcie CO 70 ppm aย opacity 0,005ย 1/m. Meranie koncentrรกcie ลกkodlivรญn vลกak vplyvom dopravnรฉho prรบdu vย tuneli vykazuje veฤพkรบ fluktuรกciu hodnรดt. Podmienkou je ฤรญslicovรก filtrรกcia hodnรดt.
Nastavenie prรบdenia vzduchu vย prรญpade dopravnej udalosti zรกvisรญ od druhu aย momentรกlneho stavu premรกvky. Prevรกdzka prรบdovรฝch ventilรกtorov sa musรญ regulovaลฅ na zรกklade merania pozdฤบลพnej rรฝchlosti, ktorรฉ by sa malo vykonaลฅ mimo zรณny ovplyvnenej nehodou.
Vybavenie tunela Sitina pre prรญpad poลพiaru
Vย prรญpade poลพiaru vย tunelovej rรบre sย jednosmernou premรกvkou treba zabezpeฤiลฅ pozdฤบลพnu rรฝchlosลฅ vzduchu vย tuneli 3ย m/s. Vย prรญpade poลพiaru vย tunelovej rรบre sย obojsmernou premรกvkou alebo vย tunelovej rรบre sย jednosmernou premรกvkou sย vozidlami nachรกdzajรบcimi sa za miestom poลพiaru bez moลพnosti vรฝjazdu treba zabezpeฤiลฅ pozdฤบลพnu rรฝchlosลฅ vzduchu vย tuneli 1,5ย m/s. Niektorรฉ smernice poฤรญtajรบ aj sย mierne odliลกnรฝmi hodnotami. Pri jednosmernej premรกvke aย voฤพnom vรฝjazde dopravy za miestom poลพiaru sa mรก dym vytlรกฤaลฅ vย smere jazdy zย tunela. Pri dvoch paralelnรฝch tunelovรฝch rรบrach by sa malo realizovaลฅ riadenie vetrania vย nezasiahnutej rรบre.
Riadenie vetrania pri poลพiari sa musรญ minimรกlne vย samozรกchrannej fรกze (fรกza 1) realizovaลฅ automaticky. Podstatnรฉ predpoklady na to sรบ detekcia poลพiaru sย krรกtkym ฤasom reakcie na zapnutie aย rรฝchly nรกbeh prevรกdzky vetrania pri poลพiari. Vo fรกze likvidรกcie poลพiaru (fรกza 2) by sa mali vytvoriลฅ takรฉ podmienky vetrania, aby sa zamedzilo spรคtnรฉmu prรบdeniu dymu.
Obr. 9โUmiestnenie ventilรกtora sย tlmiฤmi vย tuneli | Obr. 10โรnikovรก chodba |
Obr. 11โNasรกvanie aย vรฝtlak zo strojovne VZT | Obr. 12โVetranie รบnikovej chodby |
Tunel Sitina je vybavenรฝ piatimi รบnikovรฝmi cestami, ktorรฉ sรบ oddelenรฉ zo strany tunelovรฝch rรบr รบnikovรฝmi dverami (obr. 10). Tretia รบnikovรก cesta sa realizovala ako prejazdovรก pre zรกchrannรบ aย poลพiarnu techniku, ako aj pre รบnik osรดb. Ostatnรฉ sรบ urฤenรฉ len na รบnik osรดb. รnikovรฉ cesty sรบ vetranรฉ axiรกlnymi ventilรกtormi (obr. 12). Kaลพdรก รบnikovรก cesta mรก dva ventilรกtory, ktorรฉ sรบ situovanรฉ nad poลพiarnymi dverami zย oboch tunelovรฝch rรบr. Pred ventilรกtorom je umiestnenรก protipoลพiarna klapka. Ventilรกtory sรบ vybavenรฉ autonรณmnou regulรกciou.
doc.ย Ing.ย Jozef Jandaฤka, PhD.
Foto aย obrรกzky: archรญv autora
Autor pรดsobรญ na Katedre energetickej techniky Strojnรญckej fakulty ลฝilinskej univerzity vย ลฝiline.