Viete, aký je to inteligentný dom?

Veľa sa o ňom hovorí, každý má však pri tom iné predstavy... Diskusie o termíne inteligentného domu stále pretrvávajú. Mnohoznačnosť názorov vyplýva aj z toho, že v praxi sa nedá oprieť o jednoznačnú definíciu, no rozdiely v prístupe k danej téme spôsobuje aj mnoho ďalších faktorov. Vieme teda, o čom hovoríme, ak hovoríme o inteligentnom dome?

1. Aký je podľa vás inteligentný dom? Dajú sa nájsť spoločné charakteristické znaky pri všetkých druhoch budov (rodinné domy, bytové domy, komerčné objekty)? Držíme sa pri definovaní tohto pojmu vývoja v zahraničí, alebo sa tu vytvára do určitej miery regionálny variant?
2. Stretávate sa v praxi s tým, že ponuka inteligentného domu sa zamieňa v podstate za domácu automatizáciu a nepredstavuje adekvátne riešenie? Sú na našom trhu vôbec firmy dostatočne kompetentné a skúsené na riešenia v tejto oblasti?
3. Aký vývoj v tomto smere očakávate? Sú naše budovy pripravené na prechod k inteligentným riešeniam, resp. sú tu nejaké iné obmedzenia alebo, naopak, výzvy? Ako do toho vstupuje otázka financií a zároveň úspor energie, ktorá sa už tradične spája s inteligentnými budovami? 

Ing. Mário Lelovský Media Control, s. r. o.

1.    Inteligentný dom alebo objekt by mal:

• integrovať ovládanie, teda aj riadenie (podľa možnosti) všetkých technológií (technického vybavenia) objektu pod jeden centrálny riadiaci systém, ktorý sleduje všetky parametre a funkcie objektu a prispôsobuje namerané hodnoty požadovaným,
• optimalizovať správanie sa objektu a jeho súčastí z hľadiska spotreby energie za súčasného zachovania požiadaviek na primeraný komfort užívateľov/obyvateľov,
• zabezpečovať v spolupráci so zabezpečovacím systémom maximálnu dosiahnuteľnú bezpečnosť užívateľov,
• prostredníctvom príjemného užívateľského rozhrania umožniť užívateľom jednoduché používanie a využívanie všetkých funkcií a vlastností objektu bez nutnosti štúdia manuálov.

Uvedené vlastnosti platia pri rodinných domoch aj pri komerčných objektoch, rozdiel je len v rozsahu a typoch funkcií v objektoch (napr. bazén, sauna alebo domáce kino nie sú bežnou výbavou komerčných objektov). Podľa mňa sa na Slovensku držíme všeobecného vývoja v tejto oblasti ako v zahraničí, snáď s jedným zásadným rozdielom: Kým v západnej Európe je používanie integrovaných riadiacich systémov bežné aj pri strednej kategórii rezidenčných a komerčných objektov, u nás je to stále výsada skôr tých luxusných. Je to dané kúpyschopnosťou obyvateľstva, ale aj konzervativizmom Slovákov, ktorí nie sú zvyknutí používať moderné systémy.

2.    So zamieňaním si pojmu inteligentného domu za domácu automatizáciu sa stretávam denne. Najmä zo strany stavebných firiem dochádza k nepochopeniu toho, o čo vlastne ide. Napriek minimálnej či žiadnej skúsenosti v tejto oblasti neváhajú takéto firmy ponúknuť investorom tieto riešenia aj prostredníctvom nedostatočne kvalifikovaných subdodávateľov. Je veľký rozdiel zabezpečiť monitoring (sledovanie parametrov objektu ako teplota, poloha pohyblivých a otváravých členov, intenzita osvetlenia, pohyb a prítomnosť ľudí, spotreba energie atď.) a následný manažment všetkých súčastí na dosiahnutie požadovaných hodnôt v porovnaní so zapínaním viacerých svetiel naraz či zapnutím sauny na diaľku cez smartfón. Aj naša spoločnosť Media Control pôsobiaca na Slovensku má viacročné skúsenosti s projektovaním, realizáciou a následným servisom inteligentných budov a disponuje tímom vyškolených pracovníkov – integrátorov, technikov a programátorov. Za projekt iDOM sme získali v roku 2007 ocenenie Most InAVative Residential Project v regióne Európa (EMEA), čo potvrdzuje, že aj v našich podmienkach sa dá vytvoriť dielo európskej úrovne aj v kategórii inteligentných budov.

3.    Podľa môjho názoru smeruje vývoj k integrovanej dodávke TZB a ostatného vybavenia objektu od projektovania cez samotnú realizáciu až po servis – to všetko sa skrýva pod spoločným názvom Haustechnik či po našom vybavenie domu. Moje vlastné skúsenosti dokazujú, že integrované a koordinované projektovanie významne prispieva k plynulému priebehu výstavby a koordinovaná práca subdodávateľov šetrí časom aj peniazmi investora. Hlavnými prekážkami prechodu na inteligentné riešenia sú určite nedostatok financií a určité podhodnotenie vplyvu prevádzkových nákladov a hlavne potreby energie dané najmä tým, že komerčné budovy sa väčšinou realizujú so zámerom čo najskôr ich predať, a nie dlhodobo prevádzkovať.

Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD. Katedra TZB SvF STU v Bratislave

1.    Inteligentný dom… Nuž, mali by sme si s ním rozumieť!? Každopádne, jednoznačnú definíciu nenájdeme, ale spoločnou črtou musí byť jeho odozva na potreby užívateľa. Tá súvisí na jednej strane s predikciou zmien vonkajších klimatických prvkov (teplota, rýchlosť prúdenia a vlhkosť vzduchu, intenzita slnečného žiarenia a pod.), ale súčasne aj s reflektovaním potrieb užívateľa pri činnosti napríklad energetických, zabezpečovacích, monitorovacích či komunikačných systémov, pomocou ktorých vie zabezpečiť optimálne vnútorné prostredie pri minimálnej energetickej náročnosti s pozitívnym vplyvom na zdravie a výkonnosť užívateľov budov. Toto by mohli teda byť určité spoločné charakteristiky pri všetkých druhoch budov, v niektorých prípadoch však treba počítať aj so značnými odlišnosťami pri preferenciách jednotlivých spomenutých systémov vzhľadom na charakter, účel využitia a prevádzku budovy. Z toho vyplýva aj určitá regionálna modifikácia definície inteligentného domu, ktorý bude mať jednoznačne často aj diametrálne odlišné funkcie vzhľadom na klimatické zóny.

2.    Áno, stretávam sa aj s takýmto zamieňaním. Na druhej strane však treba povedať, že stupeň automatizácie, napríklad techniky prostredia (vykurovanie, vetranie, klimatizácia, chladenie, osvetlenie a pod.), je dnes už taký vysoký, že v mnohých prípadoch môže dôjsť pokojne aj k naplneniu určitých atribútov inteligentného domu. Tá „inteligencia“ však nespočíva len v autonómnom ponímaní optimálnej prevádzky jednotlivých systémov, ale aj v ich vzájomnej previazanosti a súčinnosti – ako rád hovorím, v danom časopriestore.
    Myslím si, že máme dostatok kvalifikovaných projektantov aj renomovaných firiem, ktoré sú primerane možnostiam a praxi schopné riešiť predmetnú problematiku, ale… Či sa nám to páči, alebo nie, na čele týchto aktivít musí stáť osvietený a vzdelaný architekt s výraznou „mecenášskou“ podporou investora. To je jednoducho alfa a omega celého problému inteligentných budov!

3.    Bojím sa očakávať, lebo sám som v očakávaní… Za touto slovnou hračkou schovávam vlastne to, že vzdelanostne aj vedomostne, technicky aj technologicky u nás nevidím zásadný problém ďalšieho vývoja inteligentných budov. Ako som však už naznačil, jednoznačne musí nastať symbióza investora/developera s potrebami majiteľa/užívateľa takejto budovy. Zároveň musia byť obidve strany presvedčené, že len takto naprojektovaný a zrealizovaný dom môže uspokojiť ich potreby, súčasne vytvoriť zdravé a príjemné vnútorné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie pri minimálnych materiálových a energetických vstupoch, garantujúcich udržateľnosť budovy aj pre ďalšie generácie.

Ľuboš Uhlík EcoBusiness špecialista Schneider Electric

1.    Inteligentný dom je podľa môjho názoru dom, ktorý svojmu užívateľovi zaisťuje komfort, bezpečnosť, úspornú prevádzku a flexibilitu. Tá spočíva predovšetkým v možnosti integrovať do systému riadenia ovládanie prakticky ktorejkoľvek časti domu, dokonca aj vykurovanie bazéna, zalievanie trávnika a podobne. Systém teda možno prispôsobovať ľubovoľne, podľa meniacich sa potrieb užívateľa.
    Práve komfort, bezpečnosť, úsporná prevádzka a flexibilita sú spoločnými znakmi všetkých druhov inteligentných budov – či už hovoríme o rodinných domoch, stredných prevádzkach, alebo veľkých komerčných objektoch.
    V oblasti inteligentných domov a budov sa snažíme priblížiť vývoju v zahraničí. Na západe obsahuje inteligentné riadenie až 40 % novopostavených rezidenčných nehnuteľností, na Slovensku je to však len okolo 3 %.

2.    Na Slovensku je veľa spoločností, ktoré ponúkajú domácu automatizáciu, no len málo takých, ktoré dokážu ponúknuť a zabezpečiť komplexný systém riadenia inteligentného domu. Schneider Electric je medzinárodnou spoločnosťou s nadnárodnými skúsenosťami, pričom záujemcom o inteligentný domov ponúka svoje produkty a riešenia aj na Slovensku. Náš certifikovaný tím odborníkov, ktorý prešiel rôznymi školeniami na Slovensku aj v zahraničí, im zabezpečí všetky služby od poradenstva cez realizáciu až po autorizovaný servis.

3.    Vývoj v oblasti inteligentného riadenia budov na Slovensku má veľký potenciál. Predpokladáme, že sa budeme čoraz viac približovať úrovni západných krajín. Ako možné obmedzenie vnímame vstupné náklady, ktoré sú vyššie než pri bežných riadiacich systémoch. Zároveň však platí, že inteligentný systém si síce vyžaduje vyššie vstupné investičné náklady, práve vďaka nemu však možno dosahovať až 30-percentnú úsporu bežných nákladov na energiu. Návratnosť tejto investície je teda dlhodobá a pre užívateľa je aj po finančnej stránke benefitom.

Ing. Stanislav Števo, PhD. výskumník Fakulta elektrotechniky a informatiky a Stavebná fakulta STU v Bratislave

1.    Podľa môjho názoru je inteligencia vlastnosťou živých vecí, preto v mojom ponímaní môže byť „inteligentná budova“ (vo všeobecnosti stavba) len inteligentne navrhnutá alebo inteligentne používaná. Inteligentný návrh a používanie sú veľmi dôležité a platia podobne tak pri rodinných domoch, ako aj bytových domoch a komerčných objektoch.
    Pojem inteligentná budova prešiel od 80. rokov minulého storočia dlhým vývojom. Rôznorodosť definícií zapríčiňujú mnohé faktory, ako sú sociálne prostredie, kultúrne tradície, naturel obyvateľov, ekonomické parametre a iné. Ďalšiu rôznorodosť prináša fakt, že problematika inteligentných budov nie je samostatnou vednou disciplínou. Ide o interdisciplinárny problém na rozhraní oblastí architektúry, stavebníctva, strojárenstva, psychológie, sociológie, zdravotníctva či informačných technológií. Každý, kto je pracovne spojený s budovou, si preto vytvorí zrejme vlastnú definíciu inteligentnej budovy, užívateľa nevynímajúc.

2.    U ľudí je tento mylný názor (zamieňanie si inteligentného domu za domácu automatizáciu) veľmi rozšírený. Treba si však uvedomiť, že nevhodne (architektonicky a technologicky) navrhnutá budova so špičkovými technickými zariadeniami (a riadením) bude stále zlá budova s výborným riadením. Bude vykazovať horšie charakteristiky ako optimálne navrhnutá budova s jednoduchým technologickým vybavením bez riadiaceho systému (alebo s jednoduchým riadením). Inak povedané, ak do zle navrhnutej a postavenej budovy pridáme akúkoľvek techniku s riadením, dostaneme technicky vyspelú automatizovanú budovu, nie však inteligentnú budovu.
    V praxi som sa stretol len s niekoľkými stavbami (išlo len o rodinné domy), pri ktorých sa koncept inteligentnej budovy vyvíjal vo forme tímovej práce zahŕňajúcej všetky dôležité aspekty vplývajúce na výsledné charakteristiky stavby. V rámci komerčných stavieb tu firmy pracujúce podobným spôsobom nemáme.

3.    Či sa nám to páči, alebo nie, všetky ľudské činnosti, teda aj stavby, musia časom spĺňať podmienky trvalej udržateľnosti (ak teda chceme zachovať život na Zemi). V súčasnosti patria budovy medzi najväčších spotrebiteľov zdrojov aj najväčších producentov odpadov a emisií. Koncept inteligentnej, zelenej a úspornej budovy sa tak bude prelínať a vyústi do konceptu trvalo udržateľnej budovy. Naše budovy sa týmto smerom pomaličky uberajú (požiadavka energie na 1 m2 sa stále znižuje), čaká nás však ešte dlhá cesta, kým začneme stavať, bývať a žiť udržateľne. Otázka financií a úspor energie závisí najviac od investora, užívateľa, od jeho očakávaní a požiadaviek. Prax zatiaľ ukazuje, že „súčet inteligencie stavby a inteligencie jej užívateľov je konštanta“.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov
Perexové foto: Teco, a. s.

Článok bol uverejnený v TZB Haustechnik.