V škále materiálov a farieb

Ing. arch. Robert Bittner
architekt a dizajnér
CLEGG DESIGN – Ing. arch. Robert Bittner

Robert Bittner: V prvom rade si treba uvedomiť, že samotný obklad stien či konštrukcií je prvok, ktorý sa výraznou mierou podieľa nielen na výzore či dizajne exteriérovej a interiérovej fasády stavby, ale tiež na jej prevádzkových vlastnostiach. Z tohto dôvodu sa na jeho návrh a následnú realizáciu kladie rovnaký dôraz ako na všetky ostatné, na prvý pohľad možno významnejšie súčasti architektonického diela. Pri súčasnom rozvoji moderných technológií musí tento fakt akceptovať aj voľba zvoleného obkladu, preto by jeho vizuálne pôsobenie nemalo byť jediným faktorom, ktorý rozhoduje o použití pri danej stavbe.

Aj napriek neprebernému množstvu rôznych typov obkladov treba brať do úvahy všetky požiadavky a špecifiká, ktoré si konkrétna realizácia vyžaduje – či už z technologického, alebo prevádzkového hľadiska. Nie každý – hoci z estetického hľadiska akokoľvek vhodný – materiál musí dobre znášať klimatizáciu, prípadne zvýšené nároky na intenzitu slnečného svetla alebo hluku v danom priestore a podobne. Stále viac platí, že obklad tvorí rovnocenného partnera použitým technologickým prvkom. Notoricky známym príkladom je stenové vykurovanie miestností či využívanie solárnej energie pri exteriérových fasádach.

Ing. arch. Jana Števková
interiérová architektka
A – Keramika Cersa, spol. s r. o.

Jana Števková: V prvom rade by si, samozrejme, mali dávať pozor na kvalitu a fyzikálne vlastnosti materiálov. Exteriérové obklady musia spĺňať iné kritériá ako interiérové. Okrem mrazuvzdornosti, nenasiakavosti, tvrdosti, odolnosti proti UV žiareniu, chemikáliám a farebnej stálosti klienti často požadujú ľahkú údržbu a garanciu kvality, ktorá sa počíta na desaťročia. Taktiež montážne postupy exteriérových obkladov na fasádach sú iné ako v interiéri. Zvyčajne sa používajú rôzne špeciálne kotviace konštrukcie – tie umožňujú správne prevetrávanie a majú za úlohu predchádzať systémovým poruchám spôsobeným tepelnou rozťažnosťou materiálov. Detaily ukotvenia obkladov sú čiastočne priznané alebo sú, naopak, úplne skryté.

Interiérové povrchy oveľa viac podliehajú módnym vplyvom a vďaka tomu je sortiment obkladov neuveriteľne široký. Taktiež treba rozlišovať, do akého priestoru sa obklady použijú, a podľa toho vyberať materiály. Obklad do chemického laboratória má iné nároky na fyzikálne vlastnosti ako obklad do kuchyne, kúpeľne, bazéna alebo okolo kozuba… Pozor by si mali dávať architekti napríklad na to, či je obklad rektifikovaný, ak chcú dosiahnuť tesné minimálne škáry. Pri použití mozaiky sa používajú iné lepidlá ako pri klasických keramických obkladoch a iné lepidlá sa používajú na veľkoplošné gresy (umelý kameň). Nezanedbateľná je aj požiadavka ľahkého čistenia. Pri objednávaní obkladov treba počítať s dostatočnou rezervou, keďže dodávka z nasledujúceho výpalu môže mať, v istých mierach tolerancie, iný kaliber a tonalitu.

Ing. Roman Palacka
produktový manažér
Saint-Gobain Construction ­Products, s. r. o.
divízia Rigips

Roman Palacka: Pri navrhovaní interiérových povrchov stien si treba uvedomiť vhodnosť typu materiálu na dané murivo, resp. podklad. Každý typ podkladového materiálu si vyžaduje inú vhodnú úpravu povrchu na ďalšie použitie (napr. kvalitný betón – stačí stierka, úspora na nosnosti stavby, menšia spotreba materiálu). Materiály treba voliť aj v nadväznosti na smernice kvality, povrchovú úpravu, zdravotnú neškodnosť (napríklad sadrové stierky sú vhodné do väčšiny interiérov), vlastnosti, ktoré regulujú klímu, či povrchovú úpravu materiálu pri navrhovaní dekoratívnych prvkov v interiéri.

Robert Bittner: Názorová polarita je v tomto prípade v úplnom poriadku, pretože všeobecné akceptovanie takých rozdielnych uhlov pohľadu na ideálne riešenie zo strany odbornej, no aj laickej verejnosti, je veľmi ťažko dosiahnuteľné. Pravdou však je, že ideálne, či skôr univerzálne riešenie tohto problému neexistuje. Každý historický objekt má svoju vlastnú osobitú hodnotu, ktorá de facto v prvom pláne určuje, čo všetko si architekt alebo dizajnér môže pri jeho dotváraní a rekonštrukcii dovoliť.

Ďalej už všetko záleží na jeho individuálnej schopnosti zvoliť také riešenie, ktoré musí pôvodnú hodnotu objektu zvýšiť, inak by bolo prinajmenšom zbytočné. To znamená, že pri konkrétnom vyjadrení rešpektu k historickému objektu skĺbi moderné a tradičné materiály a postupy v estetický a životaschopný celok – a to tak, že výsledok môže byť buď vizuálne skrytý, alebo autor otvorene prizná svoj zásah do pôvodného prostredia.

Napríklad väčšina stredovekých historických budov sa navrhla a postavila prevažne na úplne iný účel, na aký sa dnes využíva. Tomu sa podriadilo aj technologické vybavenie. Rozsiahle mestské objekty obývali veľké, niekoľkogeneračné rodiny s početným aparátom služobníctva či zamestnancov, slúžili na celodennú prevádzku, a preto sa neustále masívne vykurovali, čo bol jediný spôsob, ako zabrániť vlhnutiu mohutných kamenných múrov, ktoré tvorili ich nosnú konštrukciu. Dnes sa tieto objekty aspoň v našom regióne využívajú prevažne ako reprezentačné sídla spoločností či kancelárske priestory, majú teda celodenne obmedzené využitie.

V dobe, keď voláme po energetickej úspornosti, nevieme si ani prestaviť, ako by sme tradičným spôsobom dokázali zabezpečiť vykurovanie týchto objektov tak, aby nenastala erózia konštrukcie obvodových múrov v dôsledku neprimeranej vlhkosti. Aj z tohto príkladu je zrejmé, že sa jednoducho nevyhneme používaniu moderných technológií, tým pádom aj moderných materiálov vrátane obkladov pri rekonštrukciách historických objektov.

Jana Števková: Pri výbere materiálov na obnovu historických objektov má architekt mimoriadne ťažkú úlohu. Riešenie vo veľkej miere závisí od požiadaviek Pamiatkového úradu a samotnej citlivosti a schopnostiach architekta. Na jednej strane treba rešpektovať originalitu a historickú hodnotu budovy, na druhej strane sú platné stavebné normy, súčasné požiadavky na funkčnosť, hygienu, estetiku atď.

Moderný materiál môže podporiť a zvýrazniť krásu historických prvkov, no dosiahnuť sa dá aj pravý opak. Existujú výrobcovia, ktorých produkty sú na pohľad na nerozoznanie od pôvodných – vyrábaných pred 100 rokmi. Avšak niekedy je nemožné nájsť presnú kópiu konkrétneho produktu a pôvodný materiál sa musí nahradiť novým. Záleží na architektovi, či chce zámerne priznať súčasný obklad formou kontrastu, alebo sa usiluje o čo najvernejšiu slohovú rekonštrukciu. S použitím moderných materiálov sa častejšie stretávame v interiéroch. Vhodná kombinácia so sanitárnym zariadením alebo nábytkom môže ozvláštniť a oživiť pôvodný interiér. Každopádne by sa pri pamiatkových obnovách nemalo šetriť na kvalite materiálu.

Roman Palacka: Jednou z možností uplatnenia moderných materiálov v historických budovách sú materiály na báze sadry. Sadra je pôvodný a starý materiál, ktorý sa používal už v staroveku a dokonca aj pri stavbách pyramíd. Vhodnosť použitia sadry v rekonštruovanom historickom interiéri zaisťujú najmä jej klimatické vlastnosti, schopnosť regulácie vlhkosti, prírodné zloženie a zdravotná neškodnosť. Je to materiál vhodný nielen na obnovu starých budov, ale aj na novostavby.

Robert Bittner: Ako už bolo spomenuté, obklad je spolunositeľom vizuálneho pôsobenia samotnej stavby, a z tohto dôvodu podlieha momentálnym módnym trendom v architektúre – a to tak z hľadiska materiálového zloženia, ako aj samotnej farebnosti či povrchovej štruktúry. Súčasný trh poskytuje neuveriteľnú materiálovú rôznorodosť, no začína klásť čoraz väčší dôraz na tvarovú flexibilitu moderných aj tradičných materiálov (príkladom je ohybný pieskovec). Takisto závratným tempom stúpajú nároky na energetickú účinnosť a ekologickú bilanciu obkladov.

Jana Števková: V poslednom období je veľmi populárny retro štýl. Retro sa objavuje v upravenom dizajne 60. a 70. rokov, alebo v návrate 20. a 30. rokov minulého storočia. Úspech slávi aj barok, ktorý sa prejavuje najmä v imitácií dekoratívnych vzorov a tapiet do obkladov. Tapetové vzory – či už v geometrických, alebo organických podobách – sú stále veľmi obľúbené. Veľmi zaujímavé sú metalické povrchy, ktoré imitujú meď, bronz, striebro, titán a dokonca aj hrdzu. Súčasní dizajnéri sa pri navrhovaní často inšpirujú prírodnými štruktúrami, rastlinnými či zvieracími motívmi, príp. tkanými textúrami. Medzi posledné novinky patria reliéfne 3D mozaiky z umelého kameňa alebo obklady s členitým povrchom, ktoré na stene vytvárajú efektnú hru svetla a tieňa. Určite je z čoho vyberať.

Roman Palacka: Čo sa týka noviniek na trhu omietok, rád by som dal do pozornosti novú univerzálnu sadrovú stierku. Materiálové zloženie stierky umožňuje vyrovnávanie povrchových nerovností stien v hrúbke až 10 milimetrov a zabezpečuje extra hladký povrch steny. Biela farba je výsledkom jej materiálového zloženia, ktoré obsahuje tzv. alfa sadru. Ďalšími novinkami na trhu sú strojové omietky s vlastnosťami minimálnej straty pri aplikácii, menšou objemovou hmotnosťou a s hladeným aj drsným výsledným povrchom.