Vykurovanie a chladenie rodinnรฉho domu
Tepelnรฉ ฤerpadlo ฤi plynovรฝ kotol so solรกrnym kolektorom a klimatizaฤnou jednotkou?
Zabezpeฤenie vykurovania, chladenia aย prรญpravy teplej vody vย rodinnรฝch domoch si vyลพaduje uลพ ลกtandardne vysokรฉ nรกklady. Ako vybraลฅ energeticky, ekologicky aย ekonomicky najvรฝhodnejลกie technickรฉ rieลกenie? Pozreli sme sa na dva vybranรฉ systรฉmy.
Stanovenรฝ postup hodnotenia aย porovnรกvania vykurovania aย chladenia rodinnรฉho domu sย tepelnรฝm ฤerpadlom (Tฤ) aย sย plynovรฝm kotlom (PK) so solรกrnym kolektorom (SK) aย klimatizaฤnou jednotkou (KJ) umoลพลuje vyhodnotiลฅ najvรฝhodnejลกie rieลกenia z:
- energetickรฉho hฤพadiska โ porovnanie energetickej nรกroฤnosti na vyrobenรบ kWh tepla,
- ekologickรฉho hฤพadiska โ porovnanie emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho na vyrobenรบ kWh tepla,ย
- ekonomickรฉho hฤพadiska โ porovnanie nรกkladov na vyrobenรบ kWh tepla Tฤ vzduch โ voda aย plynovรฝm kotlom vย kombinรกcii so solรกrnym kolektorom aย klimatizaฤnou jednotkou.
Rieลกenie je spracovanรฉ vย programe Excel tak, aby sa mohli meniลฅโ vstupnรฉ รบdaje aย aby sa mohla okamลพite vyhodnotiลฅ citlivosลฅโ na vykonanรฉ zmeny. Program poฤรญta vรฝluฤne sย pouลพitรญm chladiva R410A, ktorรฉ sa dรก meniลฅ len mimo vstupnรฉho formulรกra. Zjednoduลกenรฝ postup celรฉho vรฝpoฤtu zobrazuje schรฉma na obr. 3.
Vรฝpoฤet aย sledovanรฉ vรฝstupy
Vรฝpoฤet sa vo vลกeobecnosti vzลฅahuje na samostatne stojaci rodinnรฝ dom sย dvomi nadzemnรฝmi podlaลพiami, ktorรฝ sa nachรกdza vย Bratislave. Porovnanie cenovej aย ekologickej vรฝhodnosti sa konkrรฉtne realizovalo pre systรฉm Tฤ + KJ aย pre porovnรกvanรฝ systรฉm (PS) zloลพenรฝ zย PK + SK + KJ pri rozliฤnej potrebe tepla aย chladu aย zariadeniach sย vรฝkonom pre tepelnรฉ straty do 5, 10 aย 15 kW na vykurovanie, prรญpravu TV aย chladenie.
Hodnotia sa tieto rodinnรฉ domy:
1.ย ย ย RD 5 kW, 13 250 kWh/rok,
2.ย ย ย RD 10 kW, 26 500 kWh/rok,
3.ย ย ย RD 15 kW, 40 000 kWh/rok.
Porovnรกvali sa tri systรฉmy sย Tฤ vzduch โ voda (+ KJ) aย tri porovnรกvanรฉ systรฉmy (PS) sย PK + SK + KJ vย troch reรกlnych cenovรฝch รบrovniach. Cenovรฉ รบrovne zohฤพadลuje poradovรฉ ฤรญslo, priฤom najlacnejลกia cenovรก รบroveล zodpovedรก ฤรญslu 1 โ porovnรกvajรบ sa tak systรฉmy Tฤ 1, 2, 3 aย PS 1, 2, 3. Cieฤพom bolo zohฤพadniลฅ lacnejลกie aj drahลกie vรฝrobky, ktorรฉ sรบ dostupnรฉ na trhu. Vรฝsledkami porovnania vย pomerovรฝch grafoch sรบ:
- ceny vyrobenรฉho tepla vย โฌ/kWh โ zย grafu je zrejmรก pomernรก hodnota celkovรฝch nรกkladov jednotlivรฝch vybranรฝch systรฉmov poฤas ลพivotnosti,
- kilogramy vyprodukovanรฉho CO2 na vyrobenรบ kWh tepla โ zย grafu je zrejmรก pomernรก hodnota TEWI (celkovรฝ ekvivalent vplyvu oteplenia) jednotlivรฝch vybranรฝch systรฉmov poฤas ลพivotnosti.
Pri vรฝpoฤte sa porovnรกvala citlivosลฅ na tieto modelovรฉ zmeny vย oboch systรฉmoch:
- zmena mnoลพstva emisiรญ CO2 vย kg na kWh vyrobenรฉho tepla,
- vylรบฤenie pouลพitia solรกrnych kolektorov.
Vรฝsledky sรบ vย pomernรฝch hodnotรกch zobrazenรฉ vย grafoch, zย ktorรฝch sa urฤรญ ekonomickรก aย ekologickรก efektรญvnosลฅ vybranรฝch systรฉmov. Na zรกklade toho moลพno urฤiลฅ vรฝhodnejลกรญ systรฉm zย hฤพadiska nรกkladov aย emisiรญ CO2 na vyrobenรบ kWh tepla.
Vรฝsledky
Modelovรก zmena 1
Zmena emisiรญ CO2 na kWh vyrobenรฉho tepla
Porovnanie vย grafe na obr. 1a vychรกdzalo zย hodnรดt vo vyhlรกลกke MVRR SR ฤ. 311/2009 Z. z., kde sรบฤiniteฤพ emisiรญ CO2 pre elektrinu transformovanรบ Tฤ je e = 0,62 kg/kWh aย pre zemnรฝ plyn transformovanรฝ kondenzaฤnรฝm kotlom je e = 0,2010 kg/kWh vyrobenรฉho tepla.
Vย grafe na obr. 1b je zmena sรบฤiniteฤพov emisiรญ. Sรบฤiniteฤพ emisiรญ CO2 pre elektrinu transformovanรบ Tฤ je e = 0,382 kg/kWh aย pre zemnรฝ plyn transformovanรฝ kondenzaฤnรฝm kotlom je e = 0,277 kg/kWh vyrobenรฉho tepla [1].
Cenovรก vรฝhodnosลฅ
Cenovรก vรฝhodnosลฅ na obr. 1a aย b sa nezmenila, pretoลพe sรบฤiniteฤพ emisiรญ na ลu nemรก vplyv.
Obr. 1 Grafickรฉ porovnanie systรฉmov s Tฤ a PK podฤพa sรบฤiniteฤพa emisiรญ CO2 v kg na kWh vyrobenรฉho tepla, ktorรฉ vyjadruje pomernรบ ekonomickรบ a environmentรกlnu vรฝhodnosลฅ systรฉmu s Tฤ
Environmentรกlna vรฝhodnosลฅ
Environmentรกlna vรฝhodnosลฅ na obr. 1a aย b sa vรฝrazne zmenila, pretoลพe sa zmenili sรบฤinitele emisiรญ CO2 pri vรฝrobe tepla zย elektriny aย plynu. Zย vรฝsledkov porovnania vyplรฝva, ลพe environmentรกlna vรฝhodnosลฅ po zmene emisiรญ sa na obr. 1b zlepลกila oย viac neลพ 54ย % vย prospech systรฉmu sย Tฤ. Pri rodinnom dome sย tepelnรฝmi stratami 15 kW sa pritom environmentรกlna vรฝhodnosลฅ zlepลกรญ dokonca oย viac neลพ 60 %. Tento rozdiel by sa eลกte zvรฝลกil, ak by sa do porovnania vzali skutoฤnรฉ, vรฝrazne niลพลกie emisie CO2 pri vรฝrobe elektriny vย SR.
Environmentรกlna vรฝhodnosลฅ Tฤ sa zvyลกuje so zniลพujรบcou sa produkciou CO2 na kg/kWh vyrobenรฉho tepla vฤaka kombinovanej vรฝrobe elektrickej energie, pri ktorej sa vyuลพรญvajรบ aj OZE. Naproti tomu stojรญ vyลกลกia produkcia CO2 porovnรกvanรฝch systรฉmov sย PK, pri ktorรฝch sรบ moลพnosti na zniลพovanie emisiรญ CO2 obmedzenรฉ.
Modelovรก zmena 2
Bez pouลพitia solรกrnych kolektorov
Cenovรก vรฝhodnosลฅ
Vyradenรญm solรกrnych kolektorov klesla cenovรก vรฝhodnosลฅ systรฉmov sย Tฤ na obr. 2b aลพ oย 11 % โ Tฤ majรบ oproti PK bez solรกrnych kolektorov vyลกลกie investiฤnรฉ nรกklady. Pri rodinnom dome sย vyลกลกรญmi tepelnรฝmi stratami (10 aย 15 kW) sa investiฤnรฉ nรกklady postupne zniลพujรบ na inลกtalovanรฝ kW vรฝkon, ฤรญm sa zmierลuje aj pokles cenovej vรฝhodnosti. Napriek vลกetkรฉmu je najlacnejลกรญ systรฉm sย Tฤ1 eลกte stรกle najvรฝhodnejลกรญ. Oproti najdrahลกiemu systรฉmu PS1 je pri ลom hrubรก nรกvratnosลฅ necelรฝ rok (vstupnรก investรญcia na tieto systรฉmy bola takmer totoลพnรก). Pri ostatnรฝch systรฉmoch sย drahลกรญmi Tฤ je niลพลกia cenovรก vรฝhodnosลฅ alebo tieto systรฉmy nie sรบ cenovo vรฝhodnรฉ.
Obr. 2 Grafickรฉ porovnanie systรฉmov s Tฤ a porovnรกvanรฝmi systรฉmami, ktorรฉ vyjadruje pomernรบ ekonomickรบ aย environmentรกlnu vรฝhodnosลฅ systรฉmu s Tฤ
a) porovnanie kompletnรฝch modelovรฝch systรฉmov s Tฤ a porovnรกvanรฝmi systรฉmami,
b) porovnanie systรฉmu s PK bez pouลพitia solรกrnych kolektorov
Environmentรกlna vรฝhodnosลฅ
Environmentรกlna vรฝhodnosลฅ porovnรกvanรฝch systรฉmov bez solรกrnych kolektorov na obr.ย 2b sa zhorลกila oย 0,5 aลพ 5 %, pretoลพe plynovรฝ kotol vyrobil viac tepla, ktorรฉ by bolo moลพnรฉ vyrobiลฅ solรกrnymi kolektormi vyradenรฝmi zo systรฉmu.
Environmentรกlna vรฝhodnosลฅ systรฉmu sย Tฤ na obr. 2b sa zlepลกila, pretoลพe PK vyrobil viac tepla, aย teda sย vyลกลกรญmi emisiami CO2 (vรฝpoฤet bol vykonanรฝ so sรบฤiniteฤพom emisiรญ CO2 pre elektrinu transformovanรบ Tฤ sย hodnotou e = 0,62 kg/kWh aย pre zemnรฝ plyn transformovanรฝ kondenzaฤnรฝm kotlom sย hodnotou e = 0,2010 kg na kWh vyrobenรฉho tepla). Tento rozdiel by sa vรฝrazne zvรฝลกil vย prospech systรฉmov sย Tฤ, ak by sa do porovnania vzali emisie stanovenรฉ vย rรกmci Eร podฤพa Eurostatu alebo skutoฤnรฉ emisie vย SR. Na druhej strane, uvedenรฝ rozdiel by sa pri vyลกลกรญch vรฝkonoch Tฤ vย sรบvislosti sย vyลกลกou nรกplลou chladiva len mierne zmenลกoval.
Obr. 3 Jednoduchรฝ postup vรฝpoฤtu
Zรกver
Zย vรฝslednรฉho hodnotenia vyplรฝva, ลพe tepelnรฉ ฤerpadlรก vzduch โ voda sรบ pri zabezpeฤenรญ potreby tepla na vykurovanie aย prรญpravu TV aย chladu na chladenie zย hฤพadiska ekologickej aj ekonomickej efektivity vhodnejลกie neลพ porovnรกvanรฝ systรฉm plynovรฉho kotla so solรกrnym kolektorom aย klimatizรกciou. Solรกrny kolektor vย porovnรกvanom systรฉme sย PK zhorลกuje cenovรบ vรฝhodnosลฅ aย zase naopak โ zvyลกuje environmentรกlnu vรฝhodnosลฅ. Vย kaลพdom hodnotenom prรญpade je vลกak jej hodnota vย porovnanรญ so systรฉmom sย Tฤ vลพdy horลกia. ล irลกiemu uplatneniu ekonomicky aย ekologicky vรฝhodnejลกieho rieลกenia sย tepelnรฝm ฤerpadlom vย porovnanรญ so zostavou plynovรฉho kotla so solรกrnym kolektorom brรกni poฤiatoฤnรก vyลกลกia investรญcia na kรบpu Tฤ.
Vyลกลกia cena Tฤ sa prejavila najmรค vย modelovej zmene 2, pri ktorej sa uvaลพovalo vย systรฉme sย PK len sย vykurovanรญm aย prรญpravou TV bez solรกrnych kolektorov vรฝrazne zvyลกujรบcich cenu PS. Pribliลพne rovnakรฉ vรฝsledky sรบ zrejmรฉ vtedy, ak sa obom systรฉmom odoberie aj klimatizaฤnรก jednotka. Napriek tomu je najlacnejลกรญ systรฉm sย Tฤ1 eลกte stรกle najvรฝhodnejลกรญ aย oproti najdrahลกiemu systรฉmu PS1 je pri ลom hrubรก nรกvratnosลฅ necelรฝ rok. Pri ostatnรฝch systรฉmoch sย drahลกรญmi Tฤ je niลพลกia cenovรก vรฝhodnosลฅ alebo tieto systรฉmy nie sรบ cenovo vรฝhodnรฉ. Vย tรฝchto prรญpadoch moลพno Tฤ uprednostniลฅ len zย hฤพadiska jeho ekologickej vรฝhodnosti.
Obrรกzky: archรญv autorov
Ilustraฤnรฉ foto: Vaillant
Literatรบra
1.ย ย ย STERNOVร, Z. aย kolektรญv: Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov aย energetickรก certifikรกcia budov. 1. vyd. Bratislava: JAGA GROUP, 2010.
2.ย ย ย TOMLEIN, P: Chladiace okruhy sย halogรฉnovanรฝmi chladivami. 1. vyd. SZ CHKT, 2010.
3.ย ย ย BLAHA, M. aย kol.: Spรคลฅ kย zรกkladom. Kniha druhรก.
4.ย ย ย Vyhlรกลกka MVRR SR ฤ. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ podrobnosti oย vรฝpoฤte energetickej hospodรกrnosti budov aย obsah energetickรฉho certifikรกtu.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย HAUSTECHNIK.