Vyuลพiteฤพnรฉ teplo z procesov vรฝroby stlaฤenรฉho vzduchu

Partneri sekcie:

Vรฝroba stlaฤenรฉho vzduchu patrรญ medzi energeticky najnรกroฤnejลกie a zรกroveลˆ energeticky najmenej efektรญvne transformรกcie jednej formy energie na inรบ, รบฤinnosลฅ bรฝva ฤasto len okolo 5 %. Nรญzka รบฤinnosลฅ vyplรฝva zo samotnej fyzikรกlnej podstaty procesu vรฝroby, pri ktorej sa vstupujรบca elektrickรก energia premenรญ v procese stlรกฤania vzduchu na teplo.

Pri stlรกฤanรญ vzduchu dochรกdza k termodynamickรฉmu ohrevu, ktorรฝ je danรฝ fyzikรกlne โ€“ prevaลพnรก ฤasลฅ vstupnej elektrickej energie na pohon kompresora sa premenรญ na odpadovรฉ teplo, ktorรฉho ลกtandardnรฉ delenie je na obr. 1. Dominuje tepelnรฝ tok odvรกdzanรฝ chladenรญm oleja, ktorรฝ plnรญ v kompresore niekoฤพko funkciรญ.

Odpadovรฉ teplo z rรดznych ฤastรญ kompresora sa mรดลพe pouลพiลฅ na ohrev vody alebo inรฝch technologickรฝch tekutรญn, rovnako aj na dokurovanie objektu. Pri nรกvrhu koncepcie kompresorovej stanice treba zvรกลพiลฅ moลพnosti, kam sa tepelnรฉ toky vzniknutรฉ chladenรญm KS odvedรบ.

V podstate existujรบ dva zรกkladnรฉ koncepty chladenia kompresorov โ€“ pri prvom ide o chladenie vzduchom, pri druhom o vodnรฉ chladenie. Najlepลกie รบฤinnosti sa dosahujรบ pri vodou chladenรฝch kompresoroch, kde je obehovรก chladiaca voda priamo spojenรก s aplikรกciou, ktorรก potrebuje nepretrลพite teplo, ako je naprรญklad spรคtnรฝ okruh vykurovacieho kotla.

Prvรฉ rieลกenie, ktorรฉ vรฝrobcovia kompresorov zvyฤajne ponรบkajรบ, predstavuje vyuลพitie priameho odpadovรฉho tepla v podobe ohriateho vzduchu z chladenia ฤastรญ kompresorov na ohrev priestorov priฤพahlรฝch budov. Najjednoduchลกiu moลพnosลฅ predstavuje priamy vรฝfuk ohriateho vzduchu do blรญzkej budovy.

Toto rieลกenie mรก vรฝhodu v jednoduchosti a nenรกroฤnosti prevรกdzky a v malej investรญcii, veฤพkรฝmi nevรฝhodami sรบ vลกak nerovnomernosลฅ mnoลพstva vzduchu, hluk, aplikovateฤพnosลฅ len na krรกtke vzdialenosti a predovลกetkรฝm sezรณnnosลฅ vyuลพiteฤพnosti.

V letnom obdobรญ zostรกva tento tepelnรฝ tok nevyuลพitรฝ. Druhรฝ, technicky vyspelejลกรญ spรดsob vyuลพitia odpadovรฉho tepla sa realizuje pomocou dodatoฤnรฉho zariadenia privรกdzajรบceho teplo do teplovodnรฉho okruhu vykurovania.

Tu je uลพ vyลกลกรญ komfort vyuลพรญvania, naprรญklad priamo pre รšK alebo ako predohrev spiatoฤky vracajรบcej sa k zdroju tepla. Opรคลฅ tu vลกak negatรญvne pรดsobia sezรณnna vyuลพiteฤพnosลฅ a zvรฝลกenie investiฤnรฝch nรกkladov. Z pohฤพadu sรบฤasnej techniky sa ako optimรกlne rieลกenie ponรบka prรญprava teplej vody.

Vรฝhoda je v celoroฤnom vyuลพitรญ, ideรกlne vyuลพitie je na prรญpravu alebo predohrev teplej vody (TV) pre technolรณgiu. Toto rieลกenie je vลกak aplikovateฤพnรฉ len v malom percente priemyselnรฝch podnikov vzhฤพadom na to, ลพe mnohรฉ podniky nemajรบ dostatoฤnรบ spotrebu teplej vody.

Ohrev vody pre zamestnancov do spล•ch je v malรฝch a strednรฝch podnikoch zvyฤajne nezaujรญmavรฝ vzhฤพadom na malรบ spotrebu vody, zloลพitosลฅ technickรฉho rieลกenia a dlhรฉ nรกvratnosti investรญcie. V ฤlรกnku preto ukรกลพeme na meranรฝch dรกtach moลพnosti vyuลพitia energie a uvedieme potenciรกl takรฉhoto rieลกenia.

Pre potreby ฤlรกnku sme vybrali merania na kompresorovej stanici vo vรฝrobnom zรกvode. Diskutujeme o moลพnosti vyuลพitia tepla z procesu kompresie pri vรฝrobe stlaฤenรฉho vzduchu ako mรฉdia, ktorรฉ sa beลพne pouลพรญva vo vรฝrobnรฝch procesoch zรกvodu.

Vychรกdzame z reรกlnych meranรญ uskutoฤnenรฝch v kompresorovej stanici (KS). Opรญลกeme postup, ako by sa malo postupovaลฅ pri nรกvrhu efektรญvneho vyuลพitia tepla v procese prรญpravy TV, resp. pri podpore vykurovania objektov zรกvodu. Teplo vznikajรบce v kompresii porovnรกme s potrebou tepla nameranou v objekte.

Obr. 1 Odpadovรฉ teplo vznikajรบce pri stlรกฤanรญ vzduchu
Obr. 2 Prรญklad prepojenia meranรญ parametrov stlaฤenรฉho vzduchu na jednom z kompresorov
Obr. 3 Reรกlna spotreba energie kompresormi poฤas jednรฉho prevรกdzkovรฉho dลˆa (plnรฉ zaลฅaลพenie โ€“ zelenรก farba, odฤพahฤenรฝ stav โ€“ oranลพovรก farba) AlMiG โ€“ kompresor s moลพnosลฅou riadenia otรกฤok na strane elektromotora pomocou FM s moลพnosลฅou prechodu aj do odฤพahฤenรฉho stavu, C1 a C2 โ€“ kompresory s prevรกdzkou v plnom alebo v odฤพahฤenom stave
Obr. 4 Prevรกdzka kompresora s FM ostatnรฉ dva kompresory beลพali buฤ na 100 svojho prรญkonu alebo na 40 v odฤพahฤenom stave.
Obr. 5 Spotreba plynu pre potreby รšK a TV v zรกvode
Obr. 6 Meranie spotreby TV poฤas dvoch tรฝลพdลˆov
Obr. 7 Merania na vรฝstupe z kotolne a na spiatoฤke pred privedenรญm tepelnรฉho toku a po inลกtalรกcii prikurovania odpadovรฝm teplom okolo 28. jรบla 2017
Obr. 8 Upravenรก teplota spiatoฤky tmavomodrรก farba po vyregulovanรญ rovnakรฉho systรฉmu v jรบli 2018

Vstupujรบce podmienky

Ako sme spomenuli v รบvode, spotreba elektrickej energie priamo predurฤuje mnoลพstvo uvoฤพnenรฉho tepla v procese kompresie, preto ako zรกkladnรฝ vstupnรฝ รบdaj pouลพijeme meranie spotreby trojice kompresorov v kompresorovej stanici.

Pouลพili sme reรกlne meranie spotreby trojice kompresorov s motormi s prรญkonom 200 kW. Jeden kompresor je s FM, dva sรบ bez regulรกcie otรกฤok โ€“ iba s regulรกciou do odฤพahฤenรฉho stavu. Meranie na obr. 3 zobrazuje ich reรกlnu spotrebu poฤas jednรฉho prevรกdzkovรฉho dลˆa, reflektujรบc potrebu mรฉdia v priemyselnej vรฝrobe.

Na obr. 3 sรบ prezentovanรฉ spotreby KS na strane elektrickej energie v plnom zaลฅaลพenรญ (zelenou farbou) a v odฤพahฤenom stave (oranลพovou farbou). Platรญ, ลพe AlMiG je kompresor s moลพnosลฅou riadenia otรกฤok na strane elektromotora pomocou FM s moลพnosลฅou prechodu aj do odฤพahฤenรฉho stavu a C1 i C2 sรบ kompresory s prevรกdzkou v plnom alebo v odฤพahฤenom stave.

Tรกto zostava je riadenรก iba na zรกklade tlakovรฝch snรญmaฤov v autonรณmnom MaR kaลพdรฉho z nich bez nadradenej regulรกcie. Meranie vzniklo pรดvodne pre potreby analรฝzy efektivity vรฝroby stlaฤenรฉho vzduchu v zรกvode a ako podklad na audit riadenia KS. Tรบto problematiku vลกak v tomto ฤlรกnku nejdeme rieลกiลฅ.

Na obr. 2 uvรกdzame prรญklad prepojenia meranรญ parametrov stlaฤenรฉho vzduchu na jednom z kompresorov, v modrom grafe na ฤพavej primรกrnej osi je prietok vzduchu (ฤervenรก krivka) a na ฤพavej sekundรกrnej osi priebeh tlaku v mieste merania za kompresorom a teplota produkovanรฉho mรฉdia.

Os x zobrazuje ฤasovรบ lรญniu merania, v hornej ฤasti grafu je spotreba energie nameranรก na danom kompresore. Oranลพovรก farba znรกzorลˆuje intervaly, v ktorรฝch kompresor po znรญลพenรญ otรกฤok motora na minimum prepรญnal do odฤพahฤenรฉho stavu.

Aj v odฤพahฤenom stave vลกak spotrebovรกva stรกle eลกte pribliลพne 40 % energie zo spotreby pri maximรกlnej zรกลฅaลพi. Odฤพahฤenรฝ stav slรบลพi na ochranu kompresora pred ฤastรฝm vypรญnanรญm v prรญpade, ลพe potreba stlaฤenรฉho vzduchu v sรบstave poklesne pod minimรกlnu hranicu, ktorรบ je pri riadenรญ FM schopnรฝ dodรกvaลฅ.

ฤŽalej sa zameriame na spotrebu elektrickej energie KS vลกeobecne a ukรกลพeme, ako moลพno tento energetickรฝ tok previesลฅ do sรบstavy vykurovania alebo prรญpravy TV. Vลกeobecnรฝ pohฤพad na spotrebu energie kompresormi (obr. 3) hovorรญ o ich striedanรญ poฤas jednรฉho pracovnรฉho dลˆa.

Vidieลฅ, ลพe v prevรกdzke sรบ prevaลพne iba dva z trojice kompresorov. Dochรกdza k ich striedaniu, preto sa dรก hovoriลฅ o relatรญvne konลกtantnej vรฝrobe vzduchu, ฤiลพe aj konลกtantnej potrebe chladiลฅ kompresory. Na okraj iba poznamenรกme, ลพe prevรกdzka tejto KS nie je vรดbec optimรกlna.

Meranie na trojici kompresorov, z ktorรฝch mal kaลพdรฝ motor s prรญkonom 200 kW, trvalo jeden tรฝลพdeลˆ. Sumรกr meranรญ z ich prevรกdzky ukazuje obr. 4. Prvรฝ graf ukazuje prevรกdzku kompresora s FM, preto je potrebnรฉ jeho รบdaje vnรญmaลฅ v tomto kontexte.

Ostatnรฉ dva kompresory beลพali buฤ na 100โ€ฏ% svojho prรญkonu, alebo na 40 % v odฤพahฤenom stave (modrรก farba ukazuje, akรฝ ฤas bol ktorรฝ z kompresorov vypnutรฝ). Z grafov moลพno urฤiลฅ spotrebu energie na prevรกdzku KS. Na zรกklade merania na obr. 3 sa dรก hovoriลฅ o konลกtantnej vรฝrobe vzduchu, ฤiลพe aj o konลกtantnej potrebe chladiลฅ kompresory.

Obr. 2 Prรญklad prepojenia meranรญ parametrov stlaฤenรฉho vzduchu na jednom z kompresorov
Obr. 2 Prรญklad prepojenia meranรญ parametrov stlaฤenรฉho vzduchu na jednom z kompresorov |

Teplo potrebnรฉ na odvedenie

Prvรก ฤasลฅ obr. 4 ukazuje prevรกdzku kompresora s FM, ostatnรฉ dva kompresory beลพali buฤ na 100 % svojho prรญkonu, alebo na 40โ€ฏ% v odฤพahฤenom stave. V prรญpade potreby by bolo moลพnรฉ z grafov urฤiลฅ spotrebu energie na prevรกdzku.

Kompresorovรก stanica ยญspotrebuje spolu 71 MWh/tรฝลพdeลˆ, ฤo je priโ€ฏcene 110 โ‚ฌ/MWh uลพ zaujรญmavรฝch 7 810โ€ฏโ‚ฌ/tรฝลพdeลˆ. Ak by sme tรบto energiu previedli na teplo s รบฤinnosลฅou 94โ€ฏ%, je to 66,74 MWh tepla tรฝลพdenne.

Pri cene variabilnej zloลพky tepla 50 โ‚ฌ/MWh by iลกlo o รบsporu 3 337 โ‚ฌ/tรฝลพdeลˆ, ฤo je za rok 180โ€ฏ200 โ‚ฌ. Takto je vyjadrenรฝ hrubรฝ potenciรกl รบspory danรฝ vรฝkonom kompresorov v KS v prรญpade, ak by sme boli schopnรญ spotrebovaลฅ celรฝ tepelnรฝ tok z KS. Nastupuje vลกak druhรก podmienka, a to potreba tepla v zรกvode.

Potreba tepla

Pri chladenรญ kompresorovej stanice sa pouลพรญva rieลกenie vzduchom alebo vodou. V oboch prรญpadoch platรญ, ลพe kompresor treba chladiลฅ a treba maลฅ kam teplo dodรกvaลฅ, resp. maลฅ zรกsobnรญk, do ktorรฉho by sa dalo nรญzkopotenciรกlne teplo odovzdรกvaลฅ.

Mรดลพe to byลฅ priฤพahlรฝ priestor v podobe haly, skladu alebo jednoducho okolie. Rieลกi sa to jednoduchou konลกtrukciou v rรกmci prevetrรกvania KS โ€“ v lete sa ohriaty vzduch odvรกdza do okolia, v zime dokuruje priฤพahlรฉ priestory.

V tomto prรญpade sรบ nรกvratnosti oproti vodnรฉmu spรดsobu chladenia ยญvรฝrazne ยญrรฝchlejลกie. Ak nie je potrebnรฉ vykurovaลฅ priestor, odklonรญ sa teplรฝ vzduch von jednoduchou klapkou. Pri chladenรญ vodou sa treba venovaลฅ analรฝze potreby tepla, a to nielen v objeme za deลˆ, vhodnรฉ je pozrieลฅ sa tieลพ, akรฝ priebeh mรก potreba tepla v sรบstave, do ktorej plรกnujeme teplo dodรกvaลฅ.

Ak sa vyprodukovanรฉ teplo za deลˆ blรญลพi k potrebe tepla sรบstavy TV, eลกte to neznamenรก, ลพe ho do nej bude moลพnรฉ aj umiestniลฅ. Charakter potreby TV v podniku vรฝrazne urฤujรบ zmeny a ลกpiฤky v ฤase ich striedania.

Rovnako potreba tepla kolรญลกe aj poฤas roka, v lete treba preto poฤรญtaลฅ s najniลพลกou potrebou (ฤas dovoleniek, menลกie straty v cirkulรกcii). Pri rozhodovanรญ o pouลพitรญ tepla na prรญpravu TV sa treba pozrieลฅ aj na spotrebu plynu na prรญpravu TV.

Rovnako sa treba zameraลฅ na reรกlne spotreby vody v sรบstave, ฤo sa dรก cez meranie doplลˆovania studenej vody (SV) do TV. Spojenรญm tรฝchto dvoch รบdajov zistรญme, koฤพko pripadne na straty v cirkulรกcii a koฤพko na ohrev ฤerstvej vody zo sรบstavy.

Graf na obr. 5 uvรกdza spotrebu plynu pre potreby รšK a TV v zรกvode. Tieto รบdaje ukazujรบ odber tepla v objekte za rok pri porovnanรญ ลกtyroch rokov. Minimum je, samozrejme, v letnรฝch mesiacoch.

Spotreba v lete (viazanรก iba na potrebu TV) bude preto determinujรบca โ€“ je to mnoลพstvo tepla, ktorรฉ vieme umiestniลฅ v lete bez potreby dodatoฤne chladiลฅ kompresory inรฝm spรดsobom.
รšdaje o spotrebe vลกak treba pri letnej prevรกdzke preskรบmaลฅ podrobnejลกie.

Uvรกdzame prรญklad merania spotreby TV poฤas dvoch tรฝลพdลˆov (merania prebiehali v ลกtvrลฅhodinovom vzorkovanรญ). Tento รบdaj meranรฝ na doplลˆovanรญ SV do sรบstavy TV na obr. 6 je potrebnรฝ na presnรฉ urฤenie reรกlnej potreby tepla v lete.

Treba, samozrejme, zohฤพadniลฅ straty tepla pri cirkulรกcii vody po objekte, ktorรฉ sรบ ฤasto dvojnรกsobkom potreby tepla na ohrev ฤerstvo doplลˆovanej SV. Z profilu merania so ลกpiฤkami odberov je jasnรฉ, ลพe bude treba rรกtaลฅ so zรกsobnรญkmi TV v objekte, pretoลพe potreba chladiลฅ KS nekoreลกponduje s potrebou prรญpravy TV.

Pri 165 m3 studenej vody s teplotou 10 ยฐC doplnenej za 14 dnรญ to znamenรก 15 520 MJ/tรฝลพdeลˆ, ฤo je 4,3 MWh za tรฝลพdeลˆ; ak pripoฤรญtame dvojnรกsobok potreby tepla na straty v cirkulรกcii, dostaneme 12,9 MWh tรฝลพdenne.

Obr. 6 Meranie spotreby TV poฤas dvoch tรฝลพdลˆov
Obr. 6 Meranie spotreby TV poฤas dvoch tรฝลพdลˆov |

Potreba chladiลฅ vs. potreba tepla

Pozrime sa teraz na oba รบdaje. Ponuka tepla v podobe toku z chladenia kompresorov je 66,74 MWh a potreba tepla na krytie prรญpravy TV v lete aj so stratami cirkulรกciou je 12,9โ€ฏMWh/tรฝลพdeลˆ. Vidieลฅ vรฝraznรบ disproporciu medzi ponukou/potrebou chladiลฅ a dopytom/potrebou ohrievaลฅ.

Teplo potenciรกlne privedenรฉ do sรบstavy z kompresorov je v letnom obdobรญ priveฤพkรฉ, preto je potrebnรฉ zabezpeฤiลฅ jeho marenie โ€“ ฤi uลพ v suchom chladiฤi, alebo inรฝm spรดsobom. To vลกak navรฝลกi investiฤnรฉ nรกklady pre sรบstavu vodnรฉho chladenia KS.

Existuje moลพnosลฅ osadiลฅ vodnรฉ chladenie iba na jeden z troch kompresorov, priฤom toto teplo sรบลพi na prรญpravu TV, zvyลกok sa v lete vyfรบkne vzduchom do okolitรฉho prostredia, alebo v zime sa priamo ohriaty vzduch z chladenia kompresorov vedie do priฤพahlรฝch priestorov s potrebou vykurovania.

V prรญpade, ลพe budeme chladiลฅ vodou vลกetky tri kompresory, je potrebnรฝ chladiฤ na odvod prebytoฤnรฉho tepla do okolia, no poฤas vykurovacieho obdobia sa teplo z KS, ktorรฉ nie je potrebnรฉ na prรญpravu TV, vyuลพije v predohreve spiatoฤky รšK do kotolne.

Pri tomto rieลกenรญ je potrebnรฉ pamรคtaลฅ na ovplyvnenie teploty v spiatoฤke a na to, ลพe tepelnรฝ tok z KS nie je konลกtantnรฝ. Pri tvorbe tohto konceptu je dรดleลพitรฉ upraviลฅ MaR tak, aby zohฤพadลˆovalo tieto skutoฤnosti.

Na obr. 7 vidieลฅ merania na vรฝstupe z kotolne a na spiatoฤke pred privedenรญm takรฉhoto tepelnรฉho toku a po inลกtalรกcii prikurovania odpadovรฝm teplom okolo 28. jรบla v roku 2017. Na spiatoฤke je zrejmรฝ nรกrast teploty, preto treba zvรกลพiลฅ, akรฝ to bude maลฅ vplyv na prevรกdzku tepelnรฉho zdroja.

V tomto prรญpade bol ovplyvnenรฝ kondenzaฤnรฝ kotol, ktorรฉmu zvรฝลกenรญm teploty spiatoฤky klesla รบฤinnosลฅ. Netvrdรญme vลกak, ลพe sa takรฉto rieลกenie nehodรญ do kondenzaฤnรฉho okruhu, ale treba vysledovaลฅ zmenu po nรกbehu a v prรญpade potreby prijaลฅ opatrenia vyregulovanรญm okruhu.

Na grafe na obr. 8 vidieลฅ upravenรบ teplotu spiatoฤky (tmavomodrรก farba) po vyregulovanรญ rovnakรฉho systรฉmu v jรบli 2018. Myslรญme si, ลพe sa oplatรญ maลฅ permanentnรฝ prehฤพad o teplotรกch na dรดleลพitรฝch okruhoch z dรดvodu sledovania prรญฤin a dรดsledkov zรกsahov vykonanรฝch na ยญakejkoฤพvek sรบstave.

Nie je prรญpustnรฉ, aby dobre mienenรฝ zรกsah zhorลกil efektivitu systรฉmu z dlhodobรฉho hฤพadiska. Aj v tomto prรญpade platรญ, ลพe ฤo sa nemeria, sa nedรก ovplyvniลฅ. Prรญklady vidieลฅ na grafoch z roku 2017 (prelom jรบla a augusta, obr. 7) a 2018 (medzi 26. a 28. jรบlom vidieลฅ poruchu v systรฉme v trvanรญ jeden deลˆ, obr. 8).

Teplotnรก hladina spiatoฤky je ฤalลกรญm determinujรบcim faktorom pri รบvahe o umiestnenรญ tepla z chladenia KS. Odporรบฤame overiลฅ teplotu potrebnรบ na chladenie kompresorov a teplotu mรฉdia, do ktorรฉho sa chystรกme teplo odvรกdzaลฅ. Veฤพmi ฤasto sa toto neberie do รบvahy.

Vzhฤพadom na uvedenรฉ skutoฤnosti treba vรฝrazne zvรกลพiลฅ oฤakรกvania od takรฉhoto ยญrieลกenia. Platรญ, ลพe ฤรญm sรบ podrobnejลกie a presnejลกie รบdaje nameranรฉ na reรกlnej sรบstave, tรฝm sรบ zodpovednejลกie rozhodnutie a nรกvrh.

Projektant vychรกdza zo zadania, ktorรฉ dostane, priฤom ฤasto ide o hrubรฉ odhady a domnienky. Nebรฝva obvyklรฉ, ลพe sa takรฉto veci v beลพnej industriรกlnej prevรกdzke merajรบ, nie je na to dรดvod a pri budovanรญ novej fabriky sa na to nemyslรญ, resp. sa poฤรญta s teplotami, ktorรฉ potom nezodpovedajรบ realite.

V takom prรญpade moลพno osadiลฅ doฤasne meranie, ktorรฉ nie je investiฤne nรกroฤnรฉ, no poskytne spresลˆujรบce รบdaje. Nรกjsลฅ financie na takรฉto meranie sa oplatรญ โ€“ spรคtne pri odpovedi, ฤi je vรดbec potenciรกl na vyuลพitie tepla z kompresorov a akรก bude reรกlna nรกvratnosลฅ investรญcie.

Obr. 7 Merania na vรฝstupe z kotolne a na spiatoฤke pred privedenรญm tepelnรฉho toku a po inลกtalรกcii prikurovania odpadovรฝm teplom okolo 28. jรบla 2017
Obr. 7 Merania na vรฝstupe z kotolne a na spiatoฤke pred privedenรญm tepelnรฉho toku a po inลกtalรกcii prikurovania odpadovรฝm teplom okolo 28. jรบla 2017 |

Zรกverom

รšspory energie sa urฤia reรกlnejลกie, ak sa vโ€ฏdanej prevรกdzke vykonรกva meranie a bilancujรบ sa jej energetickรฉ toky. Po uskutoฤnenรญ mnohรฝch auditov sรบstav stlaฤenรฉho vzduchu sa v danom prรญpade zรกkaznรญk rozhodol osadiลฅ trvalรฉ meranie, ฤo je dobrรฝ zรกklad presne cielenรฝch opatrenรญ.

Podklady, ktorรฉ slรบลพili ako zรกklad pre nรกลก ฤlรกnok, sรบ vรฝsledkom meranรญ pri audite vรฝrobnรฉho zรกvodu. Pri takto podloลพenรฝch vstupoch sรบ vypoฤรญtanรฉ รบspory reรกlne. Pomรดลพe to manaลพovaลฅ oฤakรกvania zรกkaznรญka a reรกlne dosiahnuลฅ potenciรกl รบspor.

V 21. storoฤรญ v รฉre IoT a digitรกlnych technolรณgiรญ oฤakรกvame, ลพe meranie รบdajov a ich vyhodnocovanie sa stane neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou procesov. Aj nastupujรบca Industry 4.0 si tieto opatrenia ลพiada. Automatizรกcia zรกsahov do riadenia procesov a machine learning sรบ sรบฤasลฅou novรฉho pohฤพadu na rieลกenie problรฉmov, ktorรฉ sa v minulosti ฤasto rieลกili intuitรญvne a odhadom.

Pri vykonanรญ energetickรฉho auditu sa ฤasto berie problematika stlaฤenรฉho vzduchu len ako podruลพnรก tรฉma. Najฤastejลกie sa stretรกvame s nรกvrhom rekuperรกcie tepla z chladenia kompresorov do รšK alebo na prรญpravu TV.

Neraz sรบ vลกak รบspory sฤพubovanรฉ audรญtormi nereรกlne, ฤo bola aj jedna z hlavnรฝch prรญฤin vzniku tohto ฤlรกnku. Odporรบฤame vykonaลฅ audit systรฉmu stlaฤenรฉho vzduchu vyลกkolenรฝm a kvalifikovanรฝm odbornรญkom na kompresorovรฝ systรฉm.

Ten pomรดลพe pri vรฝbere najlepลกรญch moลพnostรญ a prรญleลพitostรญ, ktorรฉ sรบ k dispozรญcii v rรกmci konkrรฉtneho zariadenia. Okrem รบspor energie moลพno uviesลฅ aj dรดleลพitรฝ argument, ลพe zhodnocovanie tepla je prรญnosom pre ลพivotnรฉ prostredie.

Vรฝraznรฉ รบspory energie nakoniec znamenajรบ aj znรญลพenie uhlรญkovej stopy zariadenia. V kontexte vรฝvoja klimatickรฝch zmien sa tieto aspekty tieลพ stanรบ dรดleลพitejลกรญmi pri argumentรกcii za zavedenie prรญsluลกnรฝch opatrenรญ.

Ing. Daniel ฤŒurka, PhD.
Autor je riaditeฤพom รบseku energetickรฝch sluลพieb v spoloฤnosti ENGIE Services, a. s.
Obrรกzky: autor

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 4/2019.