Vztlakovรฉ vetranie v kombinรกcii so sรกlavรฝmi systรฉmami
Takรฉto spojenie zabezpeฤรญ pri sprรกvnom nรกvrhu dobrรบ kvalitu ยญvzduchu aย komfortnรฉ tepelnรฉ prostredie. Vztlakovรฉ vetranie bolo vyvinutรฉ aย zaฤalo sa pouลพรญvaลฅ koncom 70. aย zaฤiatkom 80. rokov minulรฉho storoฤia vย ล kandinรกvii aย dnes je rozลกรญrenรฉ najmรค vย severnej Eurรณpe. Je vhodnรฝm vetracรญm aย sรบฤasne aj chladiacim systรฉmom najmรค vย prรญpade priemyselnรฝch hรกl, reลกtaurรกciรญ, uฤebnรญ, supermarketov ฤi administratรญvnych budov. Experimentรกlne ลกtรบdie ukazujรบ, ลพe pri sprรกvnom vรฝbere aย nรกvrhu vetracieho systรฉmu moลพno so vztlakovรฝm vetranรญm dosiahnuลฅ vyลกลกiu kvalitu vzduchu aย ลกetriลฅ energiou vฤaka vyลกลกรญm teplotรกm privรกdzanรฉho vzduchu vย porovnanรญ so zmieลกavacรญm vetranรญm.
Vztlakovรฉ vetranie moลพno kombinovaลฅ so sรกlavรฝmi vykurovacรญmi aย chladiacimi systรฉmami, ฤรญm sa zabezpeฤรญ dobrรก kvalita vzduchu. Zรกroveล sa dosiahne komfortnรฉ tepelnรฉ prostredie aj pri vyลกลกej tepelnej strate, respektรญve tepelnej zรกลฅaลพi.Vztlakovรฉ alebo radลกej zmieลกavacie vetranie?
Vo vetranรฝch priestoroch rozoznรกvame podฤพa spรดsobu prรบdenia vzduchu dva zรกkladnรฉ typy vetrania โ zmieลกavacie vetranie aย vztlakovรฉ vetranie. Pri zmieลกavacom vetranรญ sa privรกdzanรฝ vzduch zmieลกava so zneฤistenรฝm vzduchom vย priestore, ฤรญm sa zniลพuje koncentrรกcia zneฤistenia. Pri vztlakovom vetranรญ sa privรกdza naย รบrovni podlahy ฤerstvรฝ studenรฝ vzduch, ktorรฝ sa zohrieva vnรบtornรฝmi zdrojmi tepla,ย pรดsobenรญm vztlakovej sily prรบdi smerom zdola nahor aย vytlรกฤa zneฤistenรฝ vzduch vย miestnosti do jej hornej ฤasti, odkiaฤพ sa zย miestnosti odvรกdza. Predpokladรก sa, ลพe vztlakovรฉ vetranie poskytuje pri rovnakom prietoku vzduchu lepลกiu kvalitu vzduchu neลพ zmieลกavacie vetranie. Navyลกe, vฤaka optimรกlnemu rozloลพeniu teplรดt mรดลพe byลฅ teplota privรกdzanรฉho vzduchu vย porovnanรญ so zmieลกavacรญm vetranรญm mierne vyลกลกia, ฤo zniลพuje nรกroky na chladenie privรกdzanรฉho vzduchu. Vztlakovรฉ vetranie moลพno pouลพiลฅ, ak sa do miestnosti privรกdza relatรญvne veฤพkรฉ mnoลพstvo vzduchu.
Pri nesprรกvnom nรกvrhu mรดลพe vztlakovรฉ vetranie spรดsobovaลฅ tepelnรบ nepohodu uลพรญvateฤพov vย dรดsledku prievanu ฤi vysokรฉho vertikรกlneho rozdielu teplรดt vzduchu. Vztlakovรฉ vetranie sa odporรบฤa vย miestnostiach sย vรฝลกkou nad 3 m, jeho aplikรกcia sa neodporรบฤa vย miestnostiach soย stropom niลพลกรญm neลพ pribliลพne 2,3 m. Ak je to potrebnรฉ na pokrytie tepelnรฝch strรกt alebo eliminรกciu tepelnej zรกลฅaลพe, vztlakovรฉ vetranie moลพno kombinovaลฅ so sรกlavรฝm systรฉmom, naprรญklad sย podlahovรฝm vykurovanรญm ฤi chladenรญm. Pribliลพnรฝ nรกvod na urฤenie vhodnรฉho vetracieho, resp. chladiaceho systรฉmu tak, aby sme sa vyhli tepelnej nepohode vย dรดsledku prievanu, je na obr. 1.
Princรญp vztlakovรฉho vetrania
Pri vztlakovom vetranรญ sa vzduch privรกdza na รบrovni podlahy pri teplote niลพลกej, neลพ je teplota vzduchu vย miestnosti. ฤerstvรฝ vzduch sa ลกรญri po podlahe,ย vย blรญzkosti vnรบtornรฝch zdrojov tepla (naprรญklad ฤพudia, poฤรญtaฤe ฤi osvetlenie) sa zohrieva na teplotu vyลกลกiu, neลพ je teplota okolitรฉho vzduchu vย miestnosti, tรฝm sa zniลพuje jeho hustota aย vย dรดsledku vztlakovej sily vznikรก vertikรกlny pohyb smerom zdola nahor. Ak sรบ zdroje tepla zรกroveล zdrojmi zneฤistenia, t. j. kontaminant mรก vyลกลกiu teplotu ako okolitรฝ vzduch, vztlakovรก sila ho efektรญvne odvedie do hornej ฤasti miestnosti โ nad pobytovรบ zรณnu (hranica pobytovej zรณny ฤloveka sa zvyฤaje uvaลพuje vo vรฝลกke 1,8 m nad podlahou). Vytvorรญ sa tak hranica medzi spodnou ฤasลฅou miestnosti sย ฤistรฝm vzduchom aย hornou ฤasลฅou miestnosti so zneฤistenรฝm vzduchom, kde sa vzduch zย miestnosti odvรกdza. Vย zรกvislosti od sily aย geometrie zdrojov tepla stรบpajรบ konvekฤnรฉ prรบdy nahor aลพ kย stropu (silnรฉ zdroje tepla) alebo sa ustรกlia na niลพลกej hladine (obr. 2). Problรฉm nastรกva, ak kontaminant pochรกdza zo slabรฉho zdroja tepla aย stรบpajรบci prรบd teplรฉho vzduchu nad zdrojom tepla je prรญliลก slabรฝ na to, aby dosiahol hornรบ ฤasลฅ miestnosti nad pobytovou zรณnou. Vย takomto prรญpade nie je kontaminant รบฤinne odvedenรฝ mimo pobytovรบ zรณnu, ale skรดr naopak, zmieลกa sa so vzduchom vย stรบpajรบcom konvekฤnom prรบde vย blรญzkosti ฤloveka aย je transportovanรฝ do jeho inhalaฤnej zรณny, ฤรญm sa รบฤinnosลฅ vetrania zniลพuje.
Obr. 2 Vertikรกlny pohyb vzduchu vย dรดsledku konvekcie. Vย zรกvislosti od sily aย geometrie zdrojov tepla stรบpajรบ konvekฤnรฉ prรบdy aลพ nahor kย stropu alebo sa ustรกlia na niลพลกej hladine [2]
Ak od sumy konvekฤnรฝch tokov smerom nahor odrรกtame toky vzduchu vย blรญzkosti chladnรฝch plรดch prรบdiace smerom nadol, dostaneme prietok ฤerstvรฉho vzduchu privรกdzanรฉho do miestnosti. Zvรฝลกenรฉ mnoลพstvo ฤerstvรฉho vzduchu privรกdzanรฉho do miestnosti posรบva hranicu medzi ฤistรฝm vzduchom aย zneฤistenรฝm vzduchom smerom nahor, naopak, znรญลพenรฝ prรญtok ฤerstvรฉho vzduchu posรบva tรบto hranicu smerom nadol. Vztlakovรฉ vetranie pracuje efektรญvne priย vyลกลกรญch prietokoch vzduchu. Ak je mnoลพstvo privรกdzanรฉho vzduchu relatรญvne malรฉ, hranica hornej vrstvy so zneฤistenรฝm vzduchom sa bude nachรกdzaลฅ prรญliลก nรญzko aย stratรญ sa vรฝhoda zvรฝลกenej kvality vzduchu vย porovnanรญ so zmieลกavacรญm vetranรญm. Aby vztlakovรฉ vetranie sprรกvne fungovalo, musรญ byลฅ privรกdzanรฝ ฤerstvรฝ vzduch chladnejลกรญ neลพ okolitรฝ vzduch vย miestnosti. Vย opaฤnom prรญpade vzduch krรกtko po privedenรญ do miestnosti stรบpa nahor, vznikรก skrรกtenรฉ prรบdenie aย ฤasลฅ ฤerstvรฉho vzduchu nikdy nedosiahne inhalaฤnรบ zรณnu uลพรญvateฤพov.
–>–>
Prรญฤiny tepelnej nepohody pri vztlakovom vetranรญ
Jednou zo zรกkladnรฝch podmienok tepelnej pohody je celkovรฝ tepelne neutrรกlny pocit osoby. Tรกto podmienka vลกak sama osebe eลกte nezaruฤuje tepelnรบ pohodu. ฤalลกou dรดleลพitou podmienkou na dosiahnutie tepelnej pohody je eliminรกcia prรญฤin lokรกlnej tepelnej nepohody, medzi ktorรฉ patrรญ prievan, vertikรกlny rozdiel teplรดt vzduchu, horรบca alebo chladnรก podlaha aย rozdiel sรกlavรฝch teplรดt. Vย priestoroch so vztlakovรฝm vetranรญm, kde sa vรคฤลกie mnoลพstvo chladnรฉho vzduchu privรกdza na รบrovni podlahy, je reรกlne riziko vzniku nepohody vย dรดsledku prievanu, ktorรฝ je vลกak ฤasto zaprรญฤinenรฝ nesprรกvnym nรกvrhom prรญvodnej vรฝustky. Sprรกvnym nรกvrhom teda moลพno prรญpadnรฉ riziko prievanu znรญลพiลฅ na prijateฤพnรบ mieru. Riziko prievanu sa dรก vypoฤรญtaลฅ pomocou rovnice odvodenej zย experimentรกlnych meranรญ [3] ako
Prievan = (34 โ ta) . (vย โ 0,05)0,62 (0,37 . vย . Tu + 3,14)
ย ย ย (%) (1)
kdeย ย ย taย ย ย jeย ย ย teplota vzduchu (ยฐC),
ย ย ย vย ย ย โย ย ย rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu (m/s),
ย ย ย Tuย ย ย โย ย ย miera turbulencie (%).
Dรดleลพitou podmienkou sprรกvneho fungovania vztlakovรฉho vetrania je teplotnรฝ gradient. Vย priestore so vztlakovรฝm vetranรญm sa teda vลพdy vyskytuje pozitรญvny vertikรกlny rozdiel teplรดt vzduchu, ฤo vลกak mรดลพe maลฅ za nรกsledok tepelnรบ nepohodu, ak je vertikรกlny rozdiel teplรดt vzduchu medzi ฤlenkami aย hlavou privysokรฝ. Nepohoda vย dรดsledku vertikรกlneho rozdielu teplรดt vzduchu sa pripisuje pocitu horรบcej hlavy alebo chladnรฝch chodidiel, alebo obom neลพiaducim pocitom sรบฤasne. Aby sme sa vyhli tepelnej nepohode, odporรบฤa sa udrลพiavaลฅ vertikรกlny rozdiel teplรดt medzi ฤlenkami (0,1 m nad podlahou) aย hlavou (1,1 m nad podlahou pre sediacu osobu) do 3 ยฐC. Limity na obmedzenie vรฝskytu tepelnej nepohody odporรบฤanรฉ podฤพa [4] sรบ vย tab. 1. Kategรณria Aย reprezentuje najvyลกลกie poลพiadavky na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia, zatiaฤพ ฤo kategรณria C predstavuje najniลพลกie, no eลกte stรกle prรญpustnรฉ limity na zaruฤenie tepelnej pohody.
Nรกvrh vztlakovรฉho vetrania
Vย beลพnรฝch aplikรกciรกch moลพno pri nรกvrhu vztlakovรฉho vetrania vychรกdzaลฅ zย tzv. pravidla 50 %, ktorรฉ hovorรญ, ลพe teplota vzduchu na รบrovni podlahy je pribliลพne vย polovici ยญmedzi teplotou privรกdzanรฉho vzduchu aย teplotou odvรกdzanรฉho vzduchu aย ลพe teplota vzduchu sa zvyลกuje lineรกrne od podlahy kย stropu (obr. 3). Vzostup teploty privรกdzanรฉho vzduchu na รบrovni podlahy nastรกva vย dรดsledku sรกlania teplejลกieho stropu (zohrievanรฉho teplรฝm vzduchom vย hornej ฤasti miestnosti), ktorรฉ spรดsobuje zohrieยญvanie podlahy aย nรกยญslednรฉ odovzdรกvanie tepla vzduchu na รบroยญvni podlahy. Vo vysoยญkรฝch miestnostiach sa ฤasto stรกva, ลพe vzostup zย prรญvodnej teploty na teplotu na รบrovni podlahy je menej neลพ 50 % celkovรฉho vzostupu teploty. Vย tรฝchto prรญpadoch moลพยญno hovoriลฅ oย pravidle 33 %.
Mundt [5] na zรกklade mnohรฝch meranรญ odvodila model, ktorรฝ umoลพลuje odhadnรบลฅ chladiaci vรฝkon vztlakovรฉho vetrania ako funkcie minimรกlneho prietoku vzduchu pri rรดznych hodnotรกch sรบฤinu teplotnรฉho gradientu aย vรฝลกky miestnosti. Ak je naprรญklad vรฝลกยญka miestnosti 3 m, teplotnรฝ gradient 2ย ยฐC/m aย prietok vzduchu 3,5 l/(sย . m2), chladiaci vรฝkon vztlakovรฉho vetrania je pribliลพne 40 W/m2 (obr. 4).
Pri nรกvrhu vztlakovรฉho vetrania treba braลฅ do รบvahy aj limity poลพiadaviek na komfortnรฉ tepelnรฉ prostredie. Podฤพa vรคฤลกiny ลกtรบdiรญ dokรกลพe vztlakovรฉ vetranie pri dodrลพanรญ poลพadovanรฝch limitov na vertikรกlny rozdiel teplรดt vzduchu aย prievan pokryลฅ tepelnรบ zรกลฅaลพ maximรกlne okolo 40 W/m2. Pri vyลกลกรญch zรกลฅaลพiach moลพno skombinovaลฅ vztlakovรฉ vetranie so sรกlavรฝm systรฉmom, naprรญklad sย podlahovรฝm alebo stropnรฝm chladenรญm.
Vztlakovรฉ vetranie kombinovanรฉ sย podlahovรฝm sรกlavรฝm systรฉmom
Vztlakovรฉ vetranie kombinovanรฉ sย podlahovรฝm vykurovanรญm
Ak je tepelnรก zรกลฅaลพ prรญliลก vysokรก alebo ak treba pokryลฅ tepelnรบ stratu vย zimnom obdobรญ, moลพno vztlakovรฉ vetranie kombinovaลฅ sย poยญdlahovรฝm sรกlavรฝm systรฉmom. Praktickรฉ skรบsenosti aย experimentรกlne merania ukรกzali, ลพe vย zime sa dรก vztlakovรฉ vetranie dobre kombinovaลฅ sย podlahovรฝm vykurovanรญm. Prรญklad vertikรกlneho teplotnรฉho profilu zรญskanรฉho zย experimentรกlnych meranรญ vย simulovanej kancelรกrii so vztlakovรฝm vetranรญm aย podlahovรฝm vykurovanรญm je na obr. 5. Teplotnรฝ profil bol nameranรฝ pri vรฝmene vzduchu 3,1-krรกt za hodinu, teplote privรกdzanรฉho vzduchu 14 ยฐC aย pri vnรบtornรฝch tepelnรฝch ziskoch 31 W/m2 podlahovej plochy. Pri podlahovom vykurovanรญ pรดsobรญ teplรก podlaha na okolitรฉ chladnรฉ povrchy sรกlanรญm. Okrem toho prebieha prenos tepla odovzdรกvanรญm zย podlahy do chladnรฉho vzduchu, ktorรฝ sa ลกรญri na รบrovni podlahy. Pri nรกvrhu systรฉmu treba venovaลฅ pozornosลฅ teplote podlahy, priveฤพmi teplรก podlaha by totiลพ mohla zohriaลฅ privรกdzanรฝ chladnรฝ vzduch prirรฝchlo aย vzduch by mohol stรบpaลฅ nahor pred dosiahยญnutรญm inhalaฤnej zรณny uลพรญvateฤพov, vย dรดsledku ฤoho by sa znรญลพila รบฤinnosลฅ vetrania. Prax ukรกzala, ลพe teplota podlahy pod pribliลพne 25ย ยฐC aย teplota privรกdzanรฉho vzduchu pribliลพne 2 ยฐC pod teplotou vzduchu vย miestยญnosti by mali zabezpeฤiลฅ bezproblรฉmovรฉ prรบdenie privรกdzanรฉho vzduchu na รบrovni podlahy [2]. Pri kombinรกcii vztlakovรฉho vetrania so sรกlavรฝm systรฉmom uลพ viac neplatรญ pravidlo 50 %, pretoลพe zรกkonitosti distribรบcie teploty sa zmenia. Naprรญklad so zvyลกujรบcou sa teplotou podlahy sa zvyลกuje aj teplota vzduchu na รบrovni podlahy, aย tak naprรญklad pri vรฝkone podlahy 60 W/m2 mรดลพe platiลฅ pravidlo 80 %, ฤo znamenรก, ลพe teplota vzduchu na รบrovni podlahy je vย 80 % medzi teplotou privรกdzanรฉho vzduchu aย teplotou odvรกdzanรฉho vzduchu [6].
Obr. 5 Prรญklad vertikรกlneho profilu teploty vzduchu zย experimentรกlnych meranรญ vย simulovanej kancelรกrii so vztlakovรฝm vetranรญm aย podlahovรฝm vykurovanรญm [6]
Vztlakovรฉ vetranie kombinovanรฉ sย podlahovรฝm chladenรญm
Ak je tepelnรก zรกลฅaลพ priestoru vย lete pomerne nรญzka, mรดลพe vztlakovรฉ vetranie slรบลพiลฅ na vetranie aย zรกroveล aj na chladenie. Pri vyลกลกej tepelnej zรกลฅaลพi moลพno vztlakovรฉ vetranie kombinovaลฅ sย podlahovรฝm chladenรญm.
Podlahovรฉ chladenie mรก niekoฤพko vรฝhod โ ak sa podlahovรฝ systรฉm vyuลพรญva na vykurovanie vย zime, mรดลพe byลฅ praktickรฉ tento systรฉm vyยญuลพiลฅ aj na chladenie vย lete. Navyลกe, podlaha sa zo vลกetkรฝch povrchov vย miestnosti nachรกdza najbliลพลกie kย ลฅaลพisku ฤloveka, aย preto รบฤinne ovplyvลuje jeho tepelnรฝ pocit [7]. Po tretie, podlahovรฉ chladenie dosahuje vysokรฝ chladiaci vรฝkon vย priestoroch sย priamym alebo nepriamym slneฤnรฝm ลพiarenรญm na podlahu.
Nevรฝhodou podlahovรฉho chladenia mรดลพe byลฅ to, ลพe vย kombinรกcii so vztlakovรฝm vetranรญm sa eลกte zvyลกuje vertikรกlny rozdiel teplรดt vzduchu medzi hlavou aย ฤlenkami, ฤo mรดลพe viesลฅ kย zvรฝลกenej miere tepelnej nepohody. Prรญklad vertikรกlneho teplotnรฉho profilu zรญskanรฉho zย experimentรกlnych meranรญ vย simulovanej kancelรกrii so vztlakovรฝm vetranรญm aย podlahovรฝm chladenรญm je na obr. 6. Teplotnรฝ profil bol nameranรฝ pri vรฝmene vzduchu 2,1-krรกt za hodinu, teplote privรกdzanรฉho vzduchu 18 ยฐC, resp. 24 ยฐC aย pri celkovej tepelnej zรกลฅaลพi odhadnutej na 40 W/m2 podlahovej plochy.
Pozitรญvnym prรญkladom kombinรกcie vztlakovรฉho vetrania aย podlahovรฉho chladenia je medzinรกrodnรฉ letisko vย Bangkoku (Thajsko). Tepelnรก zรกลฅaลพ letiskovej haly bola odhadnutรก na 97 W/m2, priฤom chladiaca podlaha pokryje 80 W/m2 aย vetracรญ vzduch 17 W/m2 pri prรญvodnej teplote 18 ยฐC. Teplota privรกdzanรฉho vzduchu sa mรดลพe znรญลพiลฅ aลพ na 16 ยฐC, ฤรญm sa pokryjรบ nรกhle vรฝkyvy tepelnej zรกลฅaลพe, kรฝm zareaguje podlahovรฉ chladenie [8].
Obr. 6 Prรญklad vertikรกlneho profilu teploty vzduchu zย experimentรกlnych meranรญ vย simulovanej kancelรกrii so vztlakovรฝm vetranรญm aย podlahovรฝm chladenรญm
Vztlakovรฉ vetranie kombinovanรฉ so stropnรฝm sรกlavรฝm systรฉmom
Vztlakovรฉ vetranie kombinovanรฉ so stropnรฝm vykurovanรญm
Alternatรญvou kย podlahovรฝm sรกlavรฝm systรฉmom sรบ stropnรฉ systรฉmy. Veฤพmi vhodnรก je kombinรกcia vztlakovรฉho vetrania so stropnรฝm vykurovanรญm. Za beลพnรฝch podmienok bez potreby vykurovania je strop oย niekoฤพko stupลov teplejลกรญ neลพ podlaha vย dรดsledku ohrevu teplรฝm vzduchom vย hornej ฤasti miestnosti, priฤom teplรฝ strop odovzdรกva teplo podlahe prostrednรญctvom sรกlania. Mierne zvรฝลกenie teploty stropu by malo zabezpeฤiลฅ dostatok tepla na pokrytie tepelnรฝch strรกt [2].
Vztlakovรฉ vetranie kombinovanรฉ so stropnรฝm chladenรญm
Stropnรฝ systรฉm kombinovanรฝ so vztlakovรฝm vetranรญm, vyuลพรญvanรฝ na chladenie vย letnom obdobรญ, je schopnรฝ pokryลฅ tepelnรบ zรกลฅaลพ aลพ do vรฝลกky pribliลพne 100 W/m2. Vย tomto prรญpade je vzduch stรบpajรบci zo spodnej ฤasti miestnosti vย interakcii so vzduchom, ktorรฝ sa ochladzuje vย blรญzkosti chladnรฉho stropu aย vย dรดsledku zvรฝลกenia hustoty klesรก nadol. Ak je teplota stropu prรญliลก nรญzka, mnoลพstvo vzduchu prรบdiaceho smerom nadol je enormnรฉ, vย dรดsledku interakcie stรบpajรบceho aย klesajรบceho vzduchu nastรกva podobnรก distribรบcia vzduchu ako pri zmieลกavacom vetranรญ aย vztlakovรฉ vetranie strรกca vรฝhodu vysokej kvality vzduchu. Zmieลกavanie vzduchu sa prejavรญ homogรฉnnym teplotnรฝm profilom (obr. 7).
Obr. 7 Teplotnรฝ profil vย miestnosti so vztlakovรฝm vetranรญm aย chladiacim stropom ako funkcia teploty stropu [9]
Pribliลพnรฝ nรกvod na urฤenie moลพnรฝch kombinรกciรญ chladiaceho stropu so vztlakovรฝm alebo zmieลกavacรญm vetranรญm je na obr. 8. Kritรฉriom pri zostavovanรญ grafu bola schopnosลฅ systรฉmu zabezpeฤiลฅ komfortnรฉ tepelnรฉ prostredie aย zรกroveล ฤo najlepลกiu kvalitu vzduchu. Pri vysokej tepelnej zรกลฅaลพi moลพno kombinovaลฅ chladiace stropy so vztlakovรฝm, prรญpadne so zmieลกavacรญm vetranรญm. Pri niลพลกej tepelnej zรกลฅaลพi aย vysokรฝch prietokoch vzduchu postaฤรญ zmieลกavacie alebo vztlakovรฉ vetranie bez doplnkovรฉho chladiaceho systรฉmu.
Obr. 8 Graf na urฤenie moลพnรฝch kombinรกciรญ chladiaceho stropu so vztlakovรฝm alebo zmieลกavacรญm vetranรญm [10]
ZV โ zmieลกavacie vetranie, VV โ vztlakovรฉ vetranie, CHS โ chladiaci strop
Zรกver
Vztlakovรฉ vetranie predstavuje systรฉm, ktorรฝ je rozลกรญrenรฝ vย zahraniฤรญ, najmรค vย krajinรกch severnej Eurรณpy, na Slovensku je vลกak zatiaฤพ len mรกlo znรกmy. Vztlakovรฉ vetranie moลพno kombinovaลฅ sย podlahovรฝmi ajย stropยญnรฝmi sรกlavรฝmi systรฉmami, ale aj sย vykuroยญvacรญmi telesami ฤi konvektormi. Je alternatรญยญvou kย rozลกรญrenejลกiemu zmieลกavaciemu vetraniu aย vย porovnanรญ sย nรญm mรดลพe pri sprรกvnom nรกvrhu aย vhodnej kombinรกcii sย doplnkovรฝm vykurovacรญm alebo chladiacim systรฉmom poskytnรบลฅ komfortnรฉ tepelnรฉ prostredie, vysokรบ kvalitu vzduchu aย รบsporu energie.
Ing. Michal Krajฤรญk
Obrรกzky: archรญv autora
Ilustraฤnรฉ foto: Dano Veselskรฝ
Autor pรดsobรญ na Katedre technickรฝch zariadenรญ budov SvF STU vย Bratislave.
Recenzoval: prof. Ing. Duลกan Petrรกลก, PhD.
Literatรบra
1. Fitzner, K.: Displacement Ventilation and Cooled Ceilings, Results of Laboratory Tests and practical Installations. In: Proceedings of Indoor Air, 1996, Nagoya.
2.ย ย ย Skistad, H. โ Mundt, E. โ Nielsen, P. V. โ Hagstrรถm, K. and Railio, J.: Displacement Ventilation in Non-industrial Premises. Rehva: Rehva Guidebook No 1, second ed., Brussels, 2004.
3.ย ย ย CR 1752 Ventilation for Buildings โ Design Criteria for the Indoor Environment. European Committee for Standardization, Brussels, 1998.
4.ย ย ย STN EN ISO 7730 Ergonรณmia tepelnรฉho prostredia. Analytickรฉ urฤovanie aย interpretรกcia tepelnej pohody pomocou vรฝpoฤtu ukazovateฤพov PMV aย PPD aย kritรฉriรญ miestneho tepelnรฉho pohodlia. European Committee for Standardization, Brusel, 2005.
5.ย ย ย Mundt, E.: Displacement Ventilation Systems โ Covection Flows and Temperature Gradients.
In: Building and Environment, Vol. 30, 995,
p. 129 โ 133.
6.ย ย ย Causone, F. โ Baldin, F. โ Olesen, B. W. and Corgnati, S. P.: Floor Heating and Cooling Combined with Displacement Ventilation: Possibilities and limitations. In: Energy and Building, Vol. 42, 2010, p. 2ย 338 โ 2 352.
7.ย ย ย Babiak, J. โ Olesen, B. W. and Petrรกลก, D.: Low Temperature Heating and High Temperature Cooling. Rehva: Rehva Guidebook No 7, Brussels, 2007.
8.ย ย ย Simmonds, P. โ Holst, S. โ Reuss S. and Gaw W.: Comfort Conditioning for Large Spaces. In: ASHRAE Transactions, Vol. 105, 1999, p. 1 037 โ 1 048.
9.ย ย ย Loveday, D. L. โ Parsons, K. C. โ Taki, A. H. โ Hodder, S. G. and Jeal, L. D.: Designing for Thermal Comfort in Combined Chilled Ceilings/Displacement Ventilation Environments. In: ASHRAE Transactions, Vol.104, 1998, p. 901 โ 911.
10.ย ย ย Behne, M.: Indoor Air Quality in Rooms with Cooled Ceilings. Mixing Ventilation or rather Displacement Ventilation? In: Energy and Buildings, Vol. 30, 1999, p. 155 โ 166.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย HAUSTECHNIK.