Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby

1. časť: Ciele zákona, spôsob a podmienky podpory, vymedzenie základných pojmov, práv a povinností

Využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s cieľom diverzifikácie energetických zdrojov a zvýšenia bezpečnosti dodávok energie spolu s vyšším využitím primárnej energie v zmysle hospodárneho nakladania s energetickými zdrojmi sú aktuálnymi témami všetkých európskych energetických politík. Citlivá podpora OZE má pomôcť plniť európske ciele v tejto oblasti. K zabezpečeniu podpory a upraveniu pravidiel trhu pre oblasť využitia OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) v Slovenskej republike má prispieť aj nový zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 19. júna 2009.

Prečo vznikol zákon o podpore OZE a vysokoúčinnej KVET?
Podstata zákona vychádza zo Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR. Týmto zákonom sa implementujú aj dve európske smernice – smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá sa už transponovala aj do iných existujúcich právnych predpisov.

Implementácia uvedených smerníc vyžaduje, aby legislatívny rámec energetiky obsahoval nové pojmy vzťahujúce sa na KVET a podporu OZE, zadefinovanie práv výrobcov elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou KVET a OZE, ako aj práva a povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a ostatných účastníkov trhu s elektrinou. Zákon upravuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy, osobitne Ministerstva hospodárstva SR (MH SR), Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a iných dotknutých štátnych orgánov.

Zákon si kladie za úlohu optimalizovať fungo­vanie trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podporiť decentralizovanú výrobu elektriny. Jeho cieľom je lepšie využiť primárne energetické zdroje pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Zákon má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a  to najmä tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k zníženiu emisií do ovzdušia.

Obsah zákona
Zákon č. 309/2009 Z. z. predstavuje veľmi komplexný a obsiahly právny predpis (obsahuje 6 článkov, 21 paragrafov a 1 prílohu), preto je vhodné podrobne sa oboznámiť s jeho jednotlivými ustanoveniami. Prinášame základný prehľad a uvádzame niektoré vybrané ustanovenia v skrátenej podobe.

Predmet úpravy zákona
Predmet úpravy zákona sa vymedzuje v § 1. V znení zákona sa ustanovujú podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z OZE, vysokoúčinnou KVET a výroby biometánu. V zákone sú tiež upravené práva a povinnosti výrobcov elektriny z OZE, kombinovanou výrobou a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a výrobcov biometánu, ako aj ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

Základné pojmy
V § 2 sú uvedené všeobecné základné pojmy, jednotlivé druhy OZE a KVET vrátane definície pojmov, ktoré sú upravené v smernici č. 2001/77/ES, a  pojmy kompatibilné s definíciami uvedenými v smernici č. 2004/8/ES. Osobitne dôležitými pojmami sú KVET, vysokoúčinná kombinovaná výroba, technológie kombinovanej výroby (napr. aj technológie, ako sú ORC-cykly, palivové články a Stirlingove motory), výrobca elektriny a zariadenia výrobcu elektriny.

Pod pojmom vysokoúčinná kombinovaná výroba sa na účely zákona definuje kombinovaná výroba:
a) veľmi malých výkonov (s inštalovaným elektrickým výkonom zariadenia pod 50 kW),
b) malých výkonov (s inštalovaným elektrickým výkonom zariadenia od 50 kW do 1 MW), pri ktorej v porovnaní so samostatnou výrobou tepla a samostatnou výrobou elektriny vzniká úspora primárnej energie,
c) veľkých výkonov (s inštalovaným elektrickým výkonom zariadenia od 1 MW vrátane), pri ktorej v porovnaní so samostatnou výrobou tepla a samostatnou výrobou elektriny vzniká úspora primárnej energie vo výške najmenej 10 %.

Biometán sa v zákone definuje ako upravený bio­plyn, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu.

Spôsob podpory a podmienky podpory
Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z OZE a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou sú uvedené v § 3, v ktorom sa určujú 4 spôsoby podpory, hranice výkonov zariadení, kritériá na poskytnutie podpory a časová lehota, počas ktorej sa podpora bude poskytovať. Výrobca elektriny z OZE a KVET bude mať podľa ods. 1 písm. a) nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.

Výrobca elektriny z OZE alebo vysokoúčinnou KVET má právo na odber za cenu elektriny na straty a na doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty za predpokladu, že pôjde o zariadenie výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW. Ak sa však elektrina vyrába vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel OZE v palive je vyšší ako 20 %, možno využiť tieto výhody aj na zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW.

Podpora doplatkom sa vzťahuje na:
a) všetku elektrinu vyrobenú z OZE v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 10 MW vrátane,
b) všetku elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom do 10 MW vrátane,
c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 10 MW k celkovému inštalovanému výkonu,
d) celú výrobu elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15 MW vrátane,
e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu,
f) všetku elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40 % z využiteľného tepla.

Podpora prostredníctvom prevzatia zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy sa vzťahuje na zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 4 MW.

Pri zariadeniach výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW sa podpora na odber elektriny za cenu elektriny na straty a prevzatie zodpovednosti za odchýlku podľa ods. 1 písm. b) a d) bude uplatňovať po celý čas životnosti zariadenia výrobcu elektriny. Pri zariadeniach výrobcu elektriny sa podpora na odber elektriny za cenu elektriny na straty, doplatkom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku v zmysle ods. 1 písm. b), c) a d) bude uplatňovať počas 15 rokov od roku uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia.

Práva a povinnosti výrobcu elektriny
Práva a povinnosti výrobcu elektriny sú upravené v ustanoveniach § 4. Základnou podmienkou na uplatnenie práva na odber a na doplatok je podľa zákona predloženie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z OZE vydané na nasledujúci kalendárny rok, resp. potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou KVET vydané za predchádzajúci rok prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Potvrdenie vydá ÚRSO na žiadosť výrobcu elektriny. Ten je tiež povinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak je celkový inštalovaný výkon zariadenia väčší ako 1 MW, a oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, a to vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa § 4 ods. 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

Výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu kombinovanou výrobou, je povinný vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitia mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, ako aj každoročne v termíne do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok predkladať sumárne ročné údaje, získané na základe mesačných bilancií, ÚRSO a MH SR.

Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona a vyrába elektrinu z OZE spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z OZE alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z OZE. Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona a vyrába elektrinu spoločným spaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, je povinný evidovať a oznamovať ÚRSO skutočne nadobudnuté množstvo biomasy a jej kvalitu, ako aj jej skutočné využitie na účely výroby elektriny.

Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z OZE, má právo na doplatok v rovnakej sume, ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá sa vyrobila z biometánu, ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z bio­metánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4 zákona. Takýto výrobca elektriny si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len počas 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia.

Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a podporu podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) zákona je povinný dodať celý objem vyrobenej elektriny len prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu – okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy
Práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy upravuje § 5 zákona. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy má mať v poplatkoch za distribúciu zohľadnené náklady vzniknuté vyplácaním doplatku a náklady vzniknuté povinným odberom. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je tiež povinný na svojom vymedzenom území prednostne pripojiť do sústavy zariadenie výrobcu elektriny z OZE alebo KVET – ak o pripojenie požiada, uhradí cenu za pripojenie a zariadenie zároveň spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy tak, aby sa zachovala bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilita prevádzky sústavy.

Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav sú povinní uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave; jej súčasťou je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku výrobcu elektriny s právom podpory s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia menej ako 4 MW a sú povinní odoberať všetku elektrinu, ktorú výrobca elektriny s právom podpory dodal podľa § 4 ods. 1 písm. b) a d) zákona. Tiež zodpovedajú za odchýlku spojenú s pokrytím strát v distribučnej sústave a vlastnou spotrebou elektriny, pričom túto odchýlku môžu preniesť na iný subjekt.

Podrobnosti spolupráce výrobcov elektriny a prevádzkovateľov sústav upravia prevádzkovatelia sústav vo svojich prevádzkových poriadkoch. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je oprávnený využívať odobratú elektrinu iba na krytie strát. Ak okamžitý výkon odobranej elektriny presiahne množstvo potrebné na krytie strát v distribučnej sústave, má prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy právo predať túto elektrinu tretej strane za trhovú cenu. Takýto predaj elektriny sa nepovažuje za podnikanie v energetike a nevyžaduje povolenie na dodávku elektriny podľa osobitného predpisu.

Cena za elektrinu vyrobenú z OZE a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou
Cena za elektrinu vyrobenú z OZE a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou sa upravuje v § 6. Uvádza sa v ňom vysvetlenie základných pojmov, ako sú cena elektriny či cena elektriny na straty a doplatok. Cenu za elektrinu stanoví ÚRSO so zohľadnením druhu OZE, použitej technológie, termínu uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky a veľkosti inštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny. Cena elektriny, ktorú si uplatňuje výrobca elektriny na stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, je rovnaká ako v roku, v ktorom sa zariadenie výrobcu elektriny uviedlo do prevádzky.

ÚRSO môže cenu elektriny zvýšiť koeficientom, ktorý bude zohľadňovať použitú technológiu a koeficientom jadrovej inflácie. Koeficient zvýšenia ceny elektriny a spôsob jeho uplatnenia sa ustanoví vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá tento úrad.

Ak sa výrobcovi elektriny z OZE a vysokoúčinnou KVET poskytla podpora na obstaranie zariadenia z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu, cena elektriny sa zníži o konkrétne percento, v závislosti od percentuálnej výšky podielu poskytnutej podpory na celkových obstarávacích nákladoch. Cena elektriny určená úradom na nasledujúce obdobie, ktoré nepresiahne tri roky, nesmie byť nižšia ako 90 % ceny platnej v období, v ktorom ÚRSO stanovil cenu elektriny.

Ing. Ján Magyar
Autor pôsobí v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre na odbore medzinárodnej spolupráce a projektov.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.