Podstatne viac ako inรฉ zariadenia si vlastnรญci novostavieb vyberali tepelnรฉ ฤerpadlรก
Galรฉria(6)

Zelenรก domรกcnostiam v polฤase

Partneri sekcie:

Sย podporou zย pilotnรฉho nรกrodnรฉho projektu Zelenรก domรกcnostiam mรก byลฅ ku koncu roka 2018 nainลกtalovanรฝch vย domรกcnostiach pribliลพne 18ย 000 zariadenรญ na vyuลพรญvanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Slovenskรก inovaฤnรก aย energetickรก agentรบra uลพ pripravuje pokraฤovanie projektu.

Prvรฉ poukรกลพky na inลกtalรกciu zariadenรญ na vyuลพรญvanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie boli vydanรฉ vย decembri 2015. Zรกujem domรกcnostรญ oย podporu bol obrovskรฝ aย pretrval aลพ do konca projektu. Mesiac po spustenรญ projektu vย roku 2015 navลกtรญvilo webovรบ strรกnku projektu Zelenรก domรกcnostiam 80ย 000 jedineฤnรฝch pouลพรญvateฤพov, po dva aย pol roku je to viac ako 270ย 000 jedineฤnรฝch pouลพรญvateฤพov.

Zelenรญ kvรดli รบsporรกm

Podmienky projektu boli od zaฤiatku nastavenรฉ tak, aby motivovali domรกcnosti inลกtalovaลฅ novรฉ technolรณgie, no aby zรกroveลˆ nemali sย papierovanรญm veฤพa starostรญ. Oย poukรกลพky sa ลพiadalo elektronicky aย sย dokumentรกciou vรฝznamne pomรกhali zhotovitelia. Ako sa ukรกzalo, hlavnรฝm dรดvodom, preฤo sa domรกcnosti do projektu zapรกjali, bolo okrem samotnรฉho prรญspevku aj presvedฤenie, ลพe vฤaka novรฝm technolรณgiรกm uลกetria zรกsadne aj na prevรกdzkovรฝch nรกkladoch.

โ€žSlovenskรฉ domรกcnosti chcรบ byลฅ zelenรฉ, ale oย obnoviteฤพnรฉ zdroje energie sa zaujรญmajรบ predovลกetkรฝm preto, ลพe chcรบ zniลพovaลฅ nรกklady na energiu. Pre nadลกenie zย novej technolรณgie vลกak, ลพiaฤพ, niekedy podceลˆujรบ dรดslednรฉ posรบdenie, ฤi mรก vyuลพitie zariadenia vย konkrรฉtnej domรกcnosti vรฝznam. Aj preto neustรกle upozorลˆujeme, ลพe nie vลกetky zariadenia sรบ vhodnรฉ pre kaลพdรฉho aย vลพdy treba zohฤพadniลฅ individuรกlne potreby aย moลพnosti domรกcnostรญ. Dรดleลพitรฉ bolo, ลพe sme oย vรฝhodรกch aย obmedzeniach jednotlivรฝch technolรณgiรญ mohli informovaลฅ prostrednรญctvom bezplatnรฉho energetickรฉho poradenstva, ktorรฉ naลกi odbornรญci poskytujรบ vย rรกmci nรกrodnรฉho projektu ลฝIลค ENERGIOU. Uลพitoฤnรฝch informรกciรญ vย tejto oblasti nikdy nie je dosลฅ,โ€œ zdรดrazลˆuje generรกlna riaditeฤพka SIEA Alexandra Velickรก.

3ย 600 typov podporovanรฝch zariadenรญ

Zย projektu sรบ podporovanรฉ ลกtyri druhy zariadenรญ, spolu viac ako 3 600 konkrรฉtnych typov. Jednoznaฤne pripravenejลกie bรฝvajรบ domรกcnosti, ktorรฉ sa zaujรญmajรบ oย kotly na biomasu aย slneฤnรฉ kolektory. Tie sรบ verejnosti dobre znรกme, uลพ vย minulosti sa poskytovala ลกtรกtna podpora na ich kรบpu aย mnoลพstvo zhotoviteฤพov mรก sย tรฝmito zariadeniami skรบsenosti.

Vย prรญpade tepelnรฝch ฤerpadiel domรกcnosti volili skรดr zariadenia sย jednoduchลกou inลกtalรกciou, aย keฤลพe je to finanฤne nรกroฤnejลกia technolรณgia, bolo vย ich zรกujme, aby investรญciu dobre zvรกลพili. Cena, ale aj ลกirลกie mnoลพstvo technickรฝch rieลกenรญ pri tepelnรฝch ฤerpadlรกch boli zvyฤajne dรดvodom, ลพe sa do inลกtalรกciรญ pรบลกลฅali predovลกetkรฝm dodรกvatelia sย dlhodobรฝmi skรบsenosลฅami aย technickรฝm zรกzemรญm.

Najvyลกลกรญ poฤet podporenรฝch inลกtalรกciรญ pripadรก na slneฤnรฉ kolektory
Podstatne viac ako inรฉ zariadenia si vlastnรญci novostavieb vyberali tepelnรฉ ฤerpadlรก
Obr. 1 Dva mesiace pred ukonฤenรญm projektu boli preplatenรฉ poukรกลพky na slneฤnรฉ kolektory viac ako 6 200 domรกcnostiam 85 z nich tvoria plochรฉ kolektory
Obr. 2 Z 2 200 zatiaฤพ podporenรฝch kotlov na biomasu je viac ako 60 peletovรฝch tretina je na splyลˆovanie dreva
Obr. 3 Spomedzi 4 500 uลพ podporenรฝch tepelnรฝch ฤerpadiel je 91 typu vzduch voda.

Neprimeranรฉ oฤakรกvania

Najmenej sรบ slovenskรฉ domรกcnosti pripravenรฉ na fotovoltickรฉ inลกtalรกcie. Prรกve zรกujemcovia oย fotovoltickรฉ panely mali najฤastejลกie neprimeranรฉ oฤakรกvania. Vรคฤลกinou si investรญciu spรกjali sย vyลกลกรญmi finanฤnรฝmi รบsporami, ako mohli dosiahnuลฅ pri ideรกlnom rieลกenรญ. Podstatne menej sa zaoberali tรฝm, ลพe znรญลพenie nรกkladov zรกvisรญ predovลกetkรฝm od toho, ako dokรกลพu prispรดsobiลฅ svoju spotrebu samotnej vรฝrobe elektriny zย fotovoltickรฝch panelov poฤas dลˆa.

Vย novostavbรกch preferujรบ ฤerpadlรก

Poukรกลพky mohli domรกcnosti vyuลพiลฅ vย existujรบcich, ale aj vย novรฝch domoch. Vย novostavbรกch je umiestnenรก necelรก tretina podporenรฝch zariadenรญ. Podstatne viac ako inรฉ zariadenia si vlastnรญci novostavieb vyberali tepelnรฉ ฤerpadlรก. Zย pribliลพne 5ย 000 ฤerpadiel, ktorรฉ majรบ byลฅ nainลกtalovanรฉ do konca roka 2018, pripadรก na novostavby takmer 3ย 000.

Novostavby sย tepelnรฝmi ฤerpadlami majรบ evidentne niลพลกie energetickรฉ nรกroky. Pri vลกetkรฝch druhoch ฤerpadiel bol priemernรฝ inลกtalovanรฝ vรฝkon zariadenรญ umiestnenรฝch vย novostavbรกch niลพลกรญ oย 1,5 aลพ 2 kW, ฤo mรดลพe byลฅ aj pozitรญvnym dรดsledkom prรญsnejลกรญch poลพiadaviek na tepelnรบ ochranu novรฝch budov. Priemernรฝ inลกtalovanรฝ vรฝkon za vลกetky ฤerpadlรก bol 8,4 kW.

Priemernรฉ inลกtalovanรฉ vรฝkony

Pri fotovoltickรฝch paneloch je priemernรฝ inลกtalovanรฝ vรฝkon vย pilotnom projekte 2,7ย kW, pri solรกrnych kolektoroch 3,6ย kW aย pri kotloch na biomasu do 24 kW. Tieto hodnoty vลกak mรดลพu byลฅ najmรค pri zariadeniach vyuลพรญvajรบcich energiu slnka do veฤพkej miery ovplyvnenรฉ podmienkami projektu. Tie boli nastavenรฉ tak, ลพe maximรกlna vรฝลกka podpory sรบvisela sย priemernรฝmi nรกkladmi na inลกtalรกciu zariadenรญ pri najฤastejลกie vyuลพรญvanรฝch vรฝkonoch vย slovenskรฝch domรกcnostiach.

Najvyลกลกรญ poฤet podporenรฝch inลกtalรกciรญ pripadรก na slneฤnรฉ kolektory
Najvyลกลกรญ poฤet podporenรฝch inลกtalรกciรญ pripadรก na slneฤnรฉ kolektoryย 

Cieฤพom je zvรฝลกiลฅ vรฝkon OZE

Cieฤพom projektu je ฤo najviac zvรฝลกiลฅ celkovรฝ inลกtalovanรฝ vรฝkon zariadenรญ na vyuลพรญvanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie na Slovensku. Najvรคฤลกรญ prรญnos vzhฤพadom na vynaloลพenรฉ prostriedky na podporu majรบ kotly na biomasu. Ich inลกtalovanรฝ vรฝkon bรฝva podstatne vyลกลกรญ ako pri inรฝch zariadeniach, ale nรกklady na obstaranie sรบ niลพลกie.

Priemernรก vรฝลกka podpory na inลกtalovanรฝ kilowatt pri kotloch na biomasu bola vย pilotnom projekte pribliลพne 60 โ‚ฌ. Pri tepelnรฝch ฤerpadlรกch to bolo 350 โ‚ฌ/kW, pri slneฤnรฝch kolektoroch 440 โ‚ฌ/kW aย pri fotovoltike viac ako 1ย 000 โ‚ฌ/kW. Pri vลกetkรฝch zariadeniach pritom platila zรกsada, ลพe hodnota poukรกลพky mรก pokrรฝvaลฅ domรกcnostiam maximรกlne 50 % nรกkladov na dodรกvku aย montรกลพ vrรกtane montรกลพneho materiรกlu, ale aj skรบลกok aย revรญziรญ.

Do konca roka by mal celkovรฝ inลกtalovanรฝ vรฝkon podporenรฝch zariadenรญ presiahnuลฅ 130 MW. Kotly sa na tom podieฤพajรบ 45 %, ale zย rozpoฤtu urฤenรฉho na poukรกลพky na ne pripadรก pribliลพne len 10 %. Tepelnรฉ ฤerpadlรก sa zaslรบลพia oย tretinu spomรญnanรฉho vรฝkonu, zย rozpoฤtu odkroja zhruba 37 %.

Najviac je podporenรฝch kolektorov

Dva mesiace pred ukonฤenรญm projektu boli preplatenรฉ poukรกลพky na slneฤnรฉ kolektory viac ako 6 200 domรกcnostiam, 85 % zย nich tvoria plochรฉ kolektory (obr. 1). Zย 2 200 zatiaฤพ podporenรฝch kotlov na biomasu je pritom viac ako 60 % peletovรฝch, tretina je na splyลˆovanie dreva (obr. 2). Spomedzi 4 500 uลพ podporenรฝch tepelnรฝch ฤerpadiel je pribliลพne 90 % typu vzduch โ€“ voda (obr. 3). Fotovoltickรฉ inลกtalรกcie boli podporenรฉ vย 3 600 domรกcnostiach.

Obr. 1 Dva mesiace pred ukonฤenรญm projektu boli preplatenรฉ poukรกลพky na slneฤnรฉ kolektory viac ako 6 200 domรกcnostiam 85 z nich tvoria plochรฉ kolektory
Obr. 1 Dva mesiace pred ukonฤenรญm projektu boli preplatenรฉ poukรกลพky na slneฤnรฉ kolektory viac ako 6 200 domรกcnostiam 85 z nich tvoria plochรฉ kolektoryย 
Obr. 2 Z 2 200 zatiaฤพ podporenรฝch kotlov na biomasu je viac ako 60 peletovรฝch tretina je na splyลˆovanie dreva
Obr. 2 Z 2 200 zatiaฤพ podporenรฝch kotlov na biomasu je viac ako 60 peletovรฝch tretina je na splyลˆovanie drevaย 
Obr. 3 Spomedzi 4 500 uลพ podporenรฝch tepelnรฝch ฤerpadiel je 91 typu vzduch voda.
Obr. 3 Spomedzi 4 500 uลพ podporenรฝch tepelnรฝch ฤerpadiel je 91 typu vzduch voda.ย 

Takmer 1 000 zhotoviteฤพov

Vย zozname oprรกvnenรฝch zhotoviteฤพov, ktorรญ podpรญsali zmluvu so SIEA, je registrovanรฝch takmer 1 000 podnikov. Aspoลˆ jednu inลกtalรกciu, ku ktorej bola preplatenรก poukรกลพka, zrealizovalo 700 zhotoviteฤพov. Sรบ medzi nimi aj drobnรญ podnikatelia, ktorรญ inลกtalovali len zopรกr zariadenรญ. Viac ako 10 inลกtalรกciรญ รบspeลกne ukonฤilo 300 zhotoviteฤพov. Tรญ sa podieฤพali na 14ย 000 podporenรฝch inลกtalรกciรกch.

Pomoc sย administratรญvou aj poradenstvo

Novรฉ moลพnosti podpory ovplyvnili do veฤพkej miery prรกcu ลกpecialistov, ktorรญ sa venujรบ technickรฝm zariadeniam budov. Eลกte pred spustenรญm projektu sa konali seminรกre, na ktorรฝch sa zรบฤastnilo viac ako 1ย 000 zรกujemcov oย projekt, vรคฤลกinu tvorili budรบci zhotovitelia. Ich oฤakรกvania boli vysokรฉ, moลพno dokonca vyลกลกie ako domรกcnostรญ.

SIEA uลพ pred vydรกvanรญm poukรกลพok upozorลˆovala, ลพe ak majรบ byลฅ inลกtalรกcie uลพitoฤnรฉ, bude nutnรฉ mnoลพstvo zรกkaznรญkov vopred vย problematike zorientovaลฅ aย poradiลฅ im sย vรฝberom. Zรกroveลˆ bolo treba vysvetฤพovaลฅ, ลพe vyฤlenenรก ฤiastka 45 miliรณnov โ‚ฌ nie je kย dispozรญcii naraz, ale postupne, po ฤastiach.

Dodnes sa najmรค menลกรญ podnikatelia sลฅaลพujรบ, ลพe ich projekt zaลฅaลพuje administratรญvou, pretoลพe vลกetky doklady odovzdรกvajรบ pri predkladanรญ ลพiadostรญ oย preplatenie poukรกลพok zhotovitelia. Pri mnoลพstve vydanรฝch poukรกลพok aย zrealizovanรฝch inลกtalรกciรญ vลกak boli tieto kroky nevyhnutnรฉ. Bez pomoci zhotoviteฤพov by nebolo moลพnรฉ zrealizovaลฅ projekt vย takom rozsahu.

Pokraฤovanie

SIEA aktuรกlne pripravuje pokraฤovanie projektu Zelenรก domรกcnostiam tak, aby mohli byลฅ poukรกลพky vydรกvanรฉ od roku 2019. Zรกmer novรฉho projektu sย celkovรฝm rozpoฤtom 48 miliรณnov โ‚ฌ bol uลพ schvรกlenรฝ. Vย rรกmci neho by mohlo byลฅ do roku 2023 podporenรฝch ฤalลกรญch 25 000 inลกtalรกciรญ vย domรกcnostiach mimo Bratislavskรฉho samosprรกvneho kraja. Pรดvodnรฝ systรฉm vydรกvania poukรกลพok plรกnuje SIEA rozลกรญriลฅ oย zรกsobnรญk ลพiadostรญ, aby mohli domรกcnosti ลพiadaลฅ oย poukรกลพky priebeลพne. Podrobnejลกie informรกcie budรบ zverejnenรฉ po schvรกlenรญ pokraฤovania nรกrodnรฉho projektu.

ฤŒlรกnok vznikol v spoluprรกci so Slovenskou inovaฤnou a energetickou agentรบrou.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik 5/2018.