ลฝiarovky konฤia. ฤo bude ฤalej?
Od septembra tohto roku platรญ zรกkaz uvรกdzaลฅ na eurรณpsky trh tradiฤnรฉ ลพiarovky sย prรญkonom 100 W aย vyลกลกรญm. Podฤพa rozhodnutia Eurรณpskej รบnie (Eร) by sa postupne mali vyradiลฅ aj ฤalลกie nehospodรกrne zdroje svetla. Je preto uลพitoฤnรฉ vedieลฅ, kedy uลพ nebude moลพnรฉ kรบpiลฅ vย obchodoch tieto ลพiarovky aย akรฉ zdroje svetla ich nahradia. Podobnรฉ opatrenia sa budรบ postupne prijรญmaลฅ aj pre ฤalลกie zdroje svetla aย svietidlรก, ktorรฉ slรบลพia na osvetlenie nielen vย domรกcnostiach vย rodinnรฝch ฤi bytovรฝch domoch, ale aj vย inรฝch typoch budov (napr. vย sektore sluลพieb).
Novรฉ legislatรญvne predpisy pre zdroje svetlaVzhฤพadom na vysokรบ spotrebu energie viacerรฝch skupรญn vรฝrobkov na eurรณpskom trhu aย zย toho vyplรฝvajรบce negatรญvne vplyvy na ลพivotnรฉ prostredie aย konkurencieschopnosลฅ hospodรกrstva krajรญn Eร zaฤala Eurรณpska komisia pripravovaลฅ novรฉ legislatรญvne predpisy vย sรบlade so smernicou oย poลพiadavkรกch na ekodizajn vรฝrobkov vyuลพรญvajรบcich energiu (smernica 2005/32/ES). Cieฤพom tรฝchto predpisov je najmรค zlepลกenie energetickej รบฤinnosti aย environmentรกlnych vlastnostรญ viac neลพ 30 skupรญn vรฝrobkov (napr. zdrojov svetla, televรญzorov, praฤiek, elektromotorov, vykurovacรญch kotlov atฤ.).
Po dlhodobej prรญprave, vypracovanรญ dรดkladnej technickej aย ekonomickej ลกtรบdie aย rozsiahlych konzultรกciรกch so vลกetkรฝmi zainteresovanรฝmi stranami vrรกtane organizรกciรญ zastupujรบcich spotrebiteฤพov, environmentรกlnych mimovlรกdnych organizรกciรญ aย vรฝrobcov svetelnรฝch zdrojov aย svietidiel Eurรณpska komisia vypracovala aย 18. marca 2009 schvรกlila nariadenie ฤ. 244/2009 oย ekodizajne svetelnรฝch zdrojov pre domรกcnosลฅ.
Predpokladรก sa, ลพe aplikรกciou tohto predpisu vย praxi sa do roku 2020 kaลพdoroฤne uลกetrรญ pribliลพne 40 TWh elektrickej energie, ฤo zodpovedรก energetickej spotrebe asi 11 miliรณnov eurรณpskych domรกcnostรญ za rovnakรฉ obdobie. Zรกroveล sa kaลพdรฝ rok znรญลพia emisie oxidu uhliฤitรฉho pribliลพne oย 15 miliรณnov ton. Vย rรกmci celej Eร to znamenรก, ลพe spotrebitelia mรดลพu kaลพdoroฤne uลกetriลฅ okolo pรคลฅ miliรกrd eur aย pouลพiลฅ ich na inรฉ รบฤely.
Spotreba energie na osvetlenie predstavuje pribliลพne pรคtinu celkovej spoยญtreby elektriny vย domรกcnosti. Sรบฤasnรฉ energeticky najรบฤinnejลกie svetelnรฉ zdroje spotrebรบvajรบ pribliลพne ลกtvrtinu aลพ pรคtinu elektrickej energie vย porovnanรญ so sรบฤasnรฝmi, beลพne dostupnรฝmi ลพiarovkami. Znamenรก to, ลพe vรฝmenou ลพiaroviek vย existujรบcich svietidlรกch (jedna domรกcnosลฅ ich mรก pribliลพne 15 aลพ 20) za tieto รบฤinnejลกie zdroje svetla (napr. kompaktnรฉ ลพiarivky alebo inรฉ zdroje svetla sย podobnรฝmi svetelnรฝmi aย energetickรฝmi vlastnosลฅami) mรดลพe priemernรก domรกcnosลฅ znรญลพiลฅ svoju spotrebu elektriny pribliลพne oย 10 aลพ 15โ%, aย teda roฤne uลกetriลฅ asi 25 (753,13 Sk) aลพ 50 eur (1 506,30 Sk) vย zรกvislosti od jej veฤพkosti aย po zohฤพadnenรญ ceny tรฝchto svetelnรฝch zdrojov.
Harmonogram vyraฤovania ลพiaroviek
Nariadenรญm ฤ. 244/2009 Eurรณpska komisia urฤila novรฉ poลพiadavky na energetickรบ รบฤinnosลฅ nesmerovรฝch zdrojov svetla pre domรกcnosลฅ (napr. najฤastejลกie sa vyskytujรบce ลพiarovky sย pรคticou E27 aย niektorรฉ halogรฉnovรฉ ลพiarovky), ktorรฉ od 1. septembra 2009 musia spฤบลaลฅ svetelnรฉ zdroje vyrobenรฉ pre trh Eร. Tรกto poลพiadavka sa tรฝka aj tรฝch nesmerovรฝch zdrojov svetla, ktorรฉ sa pouลพรญvajรบ na osvetlenie priestorov mimo domรกcnosลฅ (napr. spoloฤnรฝch priestorov domov, vonkajลกie osvetlenie) alebo sรบ zabudovanรฉ do inรฝch vรฝrobkov. Svetelnรฉ zdroje, ktorรฉ nesplnia minimรกlne poลพiadavky na energetickรบ รบspornosลฅ aย inรฉ vlastnosti (napr. ลพivotnosลฅ), sa budรบ vย obdobรญ od septembra 2009 do septembra 2012 postupne uลพ len dopredรกvaลฅ zo zรกsob aย sลฅahovaลฅ zย trhu Eร. Harmonogram uplatลovania poลพiadaviek pribliลพuje tab. 1.
Tab. 1: Harmonogram uplatลovania poลพiadaviek na nesmerovรฉ zdroje svetla
Legenda:
- Veฤพkรฉ pรญsmenรก oznaฤujรบ energetickรฉ triedy podฤพa smernice 1998/11/ES, ktorรฉ sรบ uvedenรฉ na ลกtรญtkoch na obaloch zdrojov svetla.
- Kategรณrie prรญkonov svetelnรฝch zdrojov sa tรฝkajรบ vลกetkรฝch svetelnรฝch zdrojov (vrรกtane halogรฉnovรฝch ลพiaroviek), ktorรฉ majรบ rovnakรฝ svetelnรฝ tok ako klasickรฉ ลพiarovky rovnakรฉho prรญkonu.
- Sivรฉ bunky oznaฤujรบ, ลพe kategรณria zdroja svetla, uvedenรก vย zรกhlavรญ stฤบpca, je stรกle kย dispozรญcii vย obchodoch poฤas prรญsluลกnรฉho obdobia. Znamenรก to, ลพe svetelnรฉ zdroje, ktorรฉ nespฤบลajรบ poลพiadavky, je moลพnรฉ uลพ len dopredรกvaลฅ zo zรกsob do ich vyฤerpania.
1) Poลพiadavka sa vzลฅahuje na vลกetky priehฤพadnรฉ zdroje svetla (napr. ฤรญre ลพiarovky) aลพ po triedu E; ลพiarovky aย halogรฉnovรฉ ลพiarovky triedy F aย G vo vลกetkรฝch prรญkonoch sa budรบ postupne vyraฤovaลฅ uลพ od 1. septembra 2009. Vย prvej etape vย rokoch 2009 aลพ 2012 ostanรบ dostupnรฉ na trhu iba ลพiarovky triedy E niektorรฝch prรญkonov, aลพ kรฝm sa postupne รบplne nevyradia, aย to do 1. septembra 2012.
2) Halogรฉnovรฉ ลพiarovky so ลกpeciรกlnou pรคticou budรบ musieลฅ spฤบลaลฅ poลพiadavky aspoล pre triedu C, vลกetky ostatnรฉ priehฤพadnรฉ zdroje svetla budรบ musieลฅ spฤบลaลฅ poลพiadavky aspoล pre triedu B.
3) Do triedy C moลพno zaradiลฅ iba halogรฉnovรฉ ลพiarovky so ลกpeciรกlnou pรคticou.
Vย nariadenรญ sa rozliลกuje medzi priehฤพadnรฝmi aย nepriehฤพadnรฝmi zdrojmi svetla. Nepriehฤพadnรฉ zdroje svetla (napr. matnรฉ ลพiarovky, matnรฉ halogรฉnovรฉ ลพiarovky, ale aj kompaktnรฉ ลพiarivky) budรบ musieลฅ dosiahnuลฅ triedu Aย podฤพa energetickรฉho znaฤenia svetelnรฝch zdrojov vย Eร. To vย porovnanรญ sย tradiฤnรฝmi ลพiarovkami sย energetickou triedou E predstavuje energetickรบ รบsporu vo vรฝลกke najmenej 75 %. Takรบto vysokรบ energetickรบ รบฤinnosลฅ dosahujรบ iba kvalitnรฉ kompaktnรฉ ลพiarivky aย svetelnรฉ diรณdy. Spotrebitelia, ktorรญ vzhฤพadom na kritรฉriรก, akรฝmi sรบ naprรญklad estetickรฉ hฤพadisko aย veฤพkosลฅ, majรบ zรกujem oย inรฉ technolรณgie svetelnรฝch zdrojov, si mรดลพu zakรบpiลฅ priehฤพadnรฉ svetelnรฉ zdroje. Neรบฤinnรฉ priehฤพadnรฉ svetelnรฉ zdroje sa budรบ postupne tieลพ zย trhu vyraฤovaลฅ. Od septembra 2009 sa ekvivalenty priehฤพadnรฝch ลพiaroviek sย prรญkonom najmenej 100 W musia vyrรกbaลฅ na zรกklade รบฤinnejลกรญch technolรณgiรญ (napr. รบspornรฉ halogรฉnovรฉ ลพiarovky). Tรกto hranica sa do roku 2012 postupne posunie kย ลพiarovkรกm sย niลพลกรญm prรญkonom (75 W vย roku 2010, 60 W vย roku 2011 aย 40 W aย menej vย roku 2012).
Okrem energetickรฝch kritรฉriรญ sa vย nariadenรญ zavรกdzajรบ aj novรฉ poลพiadavky na funkฤnosลฅ svetelnรฝch zdrojov (ฤas na ich zapnutie, ลพivotnosลฅ atฤ.). Ich cieฤพom je to, aby na trhu boli dostupnรฉ iba kvalitnรฉ svetelnรฉ zdroje, ktorรฉ splnia oฤakรกvania pouลพรญvateฤพov. Na balenรญ vรฝrobku sa budรบ musieลฅ uvรกdzaลฅ ฤalลกie informรกcie oย vรฝrobku, aby sa tak spotrebiteฤพovi uฤพahฤilo sprรกvne rozhodovanie podฤพa รบฤelu.
Akรฉ zdroje svetla nahradia tradiฤnรฉ ลพiarovky?
Aby sa mohli spotrebitelia na zmenu pripraviลฅ, jednotlivรฉ druhy neefektรญvnych zdrojov svetla sa budรบ vyraฤovaลฅ postupne, vย zรกvislosti od ich prรญkonu. Skutoฤnosลฅ, ลพe klasickรฉ ลพiarovky premenia iba 10โ% svojej energie na svetlo aย zostatok unikne vyลพarovanรญm tepla, moลพno mnohรฝch prekvapรญ. Ak si vลกak uvedomรญme, ลพe ich vynaลกli uลพ vย roku 1879 aย bez vรฝraznejลกej zmeny princรญpu technolรณgie ich pouลพรญvame dodnes, nie je tรกto informรกcia aลพ takรก ลกokujรบca. Akรฉ sรบ efektรญvnejลกie alternatรญvy zdrojov svetla vย porovnanรญ so ลพiarovkami?
Prvรฝm typom zdrojov svetla, ktorรฉ mรดลพu nahradiลฅ klasickรฉ ลพiarovky, sรบ vylepลกenรฉ priehฤพadnรฉ ลพiarovky sย halogรฉnovou technolรณgiou. Existujรบ vย dvoch rozliฤnรฝch variantoch:
- Vylepลกenรก halogรฉnovรก ลพiarovka plnenรก xenรณnovรฝm plynom dosahuje energetickรบ triedu C. Vย porovnanรญ sย najlepลกรญmi tradiฤnรฝmi ลพiarovkami spotrebuje oย 20 aลพ 25โ% menej elektrickej energie pri rovnakom svetelnom vรฝkone. Poskytuje svetlo rovnakej kvality ako tradiฤnรฉ ลพiarovky, pri obvyklom pouลพรญvanรญ mรก vลกak dvojnรกsobnรบ ลพivotnosลฅ (dva roky). Vyrรกba sa aj sย pรคticami E14 aย E27 ako beลพnรฉ ลพiarovky, je ju moลพnรฉ stmievaลฅ aย vydรกva plnรฝ svetelnรฝ vรฝkon hneฤ po zapnutรญ.
- Vylepลกenรก halogรฉnovรก ลพiarovka so selektรญvnym infraฤervenรฝm povlakom na povrchu banky (halogรฉnovรก IRC ลพiarovka) reprezentuje energetickรบ trieduย B. Tento zdroj svetla spotrebuje oย 45โ% menej elektrickej energie pri rovnakom svetelnom vรฝkone vย porovnanรญ sย najlepลกรญmi tradiฤnรฝmi ลพiarovkami. Mรก rovnakรฉ vlastnosti ako predchรกdzajรบci typ vylepลกenej ลพiarovky, avลกak pri zvyฤajnom pouลพรญvanรญ dosahuje aลพ trojnรกsobnรบ ลพivotnosลฅ (tri roky). Zatiaฤพ sa vyrรกba ako nรกhrada za klasickรฉ ลพiarovky do prรญkonu asi 60 W.
Inou znรกmou aย uลพ ฤasto pouลพรญvanou alternatรญvou sรบ kompaktnรฉ ลพiarivky (CFL). Hoci sรบ oย nieฤo drahลกie ako obyฤajnรฉ ลพiarovky, cenovรฝ rozdiel sa rรฝchlo vyrovnรก, pretoลพe spotrebujรบ oย 65 aลพ 80โ% menej elektrickej energie ako obyฤajnรก ลพiarovka aย vydrลพia obvykle ลกesลฅ- aลพ pรคtnรกsลฅkrรกt dlhลกie (6 aลพ 15 rokov vย zรกvislosti od typu aย pouลพรญvania). Kompaktnรฉ ลพiarivky sa skladajรบ zย kompaktnรฝch ลพiarivkovรฝch trubรญc aย kย dispozรญcii sรบ modely vลกetkรฝch tvarov. Kompaktnรฉ ลพiarivky sรบ dostupnรฉ aj sย vonkajลกรญm plรกลกลฅom, ktorรฝ zakrรฝva trubice, aย tvarom sa takรกto ลพiarivka eลกte viac pribliลพuje ลพiarovkรกm.
Rรฝchlo sa rozvรญjajรบcou technolรณgiou sรบ tieลพ tzv. LED diรณdy emitujรบce svetlo. Sรบ rovnako รบฤinnรฉ ako kompaktnรฉ ลพiarivky, ale neobsahujรบ ortuลฅ, aย dokonca vydrลพia eลกte dlhลกie. Hoci teraz majรบ relatรญvne vyลกลกiu cenu, predpokladรก sa, ลพe cena bude postupne klesaลฅ aย pravdepodobne sa vย blรญzkej budรบcnosti LED svetelnรฉ zdroje stanรบ veฤพmi rozลกรญrenรฝmi, podobne ako sa sย nimi ฤoraz ฤastejลกie stretรกvame vย novรฝch autรกch.
Rozhodujรบcimi kritรฉriami pri sprรกvnom vรฝbere zdroja svetla sรบ najmรค: mnoลพstvo vytvรกranรฉho svetla urฤujรบce prรญkon ลพiarovky, ktorรบ nahrรกdza, farebnรฝ tรณn svetla vyjadrenรฝ tzv. teplotou chromatickosti (K) โ 2ย 700 Kย alebo โteplรก bielaโ je vhodnรก na oddych, viac neลพ 4ย 000 Kย alebo โstudenรก bielaโ zasa na prรกcu ฤi svetelnรฝ zdroj vydrลพรญ vย prรญpade potreby veฤพmi ฤastรฉ zapรญnanie, ฤi je ho moลพnรฉ stlmiลฅ aย ฤi svetelnรฝ zdroj funguje aj vo veฤพmi chladnom prostredรญ (ak sa mรก pouลพรญvaลฅ aj vย exteriรฉri). Inรฝmi parametrami sรบ tieลพ ฤas, za ktorรฝ zdroj svetla nadobudne plnรฝ svetelnรฝ vรฝkon, aย rozmery zdroja svetla, aby sa zmestil do existujรบceho svietidla.
Vznikajรบce nedorozumenia
So zavedenรญm alternatรญvnych zdrojov svetla sรบ spojenรฉ niektorรฉ nedorozumenia, naprรญklad ลพe sรบ veฤพmi drahรฉ aย neoplatia sa. Klasickรฉ ลพiarovky obvykle stoja pribliลพne 40 (12,05 Sk) aลพ 60 centov (18,08 Sk), cena beลพnรฝch zรกstupcov alternatรญvnych zdrojov svetla sa pohybuje od 2 (60,25 Sk) do 10 eur (301,26 Sk). Treba si vลกak uvedomiลฅ, ลพe hoci ide oย citeฤพnรฝ rozdiel ceny pri nรกkupe, alternatรญvne zdroje svetla prinรกลกajรบ vรฝznamnรฉ รบspory pri ich sprรกvnom pouลพรญvanรญ poฤas celej ich ลพivotnosti. Ich ลพivotnosลฅ je podstatne dlhลกia ako pri klasickรฝch ลพiarovkรกch aย tieลพ nezanedbateฤพnรฝ argument je, ลพe ฤรญm viac spotrebiteฤพov si ich kรบpi, tรฝm viac klesnรบ ich ceny vย dรดsledku znรญลพenia nรกkladov zย masovej vรฝroby.
Niektorรญ ฤพudia majรบ obavy zย obsahu ortuti vย kompaktnรฝch ลพiarivkรกch, ktorรฉ by si mali zakรบpiลฅ do domรกcnosti. Vย administratรญvnych aย inรฝch budovรกch sa vลกak pouลพรญvajรบ uลพ viac ako 50 rokov lineรกrne ลพiarivky na rovnakom princรญpe sย malรฝm mnoลพstvom ortuti bez vรกลพnejลกรญch problรฉmov. Ortuลฅ mรดลพe uniknรบลฅ zย tรฝchto zdrojov svetla iba vtedy, keฤ sa svetelnรฉ trubice nรกhodou rozbijรบ โ vย tom prรญpade sa mรดลพe uvoฤพniลฅ najviac pรคลฅ miligramov ortuti. Spotrebitelia si budรบ mรดcลฅ informรกcie oย najbezpeฤnejลกom spรดsobe likvidรกcie pokazenรฉho zdroja svetla zistiลฅ aj na obaloch alebo webovรฝch strรกnkach vรฝrobcov. Kompaktnรฉ ลพiarivky by sa samozrejme mali likvidovaลฅ sprรกvnym spรดsobom aย vย sรบlade sย platnรฝmi prรกvnymi predpismi Eร.
Pokiaฤพ ide oย kvalitu svetla emitovanรฉho kompaktnรฝmi ลพiarivkami, dochรกdza takisto kย nedorozumeniam. Tieto ลพiarivky dokรกลพu produkovaลฅ rovnakรฉ mnoลพstvo svetla ako obyฤajnรฉ ลพiarovky. Treba sa pozorne pozrieลฅ na obal aย zistiลฅ, akรฝ jas svietidlo ponรบka. Kompaktnรฉ ลพiarivky taktieลพ nesvietia plnรฝm jasom, respektรญve jasnou bielou farbouย hneฤ od zaฤiatku, ale pribliลพne po jednej aลพ troch minรบtach. Je to spรดsobenรฉ potrebou stabilizรกcie zdroja svetla aย jeho luminofรณru na beลพnรฉ prevรกdzkovรฉ podmienky, keฤ dosiahne maximรกlnu รบฤinnosลฅ. Kompaktnรฉ ลพiarivky by sa mali pouลพรญvaลฅ predovลกetkรฝm vย tรฝch priestoroch, kde sa ฤasto nevypรญnajรบ aย opรคลฅ nezapรญnajรบ (sย vรฝnimkou napr. kรบpeฤพne ฤi WC), avลกak najnovลกie typy uลพ umoลพลujรบ aj oveฤพa ฤastejลกie zapรญnanie aย vypรญnanie bez vรฝraznejลกieho skrรกtenia ลพivotnosti.
Zรกver
Vย rรกmci osvetฤพovacej techniky pripravila Eurรณpska komisia zรกsadnรฉ legislatรญvne predpisy, ktorรฉ stanovujรบ minimรกlne technickรฉ poลพiadavky na svetelnรฉ zdroje. Ide oย nariadenie ฤ. 244/2009 zameranรฉ na nesmerovรฉ zdroje svetla vย domรกcnostiach, nariadenie ฤ. 245/2009 zameranรฉ na svetelnรฉ zdroje vย sektore sluลพieb aย do konca roku 2009 by sa malo prijaลฅ nariadenie zameranรฉ na smerovรฉ zdroje svetla vย domรกcnostiach (reflektorovรฉ zdroje svetla aย svietidlรก). Vฤaka dรดslednรฉmu uplatลovaniu tรฝchto predpisov vย praxi, poฤรญnajรบc tradiฤnรฝmi ลพiarovkami od 1. septembra 2009, moลพno povedaลฅ, ลพe sa vytvรกrajรบ รบฤinnรฉ nรกstroje na ลกetrenie energie, ฤo prinesie รบลพitok pre ลพivotnรฉ prostredie aย zรกroveล spotrebiteฤพom uลกetrรญ peniaze.
Ing.ย Jรกn Magyar
Foto: OSRAM, Philips
Autor pรดsobรญ vย Slovenskej inovaฤnej aย energetickej agentรบre.
Literatรบra
1. Nariadenie Komisie (ES) ฤ. 244/2009 zย 18. marca 2009, ktorรฝm sa vykonรกva smernica Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2005/32/ES vย sรบvislosti sย poลพiadavkami na ekodizajn nesmerovรฝch svetelnรฝch zdrojov pre domรกcnosลฅ (text sย vรฝznamom pre EHP). ร. v. Eร L 76, 24. 3. 2009, s. 3 โ 16.
2. Technickรก sprรกva kย Nariadeniu Komisie ฤ. 244/2009.
3. Nariadenie Komisie (ES) ฤ. 245/2009 zย 18. marca 2009, ktorรฝm sa vykonรกva smernica Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2005/32/ES vย sรบvislosti sย poลพiadavkami na ekodizajn ลพiariviek bez zabudovanรฉho predradnรญka, vรฝbojok sย vysokou svietivosลฅou aย predradnรญkov aย svietidiel, ktorรฉ sรบ schopnรฉ ovlรกdaลฅ takรฉto svetelnรฉ zdroje, aย ktorรฝm sa ruลกรญ smernica Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2000/55/ES (text sย vรฝznamom pre EHP). ร. v. Eร L 76, 24. 3. 2009, s. 17 โ 44.
4. Smernica Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 2005/32/ES zo 6. jรบla 2005 oย vytvorenรญ rรกmca na stanovenie poลพiadaviek na ekodizajn vรฝrobkov vyuลพรญvajรบcich energiu aย oย zmene aย doplnenรญ smernice Rady 92/42/EHS aย smernรญc Eurรณpskeho parlamentu aย Rady 96/57/ES aย 2000/55/ES. ร. v. Eร L 191, 22. 7. 2005, s. 29 โ 58.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v magazรญne Sprรกva budov.