Zimnรฝ ลกtadiรณn Ondreja Nepelu โ TZB
Rekonลกtrukcia Zimnรฉho ลกtadiรณna Ondreja Nepelu vย Bratislave patrila kย najsledovanejลกรญm realizรกciรกm ostatnรฝch tรฝลพdลov aย mesiacov na Slovensku. Ako magnet priลฅahovala pozornosลฅ niekoฤพkรฝmi momentmi: bola hlavnรฝm stรกnkom nedรกvno ukonฤenรฝch Majstrovstiev sveta vย hokeji 2011, jej vรฝstavba sa predraลพila zย pรดvodnรฝch 71 miliรณnov eur na odhadovanรฝch 95 miliรณnov eur aย vย neposlednom rade sa zรกujem odbornej iย laickej verejnosti upriamoval na jej architektonickรฝ vรฝraz, umiestnenie aย technickรบ vybavenosลฅ.
Architektonickรฝ konceptฤas aย peniaze โ to boli hlavnรฉ limity pre prรกcu architektov, ktorรฉ ovplyvลovali vรฝslednรบ podobu diela. Architekti mali totiลพ kย dispozรญcii od zaฤiatku zadania po ukonฤenie realizรกcie len dva aย pol roka, nehovoriac uลพ oย priลกkrtenรฝch finanฤnรฝch prostriedkoch. Navyลกe, ฤalลกie problรฉmy sa vyskytovali aj poฤas vรฝstavby (naprรญklad statika), inรฉ sa objavili tesne pred dokonฤenรญm vย podobe urฤenia kompetenciรญ aย funkciรญ uลพรญvateฤพa STARZ.
Architektonickรบ rekonลกtrukciu zimnรฉho ลกtadiรณnu ovplyvnilo niekoฤพko zรกsadnรฝch okamihov: gรฉnius loci najstarลกieho slovenskรฉho zimnรฉho ลกtadiรณna, zรกmer rekonลกtruovaลฅ objekt na viacรบฤelovรบ halu aย vytvorenie novรฉho nรกmestia vย predpolรญ objektu sย koncepฤnรฝm rieลกenรญm dopravy vย ลกirลกom kontexte.
Konลกtrukcie aย fasรกda
Kย najvรฝznamnejลกรญm konลกtrukฤnรฝm zรกsahom patrilo novรฉ prekrytie celรฉho ลกtadiรณna oceฤพovou konลกtrukciou sย veฤพkorysรฝm rozponom na 76โmetrov, nesenou novรฝmi stฤบpmi vย module 10โmetrov, ktorรก ukryla pรดvodnรบ ลพelezobetรณnovรบ konลกtrukciu hฤพadiska. Toto rieลกenie umoลพnilo zbaviลฅ sa pรดvodnรฝch stฤบpov vย hฤพadisku, ktorรฉ tvorili negatรญvny poznรกvacรญ znak starรฉho zimnรฉho ลกtadiรณna. Medzi novou oceฤพovou aย pรดvodnou ลพelezobetรณnovou konลกtrukciou vznikla vรฝraznรก dilatรกcia sย moลพnosลฅou pohybu aลพ 7 cm.
Vรฝraznรฝm zรกsahom do koncepcie okolia je aj zasklenรก fasรกda, ktorรก mรก byลฅ akรฝmsi zรกvojom zo skla aย ocele zahaฤพujรบcim pรดvodnรบ betรณnovรบ historickรบ ฤasลฅ hฤพadiska. Na fasรกdne konลกtrukcie sa pouลพil fasรกdny systรฉm Schรผco FW 50+ aย Schรผco FW 60+ sย vloลพenรฝmi otvรกravรฝmi elementmi sรฉrie Schรผco AWS/ADS 70 HI.
Miesto: ul. Odbojรกrov, Bratislava Autori: Ing. arch. Duลกan Fischer, Ing. arch. Jรกn Jacko, Ing. arch. Richard Koseฤek, Ing. arch. Zoran Samoฤพ, Ing. Mojmรญr Vychodilย Spoluprรกca: Bc. Matej Brzรฝ, Ing. arch. Viktor Fuฤek, Ing. arch. Igor Lauko, Ing. arch. Michal Valรบลกek Interiรฉr: Ing. arch. Katarรญna Fischerovรก, Ing. arch. Duลกan Kolenkรกลก, Ing. arch. Tamara Zรกvodnรก, Ing. arch. Juraj Zรกvodnรฝ Hlavnรฝ projektant: Fischer, s. r. o. Investor: Generรกlny investor Bratislavy Celkovรฉ nรกklady stavby: pribliลพne 96 mil. โฌ (2,892 mld. Sk) Zaฤiatok vรฝstavby: 5/2009 Koniec vรฝstavby: 2/2011 Poฤet miest na sedenie: 10 000 Poฤet parkovacรญch miest: 300 Generรกlny dodรกvateฤพ: INGSTEEL, s. r. o Vzduchotechnika, chladenie, meranie a regulรกcia, ฤพadovรก plocha, vykurovacรญ systรฉm: TECHTEAM, s. r. o. |
Viacรบฤelovรก hala
Zย vรฝraznรฝch zmien vnรบtri moลพno spomenรบลฅ eลกte zdvihnutie ฤพadovej plochy oย 1,8 metra, ฤรญm sa zlepลกila krivka viditeฤพnosti, priฤom divรกcke sedadlรก sรบ situovanรฉ aลพ ku sklu oddeฤพujรบcemu ฤพadovรบ plochu od hฤพadiska. Projekt sa snaลพil vylepลกiลฅ aj komunikaฤnรฉ jadrรก ฤi รบnikovรฉ cesty, pribudli aj novรฉ nรกstupy.
Sรบฤasลฅou rekonลกtrukcie zimnรฉho ลกtadiรณna bol tieลพ bรฝvalรฝ objekt trรฉningovej haly, na mieste ktorรฉho vznikli dve novรฉ ฤพadovรฉ plochy sย podzemnรฝm parkoviskom sย poฤtom 365 parkovacรญch miest.
Technickรฉ vybavenie
Hlavnรฉ slovo pri technickom vybavenรญ objektu mali, samozrejme, technolรณgie chladenia ฤพadu, vzduchotechniky aย chladenia ฤi merania aย regulรกcie. Pohฤพad na rieลกenรฝ systรฉm osvetlenia prinรกลกame vย samostatnom ฤlรกnku toho ฤรญsla.
Chladenie ฤพadu
Proces vรฝroby ฤพadu vyuลพรญva fyzikรกlne vlastnosti prรญrodnรฉho chladiva โ amoniaku โ aย je navrhnutรฝ vย sรบlade sย aktuรกlnym trendom nรกvratu kย prรญrode. Vย chladiacom systรฉme je pouลพitรฉ chladivo sย nulovรฝm vplyvom na ozรณnovรบ vrstvu, aย teda aj na globรกlne otepฤพovanie. Vย porovnanรญ sย inรฝmi systรฉmami pracuje navrhnutรฝ systรฉm sย najvyลกลกou รบฤinnosลฅou โ prรญprava ฤพadu si vyลพaduje najmenej energie, priฤom na zabezpeฤenie kvality ฤพadu sa vyuลพรญva prirodzenรก vlastnosลฅ chladiva, ลพe vyparovanie sa deje prรญsunom tepla pri stรกlej teplote. Technicky je zariadenie koncipovanรฉ tak, aby nรกplล chladiva bola ฤo najmenลกia, priฤom celรฝ okruh je rozdelenรฝ na niekoฤพko oddeliteฤพnรฝch ฤastรญ, aby sa tak znรญลพila miera rizika vย prรญpade รบniku.
Zariadenie mรดลพe pracovaลฅ รบplne automaticky, riadi aย chrรกni ho priemyselnรฝ automat, poฤnรบc riadenรญm poลพadovanej teploty ฤพadu, pokraฤujรบc riadenรญm aย sledovanรญm prรกce piestovรฝch kompresorov, ktorรฉ sรบ srdcom zariadenia, aย konฤiac regulรกciou kondenzรกtorov. Vลกetko funguje tak, aby chladiace zariadenie spฤบลalo najnรกroฤnejลกie kritรฉriรก na bezpeฤnรบ aย ekonomicky prijateฤพnรบ prevรกdzku.
Vzduchotechnika
Cieฤพom nรกvrhu bolo:
- zabezpeฤiลฅ ลกtandardnรฉ podmienky mikroklรญmy vetranรฝch, vykurovanรฝch aย chladenรฝch priestorov objektu na รบrovni svetovรฝch ลกportovรฝch zariadenรญ tohto typu (hlavnรก hala aj trรฉningovรฉ haly) pri reลกpektovanรญ vลกetkรฝch hygienickรฝch poลพiadaviek vyplรฝvajรบcich zย legislatรญvy Slovenskej republiky,
- zabezpeฤiลฅ vย trรฉningovรฝch priestoroch eliminรกciu kondenzรกcie na zรกklade adsorpฤnรฉho princรญpu aย vetranie aย vykurovanie priestoru na plnenie funkcie ลกportovej multifunkฤnosti danรฝch priestorov.
Koncepcia TZB musela preto reลกpektovaลฅ ciele uvedenรฉ ฤalej.
Vyuลพitie technolรณgiรญ sย maximรกlnou รบฤinnosลฅou
Cieฤพom bola ฤo najmenลกia spotreba energie, ktorรก sa dosiahla aj vฤaka vysokej รบฤinnosti ventilรกtorov sย pouลพitรญm frekvenฤnรฝch meniฤov na motoroch ventilรกtorov sย nadvรคznosลฅou na regulรกtory sย variabilnรฝm prietokom vzduchu ฤi vฤaka rekuperรกcii tepla.
Najvรคฤลกie รบspory sa vย prevรกdzke vetracรญch, vykurovacรญch aย chladiacich systรฉmov dosahujรบ najmรค eliminรกciou zbytoฤnรฉho chodu zariadenia. Prรญkladom rieลกenia tohto problรฉmu je vetranie haly aย ลกatnรญ hrรกฤov vย hlavnej hale. Vetranie, vykurovanie aย chladenie hlavnej haly je rieลกenรฉ ลกtyrmi vetracรญmi jednotkami umiestnenรฝmi na streche objektu. Tieto jednotky zรกroveล vetrajรบ nรกstupnรฉ priestory po obvode haly (galรฉrie). Poฤas hry alebo predstavenia sรบ regulรกtory variabilnรฉho prietoku vย polohe vetrania pre halu aย vย galรฉriรกch sa vetrรก ลกtandardne sย riadenรญm regulรกtormi prietoku. Cez prestรกvku sa prietok vzduchu pre halu znรญลพi aย vย galรฉriรกch zvรฝลกi โ trojnรกsobne oproti ลกtandardu. Vzduch sa teda privรกdza tam, kde sรบ ฤพudia.
Eลกte zreteฤพnejลกรญm rieลกenรญm รบspor energie je vetranie ลกatnรญ hrรกฤov. Aj keฤ sa vetracou jednotkou (spolu 2 ks) vetrรก niekoฤพko ลกatnรญ, jednotka sa nikdy neprevรกdzkuje zbytoฤne vย plnom vรฝkone. Kaลพdรก zย ลกatnรญ predstavuje vetranรฝ รบsek pod regulรกtorom variabilnรฉho prietoku vzduchu. Ak sa teda ลกatลa neuลพรญva, ani sa vย plnom vรฝkone nevetrรก (regulรกtory variabilnรฉho prietoku nie sรบ รบplne tesnรฉ aย minimรกlne vetranie je zabezpeฤenรฉ aj vย priestore mimo prevรกdzky).
Koncipovanie nรกvrhu zariadenia sย ohฤพadom na prevรกdzku budovy
Cieฤพom bolo efektรญvne vyuลพรญvaลฅ jednotlivรฉ zariadenia vzduchotechniky aย zdroje chladu pri rรดznych prevรกdzkovรฝch reลพimoch budovy. Dobrรฝm prรญkladom je chladenie vzduchu, ktorรฉ funguje ako vodnรฉ aj priame.Vodnรฉ chladenie je navrhnutรฉ pre zariadenia slรบลพiace na veฤพkรฉ akcie (sรบ vย poฤetnosti tรฝลพdลov), keฤ treba chladiลฅ halu (aj trรฉningovรฉ haly). Rieลกenie predstavuje centrรกlny zdroj aย odbernรฉ miesta, ktorรฝmi sรบ veฤพkรฉ VZT jednotky (4 ks), fancoily na galรฉยญriรกch aย vetracie jednotky vย trรฉningovรฝch halรกch (Hoval). Vodnรฉ chladenie sa mรดลพe vyuลพiลฅ aj na zรณnovรฉ chladenie โ fancoily (kancelรกrie + retaily) โ sย ฤo najkratลกรญmi trasami aย stรกlym vyuลพitรญm, ฤo zaisลฅuje malรฝ chladiaci vodnรฝ systรฉm.
VZT jednotky urฤenรฉ pre ลกatne majรบ priame chladenie (ลกatne sa vyuลพรญvajรบ kaลพdodenne aย potreba ich chladenia je vย porovnanรญ sย potrebou ich chladenia pri veฤพkej akcii minimรกlna). VIP zรณna (presscentrum) je natoฤพko ลกpecifickรก (nekontrolovanรฝ aย vopred ลฅaลพko definovateฤพnรฝ poฤet osรดb), ลพe sa tu navrhol systรฉm VRF vย 3-rรบrkovej verzii aย na zรกklade toho sa privรกdzanรฝ vzduch vopred upravuje len vย zimnom obdobรญ.ย
Vykurovanie aย chladenie tepelnรฝm ฤerpadlom aย systรฉm VRF vย 2-rรบrkovej verzii sa pouลพili aj vย priestoroch Slovanu (poลพiadavka zรณnovรฉho chladenia), kde bol problรฉm sย umiestnenรญm podlahovรฉho vykurovania vย ลกatniach (problematickรฉ bolo aj umiestnenie vykurovacรญch telies). Chladenie technologickรฝch miestnostรญ je rieลกenรฉ individuรกlnym priamym chladenรญm. Je tu teda zrejmรก diverzifikรกcia chladiacich zdrojov, aย to sย ohฤพadom na eliminรกciu prevรกdzkovรฝch nรกkladov. Vลกetky kondenzaฤnรฉ jednotky sรบ vo vyhotovenรญ sย riadenรญm chladiaceho vรฝkonu (inverter).
ย
Koncepcia vetrania, chladenia aย vykurovania zย pohฤพadu nรกkladov
Vย priestoroch sย teplovzduลกnรฝm vykurovanรญm vzduchotechnikou aย vย priestoroch VIP aย Skybox sย teplovzduลกnรฝmi vykurovacรญmi systรฉmami VRF bolo cieฤพom zabezpeฤiลฅ ฤo najmenลกie investiฤnรฉ nรกklady โ aย to vo vzลฅahu kย technike TZB aj priestorovรฝm nรกrokom na strojovne VZT.
Umiestnenie strojovรฝch zariadenรญ VZT aย trasy potrubnรฝch vedenรญ
Na tomto รบseku sa sledovala otรกzka investiฤnรฝch nรกkladov (statika budovy, dฤบลพka potrubnรฝch trรกs) aย prevรกdzkovรฝch nรกkladov (eliminรกcia tlakovรฝch strรกt vย potrubรญ). Tieto ciele bolo treba zahrnรบลฅ uลพ do prvopoฤiatoฤnรฝch รบvah architekta.
Rieลกenie existujรบcich stavebnรฝch konลกtrukciรญ
Zachovanรฝm konลกtrukciรกm bolo treba efektรญvne prispรดsobiลฅ aj koncepciu TZB. Vzduch vย hale sa distribuuje zhora nadol. Prรญvod sa realizoval distribuฤnรฝmi prvkami sย riadenรญm smeru vรฝfuku vzduchu pri rozliฤnรฝch teplotรกch privรกdzanรฉho vzduchu (vykurovanie, chladenie). Vzduch sa zย รบrovne +0,0 m odvรกdza ลกirokoploลกnรฝmi vรฝustkami. Na vedenie potrubia odvodu vzduchu aย inรฉ potrubia sa efektรญvne vyuลพili priestory vย existujรบcich konลกtrukciรกch vertikรกlne pozdฤบลพ zachovanรฝch schodรญลกลฅ aย existujรบce priestory vย suterรฉne (odvodnรฉ potrubie).
ย
Diverzifikรกcia zdrojov chladu
Na ลกtadiรณne sa realizovali varianty vodnรฉho chladenia na veฤพkรฉ odbery (hala, maloobchod) aย priameho chladenia na malรฉ odbery (lokรกlne VZT jednotky ลกatnรญ aย podobne + systรฉmy VRF 3-rรบrkovรฉho rieลกenia pre VIP priestory). Ako sme uลพ naznaฤili, nie vลกetko sa rieลกilo systรฉmami VRF. Kde sa dalo, pouลพilo sa menej investiฤne nรกroฤnรฉ vodnรฉ chladenie.
Vykurovacรญ systรฉm, chladenie
Vykurovacรญ systรฉm vychรกdza zย horรบcovodnej odovzdรกvacej stanice tepla (OST), ktorรก je rozdelenรก na 7 vykurovacรญch okruhov podฤพa prevรกdzkovej funkcie. Neregulovanรฉ okruhy slรบลพia na potreby vetracรญch sรบprav VZT, dvernรฝch clรดn aย na technolรณgiu รบpravy ฤพadu. Ekvitermne regulovanรฉ okruhy slรบลพia vykurovacรญm telesรกm predovลกetkรฝm vย zรกzemรญ oboch hรกl, podlahovรฉmu vykurovaniu vย sprchรกch aย wellnes ลกatniach hrรกฤov aย jednotkรกm fancoil. OST je navrhnutรก ako kompaktnรก, expanznรฝ automat je vybavenรฝ vรกkuovรฝm odplynenรญm vykurovacej vody. Prรญprava teplej vody sa rieลกi ฤiastoฤnou akumulรกciou (panelovรฝ vรฝmennรญk + zรกsobnรญk 3ย 000ย l). Vรฝkon OST je limitovanรฝ prรญpojkou tepla na 3,3 MW, priฤom sรบฤtovรฝ vรฝkon spotrebiฤov je 4,4 MW (bez vplyvu sรบฤasnosti). Zย tohto dรดvodu sรบ vลกetky spotrebiฤe osadenรฉ hydronickรฝmi armatรบrami (integrovanรฝ regulaฤnรฝ ventil sย pohonom aย automatickรฝm obmedzovaฤom prietoku), ktorรฉ zabezpeฤia dynamickรฝ chod sรบstavy, aย to len sย minimรกlnymi nรกrokmi na dopravovanรฉ mnoลพstvo vykurovacej vody aย prรกcu obehovรฝch ฤerpadiel. Vลกetky ฤerpadlรก vย dynamickej ฤasti sรบstavy sรบ sย elektronickou regulรกciou otรกฤok vย konลกtrukฤnom vyhotovenรญ maximรกlnej energetickej รบฤinnosti (A). Statickรฉ ฤasti sรบstavy majรบ vyvaลพovacie ventily na nastavenie poลพadovanรฉho prietoku.
Chladiace systรฉmy sรบ dva โ sย distribรบciou do spotrebiฤov podฤพa prevรกdzkovej funkcie oboch okruhov. Zdroj sย vรฝkonom 2,1 MW slรบลพi na potreby vetracรญch sรบprav VZT aย pre jednotky fancoil. Expanznรฝ automat vodnรฉho aj glykolovรฉho okruhu kย chladiacim veลพiam je vybavenรฝ vรกkuovรฝm odplynenรญm chladiacej vody. Sรบฤtovรฝ vรฝkon inลกtalovanรฝch spotrebiฤov je 2,8 MW (bez vplyvu sรบฤasnosti). Menลกรญ zdroj chladu sย vรฝkonom 0,22 MW slรบลพi vย prenajรญmateฤพnรฝch priestoroch aย je tieลพ vybavenรฝ vรกkuovรฝm odplynenรญm. Rovnako ako pri vykurovanรญ sรบ obe sรบstavy navrhnutรฉ ako dynamickรฉ sย ฤerpadlami sย elektronickou regulรกciou otรกฤok, priฤom na vลกetkรฝch spotrebiฤoch sรบ osadenรฉ hydronickรฉ regulaฤnรฉ armatรบry. Hlavnou prednosลฅou systรฉmov vykurovania aย chladenia je dosiahnutie maximรกlnych prevรกdzkovรฝch รบspor, teda vย ลพiadnej ฤasti sรบstavy nehrozia nadprietoky, ale vลพdy je kย dispozรญcii len aktuรกlne potrebnรฉ distribuovanรฉ mnoลพstvo vykurovacej, respektรญve chladiacej vody.
Meranie aย regulรกcia
Na tomto รบseku sa sledovala najmรค energetickรก efektivita. Efektรญvne riadenie spotreby energie umoลพลuje zniลพovaลฅ nรกklady aลพ oย 30ย % aย minimalizovaลฅ negatรญvny vplyv na ลพivotnรฉ prostredie. Poลพรญvateฤพ, ktorรฝ vyuลพรญva inteligentnรฉ rieลกenia, zรญskava kontrolu nad รบฤinnosลฅou kaลพdรฉho stroja, nad osvetlenรญm ฤi teplotou. Technolรณgia ako MaR zรกroveล pomรกha efektรญvne vyuลพรญvaลฅ energiu sย rรฝchlou nรกvratnosลฅou investรญcie. Systรฉm sa naprojektoval ako decentralizovanรฝ aย je komplexnรฝm rieลกenรญm riadenia technolรณgiรญ vetrania, chladenia, vykurovania aย ostatnรฝch technolรณgiรญ. Ako riadiaci systรฉm sa pouลพil systรฉm ลกvajฤiarskej firmy Sauter Moduloย 2. Snรญmaฤe aย akฤnรฉ ฤleny sรบ tieลพ od tejto firmy.
Riadenie technolรณgiรญ sa delรญ na viac celkov:
- riadenie vetrania,
- riadenie vykurovania,ย
- riadenie chladenia TZB,
- riadenie chladenia technolรณgie ฤพadovej plochy,
- diagnostika prevรกdzkovรฝch aย poruchovรฝch hlรกsenรญ,
- riadenie รบpravy vody,
- individuรกlna regulรกcia priestorov.
Do projektu je zapojenรฝch niekoฤพko desiatok riadiacich stanรญc. Vย nich sa odohrรกvajรบ algoritmy, podฤพa ktorรฝch sa riadia jednotlivรฉ zariadenia. Tie si medzi sebou mรดลพu autonรณmne vymieลaลฅ potrebnรฉ รบdaje. Svojรญm rozsahom okolo 4 500 dรกtovรฝch bodov sa systรฉm zaraฤuje medzi vรคฤลกie diela.
Vรฝznamnรฝm prvkom vedรบcim kย รบspore je aj pouลพitie frekvenฤnรฝch meniฤov na riadenie prietoku mรฉdiรญ na ventilรกtoroch jednotiek VZT ฤi ฤerpadlรกch. Vลกetky tieto ฤinnosti sa zobrazujรบ na poฤรญtaฤi, ktorรฝ je rozhranรญm medzi ฤlovekom aย strojom. Samozrejme, vลกetky zaznamenanรฉ dรกta sa zรกlohujรบ (teplota, tlak, vรฝkon, spotreba aย podobne). Tieto dรกta neskรดr slรบลพia ako prostriedok na analรฝzu aย hodnotenie ฤinnosti systรฉmu.
รprava vody
รpravลa technologickej vody je navrhnutรก na vรฝrobu kvalitnej demineralizovanej vody, ktorรก sa vyuลพรญva na vรฝrobu aย รบpravu ฤพadovรฝch plรดch na ลกtadiรณne aย viac-menej slรบลพi aj na vรฝrobu technologickej vody pre ostatnรฉ inลกtalovanรฉ technolรณgie (chladenie aย klimatizรกcia). รpravลa vody sa skladรก zย niekoฤพkostupลovej filtrรกcie, zmรคkฤovania vody aย nรกslednรฉho zรญskavania demineralizovacej vody pomocou reverznej osmรณzy. Vย รบpravni vody je zรกroveล nainลกtalovanรก viacstupลovรก filtrรกcia na recirkulรกciu vody zย rozpustenรฉho snehu, ktorรฝ vznikรก pri rolbovanรญ ฤพadovรฝch plรดch. Touto recirkulรกciou sa podstatne zniลพujรบ nรกklady na vรฝrobu demineralizovanej vody. Prevรกdzka celej รบpravne je plne automatickรก aย systรฉm jej riadenia je prepojenรฝ sย centrรกlnym dispeฤingom ลกtadiรณna. รpravลa technologickej vody mรดลพe pracovaลฅ vย nonstop reลพime aย jej vรฝkon je aลพ 18ย m3/h upravenej vody pri uvedenรฝch technolรณgiรกch aย na vรฝrobu ฤพadovรฝch plรดch.
Prevรกdzka
ล tadiรณn uลพ mรก svoju zaลฅaลพkรกvaciu skรบลกku za sebou. Aj napriek niektorรฝm menลกรญm รบvodnรฝm problรฉmom, bol ฤalลกรญ priebeh ลกampionรกtu zย hฤพadiska technologickรฉho zabezpeฤenia hladkรฝ. Iste sa najmรค na รบvod mohli preukรกzaลฅ niektorรฉ nedostatky vyplรฝvajรบce zย รบplne novej prevรกdzky aย ฤพudskรฉho faktora, ฤas by vลกak mal pomรดcลฅ zabehaniu, aย najmรค optimalizรกcii systรฉmov. Ak by to bolo moลพnรฉ, bolo by zaujรญmavรฉ priniesลฅ pohฤพad prevรกdzkovateฤพa zariadenia aย jeho skรบsenosti โ povedzme oย rok. Moลพno sa bude prevรกdzkovateฤพ pozastavovaลฅ aj nad vรฝลกkou spotreby energie, treba si vลกak uvedomiลฅ, ลพe pรดvodnรก budova bola vย havarijnom stave, bez vykurovania ฤi vysuลกovania trรฉningovej plochy. Sรบฤasnรฝ komfort nemรดลพe byลฅ zย tohto pohฤพadu zadarmo.
ฤฝudo Petrรกnsky, Silvia Friedlovรก
ฤlรกnok vznikol zย podkladov projekฤnรฉho tรญmu rekonลกtrukcie Zล Ondreja Nepelu.ย
Za spoloฤnosti Ingsteel, s. r. o., aย Techteam, s.ย r. o., poskytli podklady:
Kvฤtoslav Nikodem (chladenie ฤพadu), Radim ล elong (รK, chladenie), Peter Adamec (MaR) aย Martin Blaลพรญฤek (รบprava vody).
Za Stลedisko speciรกlnรญch ฤinnostรญ, spol. sย r .o., poskytli podklady Ing. ฤฝubomรญr Bajgar aย Ing. Miloลก Polรกลกek (VZT), ktorรญ boli aj rieลกiteฤพmi nรกvrhu chladenia.
Foto: Dano Veselskรฝ, Stลedisko speciรกlnรญch ฤinnostรญ, Rastislav Polรกk
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZBย HAUSTECHNIK.